Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoPr/8/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa B.T. Transport s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 6, IČO 36 331 171 zastúpeného Advokátskou kanceláriou agner & partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Špitálska 10 proti odporcovi Q. R., štátnemu občanovi B. republiky ,bytom S. N. XXX, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 2. septembra 2014 č. k. - 102, v senáte jednomyseľne takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Rozsudkom zo dňa 2. septembra 2014 č. k. - 102 okresný súd určil, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom založený pracovnou zmluvou zo dňa 30.05.2013 sa skončil dohodou podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce ku dňu 05.02.2014. Odporcovi uložil nahradiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 549,46 eur (z toho 99,50 eur ako náhradu za zaplatený súdny poplatok a 449,96 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia), a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že návrh bol podaný v dvojmesačnej lehote podľa § 77 Zákonníka práce. Podľa jeho názoru ide o žalobu o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, preto podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) najprv skúmal naliehavý právny záujem na takomto určení. Pokiaľ ide o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, naliehavý právny záujem na tom, aby rozhodol súd, je nesporný. Pokiaľ však ide určenie, že pracovný pomer sa skončil k určitému dňu (v tomto prípade k 5.2.2014), tu je naliehavý právny záujem sporný. Ak sa mal pracovný pomer skončiť okamžitým skončením zo strany zamestnanca, ktoré súd vyhlási za neplatné, pričom zamestnávateľ netrvá na ďalšom zamestnávaní tohto zamestnanca, spôsob skončenia pracovného pomeru dohodou aj jeho dátum určuje priamo v § 78 ods. 3 písm. b) a v zásade nie je potrebné, aby o ňom rozhodol súd. Treba však pripustiť, že v určitých situáciách môže byť sporný dátum skončenia pracovného pomeru, ktorý sa mal skončiť spôsobom podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce, pričom tento dátum je potrebné ustáliť práve výrokom súdu po vykonaní dokazovania. V takom prípade je daný naliehavý právny záujem nielen na určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ale aj na určení dátumu skončenia pracovného pomeru podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce. Tak je tomu podľa názoru súdu aj v prípade súdenej veci. Keďže zamestnanec podal okamžité skončenie pracovného pomeru ako obyčajnú zásielku, neexistuje žiaden doklad o dátume jeho doručenia zamestnávateľovi, a teda

- ako poukázal právny zástupca navrhovateľa v záverečnej reči - zamestnanec i zamestnávateľ by mohli mať problém preukázať pred úradmi (Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne a pod.) dátum skutočného skončenia pracovného pomeru podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce. Tento dátum je potrebné ustáliť v súdnom konaní. Preto súd dospel k záveru, že v súdenej veci je daný naliehavý právny záujem na určení dátumu skončenia pracovného pomeru spôsobom podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce, samozrejme len v prípade, ak súd určí neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Vo veci samej dospel okresný súd na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení zisteného skutkového stavu k záveru, že návrh je dôvodný. v

§ 70 vyžaduje doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru druhému účastníkovi, pričom stanovuje aj sankciu neplatnosti v prípade nedodržania niektorej z tam uvedených podmienok, vrátane podmienky doručenia. Spôsoby doručovania sú pritom definované v § 38 Zákonníka práce. Ak má takéto vymedzenie spôsobov doručovania, potom treba predpokladať, že pod pojmom „doručiť druhému účastníkovi“ v § 70 Zákonníka práce sa myslí práve taký spôsob doručenia, aký určuje ustanovenie § 38. Podľa § 38 ods. 3 Zákonníka práce písomnosti zamestnanca týkajúce sa okrem iného aj zániku pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku. V prípade doručovania inou formou nie je teda splnená definícia doručenia podľa ustanovenia § 38 ods. 3 Zákonníka práce, čiže písomnosť nemožno považovať za riadne doručenú, aj keď sa zamestnávateľ o tejto písomnosti dozvedel. V danom prípade odporca doručil okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľovi obyčajnou zásielkou, nie ako doporučenú zásielku. Táto skutková okolnosť bola zistená len z tvrdenia navrhovateľa, avšak odporca - napriek tomu, že mu žaloba bola riadne doručená - toto tvrdenie nevyvrátil, najmä nepredložil súdu doručenku k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, z ktorej by vyplývalo, že túto listinu doručil navrhovateľovi doporučene. Odporca sa nezúčastnil na pojednávaní, na ktoré bol riadne predvolaný, na čo má samozrejme právo, avšak pri neúčasti na pojednávaní musí rátať s tým, že nebude mať možnosť reagovať na skutkové a prípadne aj právne posúdenie, ktoré súd na pojednávaní uvedie. Okresný súd uviedol, že bazírovanie na správnej forme doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru nepovažuje v tomto prípade za prehnaný formalizmus. V danom prípade navrhovateľ doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru (obyčajnou zásielkou) potvrdil a napadol toto okamžité skončenie (vrátane spôsobu jeho doručenia) na súde. Ak by sa však zamestnávateľ tváril, že žiadnu písomnosť od zamestnanca nedostal, vznikala by medzi účastníkmi pracovného pomeru (ale aj vo vzťahu k iným subjektom, štátu, Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam a pod.) značná právna neistota a ďalšie spory. Tak zamestnávateľ ako aj zamestnanec si musia byť vedomí, že zásadné písomnosti týkajúce sa pracovného pomeru je potrebné doručovať spôsobom, ktorý je v súlade so Zákonníkom práce, a najmä ktorý umožní v prípadnom spore preukázanie tohto doručenia. Súd teda považuje okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré odporca odoslal ako obyčajnú zásielku bez doručenky, za neplatné z dôvodu, že tým neboli dodržané podmienky riadneho doručenia ustanovené v § 38 ods. 3 Zákonníka práce, pričom doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru je podmienkou jeho platnosti (jeho nedoručenie zákonným spôsobom je v ustanovení § 70 Zákonníka práce sankcionované neplatnosťou).Pokiaľ ide o druhý výrok, teda určenie dátumu skončenia pracovného pomeru spôsobom podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce, navrhovateľ v návrhu sám uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru mu bolo doručené (hoci neplatne) dňa 5.2.2014. Odporca toto tvrdenie navrhovateľa nenamietal a nebol ani dôvod rozumne predpokladať nepravdivosť tohto tvrdenia, keďže okamžité skončenie pracovného pomeru bolo datované 3.2.2014, teda dva dni pred jeho doručením podľa tvrdenia navrhovateľa. Súd preto ustálil, že pracovný pomer sa skončil spôsobom podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce (teda dohodou) ku dňu 5.2.2014. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p., keď priznal navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania v rozsahu súdneho poplatku zaplateného navrhovateľom a účelne vynaložených trov právneho zastúpenia. Náhradu trov konania (vrátane náhrady za zaplatený súdny poplatok) je odporca povinný uhradiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa, uvedeného v záhlaví tohto rozsudku (§ 149 ods. 1 O.s.p.). Vec právne posúdil podľa § 69 ods. 1 písm. b), § 69 ods. 3, § 70, § 77, § 78 ods. 3 písm. b) a § 38 ods. 3 Zákonníka práce.

Proti tomuto rozsudku podal odporca včas odvolanie. Z obsahu odvolania je zrejmé, že odporca napáda správnosť výroku rozsudku okresného súdu a domáha sa jeho zmeny. V odvolaní odporca uviedol, že navrhovateľ mu nevyplatil výplaty pred januárom 2014, preto u neho skončil pracovný pomer. To, že navrhovateľ tieto okolnosti zamlčal, ho usvedčuje z toho, že sa dodatočne snažil doladiť pochybnosti a predkladal dodatočne ošetrené dôkazy. Dňa 17.12.2013 prevzal výplatu za november 2013 vo výške 221,96 Eur, pričom mu prislúchala výplata 405,- Eur v hrubom. Navrhovateľ mu tak bezdôvodne krátil mzdu, no o krátení mzdy mu nedoručil žiadne oznámenie, ako predložil do spisu. Poukazoval na skutočnosť, že nemal v práci žiadnu absenciu. Od mája do októbra 2013 bol nepretržite v práci, za čo mal nárok na náhradné voľno, alebo preplatenie nadčasu. Dňa 19.11.2013 prevzal výplatu za mesiac október vo výške 270,21 Eur, pričom mu prislúchalo 405,- Eur v hrubom. Dňa 18.10.2013 prevzal mzdu za mesiac september 2013 vo výške 343,41 Eur, pričom mu prislúchalo 405,- Eur v hrubom. Dňa 19.08.2013 prevzal mzdu za mesiac jún 2013 vo výške 371,92 Eur, pričom mu prislúchala výplata 405,- eur v hrubom. Takto mu vyplácal navrhovateľ mzdu v čase jeho skúšobnej doby, keď mohol ukončiť pracovný pomer ihneď. Po tomto dátume mu navrhovateľ začal krátiť mzdu bezdôvodne a

hlavne bez jeho vedomia. Uviedol, že nevyplatenie mzdy je na Slovensku trestné. Ospravedlňoval svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu práce v zahraničí.

Navrhovateľ sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 221ods. 1. písm. h) zrušiť z týchto dôvodov:

Okresný súd založil svoj názor o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru odporcu ako zamestnanca na nedoručení zásielky obsahujúcej okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľovi ako zamestnávateľovi doporučenou zásielkou, ale len obyčajnou zásielkou, s odkazom na § 38 ods. 3 Zákonníka práce.

Odvolací súd s týmto právnym záverom okresného súdu nesúhlasí.

Aby bolo okamžité skončenie pracovného pomeru platné, musia byť dodržané všetky podmienky zakotvené v § 70 Zákonníka práce zákona č. 311/2001 Z.z. ( ďalej len „Zákonníka práce“), t. j. okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť:

- písomné,

- doručené druhému účastníkovi pracovného pomeru (zamestnancovi do vlastných rúk)

- musí byť doručené v stanovenej lehote,

- musí v ňom byť skutkovo vymedzený dôvod skončenia (dôvod nemožno dodatočne meniť).

Doručovanie v pracovnoprávnych vzťahoch upravuje § 38 Zákonníka práce. V tomto ustanovení rozlišuje a následne rozdielne upravuje doručovanie v závislosti od toho, či odosielateľom je zamestnávateľ alebo zamestnanec, t.j. či sa jedná o písomnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca.

Pokiaľ ide o doručovanie písomností zamestnávateľa zamestnancovi, túto otázku upravuje v § 38 ods. 1 a 2. Z použitých slov v § 38 ods. 1 je zrejmé, že výslovne (expressis verbis) ustanovuje povinnosť zamestnávateľa (použitím slova „musí“) doručovať písomnosti týkajúce sa vzniku, zmeny alebo zániku pracovného pomeru do vlastných rúk zamestnanca, a to buď osobným doručením zamestnávateľom priamo zamestnancovi, alebo odovzdaním písomnosti na poštovú prepravu. Doručovanie do vlastných rúk poštovou prepravou automaticky predpokladá doporučenú zásielku v zmysle § 38 ods. 2.

Úprava doručovania zo strany zamestnanca k zamestnávateľovi sa realizuje v odlišnom právnom rámci. Ten je podstatne jednoduchší. V prípade doručovania písomností zamestnanca zamestnávateľovi túto otázku nerieši striktným príkazom. V § 38 ods. 3 vytvára pre zamestnanca možné alternatívy doručovania písomnosti hneď od začiatku.

Nepoužitie striktného príkazu v súvislosti s právnou úpravou doručovania zamestnanca nepovažuje odvolací súd za náhodné. Takáto úprava zodpovedá celkovej koncepcii pracovného práva na Slovensku, ktorého dominantnou funkciou je vo vzťahu medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu chrániť predovšetkým zamestnanca.

Zamestnanec tak môže svoje písomné právne úkony doručiť zamestnávateľovi, ak nebolo ustanovené alebo dohodnuté niečo iné, akýmkoľvek spôsobom, a to i vtedy, ak sa právny úkon týka skončenia pracovného pomeru, zániku práv a povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo zániku práv a povinností z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (pozri „Demek Peter, JUDr., PhD.; Mačuha Miroslav, Ing. Olšovská Andrea, Doc.JUDr.Mgr., PhD ;Rozšírený komentár Zákonníka práce; www.epi.sk“).

Zákonníkom práce výslovne vyžadovanou podmienkou platnosti toho adresovaného jednostranného právneho úkonu - okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnanca je jeho doručenie zamestnávateľovi. To znamená, že daný písomný právny úkon sa stal právne perfektným, keď sa dostal do sféry dispozície zamestnávateľa doručením. Vtedy, ak sa doručovanie uskutočňuje poštovým

podnikom, povinnosť doručiť písomnosť zamestnanca je splnená, ak zamestnávateľ písomnosť prevezme, ak bola písomnosť vrátená poštovým podnikom ako nedoručiteľná, doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnávateľa, zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne (§ 38 ods. 4 Zákonníka práce) .

V danej veci nebolo sporné, že navrhovateľ okamžité skončenie pracovného pomeru odporcu doručované mu poštovým podnikom prevzal. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že dňa 05.02.2014 bol na jeho adresu doručený list odporcu zo dňa 03.02.2014 označený ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru“. Odvolací súd preto na rozdiel od okresného súdu konštatuje, že v danom prípade je splnená definícia doručenia písomnosti zamestnanca vyžadovaná §70 Zákonníka práce pre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancom.

Okresný súd v rozsudku uvádza, že navrhovateľ napadol toto okamžité skončenie (vrátane spôsobu jeho doručenia obyčajnou zásielkou) na súde. Z návrhu však vyplýva, že neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľ odvodzoval od jeho nezrozumiteľnosti, nepravdivosti, neurčitosti, nedostatku skutkového vymedzenia dôvodu neplatnosti podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a rozporu s § 69 Zákonníka práce. Navrhovateľ síce v návrhu uviedol, že odporca mu zaslal okamžité skončenie pracovného pomeru obyčajnou poštou a nie ako doporučenú zásielku, ale túto skutočnosť posúdil len ako porušenie ustanovení pri doručovaní, ktorého sa dopustil odporca, pričom výslovne dodal „okrem neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru“. Z uvedeného je zrejmé, že ani navrhovateľ túto skutočnosť nepovažoval a neoznačoval za dôvod neplatnosti sporného úkonu odporcu.

Keďže okresný súd v napadnutej časti vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, je naplnený dôvod zrušenia rozsudku súdu v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p..

Preto podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil rozsudok okresného súdu v napadnutej časti a podľa § 221 ods. 2 mu vec vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu zopakovať dokazovanie a ustáliť skutkový stav a vec následne správne právne posúdiť správnou aplikáciou a interpretáciou právneho predpisu. Zároveň okresný súd rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. o náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania.

V priebehu ďalšieho konania je okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .