Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8Co-54-2015.pdf
PDF · 66.8 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/54/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky C. Z. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v W. na X. X proti odporcovi L. Z. nar. 18.X.XXXX bývajúceho v W. na X. X v konaní o určenie vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom z 20.2.2015 č.k. 19C233/2014-23 zamietol návrh navrhovateľky, ktorým žiadala určiť manželské výživné od odporcu 50,-€ mesačne.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a jej návrhu vyhovel alebo zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Konštatovala, že odporca znáša zo svojho dôchodku platby spojené s užívaním ich bytu, prispieva na stravu a uhrádza platby za ich telefóny, ale pokiaľ ide o ostatné jej odôvodnené potreby, na tieto prispieva skutočne iba v minimálnej miere a nemožno hovoriť o tom, žeby jej uhrádzal výdavky spojené s ošatením. Poukázala na pomerne vysoký dôchodok odporcu a na jej jediný príjem, ktorý tvorí dávka sociálnej pomoci 61,-€ mesačne.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe odvolania navrhovateľky preskúmal napadnutý rozsudok aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol, ak návrh navrhovateľky zamietol, preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivým spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec správne posúdil. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa absolútne stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolaniu
navrhovateľky uvádza nasledovné. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je súčasťou ich vzájomného vzťahu, v dôsledku čoho je nevyhnutné na túto vzájomnú povinnosť aplikovať princípy, ktorým je charakterizované manželstvo, a ktoré sú výsledne uvedené v Zákone o rodine. Ide najmä o ustanovenie § 18 Zákona o rodine, ktoré určuje, že obidvaja manželia majú rovnaké práva a povinnosti a sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 19 Zákona o rodine sú povinní uspokojovať potreby rodiny založenej manželstvom obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je právna povinnosť a nemožno ju považovať za príkaz morálky. Do zákonnej úpravy sa premietajú aj morálne princípy a sú dôležitým kolektorom aplikácie ustanovení, ktorým je vzájomná vyživovacia povinnosť manželov upravená. Požiadavka, aby manželia mali v zásade rovnakú životnú úroveň, je zdôvodnená ich rovnakým postavením v manželstve, v rodine, v spoločnosti a vyplýva aj z ich rovnakých práv a povinností. Hoci manželia zabezpečujú potreby rodiny podľa svojich schopností a možností, ktoré nemusia byť, a spravidla ani nie sú rovnaké, podieľajú sa rovnakou mierou na hospodárskych výsledkoch svojej činnosti a majú tiež právo na v zásade rovnakú životnú úroveň. Nie je vylúčené, aby v niektorých prípadoch bolo od tejto zásady upustené, ak ide o manželstvo, v ktorom manželia spolu nežijú, a tak sa neusilujú o zveľaďovanie rodinného majetku. Zásada rovnakej životnej úrovne neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, ktorú by bolo možné vyvodzovať iba z ich príjmov. Preto nestačí zistiť výšku príjmov manželov a tieto porovnať, ale je potrebné v každom jednotlivom prípade zisťovať nielen osobné, rodinné a majetkové pomery každého z nich, ale i konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom a tiež s inými závažnými okolnosťami. Skutočnosť, že manželia sa nevedia dohodnúť na spôsobe hospodárenia a ich permanentné nezhody o účele použitia finančných prostriedkov, nezakladá hmotnoprávny dôvod na určenie výživného pre manželku za situácie, že odporca zo svojho príjmu vyrovnáva rozdiel v životnej úrovni manželov zabezpečovaním všetkých potrieb v domácnosti a v nevyhnutnom rozsahu do výšky svojho príjmu aj osobné potreby navrhovateľky. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa § 219 ods. 2 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.