Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (17)Uznesenie_6Co-119-2015.pdf
PDF · 79.19 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/119/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu : BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO : 47 150 513, zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK- ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO : 36 862 711, proti žalovanej Y. G., O. B. Ž. XXX, o zaplatenie 238,95 € s príslušenstvom, o odvolaní Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, zastúpeného JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom v Košiciach, Urbánkova 5562/6, proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie č.k. 13C/314/2014-43 zo dňa 27.11.2014 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice-okolie (ďalej aj „súd prvého stupňa“ alebo „okresný súd“) uznesením zo dňa 27.11.2014 č.k. 13C 314/2014-43 námietke neprípustnosti vedľajšieho účastníctva na strane žalovanej vyhovel.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že do konania začatého dňa 13.6.2014 vstúpilo Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, so sídlom v Prešove ako vedľajší účastník na strane žalovanej za účelom ochrany jej práv ako spotrebiteľa, ktorý v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie ako bežný spotrebiteľ nie je schopný posúdiť neprijateľné zmluvné podmienky v predbežne formulovaných štandardných zmluvách a procesne sa pred súdom voči nim efektívne brániť.
Žalobca podaním doručeným súdu dňa 17.10.2014 vyslovil svoj nesúhlas so vstupom združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, a tento nesúhlas odôvodnil tým, že predmetom konania nie je ochrana práv spotrebiteľov, ale návrh na plnenie podaný voči jednej osobe. Zároveň uviedol, že pripustením vedľajšieho účastníka do konania by došlo aj k porušeniu zákona o ochrane osobných údajov a čl. 19 ods. 2,3 Ústavy SR. Naviac poznamenal, že vedľajší účastník nedisponuje súhlasom hlavného účastníka, na strane ktorého chce vystupovať.
Žalovaná zostala v konaní pasívna, nezaujala žiadne stanovisko k výzve súdu, aby sa vyjadrila, či súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka na jej strane.
S poukazom na ust. § 93 O.s.p. súd konštatoval, že účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať hlavnému účastníkovi, môže byť naplnený, len ak hlavný účastník s vedľajším účastníctvom súhlasí. V tomto konaní súhlas žalovanej so vstupom vedľajšieho účastníka na jej strane nebol daný, čo je jedným z predpokladov vedľajšieho účastníctva a z tohto dôvodu súd na základe námietok žalobcu rozhodol tak, že námietke neprípustnosti vyhovel.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podalo odvolanie Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“. Navrhlo napadnuté uznesenie zrušiť. Poukázalo na to, že je právnickou osobou zriadenou za účelom kolektívnej ochrany spotrebiteľov a čo sa týka súhlasu s jeho vstupom do konania, nemá vedomosť o tom, či sa žalovaná k jeho vstupu vyjadrovala. Zastáva však názor, že nie je potrebný výslovný súhlas žalovanej na jeho vstup do konania. Nevyslovenie súhlasu nie je možné považovať za nesúhlas so vstupom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/323/2013).
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odmietnuť odvolanie vedľajšieho účastníka ako podané neoprávnenou osobou. Poukázal na to, že na podanie odvolania vedľajším účastníkom sa vyžaduje prejav vôle hlavného účastníka a tento takýto prejav vôle neposkytol. Zdôraznil, že chýba súhlas hlavného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.
Žalovaná zostala v odvolacom konaní pasívna.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie vedľajšieho účastníka ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
V tomto štádiu konania nie sú splnené zákonné podmienky pre rozhodovanie o (ne)prípustnosti vedľajšieho účastníka a zároveň výrok rozhodnutia súdu nezodpovedá zneniu ust. § 93 ods.3 O.s.p. (v znení účinnom do 31.12.2014, ďalej len „O.s.p“.) v zmysle ktorého súd rozhoduje o prípustnosti vedľajšieho účastníctva na návrh.
Podľa ust. § 93 ods.1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva, alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa ust. § 93 ods.2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
V prípadoch, na ktoré dopadá ust. § 93 ods.2 O.s.p., zákon nestanovuje ako podmienku účasti tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu (§ 93 ods.1 O.s.p.), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre procesné postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka. Jedným z takýchto osobitným predpisov je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch. V zmysle § 25 ods.1 písm.a/ zák. č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jej činnosti.
V oboch prípadoch, na ktoré sa vzťahujú ust. § 93 ods.1, 2 O.s.p., je podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať, ak podnet na vstup dal sám vedľajší účastník (viď Jaroslav Krajčo a kol. Občiansky súdny poriadok - Komentár I. diel, str. 380, Eurounion 2010).
Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať hlavného účastníka v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť.
Vyššie uvedené v plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje ust. § 93 ods.2 O.s.p.
Sama skutočnosť, že vôľu vstúpiť do určitého konania prejaví právnická osoba, činnosť ktorej je zameraná na ochranu práv spotrebiteľa, bez ďalšieho ešte neznamená, že jej procesný úkon, vyjadrujúci túto vôľu, vyvoláva vždy ňou sledované právne účinky. Ani samotný status takejto právnickej osoby vyplývajúci z ust. § 93 ods.2 O.s.p. v spojení s ust. § 25 ods.1 písm.a/ zák. č. 250/2007 Z.z. ešte neznamená, že jej vstup do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka je vždy prípustný.
S účinnosťou od 1.1.2015 podmienka súhlasu hlavného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka, ktorým je právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, je výslovne uvedená v ust. § 93 ods.3 druhej vety O.s.p., v zmysle ktorého, ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada.
Vyššie citované zákonné ustanovenie v podstate reaguje na dovtedajšiu zaužívanú súdnu prax, podľa ktorej pre účinný vstup vedľajšieho účastníka do konania sa vyžadoval súhlas hlavného účastníka, na podporu ktorého má vedľajší účastník vystupovať. Táto prax okrem iného vyplývala aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 5.februára 2013.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pokiaľ Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ dňa 22.9.2014 oznámilo svoj vstup do konania, prejavilo tak vôľu stať sa vedľajším účastníkom na strane žalovanej, povinnosťou súdu bolo v prvom rade zistiť stanovisko žalovanej k tomuto vstupu, či teda s týmto vstupom súhlasí, resp. nemá námietky proti tomuto vstupu.
Z obsahu spisu vyplýva, že súd účastníkov na oboch procesných stranách vyzval, aby sa vyjadrili, či súhlasia so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.
Žalobca podaním doručeným súdu dňa 23.10.2014 vyslovil svoj nesúhlas so vstupom združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej.
Výzva adresovaná žalovanej, aby sa v lehote 15 dní od doručenia výzvy vyjadrila, či súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka, bola žalovanej doručená dňa 10.10.2014. Žalovaná sa k výzve nevyjadrila.
Vyššie uvedená výzva pre žalovanú neobsahuje poučenie žalovanej o následkoch vyjadrenia jej súhlasu, ako aj o následkoch vyjadrenia jej nesúhlasu. V rámci poučovacej povinnosti súdu o procesných právach účastníkov v zmysle § 5 O.s.p. bolo povinnosťou súdu vo výzve výslovne uviesť, že ju žiada o vyjadrenie súhlasu so vstupom a poučiť ju aj o význame účasti vedľajšieho účastníka v konaní, ako aj o právnych následkoch vyjadrenia jej nesúhlasu. Súčasťou výzvy malo byť aj poučenie, že ak sa žalovaná nevyjadrí v súdom určenej lehote, súd bude v zmysle ust. § 101 ods. 3 O.s.p. predpokladať, že voči vstupu vedľajšieho účastníka do konania na svojej strane nemá žiadne námietky ( - možnosť použitia ust. § 101 ods. 3 O.s.p. pre tento prípad vyplýva z uznesenia Ústavného súdu SR z 29.1.2014 sp. zn. PL.ÚS 1/2014-9-poznámka odvolacieho súdu).
V uvedenom uznesení Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že súdy sú v konaní povinné postupovať tak, aby zabezpečili spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.) a pritom sú povinné dbať na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov žiadnej osoby vrátane účastníkov konania (§ 2 O.s.p.). V konaní súd postupuje i bez ďalších návrhov účastníkov (§ 100 ods. 1 O.s.p.) a je oprávnený vyzvať účastníka, aby sa vyjadril o určitom návrhu týkajúcom sa postupu a vedenia konania ( § 101 ods. 3 O.s.p.). Súd je totiž v zmysle § 5 ods. 1 O.s.p. oprávnený poučovať účastníka konania o jeho procesných právach a povinnostiach vrátane práva navrhnúť rozhodnutie o prípustnosti vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 3 druhej vety O.s.p..
Za situácie, že žalovaná zostala po doručení výzvy súdu, aby oznámila, či súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, pasívna, t. zn., že nezniesla námietky proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania, nemožno uzavrieť vzhľadom na chýbajúce poučenie podľa § 101 ods. 3 O.s.p., že jej pasivita znamená, že nemá námietky voči vstupu.
Zároveň však takýto pasívny postoj nemožno bez ďalšieho interpretovať tak, že žalovaná vyjadrila nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.
Za tejto situácie bolo predčasné rozhodovať (aj) o námietke neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka podanej žalobcom. Táto námietka je relevantná iba v prípade, že žalovaná bude súhlasiť so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej strane. Ak takýto súhlas nebude daný, nemôže dôjsť k účinnému vstupu vedľajšieho účastníka do konania a rozhodovanie o námietke neprípustnosti je v tom prípade nadbytočné.
Na tomto mieste je potrebné vytknúť súdu prvého stupňa aj tú skutočnosť, že výrok jeho rozhodnutia nezodpovedá zneniu ust. § 93 ods. 3 poslednej vety O.s.p., v zmysle ktorého o prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Podľa ustálenej súdnej praxe v prípade námietok proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd výrokom rozhodnutia rozhoduje o pripustení alebo nepripustení vstupu vedľajšieho účastníka konania.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§221 ods.2 O.s.p.).
Úlohou súdu po vrátení veci bude zistiť stanovisko žalovanej k vstupu vedľajšieho účastníka do konania na jej strane spôsobom, ako bol vyššie popísaný a v závislosti od tohto jej stanoviska potom posúdiť, či je potrebné rozhodovať o námietke neprípustnosti vstupu a v kladnom prípade, ak teda žalovaná bude súhlasiť so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, resp. nebude mať voči tomuto vstupu námietky, rozhodnúť o pripustení alebo nepripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania na základe námietky žalobcu.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.