Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoE-103-2015.pdf
PDF · 80.67 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/103/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného: advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľka advokátka JUDr. Andrea Cviková, proti povinnému: M. M., narodený XX.XX.XXXX, bydlisko G., M. XXX/X, o vymoženie 3.295,17 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 15. apríla 2014, pod č.k. 10Er/1470/2013-12 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo skutočnosti, že oprávnený návrhom zo dňa 15.10.2013, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 28.10.2013 žiadal, aby súd poveril exekútora vykonaním exekúcie v neprospech povinného. Exekučným titulom v tomto konaní je právoplatný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria, rozhodcovský súd v Žiline, sp. zn. RK-PC1292/13-LP zo dňa 02.05.2013. Pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách o spotrebiteľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 písm. a/ a b/, § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r/, 5, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že na základe rozhodcovskej doložky spotrebiteľ (povinný) ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa (oprávneného) na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Spotrebiteľ si túto rozhodcovskú doložku osobne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam. Takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná. Vzhľadom k tomu je potrebné na ňu aplikovať § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a vydať exekučný titul. Uvedený rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, na základe čoho je dôvodné zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Oprávnený proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nebolo podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne že dlžník nebol povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Mohol tiež odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva mohol dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva vykazovala a mala všetky znaky individuálne dojednaného právneho
úveru. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy považoval za zrejmé, že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne. Na podporu svojej argumentácie poukázal na viacero rozhodnutí Krajských súdov v obdobných veciach, medzi inými aj rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č.k. 25CoE/22/2014 - 57 zo dňa 31.01.2014 a rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č.k. 25CoE/16/2014 - 44 zo dňa 28.02.2014.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ladislav Jakubec, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej súdu prvého stupňa dňa 25.11.2013. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného, ktorým sa domáha od povinného vymoženia sumy 3295,17 eura spolu s príslušenstvom a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Slovenského rozhodcovského súdu Victoria v Žiline, zo dňa 02.05.2013, sp. zn. RK-PC-1292/13-LP, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.09.2013 a vykonateľnosť dňa 07.09.2013. Súčasťou spisu je i zmluva o revolvingovom úvere č. 8500010039, uzatvorená účastníkmi tohto konania dňa 22.02.2012, zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere a rozhodcovská zmluva č. 8500010039 z 22.02.2012.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia preto súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného
súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 ZRK).
V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o revolvingovom úvere č. 8500010039, uzatvorená účastníkmi konania dňa 22.02.2012, ktorej predmetom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov povinnému vo forme úveru. Ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú nie individuálne, ale štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.
Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09.02.2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011 najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2012 sp. zn. 2 Cdo 5/2012).
Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania dňa 22.02.2012 uzatvorili rozhodcovskú zmluvu č. 8500010039. Dohodli sa na tom, že „akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplávajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.“
V obdobných veciach tento senát odvolacieho súdu v minulosti rozhodol tak, že napadnuté uznesenia zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie vo veci (kde mal súd prvého stupňa za úlohu individuálnosť zmluvy preskúmať a vo veci opätovne rozhodnúť). Vychádzal pritom zo záveru, že obsah dojednaných rozhodcovských zmlúv bol spotrebiteľmi ovplyvniteľný, a tiež, že im bola daná možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, neberúc však do úvahy ďalšie, rozhodujúce skutočnosti. Na rozdiel od oprávneným uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21.11.2013 pod sp. zn. 43CoE/372/2013 ale vo svojich rozhodnutiach neskonštatoval, že považuje rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú.
Z obsahu spisu nevyplýva, že by bol oprávnený dokázal individuálnosť rozhodcovskej zmluvy, pričom dôkazné bremeno leží v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka na ňom. Pri posudzovaní individuálnosti rozhodcovskej zmluvy je potrebné prihliadnuť aj na spomínané ďalšie skutočnosti. Samotná ovplyvniteľnosť a danosť možnosti odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy je tak rovnako ako alternatívnosť konania v tomto prípade iba iluzórna. Rozhodcovská zmluva bola oprávneným pripravená vopred, vo väčšom počte, pre väčší počet spotrebiteľov, na čom nič nemení ani skutočnosť, že sa jedná
o rozhodcovskú zmluvu nachádzajúcu sa na samostatnom liste so samostatným podpisom účastníkov. Z jej obsahu, ako ani z obsahu spisu nevyplýva, že by bol oprávnený poučil povinného o tom, že svojim podpisom v prípade, že oprávnený podá na rozhodcovský súd žalobu skôr, prichádza o možnosť konať o tej veci pred príslušným súdom. Nebol poučený ani o tom, že odstúpením od rozhodcovskej zmluvy neodstupuje zároveň od zmluvy o revolvingovom úvere, čím mohol byť od takéhoto kroku odradený. Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú alternatívnosť konania pred rozhodcovským súdom, odvolací súd poukazuje na to, že rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.