Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_1Er-425-2008.pdf
PDF · 76.77 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/425/2008
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: BDR, spol. s r.o., M.M.Hodžu 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 614 556, zastúpený JUDr. Evou Michalenkovou, advokátom so sídlom Partizánska cesta 3, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému: G A R E X s.r.o. "v likvidácii", Šancová 112, 831 04 Bratislava, IČO: 31 582 214, (vymazaný z obchodného registra dňa 02.12.2006), o vymoženie pohľadávky 887,10 Eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania 79,00 Eur a trov exekúcie, vykonávanej súdnou exekútorkou Mgr. Monikou Mikulíkovou, sídlo exekútorského úradu Rudlovská cesta 2, 974 01 Banská Bystrica, náhradníčka súdneho exekútora Mgr. Róberta Gogu, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Dolný Kubín poverením č. 5503000935 zo dňa 26.9.1997, sp. zn. 5Er/1168/97, poveril podľa ust. § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") súdneho exekútora vykonaním exekúcie č. EX 280/97 na vymoženie pohľadávky oprávneného voči povinnému vo výške 887,10 Eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania 79,00 Eur a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, sp. zn. 1Cb153/97 zo 16.6.1997.
Okresný súd Námestovo na základe podnetu súdnej exekútorky zo dňa 1.4.2014 zistil z obsahu výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, že na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 1K 238/05-32 zo dňa 12.9.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.10.2006 bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka G A R E X s.r.o. "v likvidácii", Šancová 112, 831 04 Bratislava, IČO: 31 582 214 pre nedostatok majetku dlžníka. Obchodná spoločnosť G A R E X s.r.o. "v likvidácii", Šancová 112, 831 04 Bratislava, IČO: 31 582 214 zapísaná v obchodnom registri v oddiele Sro vo vložke č. 29034/B sa vymazáva z obchodného registra.
Exekučné konanie začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku); v danom prípade začalo dňa 16.9.1997. Exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov (§ 235 ods.1 Exekučného poriadku). V prejednávanej veci bolo preto potrebné aplikovať Exekučný poriadok v znení platnom v čase začatia konania exekučného konania (v ďalšom texte sa uvádza Exekučný poriadok v tomto znení, pokiaľ nie je uvedené inak). 2. 1Er/425/2008
Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p., ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konania právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo môže v ňom pokračovať.
Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
V danom prípade po začatí exekučného konania povinný zanikol bez právneho nástupcu a to výmazom z obchodného registra v dôsledku čoho stratil právnu subjektivitu a tým aj spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti. Strata spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania na strane oprávneného je neodstrániteľnou podmienkou konania pre ktorú súd nemôže vo veci ďalej konať, nakoľko právneho nástupcu povinného, na ktorého by prešla povinnosť z vymáhanej pohľadávky oprávneného niet. Je tu teda dôvod vyplývajúci z iného zákona pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, preto súd postupujúc v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu v celom rozsahu zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v platnom znení, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. 3. 1Er/425/2008
Súdna exekútorka si uplatnila náhradu trov exekúcie v celkovej výške 602,52 Eur.
Oprávnený tak, ako aj súdny exekútor majú zákonný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na výkon exekučnej činnosti (trovy exekúcie), ktoré s poukazom na ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, uhrádza povinný. Oprávnený môže tieto trovy exekúcie znášať len výnimočne s poukazom na vyššie citované ust. § 203 Exekučného poriadku, a to v prípade ak by mu mohlo byť pripísané procesné zavinenie na zastavení exekúcie, nakoľko nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach procesného práva. Ak teda došlo k objektívnej skutočnosti, že povinný bol vymazaný z obchodného registra (osobitne za situácie, ak k tomu došlo po 9 rokoch od začatia exekučného konania) nemožno túto skutočnosť považovať za zavinenie oprávneného. Ani z obsahu pripojeného exekučného spisu nie je možné vyvodiť záver o existencii iných dôvodov, ktoré by napĺňali znaky zavinenia oprávneného (napr. nedostatočná súčinnosť, resp. nedostatočné plnenie povinností zo strany oprávneného, nezaplatený preddavok...).
Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (II. ÚS 272/08).
Exekútor vykonáva svoju činnosť aj ako slobodné povolanie (výber exekútora je zverený oprávnenému, odmena exekútora je priamoúmerná jeho procesnej aktivite). Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Na danú vec je primeraným spôsobom aplikovateľný aj právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), podľa ktorého riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (m. m. IV. ÚS 27/08), a to bez ohľadu na to, že Európsky súd pre ľudské práva vyslovil tento právny názor vo vzťahu k výkonu povolania advokáta (porovnaj napr. II. ÚS 475/2010).
Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v príslušnom znení predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať súdnemu exekútorovi trovy zastavenej exekúcie. ( II. ÚS 12/05).
V prejednávanej veci nemožno postupovať pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ani na základe analógie procesného práva podľa § 203 ods. 2 O.s.p., ktorý bol do Exekučného poriadku vsunutý až s účinnosťou od 1. februára 2002 zákonom č. 32/2002 Z. z., a to vzhľadom na existenciu citovaných zákonných prechodných ustanovení § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré explicitne upravujú použitie ustanovení Exekučného poriadku v konaniach začatých pred 01.02.2002 tak, že tieto konania sa dokončia podľa doterajších predpisov. Rozširovanie dôvodov na zaviazanie oprávneného k náhrade trov exekúcie na 4. 1Er/425/2008
základe zásad analógie procesného práva je neprípustné. Podľa právneho názoru súdu je v danom prípade potrebné zotrvať na právnych záveroch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedených napríklad v uznesení sp. zn. 2 M Cdo 15/2011 zo dňa 27.09.2012 a aplikovať § 203 Exekučného poriadku v príslušnom znení platnom a účinnom do 31.01.2002.
V konaní neboli splnené predpoklady pre použitie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie v súlade s prechodnými ustanovenia a pre uloženie povinnosti oprávnenému nahradiť trovy súdnej exekútorky, v dôsledku toho súd náhradu trov exekúcie súdnej exekútorke nepriznal.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je vždy prípustné odvolanie ( § 374 ods. 4 O.s.p.), ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde ( § 204 ods. 1 O.s.p.).
Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.