Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-149-2014.pdf
PDF · 99.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-3C/149/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš samosudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v právnej veci navrhovateľa Ľ. Ž., O.. XX. XX. XXXX, V. U.. E.. Š. XXX/XX, XXX XX G., proti odporkyni N. V., O.. XX. XX. XXXX, V. XXX XX X. Č. XXX, zastúpenej JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom so sídlom SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, o zaplatenie sumy 16.500,-Eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Odporkyni sa p r i z n á v a náhrada trov konania účelne vynaložených na bránenie jej práv voči navrhovateľovi vo výške 100 %.
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 16.500,-Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 21. 06. 2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, všetko z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. V návrhu uviedol, že dňa 21. 11. 2011 uzavrel s odporkyňou kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bolo osobné motorové vozidlo značky Š. D., X.: Z., E. X.E. XXXX, P.: Z., W.. Č. G., za kúpnu cenu 16.500,-Eur, v ktorej vystupoval ako kupujúci a odporkyňa ako predávajúca. Dňa 20. 06. 2012 mu predmetné vozidlo bolo odobraté Okresným riaditeľstvom PZ, Odborom kriminálnej polície v Leviciach, ktoré vozidlo dobrovoľne vydal. Vtedy sa dozvedel, že vozidlo, ktoré kúpil od odporkyne, bolo získané trestnou činnosťou a vlastníčkou tohto vozidla nebola odporkyňa ale spoločnosť A.Klees Slovakia, s. r. o. Odporkyňa ho predajom vozidla, ktoré nebolo v jej vlastníctve a uzavretím riadnej kúpnej zmluvy uviedla do omylu. Za účelom mimosúdneho urovnania zaslal odporkyni dňa 04. 03. 2013 výzvu, na ktorú reagovala tým, že v celej veci je poškodenou stranou. Tým, že s odporkyňou uzatvoril riadnu kúpnu zmluvu, ktorá obsahovala všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, zmluva bola riadne podpísaná oboma zmluvnými stranami, odporkyni vyplatil sumu 16.500,-Eur ako kúpnu cenu, čím sa odporkyňa na jeho úkor bezdôvodne obohatila. Na pojednávaní sa navrhovateľ pridržiaval podaného písomného návrhu a ďalej uviedol, že pôvodne mal za to, že vozidlo kupuje od P. Š., s ktorým o kúpe vozidla jednal. Až pri preberaní vozidla, na ktoré stretnutie ho doviezol otec zistil, že vlastníčkou vozidla je odporkyňa. Pri uzavretí kúpnej zmluvy a preberaní vozidla bol prítomný Š. a ďalšie 2 osoby a to jedna slečna a jeden pán. Jednal so Š., doklady od vozidla vrátane zmluvy mu dal Š. a predstavil mu prítomnú slečnu ako majiteľku vozidla, ktorá mu predložila svoj OP a overil si údaje na kúpnej zmluve, ktoré boli totožné. Kúpna zmluva bola už zo strany predávajúcej podpísaná, bol overený jej podpis. Š. dal svoj OP, nevie kto jeho údaje dopísal do kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva bola len v jednom vyhotovení, ktorú si zobral spolu s dokladmi od vozidla a peniaze odovzdal prítomnej slečne, pričom mal za to, že sa jedná o odporkyňu. Následne vozidlo prihlásil na polícii a používal ho do júna 2012, kedy mu vozidlo bolo zobraté a dozvedel sa, že bolo kradnuté a prerobené. Vozidlo dobrovoľne odovzdal a v súčasnej dobe nemá ani vozidlo, ani peniaze.
Odporkyňa na pojednávaní navrhla návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania. Tvrdila, že podpísala bývalému priateľovi nejaké papiere, ale nepamätá si o aké sa jednalo. Nikdy žiadne auto navrhovateľovi nepredávala, ani od neho a ani od nikoho žiadne peniaze za auto neprevzala, ani ich nikomu neodovzdávala. Nemala ani vodičské oprávnenie, preto nemohla ísť do Levíc na aute. Ďalej uviedla, že v Leviciach nikdy nebola za účelom predaja vozidla navrhovateľovi, určite sa s ním tak, ako on uvádza, nestretla. Potvrdila, že podpísala kúpnu zmluvu, nevie však, či sa jednalo o predmetnú kúpnu zmluvu, pretože podpísala len to, čo jej bývalý priateľ dal podpísať a s odstupom času si nepamätá, čo všetko mu podpisovala, príp. čo všetko jej dal podpísať. Svoj podpis bola overiť na matrike v mieste bydliska, ale žiadnu kúpnu zmluvu nevyplnila, podpísala len čisté nevyplnené tlačivo, bol tam len jej podpis, ktorý overila. Ďalej uviedla, že asi 10-krát takto overila nejaké papiere pre bývalého priateľa, všetky jej dal bývalý priateľ, ona ich len podpísala, overila podpis a on si ich odniesol. Následne ich už nevidela a ani ich nemá k dispozícii. Tvrdila tiež, že svoj občiansky preukaz nikdy nikomu nedala, ani bývalému priateľovi, tento vedel len jej údaje z OP, ale určite nemal k dispozícii jej OP, preto ho nemohol navrhovateľ vidieť pri preberaní vozidla. Po nahliadnutí do súdneho spisu potvrdila, že podpis na kúpnej zmluve, ktorá sa nachádza v spise, je jej vlastnoručným podpisom.
Svedok L. Ž., otec navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že mu syn spomínal, že má záujem kúpiť motorové vozidlo značky Octavia a sprostredkovateľom je pán Š. z Levíc, ktorý bol známy tým, že sa zaoberá dovozom vozidiel zo zahraničia a ich predajom. Na žiadosť syna ho odviezol do priemyselnej časti mesta Levice, ku garážam v objekte bývalého stavebného podniku. Syn ho naviedol do zadnej časti dvora, kde pred veľkou halou stálo vozidlo Octavia striebornej farby. Pri vozidle stál pán Š., ktorého osobne pozná a jedna mladšia tmavovlasá slečna alebo pani. Zo svojho auta nevystúpil, nevšímal si prítomných, pretože ho zaujímalo len predmetné vozidlo. Syn mal so sebou aj peniaze, lebo po dohovore si išiel vozidlo prevziať. Následne odišiel a nevidel ako došlo k odovzdaniu peňazí. Len doma ho syn informoval ako prebehol predaj s tým, že tá slečna bola majiteľka vozidla a že jej vyplatil peniaze a zobral auto.
Svedok U. U. na pojednávaní uviedol, že s odporkyňou žili spolu ako druh a družka. V tom čase bol policajtom a mal známosti, keď ho oslovil známy P. Š. ako aj dlhoročný priateľ X. D., či by neprihlásil privezené vozidlá zo zahraničia na Obvodnom úrade vo Veľkom Krtíši. Kvôli miestnej príslušnosti, robil fiktívne zmluvy, zabezpečil prihlásenie vozidiel na Obvodnom úrade vo Veľkom Krtíši, následne vystavil čisté kúpne zmluvy, na niektorých bola uvedená odporkyňa ako predávajúca, pretože aj na jej meno boli autá prihlásené. Takto na odporkyňu prihlásil okolo 20 áut. Odporkyňa však tieto autá nikdy nevideli, ani nevlastnila a ani ich nikomu nepredávala, nemala o nich žiadnu vedomosť, bola len uvedená ako predávajúca týchto vozidiel na kúpnej zmluve z dôvodu, že vozidlá boli na ňu prihlásené. Všetky potrebné doklady na prihlásenie vozidiel dostával on od Š. alebo od D.. Po prihlásení vozidiel odovzdal Š. všetky doklady od vozidla spolu s kúpnou zmluvou, kde vypísal údaje odporkyne ako predávajúcej, ktorá zmluvu podpísala a jej podpis boli spolu overiť na matrike. Tvrdil, že odporkyňa to robila len preto, že ju o to poprosil, dôverovala mu ale nikdy nevedela, o čo sa jedná. Ďalej uviedol, že všetky doklady od áut boli v poriadku, mali kontrolu originality, preto nemal žiadne pochybnosti o tom, že autá sú v poriadku a žeby mohli pochádzať z trestnej činnosti.
Svedok P. Š. pred dožiadaným súdom a to Okresným súdom Levice pri svojom výsluchu uviedol, že mal podpísanú zmluvu o dielo s občanom maďarskej národnosti U. O., ktorý predaj áut sprostredkovával, teda tento mu dával autá na predaj a na ich prihlásenie na Slovensku, ako aj všetky doklady od áut. Tvrdil, že odporkyňu pozná cez jej bývalého druha, videl sa s ňou asi dvakrát, avšak pri predaji vozidiel spolupracoval s jej druhom, ktorý vybavoval papiere na prihlásenie na obvodnom úrade. V danej veci predával vozidlo navrhovateľovi, lebo stálo u neho, mal od neho kľúče, všetky doklady a bol ústne p. O. poverený na predaj tohto vozidla. Predmetné vozidlo osobne odovzdal navrhovateľovi, bola tam prítomná aj slečna, ktorú nechce označiť, ale nebola to odporkyňa. Ďalej uviedol, že nevie uviesť, kto vyhotovil danú kúpnu zmluvu, túto predložil navrhovateľovi spolu s technickým preukazom od vozidla a navrhovateľ sám vypísal svoje údaje ako kupujúceho. Podľa faktúry bola majiteľom vozidla odporkyňa, táto však vozidlo nikdy nevidela a skutočným majiteľom vozidla bol U. O., ktorý ho doviezol. Údaje pre fakturáciu O. oznámil on, aby vedel na koho má auto fakturovať. Navrhovateľ mu odovzdal kúpnu cenu, ktorú následne on odovzdal U. O., odmenu za sprostredkovanie kúpy mal dohodnutú s O.Z. v zmluve o dielo.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov L. Ž., U. U., oboznámením sa s kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi predávajúcim N. V. a kupujúcim Ľ. Ž. dňa 21.11. 2011, zápisnicou o vydaní veci ORPZ, OKP v Leviciach z 20. 06. 2012, uznesením z 01. 02. 2013 o vrátení osobného motorového vozidla zn. Š. D. (čl. 5), výzvou na zaplatenie z 04. 03. 2013, podaním Ministerstva vnútra SR, sekcie kontroly a inšpekčnej služby úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby, stred Banská Bystrica z 18. 07. 2014 s prílohami (čl. 53-162), zápisnicou o výsluchu svedka P. Š. pred dožiadaným súdom a to Okresným súdom Levice dňa 15. 10. 2015 (čl. 232-236), ako aj pripojeným vyšetrovacím spisom OO PZ Šamorín, Bratislavská 37 č. D.-XXXX/SA-Y.-XXXX.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ ako kupujúci a odporkyňa ako predávajúca uzavreli dňa 21. 11. 2011 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo značky Š.M. D., X.: Z., E. X. XXXX, P.: Z., W.. Č. G., za dohodnutú kúpnu cenu 16.500,-Eur. Zo zápisnice o vydaní veci Okresného riaditeľstva PZ, odboru kriminálnej polície v Leviciach z 20. 06. 2012 ČVS: D.-XXX/OVK-G.-XXXX vyplýva, že navrhovateľ dobrovoľne na výzvu vydal osobné motorové vozidlo značky Š. D., X.: Z., W.. Č. G. s kľúčami a dokladmi. Uznesením Obvodného oddelenia PZ v Šamoríne z 01. 02. 2013 pod Č.: D.-XXXX/SA-Y.-XXXX bolo vrátené osobné motorové vozidlo zn. Š. D. X,X U., W.: V., F. F. U.K. X.: Z., E. X. XXXX X. X. N. obchodnej spoločnosti A. Klees Slovakia, s. r. o, so sídlom Stará Vajnorská 25/A, 831 04 Bratislava. Výzvou na zaplatenie z 04. 03. 2013 navrhovateľ vyzval odporkyňu ma vrátenie kúpnej ceny vo výške 16.500,- Eur. Z časti trestného spisu, predloženého súdu Ministerstvom vnútra SR, sekciou kontroly a inšpekčnej služby úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby, stred Banská Bystrica pod Č.: F.-XXX/ OISS-X.-XXXX z 18. 07. 2014, v trestnej veci obvineného L. G. a spol., pre pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i/ Trestného zákona vyplýva, že znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného Zboru, odboru kriminalistickej identifikácie Bratislava Č.: P.-M.-V.-W.-XXXX/XXXX z 13. 07. 2012 bolo zistené a to metalografickým skúmaním, že pôvodné VIN vozidla bol v tvare Z.. Rozhodnutím Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie vo Veľkom Krtíši z 15. 11. 2011 č.k. 6/2011/02436 bolo pre žiadateľku - odporkyňu, uznané typové schválenie ES jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu značky Š.M. D., X.: Z.. Zo žiadosti o zapísanie motorového vozidla ev. č. G. z 29. 11. 2011súd zistil, že predmetné motorové vozidlo bolo zapísané do evidencie motorových vozidiel na OR PZ, ODI Levice. Zo správy CYBE s. r. o. Židovská 7, 811 01 Bratislava z 11. 11. 2011 vyplýva, že dňa 08. 11. 2011 táto spoločnosť priviezla z Nemecka nový osobný automobil Š. D. R. X,X Z., X. : Z.. Faktúrou z 10. 11. 2011 č. XXXX/XXXX dodávateľ CYBE s. r. o., Židovská 7, 811 01 Bratislava vyfaktúroval odberateľovi - odporkyni kúpnu cenu za nové motorové vozidlo Š. D. R. X,X Z., N., X. : Z. sumu vo výške 16.500,- Eur. Súčasťou trestného spisu sú aj výsluchy navrhovateľa, odporkyni, svedkov L. Ž., U. U., P. Š. a iných osôb.
Podľa ustanovenia 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ustanovenia 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy vo výške 16.500,- Eur s tým, že tvrdil, že odporkyni odovzdal túto sumu ako kúpnu cenu na základe kúpnej zmluvy bez právneho dôvodu a o túto sumu sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila. Pred rozhodnutím vo veci samej si súd musel vyriešiť otázku platnosti kúpnej zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi konania. Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ ako kupujúci a odporkyňa ako predávajúca uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej
bolo motorové vozidlo, ktoré bolo získané trestnou činnosťou. Predmetné motorové vozidlo navrhovateľ, na výzvu polície, dobrovoľne vydal. Hoci predmetná kúpna zmluva spĺňa po formálnej stránke všetky zákonom predpísané náležitosti, odporkyňa však ako predávajúca pri uzatváraní kúpnej zmluvy nebola vlastníkom daného motorového vozidla, preto ani nemohla previesť na navrhovateľa viac práv, ako sama mala. Odporkyňa ako predávajúca, nebola oprávnená disponovať s predmetom kúpnej zmluvy, keďže nebola vlastníkom motorového vozidla, hoci o danej skutočnosti ani nevedela. Preto uzavretá kúpna zmluva medzi navrhovateľom ako kupujúcim a odporkyňou ako predávajúcou je absolútne neplatná podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, teda je od začiatku neplatná a pre účastníkov z nej nevyplývajú žiadne práva a povinnosti. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že navrhovateľ predmetné motorové vozidlo nadobudol kúpou v dobrej viere, že predávajúca je jeho vlastníkom, nakoľko v občianskom práve platí právna zásada, že "nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má", na základe ktorej nemožno nadobudnúť vlastnícke právo k veci od nevlastníka (ani pri existencii dobrej viery kupujúceho), preto navrhovateľ nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k motorovému vozidlu.
Navrhovateľovi ako kupujúcemu vzniká však nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spojený s nárokom na náhradu škody, ktorá mu vznikla prípadným podvodným konaním. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Bezdôvodné obohatenie teda predstavuje taký záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Posúdenie, či došlo ku vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia, závisí od splnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy (§ 451 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne za splnenia predpokladov, ktorými sú: a) vznik bezdôvodného obohatenia na strane obohateného, b) k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe právnych skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v zákone (§ 451 ods. 2) a c) vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje oprávneného, pričom táto majetková ujma zodpovedá bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného. Pri naplnení uvedených znakov vzniká v rámci záväzkového právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia povinnému subjektu (obohatenému) povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a právo toho, na koho úkor k obohateniu došlo (oprávnenému), požadovať vydanie tohto plnenia (§ 456). Subjektmi záväzkového právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia sú ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (oprávnený subjekt), a ten, kto bezdôvodné obohatenie získal (povinný subjekt - obohatený).
Navrhovateľ tvrdil, že finančné prostriedky vo výške 16.500,- Eur ako kúpnu cenu za motorové vozidlo zaplatil priamo do rúk odporkyne ako predávajúcej pri prevzatí vozidla. Tým, že odporkyňa prijala od neho kúpnu cenu za vozidlo, sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila. Vykonaným dokazovaním však táto skutočnosť nebola preukázaná. Z výsluchu svedka L. Ž., otca navrhovateľa vyplynulo, že svedok nevidel odovzdanie peňazí odporkyni. Potvrdil len to, že doviezol navrhovateľa na miesto uzavretia kúpnej zmluvy, kde malo dôjsť k prevzatiu predmetu kúpy a k zaplateniu kúpnej ceny, videl tam svedka Š. s mladou ženou, ale následne odišiel a odovzdanie peňazí odporkyni nevidel. Odporkyňa popierala prevzatie sumy 16.500,- Eur ako kúpnej ceny od navrhovateľa a tvrdila, že sa s navrhovateľom pred začatím súdneho sporu nikdy nestretla, predmetné vozidlo mu neodovzdávala ani nebola prítomná pri odovzdaní vozidla navrhovateľovi, kde malo dôjsť aj k vyplateniu kúpnej ceny. Tvrdila, že od navrhovateľa žiadnu sumu v žiadnej výške nikdy neprevzala. Svedok U. U. potvrdil, že odporkyňa bola síce uvedená ako predávajúca na kúpnej zmluve, ale len z dôvodu, že predmetné motorové vozidlo bolo na ňu prihlásené na príslušnom obvodnom úrade. Odporkyňa však vozidlo nikdy nevidela, ani nevlastnila a ani ho navrhovateľovi nepredávala, nemala o ňom žiadnu vedomosť. Svedok P. Š. uviedol, že navrhovateľ mu osobne odovzdal kúpnu cenu za motorové vozidlo, ktoré mu zabezpečil na jeho žiadosť. Skutočným majiteľom vozidla bol U. O., ktorému odovzdal kúpnu cenu za vozidlo, ktorú obdržal od navrhovateľa pri odovzdaní vozidla. V zhode s výpoveďou odporkyne potvrdil, že odporkyňa nebola prítomná pri uzatváraní kúpnej zmluvy a odovzdaní vozidla navrhovateľovi, preto jej navrhovateľ nemohol vyplatiť finančné prostriedky z titulu kúpnej ceny. Okrem toho sám navrhovateľ pri svojom výsluchu v trestnom konaní ako aj pred súdom uviedol, že pôvodne bol toho názoru, že vozidlo kupuje od svedka P. Š. a až z kúpnej zmluvy zistil, že vozidlo mu predáva odporkyňa. Z vykonaného dokazovania najmä z výsluchu odporkyne, svedkov P. Š., U. U. bolo jednoznačne preukázané, že odporkyňa nebola prítomná pri odovzdaní motorového vozidla svedkom P. Š. navrhovateľovi a neprevzala žalovanú sumu
ako kúpnu cenu od navrhovateľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 79 ods. 1 O. s. p, podľa ktorého povinnosťou účastníkov sporového konania je okrem iného pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti potrebné pre identifikovanie nároku z hľadiska právnych noriem, podľa ktorých má byť vec posudzovaná, ale aj označiť dôkazy, ktorými mieni svoje tvrdenia preukázať. Nesplnenie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti má za následok neúspech v spore. Navrhovateľ na preukázanie svojich tvrdení označil ako dôkaz výsluch svojho otca L. Ž., ktorý jeho tvrdenia o tom, že žalovanú sumu vyplatil do rúk odporkyne nepotvrdil. Navrhovateľ žiadny iný dôkaz neoznačil ani nepredložil, hoci bol poučený súdom podľa § 120 ods. 4 O. s. p. o tom, že prípadné návrhy na doplnenie dokazovania je potrebné predložiť alebo označiť skôr ako súd vyhlási dokazovanie uznesením za skončené, pretože na návrhy predložené či označené neskôr sa neprihliada. Z dôkazov, ktoré súd vo veci vykonal, záver o tom, že by odporkyňa prevzala od navrhovateľa sumu vo výške 16.500,- Eur nevyplýva. So zreteľom na to, že nebolo preukázané, že by sa odporkyňa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatila, preto bol súd toho názoru, že odporkyňa nie je v spore pasívne vecne legitimovaná. Preto potom súd návrh navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania účastníkov, súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., na základe zásady úspechu. Odporkyňa mala vo veci plný úspech, v spojení s konaním jej vznikli trovy účelne vynaložené na bránenie jej práv v spojení s právnym zastupovaním advokátom, Preto potom súd priznal odporkyni náhradu trov konania účelne vynaložených na bránenie jej práv proti navrhovateľovi vo výške 100 %, so zreteľom na ustanovenie § 151 ods. 7 O. s. p., podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíši písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).