Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/345/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnému: Z. L., nar. XX. XX. XXXX, G. XXX/X, V., o vymoženie sumy 6.311,33 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. a u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., Kálmana Mikszatha 268, 97901 Rimavská Sobota pod sp. zn. Ex 3635/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. -30 zo dňa 16. júla 2015 a proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. -35 zo dňa 16. júla 2015, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenia súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením č. k. -30 zo dňa 16. 07. 2015 súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 14. 04. 2015. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 243d ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014 a ustanovení § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 28. 05. 2014 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. pod sp. zn. , ktorého vydaniu predchádzala Zmluva o úvere č. 1604962490 zo dňa 26. 03. 2009. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú obchodné podmienky pre úver, kde v čl. 15 - Prechodné a záverečné ustanovenia je obsiahnutá rozhodcovská doložka.

V danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je podľa Občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň poukázal na skutočnosť, že nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný (spotrebiteľ) bol zvlášť upozornený, ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj súhlas podpisom. Podpis na úverovej zmluve nemožno, podľa názoru súdu, považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného

vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia.

Napadnutým uznesením č. k. -35 zo dňa 16. 07. 2015 súd prvého stupňa uložil oprávnenému povinnosť, aby v lehote 3 dní od doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok vo výške 3,- eurá za vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom, podľa položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov. Zároveň súd prvého stupňa oprávneného poučil, že ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať.

Proti obom tomuto uzneseniam podal povinný v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

Vo svojom odvolaní podanom proti uzneseniu súdu prvého stupňa č. k. -30 zo dňa 16. 07. 2015 namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, skutočnosť, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a okolnosť, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí. Ďalej namietal, že mu súd prvého stupňa ako účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom a skutočnosť, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Konštatoval, že súd prvého stupňa prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. S poukazom na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Inak povedané, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo ako súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16. 06. 2009 a nález Ústavného súdu . Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Teda je tu prekážka „ res iudicata“ a uvedeným konaním dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko súd svojím konaním išiel nad rámec zákona. Nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním. Dal do pozornosti, že oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a.s. postupoval v súlade s § 93 b/ zákona o bankách a dal možnosť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy odmietnuť. Konštatoval aj nesprávne aplikovanie ustanovení Občianskeho zákonníka a § 153 ods. 1 OSP. Poukázal aj na odlišný postup iných súdov v tento oblasti. Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí a odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Mal za to, že súd prvého stupňa tak neprimerane zvýhodnil povinného pred exekučným súdom, čím bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahrádza pasivitu povinného, bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite. Mal za to, že práve súdy by mali viesť k dodržiavaniu zákonov a povinností, a nie jednostranne zvýhodňovať dlžníkov, ktorý sa vlastným konaním ocitol na prahu exekúcie. Všetko uvedené oprávnený konštatoval s poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov a Ústavného súdu SR v tejto oblasti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, súd napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vo svojich odvolaniach podaných proti uzneseniu súdu prvého stupňa č. k. -35 zo dňa 16. 07. 2015 oprávnený namietal, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci, že mu súd prvého stupňa ako účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom a skutočnosť, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal na položku č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ZoSP). Podľa názoru oprávneného je rozhodnutie súdu prvého stupňa neodôvodnené a arbitrárne. Uviedol, že objektom poplatkovej povinnosti v zmysle položky č. 20a ods. 1 Sadzobníka je vyhotovenie rovnopisu (podania a jeho príloh, ktoré tvoria súdny spis) za predpokladu, že toto podanie bolo podané elektronickými prostriedkami a podpísané ZEP-om. Zdôraznil, že doručenie ani prijatie podania podpísaného ZEP- om poplatkovým úkonom nie je. Keďže v predmetnom konaní oprávnený výslovne nenavrhol súdu, aby vykonal poplatkový úkon, t.j. nežiadal vyhotoviť rovnopis, bolo možné konštatovať, že takýto výslovný prejav vôle účastníka konania absentuje. Súd vykonal spoplatňovaný úkon bez návrhu účastníka konania. Ak teda súd vyrubí súdny poplatok za úkon, ktorý vykonal bez návrhu účastníka konania, dal oprávnený do pozornosti, že v ZoSP absentuje výslovné určenie poplatníka poplatku za vyhotovenie takéhoto rovnopisu, a rovnako tak, zákon neobsahuje ustanovenia, na základe ktorých by bolo možné určiť poplatníka, teda subjekt tejto poplatkovej povinnosti. Mal za to, že jasné a určité vymedzenie osoby poplatkovej povinnosti - poplatníka je pritom základným predpokladom vzniku poplatkovej povinnosti, čo je dané aj tým, že v opačnom prípade, niet osoby, ktorá by túto povinnosť mala splniť, obzvlášť, ak ide o poplatok vyrubený za úkon urobený súdom bez návrhu účastníka konania. Zákon o súdnych poplatkoch taxatívne vymedzuje, kto môže byť poplatníkom. Gramatickým výkladom predmetného ustanovenia do úvahy prichádza len navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Oprávnený teda konštatoval, že je absolútne vylúčené, aby bol spôsobilým poplatníkom poplatkového úkonu, pokiaľ nepodal návrh na jeho vykonanie. Ďalej mal za to, že uloženie poplatkovej povinnosti aj za spôsob podania návrhu je duplicitným spoplatnením toho istého úkonu a zákon takýto postup nepripúšťa. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. 06. 2011 sp. zn. . Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaných odvolaní podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolania oprávneného nie sú dôvodné, preto rozhodnutia súdu prvého stupňa zo dňa 16. 07. 2015 ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 30. 03. 2015, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. zo dňa 28. 05. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 08. 2014 a vykonateľnosť dňa 01. 09. 2014. Následne súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD. podaním zo dňa 14. 04. 2015 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Výzvou zo dňa 20. 05. 2015 bol oprávnený vyzvaný, aby v stanovenej lehote doplnil návrh na vykonanie exekúcie, konkrétne, aby k návrhu doložil zmluvu o úvere, resp. inú zmluvu, ktorá bola podkladom na vydanie exekučného titulu, všeobecné obchodné podmienky, účastníkmi samostatne dojednanú a podpísanú rozhodcovskú zmluvu, resp. doložku, prípade zmluvu o postúpení pohľadávky a dohodu o uznaní dlhu, s poučením, že ak návrh nebude opravený, súd zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prílohe e-mailového podania podaného so zaručeným elektronickým podpisom boli súdu prvého stupňa zaslané požadované dokumenty. Dňa 16. 07. 2015 súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie č. k. -30, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 14. 04. 2015 z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia. Dňa 16. 07. 2015 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie č. k. -35, ktorým uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 3,- eurá za vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver a svoje rozhodnutia správne a v zmysle zákona odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutých uznesení, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutých rozhodnutí bez toho, aby tieto dôvody opakoval.

V súvislosti so zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie odvolací súd uvádza, že exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. zo dňa 28. 05. 2014, o vydanie ktorého požiadala Poštová banka, a.s. (predchodca oprávneného v exekučnom konaní) na základe zmluvy o úvere, pôžičky na bývanie zo dňa 26. 03. 2009, v ktorej v čl. 4.11 bolo uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo VOP.

Súčasťou tejto zmluvy sú obchodné podmienky pre úver - pôžička na bývanie, ktoré v čl. 15 - Prechodné a záverečné ustanovenia, bode 15. 3 obsahujú rozhodcovskú doložku v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov“.

Súčasťou zmluvy o úvere, pôžička na bývanie sú aj všeobecné obchodné podmienky, v ktorých je v bode 10.2. Riešenie sporov obsiahnutá rozhodcovská doložka v znení: „Banka a Klient sa budú snažiť o urovnanie všetkých sporov, ktoré vzniknú z Bankových obchodov rokovaním vedeným v dobrom úmysle a v snahe vyhnúť sa súdnemu riešeniu sporov. Banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, bankových produktov a /alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecného súdu“.

V súvislosti s rozhodcovskou doložkou a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. -19, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu, nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva z obchodných podmienok pre úver - pôžička na bývanie i zo všeobecných obchodných podmienok, na ktoré sa odvoláva zmluva o úvere, pôžička na bývanie zo dňa 26. 03. 2009, ktorú bolo potrebné posúdiť ako štandardnú formulárovú zmluvu a tento právny vzťah teória i prax považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú v obchodných podmienkach pre úver - pôžička na bývanie i vo všeobecných obchodných podmienkach zmluvy o úvere, pôžička na bývanie zo dňa 26. 03. 2009 bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z

takejto doložky potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam.

V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa.

S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená v obchodných podmienkach pre úver - pôžička na bývanie i vo všeobecných obchodných podmienkach zmluvy o úvere, pôžička na bývanie zo dňa 26. 03. 2009, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Exekučný súd správne postupoval podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a žiadosť súdneho exekútora zamietol. Týmto postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, nakoľko boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu, ktorým súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Krajský súd v Nitre dáva súdu prvého stupňa v predmetnej veci do pozornosti, že v súdnom spise sa nenachádza doklad o doručení napadnutého rozhodnutia povinnému (s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. apríla 2010, sp. zn. ). V súdnom spise sa nachádza iba doklad o doručení rozhodnutia oprávnenému a súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gaspreovi, PhD.. Naviac súd prvého stupňa predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie odvolanie oprávneného zo dňa 27. 07. 2015 na č. l. 41 - 47 v súdnom spise bez toho, aby podané odvolanie doručoval povinnému, a to s poukazom na ust. § 209a ods. 1 OSP, ktorý platí i pre exekučné konanie. Vzhľadom na vyššie uvedené bude potrebné postupovať tak, že uznesenie zo dňa 16. 07. 2015 spolu s odvolaním oprávneného zo dňa 27. 07. 2015 doručí súd prvého stupňa povinnému spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%25232'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Zákona o súdnych poplatkoch, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 5 ods. 1 písm. h/ <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%25235'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká v ostatných prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.

V súvislosti s uložením povinnosti oprávnenému zaplatiť súdny poplatok v sume 3,- eurá za vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom, podľa položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, odvolací súd i s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 04. 02. 2015 uvádza, že platenie súdnych poplatkov je imanentnou súčasťou občianskeho súdneho konania a právne je upravené Zákonom o súdnych poplatkoch a tiež zákonom č. 99/1963 Zb. <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Zákonodarca Zákonom o súdnych poplatkoch ustanovil, ktoré úkony a konania súdov sú spoplatnené súdnymi poplatkami (§ 1 ods. 1, 2 Zákona o súdnych poplatkoch a Sadzobník súdnych poplatkov, ktorý je jeho prílohou). Ak súdy rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov podľa Zákona o súdnych poplatkoch, rozhodujú ako samostatný orgán oprávnený vykonať poplatkový úkon a pre konanie v týchto prípadoch iba primerane použijú Občiansky súdny poriadok. Uvedené vyplýva z uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 26. 08. 2010 sp. zn. . Priamo z ust. § 14 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%252314'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Zákona o súdnych

poplatkoch je vyjadrený vzťah Zákona o súdnych poplatkoch a Občianskeho súdneho poriadku, ako vzťah zákona špeciálneho /lex specialis/, čo je v danom prípade Zákon o súdnych poplatkoch k zákonu všeobecnému /lex generalis/, a to k Občianskemu súdnemu poriadku. Podľa Zákona o súdnych poplatkoch v zmysle § 1 ods. 1 súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v uznesení, ktorým uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom (úkony súdu), aplikoval správny právny predpis a správne ho aj vyložil. V uznesení bola správne označená položka Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej sa súdny poplatok vyrubil a súdny poplatok bol vyrubený aj v správnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.