Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11P-99-2015.pdf
PDF · 75.58 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/99/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom Mgr. Ivanom Antalom v právnej veci maloletých detí: G. B., P.. XX.XX.XXXX N. H. B., P.. XX.XX.XXXX, obe bytom U., X.D. XXX (u otca), zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, deti rodičov: matky - G. J., P.. XX.XX.XXXX, Y. L.Ú., Y. XXX a otca - E. B., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. U., X.D. XXX o návrhu otca na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti a určenie výživného, takto
rozhodol:
Súd mal. G. B., P.. XX.XX.XXXX N. D.. H. B., P.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca E. B., P.. XX.XX.XXXX, ktorý bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Matka - G. J., P.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n á platiť na výživu mal. G. B., P.. XX.XX.XXXX N. H. B., P. XX.XX.XXXX výživné na každé dieťa vo výške po 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, vždy do 25.-eho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ - otec maloletých detí podal na Okresný súd Rimavská Sobota návrh, ktorým žiadal, aby súd mal. G. B. N. H. B. zveril do jeho osobnej starostlivosti a aby matka bola zaviazaná platiť výživné na maloleté deti v minimálnej výške.
Súd pojednával v neprítomnosti matky detí G. J., ktorá sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť na ňom vopred neospravedlnila. Doručila však vlastnoručne podpísané čestné vyhlásenie, v ktorom uviedla, že súhlasí s tým, aby obe deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca a jej aby bola uložená povinnosť platiť na deti výživné v minimálnej výške.
Na pojednávaní otec pri výsluchu uviedol, že na svojom návrhu trvá a zároveň ospravedlnil neúčasť matky na pojednávaní z dôvodu, že sa stará o svoje novonarodené dieťa, ktoré sa jej narodilo zo vzťahu s iným mužom.
Kolízny opatrovník s návrhom otca súhlasil.
Okrem výsluchu prítomných účastníkov konania bolo na pojednávaní vykonané aj ďalšie dokazovanie, a to prečítaním rodných listov detí, čestné vyhlásenie matky, potvrdenia o pobyte a po takto vykonanom dokazovaní bol zistený tento skutkový stav.
Zo spolužitia otca E. B. a matky G. J. pochádzajú dve maloleté deti, a to G. B., P.. XX.XX.XXXX a H. B.A., P.. XX.XX.XXXX. Po tom, ako rodičia prerušili svoje spolužitie, obe tieto deti od roku 2013 žijú u otca, ktorý sa o ne aj osobne stará.
S návrhom otca na zverenie oboch detí do jeho výchovy súhlasila matka, ktorá to uviedla vo svojom čestnom vyhlásení zo dňa 20.11.2015.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinnosti, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.
Podľa § 62 Zákona o rodine ods. 1/ plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť; ods. 2 / obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov; ods. 3/ každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona; ods. 4/ pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť; ods. 5/ výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť; ods. 6/ ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 Zákona o rodine ods. 1/ ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného; ods. 2/ súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní; ods. 3/ výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine ods. 1/ pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.; ods. 2/ výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 Zákona o rodine ods. 1/ právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa; ods. 2/ práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ustanovenia § 2 písm. c/ Zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 zákona č. 601/2003 Z.z. spoločne, sa považuje suma 69,040 eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa. V zmysle § 5 citovaného zákona sa sumy uvedené v § 2 upravia vždy k 01. júlu bežného kalendárneho roka. Od 01.07.2013 bola v zmysle uvedeného zákona upravená výška životného minima na sumu 90,42
eur mesačne, a preto minimálna vyživovacia povinnosť je v sume 27,13 eur mesačne (30% zo sumy 90,42 eur).
Pokiaľ dôjde k zákonnej zmene výšky súm tohto životného minima, v nadväznosti na túto zmenu sa zmení adekvátne aj výška výživného na dieťa a rodičia sú povinní počnúc od účinnosti zmeny platiť výživné v sume vypočítanej ako 30% z aktuálnej sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa podľa zákona o životnom minime.
Po zhodnotení vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že je v záujme oboch detí, aby aj naďalej boli vychovávané otcom, ktorý sa o ne od roku 2013 až doposiaľ osobne stará a zabezpečuje im každodennú starostlivosť.
Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení preto súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti otca a matke, ktorej príjem a majetkové pomery nevedel súd zistiť, bolo uložené platiť výživné na maloleté deti v minimálnej výške.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej Bystrici. V odôvodnení sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastníkov dostal jeden rovnopis ) uviesť proti ktorému rozhodnutie smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ustanovenia § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.