Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/379/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Sokol na Slovensku, so sídlom v Bratislave, Junácka 6, IČO: XXXXXXXX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom advokátskej kancelárie JUDr. Miroslav Katunský, JUDr. Milan Kuzma a spol. so sídlom v Košiciach, Floriánska 16 proti žalovanému Mestu Spišská Nová Ves, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Radničné námestie 7, zastúpenému Beňo & partners advokátskou kanceláriou, s.r.o., so sídlom v Poprade, Námestie sv. Egídia 93, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 24. februára 2015 č.k. -134 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy konania v sume 587,30 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 4.7.2013 domáhal určenia, že v jeho výlučnom vlastníctve, eventuálne vo výlučnom vlastníctve žalovaného, sú stavby bez súpisného čísla, nachádzajúce sa na pozemkoch zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Spišská Nová Ves ako parcely registra B. Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXXX I. Č.. XXXXX, ktorých je žalobca výlučným vlastníkom, a to betónové hľadisko a schody (na parc. Č.. XXXX/X), tribúna (na parc. č. XXXX/XX), chodník zo zámkovej dlažby (na parc. č. XXXX/XX), ihrisko z umelej trávy (na parc. č. XXXX/XX), chodník zo zámkovej dlažby a vstup na hlavné ihrisko (na parc. č. XXXX/XX) a tiež cesta (na parc. č. XXXXX I. Č.. XXXXX),. Poukázal na argumentáciu žalobcu, že žalovaný v žalobe označené stavby dlhodobo užíva a bráni mu i v užívaní a nakladaní s pozemkami, na ktorých sú tieto stavby postavené, čím súčasne odôvodňoval naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že vlastníkom pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. Spišská Nová Ves je spoločnosť REAL VT s.r.o. Vranov nad Topľou, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.8.2014, ktorej vklad v katastri nehnuteľnosti bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Spišská Nová Ves, katastrálny odbor zo dňa 19.9.2014 pod č. V 2115/14. Ďalej zistil, že žalovaný vo svojom majetku neeviduje stavby, ku ktorým sa domáha žalobca určenia vlastníckeho práva, keďže vo svojom vlastníctve eviduje len tribúnu (ochozy bez označenia čísla parcely, a to na základe Protokolu o delimitácii majetku mesta do správy príspevkovej organizácie Správa telovýchovných a energetických zariadení Spišská Nová Ves z 29.2.1996 - dodatku č. 3 z 1.12.1999), tribúnu postavenú na parcele č. 2575/10 (na základe vyššie uvedeného delimitačného protokolu) a umelý trávnik (rok výroby 2007-2008) bez označenia čísla parcely (na základe kúpy).

Po právnom posúdení veci podľa § 80 písm. c) O.s.p. a § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobca síce osvedčil naliehavý právny záujem na požadovanom určení, avšak jeho žaloba je nedôvodná v celom rozsahu. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca ako nadobúdací titul k stavbám uviedol ich zhotovenie a na preukázanie tohto svojho tvrdenia predložil ako dôkaz len potvrdenie Okresného národného výboru v Spišskej Novej Vsi zo dňa 30.9.1949, z ktorého nie je zrejmé, aby žalobca bol stavebníkom práve v žalobe označených stavieb, uzavrel, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že bol ich stavebníkom, a nepreukázal ani iný právny titul, na základe ktorého sa mal stať vlastníkom týchto stavieb.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov jeho právneho zastúpenia v sume 587,30 eura. Konštatoval, že žalovaný trovy svojho právneho zastúpenia vyčíslil v sume 3.294,98 eura vychádzajúc z účtovného ohodnotenia sporných stavieb, ktoré však nepredložil. Z uvedeného potom vyvodil, že zistenie hodnoty predmetu sporu by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, resp. v rozpore s hospodárnosťou konania, a preto pri určení hodnoty jedného úkonu právnej služby vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Trovy právneho zastúpenia potom priznal za štyri účelne vynaložené úkony právnej služby advokáta žalovaného, a to prevzatie a prípravu zastupovania dňa 11.12.2013 (podľa § 13a ods. 1 písm. a/ cit. vyhl.), účasť na pojednávaní dňa 11.12.2013 (podľa §13a ods. 1 písm. d/ cit. vyhl.), účasť na pojednávaní dňa 29.4.2014 (podľa §13a ods. 1 písm. d/ cit. vyhl.), účasť na pojednávaní dňa 24.2.2015 (podľa §13a ods. 1 písm. d/ cit. vyhl.), po 60,07 eura za dva úkony v roku 2013, 61,85 eura za úkon v roku 2014 a 64,53 eura za úkon v roku 2015, t.j. spolu priznal odmenu vo výške 246,52 eura. Ďalej podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky priznal režijný paušál spolu vo výške 32,05 eura (za dva úkony v roku 2013 po 7,81 eura, jeden úkon v roku 2014 vo výške 8,04 eura a jeden úkon v roku 2015 vo výške 8,39 eura). Podľa § 15 písm. a) cit.vyhlášky priznal tiež náhradu cestovného spolu vo výške 49,29 eura, a to za tri cesty na pojednávania Poprad - Spišská Nová Ves a späť, pri počte kilometrov 56 (cesta tam aj späť), priemernej spotrebe pohonných látok 8,6 l/100 km, cene pohonných hmôt 1,377 eur/l (11.12.2013), 1,356 eur/l (29.4.2014), 1,117 eur/l (24.2.2015) a sadzbe základnej náhrady za jeden km 0,183 eur, t.j. cestovné dňa 11.12.2013 vo výške 16,88 eura, cestovné dňa 29.4.2014 vo výške 16,78 eura a cestovné dňa 24.2.2015 vo výške 15,63 eura. Podľa § 17 ods. 1 cit. vyhlášky priznal žalovanému náhradu straty času za cesty jeho advokáta na pojednávania spolu v sume 161,56 eura (cestu Poprad - Spišská Nová Ves a späť v trvaní 4 polhodín), a to za cestu v roku 2013 sumu 52,04 eura (13,01 eura krát 4), za cestu na pojednávanie v roku 2014 čiastku 53,60 eura (13,40 eura krát 12 polhodín), za cestu na pojednávanie v roku 2015 sumu 55,92 eura (13,98 eura krát 12 polhodín). Takto vyčíslené trovy právneho zastúpenia (spolu v sume 489,42 eura) zvýšil o 20% DPH, t.j. o sumu 97,88 eura.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách konania, podal včas odvolanie žalovaný z odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Navrhol zrušiť rozsudok v jeho napadnutom výroku a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k viacerým nehnuteľnostiam, ktoré sú svojou povahou natoľko špecifické, že nie je možné ich hodnotu určiť obyčajným porovnaním s vecami obdobnými, ako napríklad byty, rodinné domy alebo stavebné pozemky, a preto pri ich vyčíslení vychádzal z ich minimálnej hodnoty, ktorá bola overiteľná zo súdneho spisu. Pre získanie presnej informácie o hodnote veci, zadal vypracovanie odborného posudku, ktorý však do dnešného dňa nie je vyhotovený. Podľa názoru žalovaného, mal ho súd prvého stupňa vyzvať, aby mu oznámil, v akom stave je určenie hodnoty veci a až po jeho predložení rozhodnúť o trovách konania, alebo mal vychádzať z minimálnej hodnoty, z ktorej žalovaný trovy vyčíslil.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok v jeho napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 87,50 eura. Zdôraznil, že sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa v odôvodnení rozsudku, že žalovaný nepreukázal hodnotu sporu a jej zistenie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami.

Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutom výroku o trovách konania spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci vo vzťahu k trovám konania a ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobcu zaviazal na

náhradu trov konania žalovaného. Pri ich vyčísľovaní sa však dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri aplikácii vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

V preskúmavanej veci bolo predmetom konania určenie vlastníctva k označeným stavbám, postaveným na pozemku vo vlastníctve žalobcu.

Z obsahu spisu a odôvodnenia preskúmavaného výroku vyplýva, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania použil ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Pri určení výšky náhrady trov právneho zastúpenia žalovaného nevychádzal z tarifnej hodnoty vecí (stavieb), vo vzťahu ku ktorým sa žalobca v konaní neúspešne domáhal určenia vlastníckeho práva, a to z dôvodu, že zistenie hodnoty sporných stavieb bolo (je) možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami a zisťovanie ich hodnoty by bolo súčasne v rozpore so zásadou hodpodárnosti konania.

Odvolací súd je v danej veci toho názoru, že prvostupňový súd postupoval správne, ak pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a o náhrade trov konania rozhodol podľa zásady úspechu vo veci, v ktorej sa premieta myšlienka, že ten, kto dôvodne bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený záujem, by mal mať právo na náhradu trov, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil, proti účastníkovi, ktorý do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahoval. Súdna prax zároveň opakovane zdôrazňuje, že právo na priznanie primeranej (a právnym predpisom stanovenej) náhrady trov konania, ktoré úspešnej strane v konaní vznikli, je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ ide konkrétne o trovy právneho zastúpenia, s právom na právnu pomoc v zmysle čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd.

Správnosť tohto právneho posúdenia žalovaný v odvolaní nenamieta.

Podstatou odvolacích námietok žalovaného je jeho tvrdenie, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania nesprávne aplikoval vyhlášku č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov a objektívne neurčil cenu sporných vecí, pokiaľ neprihliadol k tomu, že pri vyčíslení trov svojho právneho zastúpenia žalovaný vychádzal z minimálnej hodnoty sporných vecí, ktorá bola overiteľná zo súdneho spisu a o trovách právneho zastúpenia rozhodol bez toho, aby ho vyzval na oznámenie, v akom stave je určenie hodnoty vecí (stavieb).

Predmetom odvolacieho prieskumu tak bolo posúdenie, či v posudzovanej veci ide o prípad, kedy hodnotu veci možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Trovy konania súd určí podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov (§ 151 ods. 5, veta prvá O.s.p.). Týmito sa v zmysle citovaného ustanovenia rozumie (o.i.) vyhláška č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov (ďalej len „cit. vyhláška“).

Podľa § 9 ods. 1 cit. vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Ustanovenie § 10 ods. 1 cit. vyhlášky určuje základnú sadzbu tarifnej odmeny za zastupovanie v občianskom konaní a iné úkony právnej služby za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty (veci), ak nie ustanovené inak.

Podľa § 10 ods. 2 cit. vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami,

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že uvedená právna úprava rozlišuje situácie, kedy je predmet právnej služby o ktorom prebieha súdne konanie v občianskoprávnej veci, oceniteľný (vyjadriteľný) v peniazoch (§ 10 ods. 2 vyhlášky) a kedy tomu tak nie je (§ 11 ods. 1 vyhlášky). Vo veciach určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ako i v sporoch o vlastníctvo veci, treba pri odmene právnej služby vychádzať podľa § 10 odseku 1 a 2 z hodnoty veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo z hodnoty práva, a to za predpokladu, že predmetom konania je vec alebo právo oceniteľné peniazmi.

V každom konkrétnom prípade je preto potrebné skúmať, či možno vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch a v súvislosti s tým určiť i výšku náhrady trov konania.

Odvolací súd je v posudzovanej veci toho názoru, že je treba súhlasiť s tvrdením žalovaného, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o trovách jeho právneho zastúpenia mal vychádzať z § 9 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky cˇ. 655/2004 Z.z., keďže v danej veci išlo o predmet konania, ktorý je oceniteľný v peniazoch. Explicitná úprava § 9 ods. 1 vylučuje totiž použitie § 11 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky (por. napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. mája 2012 sp. zn. , uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR, 2012, č. 26). Naviac za situácie, keď je súčasťou spisu vyčíslenie trov právneho zastúpenia žalovaného zo dňa 27.2.2015, vychádzajúce z tarifnej hodnoty vypočítanej z predmetu konania oceneného na sumu „minimálne 1000.000 eur“ s tým, že žalovaný pre krátkosť lehoty troch dní účtovné ohodnotenie predmetu sporu predloží dodatočne (č.l. 129 súdneho spisu), nemožno dospieť k záveru, že vyjadrenie hodnoty sporných vecí (stavieb) by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami. Za tieto nepomerné ťažkosti nemožno podľa názoru odvolacieho súdu považovať len okolnosť, že žalovaný účtovné ohodnotenie predmetu sporu nepredložil spolu s vyúčtovaním trov svojho právneho zastúpenia a touto okolnosťou nemôže byť bez ďalšieho ani hospodárnosť konania. V tomto smere je potom dôvodná i odvolacia námietka žalovaného, že prvostupňový súd rozhodol o trovách konania bez toho, aby ho vyzval na predloženie účtovného ohodnotenia predmetu sporu (stavieb) a záver prvostupňového súdu o tom, že vyjadrenie hodnoty sporných vecí (stavieb) by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, je tak predčasný, a preto nesprávny.

Vzhľadom na uvedené je potrebné uzavrieť, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách právneho stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a v dôsledku nesprávnej aplikácie vyhlášky cˇ. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov nedostatočne zistil skutkový stav, keďže objektívne neurčil cenu sporných vecí tak, ako to predpokladá § 10 ods. 1 a 2 citovanej vyhlášky a na vec bez ďalšieho aplikoval ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky. Odvolací súd pre úplnosť pripomína, že Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 18. marca 2015 sp. Zn. -28 zovšeobecnil, že iba v prípadoch takých určovacích žalôb, v ktorých predmet sporu nie je možné vyjadriť v peniazoch, prichádza do úvahy pri ustálení tarifnej hodnoty advokáta vychádzať z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) advokátskej tarify. V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že predmetom konania sú veci peniazmi oceniteľné.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil rozsudok v jeho napadnutom výroku o trovách konania a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom bude úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci opätovne rozhodnúť o trovách tak prvostupňového ako aj odvolacieho konania a pri rozhodovaní sa vysporiadať so všetkými právne významnými okolnosťami, na ktoré poukazuje odvolací súd v zrušujúcom uznesení, predovšetkým vyzvať žalovaného na predloženie účtovného ohodnotenia predmetu sporu v zmysle jeho vyjadrení v písomnom vyúčtovaní trov právneho zastúpenia i v odvolaní a o trovách konania rozhodnúť tak, ako to predpokladá § 10 ods. 1 a 2 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z..

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.