Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/179/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú X. A. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na návrh otca Ing. X. Š. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v H. na ul. G. č. XX zastúpeného JUDr. Annou Lacovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Pražskej č. 4 za účasti matky Z. A. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. na ul. W. č. X o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 8.4.2015 č.k. -72 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na opätovné prerokovanie a rozhodnutie. Rozsudok považuje za vecne nesprávny v zmysle § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p., pretože súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd uznal ním uvedené výdavky na domácnosť, ale nedostatočne sa zaoberal skutočnosťou, že priemerný čistý mesačný príjem za rok 2014 v sume 1.134,9 € obsahoval aj nepravidelný príjem v sume 168,15 € mesačne v čistom, ktorého dosiahnutie aj v budúcnosti nevie ovplyvniť svojimi možnosťami a schopnosťami. V mesiaci marec došlo u neho k zníženiu príjmu o 150,13 € následkom zníženia vyplácaného ročného bonusu o 189,5 € v hrubom. Ide o dôsledok horších finančných výsledkov zamestnávateľa bez jeho zavinenia a toho, že zamestnávateľ nemal požiadavku na nadčasovú prácu, tak ako to bolo v marci 2014 a v roku 2015 už nebude mať možnosť si zvýšiť príjem prácou nadčas, ako to bolo v roku 2014, pretože zamestnávateľ mu to už neumožňuje. Možnosti jeho zárobku sú ovplyvnené existenčne aj tým, že má aj ďalšie vyživovacie povinnosti. Súd prvého stupňa nárast jeho čistého príjmu zhodnotil ako nárast o 181,03 €. Síce akceptoval, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k ďalšiemu dieťaťu a manželke, avšak nevzal do úvahy to, že sa mu zároveň zvýšili aj náklady na domácnosť. Pri poslednom určovaní výživného uhrádzal len polovicu nákladov na domácnosť, keďže mal spolubývajúceho, ktorý na domácnosť prispieval. Taktiež po uzavretí manželstva do poklesu manželkinho príjmu na sumu rodičovského príspevku uhrádzal len polovicu týchto nákladov. Uviedol, že jeho príjem sa nespotrebúva na luxusné a nadštandardné položky, ale na bežný chod trojčlennej domácnosti a jeho domácnosť po úhrade všetkých výdavkov nedisponuje prostriedkami na kultúrne vyžitie a podobne. Hodnotenie súdu, že nárast jeho čistého príjmu je vyšší ako nárast čistého príjmu matky je relatívne, keďže neodráža reálne skutočnosti. Ohľadne výdavkov na jeho strane na zdravotnú starostlivosť súd konštatoval, že ide o zdravotné problémy, ktoré mal aj v čase predchádzajúcej úpravy výživného, avšak na tieto vtedy nebolo prihliadané, keďže nepovažoval to za potrebné uviesť, lebo v tom čase inú vyživovaciu povinnosť okrem mal. X. nemal a po úhrade výživného mu ostávalo dostatok finančných prostriedkov na úhradu týchto výdavkov. Uviedol, že určené výživné platí riadne, pravidelne a včas, je riadne zamestnaný, svoje príjmy nezatajuje, ani ich umelo neznižuje, nezadlžuje sa, nespláca úvery a výdavky svojej domácnosti zámerne umelo nenavyšuje. Svoj príjem nespotrebúva na luxusné a nadštandardné položky. Pribudnutie súrodenca, hoci nevlastného, nemôže byť súdom považované za ohrozovanie výživného pre mal. X.. Uviedol, že na strane matky došlo od posledného pojednávania o výživnom k zvýšeniu príjmu o 109,05 €, pričom jej ďalšia vyživovacia povinnosť nepribudla. Na strane matky aj mal. X. sú uplatňované nadštandardné výdavky ako platba 40 € mesačne za telefón odporkyne, 60 € mesačne na záujmové krúžky pre dieťa predškolského veku a podobne. Matka napriek tomu, že bola písomne vyzvaná na zdokumentovanie svojich nákladov, túto ignorovala a nepredložila na pojednávaní žiadne dokumenty, ktoré by potvrdzovali úhradu ňou udávaných súm. Nepredložila faktúru za telefón, doklad o splácaní úveru, ani dôkaz o tom, na čo bol daný úver spotrebovaný. Neposkytla dôkazy o splácaní pôžičiek a ich výške ani aktuálny zálohový predpis domácnosti, v ktorej býva a taktiež ani doklad ohľadne výdavkov pre mal. X. a ani žiaden lekársky nález, ktorý by opodstatňoval užívanie prípravkov v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu maloletej. Uviedol, že mu je známe, že matka si uhrádza permanentku do fitness centra v sume 35 € mesačne. Uviedol, že zníženie výživného z jeho strany napriek nástupu maloletej do predškolského zariadenia by nijako neohrozilo zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletej ani odôvodnené výdavky domácnosti matky, ktorá napriek osobnej starostlivosti o maloletú má toho času možnosť prispievať na X. finančne väčšou sumou ako v čase poslednej úpravy výživného.

Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Uviedla, že pracuje s príjmom 380 €, ak odpracuje celý mesiac, čo sa jej podarí zhruba dvakrát do roka, keďže maloletá je často chorá a potrebuje zabezpečovať jej celodennú osobnú starostlivosť. Pravidelne navštevuje preventívne prehliadky a vyšetrenia. Doposiaľ uvádzané náklady na dcéru sú základné ľudské potreby na ňu a maloletú, strava je bezlaktózová, potrebuje zabezpečovať hygienické potreby, lieky, vyšetrenia a podobne. Maloletú zapísala na gymnastický krúžok kvôli tomu, že je aktívna a šport ju veľmi baví a aby v budúcnosti nevysedávala pri počítači alebo neflákala sa na uliciach. Vyslovila názor, že gymnastika a tanečná nie sú nadštandardné pre dnešnú dobu a ani jej 40 € paušál, keďže potrebuje veľakrát odvolávať krúžky, škôlku, lekárov a podobne, preto potrebovala neobmedzené volania do všetkých sietí, pričom aj otec platí 30 € paušál. Pôžičku od Cetelem brala ešte v čase, keď bola bezdetná na prerábanie izby a túto nemôže splatiť, pretože sústavne potrebuje finančné prostriedky na zabezpečenie potrieb maloletej. Lieky, ktoré zabezpečuje pre maloletú, keďže navštevuje predškolské zariadenie a je všeobecnou známou skutočnosťou, že vo väčšine prípadov sa jedno dieťa od druhého nakazí a väčšina rodičov kupuje lieky bez lekárskeho predpisu, sú to väčšinou spreje do nosa, kvapky, sirupy proti kašľu, probiotiká a podobne. Uviedla, že odvolacia námietka o návšteve fitness centra je nepravdivá, pretože naposledy v ňom bola pred otehotnením a platila permanentku 25 € mesačne a v súčasnosti sa naplno venuje dcére a zároveň pripojila info pre rodiča o návšteve gymnastického krúžku a tanečného krúžku, ako aj lekárske správy a nálezy a faktúry za mobilný telefón a bločky o zakúpení odôvodnených potrieb maloletej. Poukázala na to, že dieťa by malo zdieľať štandard oboch rodičov, pričom ona na rozdiel od otca sa snaží maloletej zabezpečiť nad rámec svojich možností všetky jej odôvodnené potreby a otec každý rok sa zúčastňuje dovoleniek, rekonštruoval byt a maloletá nebola na žiadnej dovolenke ani na väčšom výlete a keďže v septembri 2015 nastupuje do prípravky, v súvislosti s čím sa jej odôvodnené potreby zvýšia, keďže bude treba zakúpiť veci do škôlky, poplatky, hygienické potreby, oblečenie a podobne, preto navrhuje zamietnuť návrh otca.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine. Súd prvého stupňa správne porovnal pomery účastníkov konania v čase predchádzajúcej úpravy výživného s ich súčasnými pomermi v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine a dospel k správnemu záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol o návrhu otca na zníženie výživného. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu na zníženie výživného. Odvolací súd poukazuje na to, že aj pri rozhodovaní o znížení výživného v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých okrem iného vyplýva, že obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a takzvanú potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že neboli splnené zákonné podmienky na zníženie výživného, pretože doposiaľ určené výživné zodpovedá terajším možnostiam a schopnostiam otca, pretože jeho príjem od predchádzajúcej úpravy sa zvýšil a zohľadňuje aj zmenené pomery otca, ktorému pribudla vyživovacia povinnosť k mal. M. Š., ku ktorej má samozrejme vyživovaciu povinnosť aj matka tohto dieťaťa, ktorá je síce poberateľkou rodičovského príspevku, avšak táto skutočnosť nie je dôvodom na zníženie vyživovacej povinnosti otca k mal. X., pretože aj jej odôvodnené potreby od predchádzajúcej úpravy výživného sa jednoznačne zvýšili, pretože v čase predchádzajúcej úpravy maloletá bola vo veku jeden a pol roka a v súčasnosti navštevuje predškolské zariadenie, pričom nástup do materskej škôlky na strane maloletého dieťaťa je podľa ustálenej súdnej praxe podstatnou kvalifikovanou zmenou pomerov, ktorá je dôvodom pre úpravu výživného a spôsobom jeho zvýšenia. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii otca odvolací súd zdôrazňuje, že podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine má každý rodič povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až potom má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich potrieb. Zákon pritom nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Povinnosťou rodičov a teda aj otca je tiež organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť plniť si svoje vyživovacie povinnosti. Zníženie výživného pre mal. X. s prihliadnutím aj na zvýšenie jej odôvodnených potrieb by znamenalo posunúť zodpovednosť otca za zdravie a život dieťaťa na matku (druhého rodiča), ktorá sa osobne stará o dieťa a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu na hranici svojich možností. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.