Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/54/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky C. Z. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v W. na X. X proti odporcovi L. Z. nar. 18.X.XXXX bývajúceho v W. na X. X v konaní o určenie vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom z 20.2.2015 č.k. -23 zamietol návrh navrhovateľky, ktorým žiadala určiť manželské výživné od odporcu 50,-€ mesačne.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a jej návrhu vyhovel alebo zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Konštatovala, že odporca znáša zo svojho dôchodku platby spojené s užívaním ich bytu, prispieva na stravu a uhrádza platby za ich telefóny, ale pokiaľ ide o ostatné jej odôvodnené potreby, na tieto prispieva skutočne iba v minimálnej miere a nemožno hovoriť o tom, žeby jej uhrádzal výdavky spojené s ošatením. Poukázala na pomerne vysoký dôchodok odporcu a na jej jediný príjem, ktorý tvorí dávka sociálnej pomoci 61,-€ mesačne.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania navrhovateľky preskúmal napadnutý rozsudok aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol, ak návrh navrhovateľky zamietol, preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivým spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec správne posúdil. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa absolútne stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolaniu

navrhovateľky uvádza nasledovné. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je súčasťou ich vzájomného vzťahu, v dôsledku čoho je nevyhnutné na túto vzájomnú povinnosť aplikovať princípy, ktorým je charakterizované manželstvo, a ktoré sú výsledne uvedené v Zákone o rodine. Ide najmä o ustanovenie § 18 Zákona o rodine, ktoré určuje, že obidvaja manželia majú rovnaké práva a povinnosti a sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 19 Zákona o rodine sú povinní uspokojovať potreby rodiny založenej manželstvom obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je právna povinnosť a nemožno ju považovať za príkaz morálky. Do zákonnej úpravy sa premietajú aj morálne princípy a sú dôležitým kolektorom aplikácie ustanovení, ktorým je vzájomná vyživovacia povinnosť manželov upravená. Požiadavka, aby manželia mali v zásade rovnakú životnú úroveň, je zdôvodnená ich rovnakým postavením v manželstve, v rodine, v spoločnosti a vyplýva aj z ich rovnakých práv a povinností. Hoci manželia zabezpečujú potreby rodiny podľa svojich schopností a možností, ktoré nemusia byť, a spravidla ani nie sú rovnaké, podieľajú sa rovnakou mierou na hospodárskych výsledkoch svojej činnosti a majú tiež právo na v zásade rovnakú životnú úroveň. Nie je vylúčené, aby v niektorých prípadoch bolo od tejto zásady upustené, ak ide o manželstvo, v ktorom manželia spolu nežijú, a tak sa neusilujú o zveľaďovanie rodinného majetku. Zásada rovnakej životnej úrovne neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, ktorú by bolo možné vyvodzovať iba z ich príjmov. Preto nestačí zistiť výšku príjmov manželov a tieto porovnať, ale je potrebné v každom jednotlivom prípade zisťovať nielen osobné, rodinné a majetkové pomery každého z nich, ale i konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom a tiež s inými závažnými okolnosťami. Skutočnosť, že manželia sa nevedia dohodnúť na spôsobe hospodárenia a ich permanentné nezhody o účele použitia finančných prostriedkov, nezakladá hmotnoprávny dôvod na určenie výživného pre manželku za situácie, že odporca zo svojho príjmu vyrovnáva rozdiel v životnej úrovni manželov zabezpečovaním všetkých potrieb v domácnosti a v nevyhnutnom rozsahu do výšky svojho príjmu aj osobné potreby navrhovateľky. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa § 219 ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.