Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10P-12-2015.pdf
PDF · 87.97 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/12/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci starostlivosti o maloleté deti - N. T., nar. XX. XX. XXXX a H. W., nar. XX. XX. XXXX, obidvaja bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, deti rodičov: Y. W., nar. XX. X. XXXX, bytom I. V., Š. XXX/XX a T. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXX, t. č. bytom W. B. P., Z. U., T. XXX, Č. G., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
M e n í s a rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 25. 2. 2011, č. k. 4P/273/2010-63, v časti o bežnom výživnom tak, že otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého N. T., nar. XX. XX. XXXX, zvýšeným výživným v sume 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa, od 25. 2. 2015.
Zameškané zvýšené výživné na maloletého N. T., nar. XX. XX. XXXX, za obdobie od 25. 2. 2015 do 30. 11. 2015, v sume 274,29 eura, je otec p o v i n n ý zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, k rukám matky dieťaťa.
M e n í s a rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 25. 2. 2011, č. k. 7C/270/2010-40, v časti o bežnom výživnom tak, že otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej H. W., nar. XX. XX. XXXX, zvýšeným výživným v sume 80 eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa, od 25. 2. 2015.
Zameškané zvýšené výživné na maloletú H. W., nar. XX. XX. XXXX, za obdobie od 25. 2. 2015 do 30. 11. 2015, v sume 182,86 eura, je otec p o v i n n ý zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, k rukám matky dieťaťa.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 25. 2. 2015, sa matka maloletých detí N. T. a H. W. domáhala zvýšenia výživného na maloleté deti, a to na maloletú H. na sumu 80 eur mesačne a na maloletého N. na sumu 100 eur mesačne, od podania návrhu. V návrhu uviedla, že otec si vyživovaciu povinnosť k deťom neplní, preto požiadala o náhradné výživné, ktoré je jej vyplácané príslušným úradom práce, soc. vecí a rodiny. Od posledných rozhodnutí o výživnom sa zmenili pomery na jej strane, aj na strane detí. V máji 2014 sa presťahovala do 1-izbového nájomného bytu, za ktorý uhrádza 180 eur mesačne, vrátane energií. Maloleté deti navštevujú Špeciálnu školu s materskou školou v I.. Y. na týždňové pobyty. Za stravu im uhrádza mesačne 103-115 eur, na hygienické potreby približne 100 eur. Za pomôcky 20 eur na jedno dieťa ročne. Cestovné je zanedbateľné. Maloletý N. užíva neurologické lieky, za ktoré je doplatok 22 eur. Na maloletého poberá predĺžený rodičovský
príspevok, z dôvodu jeho zhoršeného zdravotného stavu. Uhrádza aj výživné na dcéru I. vo výške 30 eur mesačne, ktorá je zverená do náhradnej osobnej starostlivosti jej rodičov.
Na súdnom pojednávaní matka maloletých detí na podanom návrhu trvala.
Otec sa k podanému návrhu nevyjadril.
Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol podanému návrhu v celom rozsahu vyhovieť, nakoľko naposledy bolo rozhodované o výživnom pred 4 rokmi, obe deti majú zdravotné problémy, v súvislosti s čím na ne vznikajú zvýšené výdavky. Otec sa vyhýba plneniu sa vyživovacej povinnosti, vzdal sa výhodnejšieho zamestnania.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie v neprítomnosti otca, ktorému bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené. Otec svoju neúčasť na súdnom pojednávaní neospravedlnil včas a dôležitými dôvodmi. Súd preto vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Matka maloletých detí pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že býva v prenajatom byte, kde uhrádza nájomné, vrátane energií, 180 eur mesačne. Poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 94,40 eur mesačne, keďže vôbec nemôže pracovať, nakoľko nepočuje a rodičovský príspevok na maloletú H. vo výške 203,20 eura mesačne. Maloleté deti navštevujú špeciálnu materskú školu, kde chodia na 2 týždňové pobyty. Stravu im uhrádza vo výške 100-120 eur mesačne spolu, 5 eur mesačne uhrádza každému z detí za ubytovanie. Okrem toho deťom uhrádza aj výdavky na pomôcky, tábory vo výške 120 eur ročne. Maloleté deti pravidelne neužívajú žiadne lieky, maloletý N. užíval lieky 4 roky, kde bol výdavok 20 eur mesačne. S maloletým N. navštevuje aj neurológiu, chodia na vyšetrenia do Martina 1 krát za 2 roky. Maloletá H. navštevuje hematológiu, lieky neužíva. Do škôlky ich vozia autom s kamarátom, v súvislosti s tým jej výdavky nevznikajú. Taktiež jej vznikajú výdavky na dcéru I., ktorej platí výživné vo výške 20 eur mesačne, podľa toho, ako má prostriedky. Jej vznikajú výdavky na lieky minimálne, a to v sume 1,20 eura mesačne.
Okrem výsluchu matky súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to lustráciou rodičov v databáze Sociálnej poisťovne, lustráciou otca v živnostenskom registri, správou od zamestnávateľa otca, správami Úradu práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, správami z Úradu práce, soc. vecí a rodiny Trenčín, správami Sociálnej poisťovne a obsahom pripojených spisov Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 7C/270/2010, 4P/273/2010 a 3P/265/2008, zistiac nasledovný skutkový stav:
Naposledy bolo výživnom na maloletú H. W. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 25. 2. 2011, č. k. 7C/270/2010-40, ktorým bolo určené otcovstvo k maloletej H. W.. Súčasne bolo uložené otcovi prispievať na výživu maloletej sumou 51 eur mesačne od 18. 11. 2010 do 30. 11. 2010 a od 2. 12. 2010 vo výške 60 eur mesačne. V čase rozhodovania súdu bol otec zamestnaný a poberal príjem vo výške 6732,85 Kč a 2882,71 Kč. Mal 2 vyživovacie povinnosti. Matka bola na rodičovskej dovolenke, mala 3 vyživovacie povinnosti.
O výživnom na maloletého N. T. bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 25. 2. 2011, č. k. 4P/273/2010-63, ktorým bolo otcovi uložené prispievať na výživu maloletého sumou 70 eur mesačne. V čase rozhodovania súdu bola matka na rodičovskej dovolenke, mala 3 vyživovacie povinnosti, poberala rodičovský príspevok vo výške 186 eur mesačne. Otec mal 2 vyživovacie povinnosti a poberal príjem vo výške 11.282 Kč mesačne, z ktorého súdu vychádzal pri rozhodovaní, nakoľko tohto príjmu sa dobrovoľne vzdal.
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3P/265/2008, mal súd preukázané, že matka maloletej má vyživovaciu povinnosť aj voči I. W., ktorá bola rozsudkom zo dňa 12. 3. 2009, č. k. 3P/265/2008-57, zverená do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti Z. W. a Y. W. a matke bolo uložené prispievať na výživu maloletej sumou zákonom stanoveného minimálneho výživného.
Matka maloletých detí je na predĺženej rodičovskej dovolenke. Poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eura mesačne. Je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku vo výške 94,40 eura mesačne. Má 3 vyživovacie povinnosti.
Otec maloletých detí bol v období od 2. 4. 2014 do 30. 6. 2014 zamestnaný v pracovnom pomere v obchodnej spoločnosti Z.-, H.. U.., kde pracovný pomer bol ukončený zo strany zamestnávateľa z dôvodu, že prestal chodiť do práce. Za mesiace apríl a máj 2014 mal priemerný čistý mesačný príjem 400,20 eura. Nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá dávky v hmotnej núdzi. Má 2 vyživovacie povinnosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 2 písm. c) zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, v znení účinnom od 1. 7. 2013, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrhu matky na zvýšenie výživného v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal preukázanú jeho dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázanú podstatnú zmenu pomerov na strane maloletých detí, ku ktorej došlo od posledného rozhodnutia súdu. Od posledného rozhodnutia súdu o výživnom na maloleté deti uplynula doba viac ako 4 rokov, s čím nepochybne súvisí zvýšenie výdavkov na ich výživu. Maloleté deti sú vekovo staršie, navštevujú špeciálnu materskú školu, v súvislosti s čím vznikajú výdavky nielen na stravu, ale aj na ubytovanie, školské pomôcky, hygienické potreby. Okrem toho vznikajú na deti výdavky aj na ošatenie, záujmové aktivity, zdravotnú starostlivosť. Maloletý N. pravidelne užíval lieky počas obdobia 4 rokov, kde vznikal pomerne vysoký mesačný výdavok, pričom lieky prestal užívať až v priebehu súdneho konania. Doposiaľ navštevuje odbornú ambulanciu, rovnako tak navštevuje odbornú ambulanciu aj maloletá H.. Matka maloletých detí je v súčasnosti poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku, vzhľadom na jej zdravotné postihnutie (nedoslýchavosť) má v značnej miere sťažený prístup k pracovnému uplatneniu. Navyše, z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu maloletých detí, je poberateľkou rodičovského príspevku, ktorý poberala najskôr na maloletého N., teraz na maloletú H.. Otec maloletých detí, napriek opakovanej výzve súdu, neoznámil súdu výšku svojich príjmov a výdavkov. Návrh na začatie konania mu bol riadne doručený, mal teda vedomosť o výške matkou navrhovaného zvýšeného výživného ako aj o dôvodoch zvýšenia výživného, pričom žiadne výhrady voči návrhu nevzniesol. Súd pri posudzovaní schopností a možností otca vychádzal z jeho príjmu,
preukázaného u posledného zamestnávateľa, (Z.-Q., H.. U..), kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 400,20 eura. Uvedeného príjmu sa otec dobrovoľne vzdal, nakoľko prestal chodiť do práce, v dôsledku čoho s ním zamestnávateľ ukončil pracovný pomer. Pokiaľ by bol otec zotrval v pracovnom pomere, z uvedeného príjmu by bol spôsobilý uhrádzať matkou požadované zvýšené výživné. Preto súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí zvýšeným výživným, a to v sume 100 eur mesačne na maloletého N. a 80 eur mesačne na maloletú H.. Súd mal preukázanú aj dôvodnosť vyššej výšky výživného na maloletého N., nakoľko je nielen vekovo starší, ale dlhodobo na neho vznikali aj výdavky na lieky. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že výška matkou navrhovaného zvýšeného výživného zodpovedá aj oprávneným potrebám maloletých detí.
Počiatok platenia zvýšeného výživného súd určil od podania návrhu, t. j. od 25. 2. 2015, nakoľko matka netvrdila, ani nepreukázala, dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného. Zameškané zvýšené výživné vzniklo na maloletého N. vo výške 274,29 eura, a to pomerná časť za 4 dni mesiaca február 2015 vo výške 4,29 eura (rozdiel medzi doposiaľ určeným a zvýšeným výživným, t. j. 30 eur : 28 dní x 4 dni) a za mesiace marec - november 2015 vo výške 9 x 30 eur, t. j. 270 eur a na maloletú H. vo výške 182,86 eura, a to pomerná časť za 4 dni mesiaca február 2015 vo výške 2,86 eura (rozdiel medzi doposiaľ určeným výživným a zvýšeným výživným, t. j. 20 eur : 28 dní x 4 dni) a za mesiace marec - november 2015 vo výške po 9 x 20 eur, t. j. 180 eur. Vzhľadom na výšku zameškaného výživného, súd uložil otcovi na jeho zaplatenie dlhšiu ako zákonnú 3 dňovú lehotu, a to lehotu 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným zákonným ustanovením tak, že ich náhradu účastníkom konania nepriznal, nakoľko konanie bolo možné začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.