Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5C-242-2011.pdf
PDF · 107.55 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/242/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270 proti žalovanému: C. L., nar. 20.03.1987, trvale bytom T. XXX/XXA, B., t. č. XX P. Q., Q., S., zastúpený zástupkyňou K. L., nar. 15.02.1960, bytom T. XX, B., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, so sídlom Seberínyho 9, Bratislava, IČO: 42 264 979 o návrhu na zaplatenie sumy 199,16 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu z a m i e t a.
Súd žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, so sídlom Seberínyho 9, Bratislava, IČO: 42 264 979 náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.05.2011 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 602,20 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 602,20 € od 05.03.2010 do zaplatenia titulom neuhradených služieb, poplatkov a zmluvnej pokuty. V návrhu uviedol, že dňa 03.03.2008 uzavrel so žalovaným zmluvu č. A3636276, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy vypožičal žalovanému SIM kartu za účelom umožnenia využívania telekomunikačných služieb žalobcu, keď SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo 0918919924. Žalobca pri uzavretí dodatku k zmluve č. A3636276 odpredal žalovanému mobilný telefón zn. Nokia 6500 slide za kúpnu cenu 232,02 €. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie od septembra 2010 do decembra 2009 porušil zmluvné podmienky a v zmysle Dodatku k zmluve o pripojení č. A3636276 si voči nemu uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 497,91 €. Na pokus o pokonávku zo dňa 18.02.2010 žalovaný nereagoval, sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu zmluvnej pokuty neuhradil, a to ani v dodatočne stanovenej lehote. Jeho pohľadávka voči žalovanému ku dňu podania návrhu na súd pozostáva z neuhradených služieb v sume 104,29 € a z nároku na zaplatenie sumy 497,91 € uplatnenej titulom zmluvnej pokuty, spolu 602,20 €, keď z tejto sumy si uplatňuje úroky z omeškania vo výške 9% ročne, počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. odo dňa 05.03.2010 do zaplatenia.
Dňa 20.12.2012 doručilo Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie tunajšiemu súdu písomné podanie, ktorým podľa § 93 ods. 2 a 3 Občianskeho právneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného.
O návrhu žalobcu rozhodol tunajší súd najskôr rozsudkom č. k. 5C/242/2011 - 47 zo dňa 06.02.2012, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Voči predmetnému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že zmluvná pokutu bola priznaná na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, a preto túto žiada zamietnuť.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd uznesením č. k. 14Co/138/2013 - 91 zo dňa 30.06.2014 rozsudok tunajšieho súdu č. k. 5C/242/2011 - 47 zo dňa 06.02.2012 v napadnutej časti priznanej istiny 497,91 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 497,91 € od 05.03.2010 do zaplatenia zrušil a v tomto rozsahu vrátil vec tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. V časti priznanej sumy hovorného vo výške 104,29 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 104,29 € od 05.03.2010 do zaplatenia zostal rozsudok nedotknutý.
V priebehu konania doručil žalobca tunajšiemu súdu dňa 11.01.2013 podanie, v ktorom oznámil, že návrh v časti o zaplatenie sumy 298,75 € s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 298,75 € od 05.03.2010 do zaplatenia berie späť. Naďalej trval na zaplatení sumy 199,16 € s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 199,16 € od 05.03.2010 do zaplatenia. Súd konanie v tejto časti zastavil uznesením č. k. 5C/242/2011 - 102 zo dňa 04.05.2015 s poukazom na § 96 ods. 1 tretia veta O.s.p., ktoré ustanovenie určuje, ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.08.2015.
Z procesného podania žalobcu súd zároveň zistil, že žalobca žiada posudzovať uplatnený nárok z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, v snahe predísť procesnej neistote, keď ustanovenie dodatku, v ktorom bola dohodnutá výška zmluvnej pokuty za odpredaný mobilný telefón bolo označené ako neprijateľná zmluvná podmienka. V podaní uviedol, že dojednaná zmluvná pokuta ako občianskoprávny inštitút mala v zmysle dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy o pripojení, ktorá by žalobcovi mohla vzniknúť tým, že on si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón za akciovú cenu splnil, avšak žalovaný si svoju základnú povinnosť na zotrvaní v zmluvnom záväzku po dobu viazanosti a na riadnom a včasnom platení splatných záväzkov nesplnil. Ďalej v návrhu uviedol, že zmluvná pokuta nebola dojednaná s úmyslom privodiť žalovanému neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu zmluvných povinností, ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Zmluvná pokuta mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku žalovaného a v rámci uhradzovacej funkcie zmluvnej pokuty mala nahrádzať škodu za akciový telefón, zvýhodnené ceny služieb počas doby viazanosti, náklady za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM-kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovanej siete. Okrem sumy za neuhradené služby 104,29 € si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 199,16 € ako výšku škody za odpredaný mobilný telefón, ktorá škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Ide teda o škodu, ktorú žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú (232,02 €) oproti trhovej cene (431,19 €) tým, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a platiť riadne a včas za poskytnuté služby.
Nakoľko žalobca zmenil návrh v časti prv uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, súd na túto zmenu reflektoval uznesením č. k. 5C/242/2011 - 102 zo dňa 04.05.2015, ktorým s poukazom na § 95 ods. 1 a 2 O.s.p. zmenu návrhu pripustil tak, že žalobca sa zaplatenia sumy 199,16 € domáha titulom náhrady škody.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.11.2015, ktorého sa nezúčastnili žalobca, žalovaný ani jeho zástupkyňa, všetci boli predvolaní riadne a včas, svoju neúčasť ospravedlnili za súčasného vyjadrenia súhlasu s tým, aby súd o veci rozhodol v ich neprítomnosti. Pojednávania sa nezúčastnil ani vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené riadne a včas, vedľajší účastník svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Súd v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v ich neprítomnosti, keď pritom v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vo veci opätovne vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o pripojení č. A3636276-001 zo dňa 03.03.2008 v spojení s Dodatkom k Zmluve o pripojení č. A3636276 zo dňa 03.03.2008, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb
prostredníctvom verejenej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., pokusom o pokonávku zo dňa 18.02.2010 a faktúrami.
Podľa § 78 ods. 9 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa 01.01.2012, t. j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť a uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil zákon č. 610/2002 Z. z. ).
Podľa § 43 ods. 1 a 2 Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len Zákon č. 610/2003 Z. z.), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) Zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) Zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobcu v časti uplatnenej náhrady škody nie je dôvodný.
Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu o pripojení zo dňa 03.03.2008 v znení dodatku k nej, na základe ktorej poskytoval žalobca žalovanému elektronické komunikačné služby v programe služieb Paušál 100. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o pripojení súd posúdil ako občianskoprávny vzťah, žalovaný uzavrel zmluvu o pripojení ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že žalovaný využíval služby žalobcu, pričom cenu poskytnutých služieb vo výške 104,29 € žalovaný nezaplatil riadne a včas; k uvedenej zmluve o pripojení bol toho istého dňa medzi rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii účastníckeho programu „Paušál 100“ (bod. 1.1 dodatku), ďalej dohoda o predaji koncového telekomunikačného zariadenia zn. Nokia 6500 slide so zľavou zo spotrebiteľskej ceny 232,03 € (bod 1.2 dodatku), pričom žalovaný sa zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom (bod 2.3 a/ dodatku), nepožiada o vypojenie SIM Karty z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí sa takého konania a nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu zo strany nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany žalovaného, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v zmluve o pripojení (bod 2.3 c/ dodatku), bude mať na SIM karte aktivovaný účastnícky program a nedôjde k porušenou záväzku žalovaného uvedeného v bode 2.2 (bod 2.3 d/ dodatku); v prípade porušenia niektorej z povinností uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti strany) dojednali povinnosť žalovaného uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 497,91 €, pričom zaplatením zmluvnej pokuty nemalo zaniknúť právo poskytovateľa na náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty, zmluvnú pokutu je účastník povinný uhradiť bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá zostáva do uplynutia doby zmluvnej viazanosti (bod 2.5 dodatku); v dodatku bolo dojednané, že dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení (bod. 3.6 dodatku).
V časti hovorného vo výške 104,29 € súd rozsudkom č. k. 5C/242/2011 - 47 zo dňa 06.02.2012 návrhu žalobcu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 104,29 € s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 104,29 € od 05.03.2010 do zaplatenia.
Je zrejmé, že spornú zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti).
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že náhradu škody v sume 199,16 € neuplatnil žalobca dôvodne. Uplatnená škoda predstavuje podľa žalobcu predajnú cenu telefónu, do výšky ktorej ceny mu porušením povinnosti žalovaného vznikla škoda. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že neplnením záväzku viazanosti zo strany žalovaného mu vznikla škoda v sume 199,16 €. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu viazanosti a z dôvodu porušenia povinnosti platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti
za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Z dokazovania ale nevyplynulo, že žalovaný porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa po dobu 24 mesiacov. Zo žiadneho ustanovenia zmlúv o pripojení zároveň nevyplýva povinnosť žalovaného splatiť právnemu predchodcovi žalobcu zľavnenú akciovú cenu mobilného telefónu, preto podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Pokiaľ ide ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a to samotný vznik škody, podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník priamo nevymedzuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa žalobcu mu vznikla škoda v sume predajnej ceny mobilného telefónu. Aj keď žalovaný nezotrval so žalobcom v zmluvnom vzťahu počas dojednaných 24 mesiacov, k vzniku tvrdenej škody žalobcu podľa názoru súdu nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať skutočnosť, že v rámci svojej obchodnej politiky žalobca predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný žalobcom podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, pretože tento za mobilný telefón dostal dojednanú kúpnu cenu (232,03 €). Podľa názoru súdu nemožno v dôsledku tvrdeného porušenia povinnosti žalovaným zotrvať v zmluvnom vzťahu dojednaný čas prehodnocovať predtým uzavreté zmluvné dojednanie (inými slovami porušením povinnosti musí škoda vzniknúť, teda porušenie povinnosti nemôže byť podnetom na prehodnocovanie skôr uzavretých zmluvných dojednaní). S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a to príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon ale kúpna zmluva so žalovaným, v rámci ktorej žalobca dostal od žalovaného dojednanú kúpnu cenu.
Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o pripojení v znení jeho dodatku nevyplýva ani povinnosť žalovaného zaplatiť rozdiel cien mobilného telefónu, resp. zaplatiť minimálne predajnú cenu mobilného telefónu a je len na obchodnej politike žalobcu, že zľavy z predajnej ceny mobilného telefónu ponúka; preto na hodnotu mobilného telefónu súd pri rozhodovaní neprihliadal, keď navyše je zrejmé, že jeho hodnota bola vzhľadom na plynutie času po uzavretí zmluvy o pripojení nepochybne nižšia ako v čase jej uzavretia.
Dôvodná bola aj obrana žalovaného o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, z ktorej žalobca pôvodne odvodzoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 17C/23/2010-65 zo dňa 13.08.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov č. k. 2Co/137/2010 zo dňa 29.06.2011 aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 bola zmluvná pokuta rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zrejme aj v dôsledku tejto obrany žalovaného žalobca v priebehu konania svoj nárok prekvalifikoval a zaplatenia sumy 199,16 € sa domáhal titulom náhrady škody.
Na základe uvedeného súd návrh žalobcu v časti žalovanej sumy 199,16 € s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Vo veci bol úspešnejší žalovaný, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 602,20 €, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 104,29 €, v časti o zaplatenie sumy 497,91 € bol úspešný žalovaný (v časti o zaplatenie sumy 298,75 € s príslušenstvom bolo konanie zastavané zavinením žalobcu a v časti o zaplatenie sumy 199,16 € s príslušenstvom bol návrh zamietnutý), žalovanému tak vzniklo právo na náhradu jeho účelne vynaložených trov.
Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, právo na ich náhradu vzniklo žalovanému keďže jeho odvolaniu bolo vyhovené a rozsudok tunajšieho súdu č. k. 5C/242/2011 - 47 zo dňa 06.02.2012 bol v napadnutej časti zrušený a vec bola vrátení na ďalšie konanie.
Keďže žalovaný si trovy konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a žiadne trovy mu v konaní ani nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Vedľajší účastník má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania len v prípade úspechu účastníka konania, ktorého v konaní podporuje. Žalovaný bol v konaní pomerne úspešnejší, preto právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi vzniklo aj vedľajšiemu účastníkovi. Keďže vedľajší účastník na strane žalovaného si náhradu trov konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a žiadne trovy mu v konaní ani nevznikli, súd mu trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, rozhodlo sa bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. týkajú sa podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., účastník konania ich bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).