Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoPr/7/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, JUDr. Jána Burika, v právnej veci žalobkyne Ing. Q. V., nar. XX. X. XXXX, bytom v R. W. XXX, zastúpenej JUDr. Petrom Jančim, advokátom so sídlom v R. V., X. XXX proti žalovanému MILEX NMNV, a. s., so sídlom v Liptovskom Mikuláši, 1. mája 124, IČO: 34 120 149, zastúpenému ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kýčerského 7, IČO: 36 857 513, v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy vo výške 9 848,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -215 zo dňa 27. 4. 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že výpoveď z pracovného pomeru, ktorú dal žalovaný žalobkyni listom z 26. 7. 2013 podľa ust. / , je neplatná, zamietol. Uložil jej zaplatiť žalovanému na trovách konania 3 082,28 eur na účet právneho zástupcu žalovaného ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o. so sídlom v Bratislave, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z výsledkov vykonaného dokazovania považoval za nesporné, že žalobkyňa bola zamestnankyňou žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu Liptovskej mliekarne, a.s. a jej pracovný pomer trval odo dňa 1. 2. 2007. Bolo tiež nesporné, že žalovaný dal listom zo dňa 26. 7. 2013 žalobkyni výpoveď z organizačných dôvodov podľa / , ktorá bola doručená žalobkyni 26. 7. 2013. Žalobkyňa považovala výpoveď za neplatnú z dôvodu, že sa jej chcel žalovaný zbaviť. Skutočným dôvodom výpovede nebola jej nadbytočnosť. Žalovaný nepreukázal oprávnenie dotknutých osôb vykonať rozhodnutie predstavenstva o organizačnej zmene a rozhodnúť o nadbytočnosti, rovnako namietala existenciu nadbytočnosti na strane žalobkyne, ako i príčinnú súvislosť medzi organizačnou zmenou a jej nadbytočnosťou. Neplatnosť výpovede vzhliadala i v okolnostiach prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov. Súčasne poukázala na základné zásady , podľa ktorých výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukazovala na skutočnosť, že pár dní pred daním výpovede bol prijatý na pozíciu účtovníka iný zamestnanec. Odvolanie sa na zmluvu o zlúčení, právne následky, ktoré nastali v máji 2012, implementáciu účtovného programu, ktorá začala v roku 2011 označila za rozpor s dobrými mravmi, ak zamestnávateľ v priebehu 23 dní dospeje k tomu, že zamestnanec je nadbytočný. Okresný súd konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre použitie výpovedného dôvodu podľa / , t.j. existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca,

príčinná súvislosť medzi existenciou organizačnej zmeny a nadbytočnosťou zamestnanca. Listinným dôkazom, rozhodnutím a inštrukciou predstavenstva mal za preukázané, že predstavenstvo žalovaného prijalo 22. 7. 2013 rozhodnutie, ktorým na základe implementácie nového informačného systému pod názvom SAP R/3, ktorý mal podstatný vplyv na ďalší spôsob organizácie práce a efektivitu práce u žalovaného na finančnom oddelení a organizačnej zmene s cieľom zvýšiť efektívnosť práce, ktorá sa týka zníženia počtu zamestnancov na ekonomickom (finančnom) úseku bolo k 31. 7. 2013 zrušené jedno pracovné miesto účtovníka. Zároveň spoločnosť splnomocnila prokuristu a generálneho riaditeľa Mgr. Maňáska, aby prijímal všetky potrebné rozhodnutia a podpisoval všetky s tým súvisiace právne dokumenty, aby vykonal rozhodnutie o zrušení pracovného miesta účtovník, rozhodol o konkrétnom zamestnancovi, s ktorým bude skončený pracovný pomer. Listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že predstavenstvo žalovaného prijalo rozhodnutie o organizačnej zmene, ktorá sa týkala zníženia počtu miest zamestnancov na finančnom úseku z dôvodu zavedenia nového informačného systému SAP R/3. Súd mal tak preukázané splnenie podmienky existencie organizačnej zmeny, ako i to, že k zníženiu počtu zamestnancov na finančnom úseku - oddelení učtárne reálne aj došlo, keď k 1. 7. 2013 na tomto oddelení pracovalo päť zamestnancov a po zrušení jedného pracovného miesta účtovníčky sa tento počet znížil na štyroch. Do počtu zamestnancov učtárne nebolo možné zaradiť zamestnanca Ing. M., ktorý síce bol súčasťou finančného úseku, avšak jeho pracovná pozícia bola finančný koordinátor procesov SAP. Jeho pracovná náplň sa nezhodovala s pracovnou náplňou účtovníčok. Pokiaľ i z elektronickej komunikácie bolo zistené, že tento svedok mal od 1. 7. 2013 pôsobiť v pozícii účtovníka, nesprávnosť tejto informácie potvrdil nielen samotný Ing. M., ako i svedok Ing. K., ktorý uviedol, že išlo o chybu v internej komunikácii, ktorá bola následne opravená správnou informáciou. Napokon i z pracovnej zmluvy vyplynulo, že svedok Ing. M. nepôsobil od 1. 7. 2013 v pozícii účtovníka. Do počtu zamestnancov nebolo možné započítať pozíciu trainee - praktikant, ktorý je vo svojej podstate určený len na výpomoc, táto pozícia má dočasný charakter a jej potreba pominie vykonaním úloh, ktorými je poverený. To, že sa zamestnanec na pozícii účtovníka stal skutočne nadbytočným, bolo preukázané výpoveďou svedka Ing. K., ktorý ozrejmil účel, ako aj dôsledky zavedenia nového informačného systému. Jeho zavedením došlo k zmene pracovných postupov, zmenilo sa nastavenie učtárne, časť vecí sa automatizovalo, čo malo za následok redukciu miest zamestnancov. Skutočnosť, že zamestnávateľ nepotreboval práce v pôvodnom rozsahu, vyplýva i z výpovede svedkyne X., ktorá uviedla, že zavedenie informačného systému SAP znamenalo, že z celkového objemu faktúr pominula potreba účtovania asi v rozsahu 40 %. Z výpovede svedka Ing. M. vyplynulo, že tento pôsobil u žalovaného pred 1. 7. 2013 prostredníctvom personálnej agentúry na pozícii trainee a od 1. 7. 2013 na pozícii finančný koordinátor procesu SAP R/3. Po spustení projektu 1. 4. 2013 pracoval na finančnom oddelení, kde pomáhal nastavovať procesy. Jeho úloha vykonávania účtovných a administratívnych operácií mala dočasný charakter, bola viazaná na zastupovanie zamestnancov, ktorí pre prekážky na svojej strane nemohli vykonávať svoju prácu účtovníka. V prípade posudzovania dôvodnosti použitia výpovedného dôvodu podľa ust. / súd vychádzal z obsahu pracovnej zmluvy a dospel k záveru, u žalovaného došlo k takej organizačnej zmene, ktorá robila zamestnanca pre neho nadbytočným z hľadiska funkcie, na ktorú znie jeho pracovná zmluva. Ak zamestnávateľ na základe svojho rozhodnutia o organizačných zmenách znižuje počet zamestnancov v rovnakom pracovnom zaradení, o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ a súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať. Z vykonaného dokazovania bolo tiež preukázané, že v čase ku dňu výpovede nemal zamestnávateľ žalobkyne žiadne voľné pracovné miesto, a preto si ani nemohol splniť ponukovú povinnosť. Záver súdu sa opiera o skutkové zistenia vyplývajúce z výpovede svedka Ing. K., podľa ktorého v čase doručenia výpovede nebolo na finančnom úseku žiadne voľné pracovné miesto. Voľným pracovným miestom nie je miesto uvoľnené, či vytvorené iba dočasne. Pozícia trainee je vytvorená dočasne, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, táto bola určená na výpomoc a jeho potreba pominula vykonaním úloh, ktorými bol poverený. Preto nemohla byť predmetom ponukovej povinnosti zo strany žalovaného. Pri posudzovaní, či bola splnená hmotnoprávna podmienka platného skončenia pracovného pomeru vyplývajúca z , súd vo všeobecnosti skúma, či zástupca zamestnancov „vopred“ prerokoval výpoveď z pracovného pomeru, neskúma však, aký postup pri tom zvolil. Okresný súd mal preukázané, že výpoveď z pracovného pomeru bola prerokovaná vopred so zástupcami zamestnancov, zástupca zamestnancov bol o výpovedi informovaný ústne aj písomne. Z personálneho oddelenia bola daná informácia o organizačnej zmene, o tom, ktoré miesto sa ruší a ktorého zamestnanca sa organizačná zmena dotýka. Na podklade uvedeného okresný súd ustálil, že v čase prerokovania výpovede bol dôvod výpovede konkretizovaný dostatočne určito tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer končí. Taktiež okresný súd zameral pozornosť na zistenie, či postup žalovaného prijatím rozhodnutia o organizačnej zmene, výpoveď z

pracovného pomeru, ako aj skutočnosť, že dňa 1. 7. 2013 bol prijatý do pracovného pomeru na finančnom úseku iný zamestnanec (Ing. M.), nie je výkonom práva vyplývajúceho z pracovnoprávnych vzťahov v rozpore s dobrými mravmi. Za rozhodujúce okresný súd považoval, že nový informačný systém bol spustený od 1. 4. 2013, teda 3-4 mesiace pred prijatím rozhodnutia o organizačnej zmene. Z tohto pohľadu prijatie Ing. M. do riadneho pracovného pomeru od 1. 7. 2013 bolo vyústením jeho dovtedajšej pracovnej pozície a náplne práce, ktorú plnil v pozícii trainee pri nastavení a dolaďovaní procesov už v čase zavedenia informačného systému a následne ako riadny zamestnanec od 1. 7. 2013, keď podľa pracovnej náplne jeho úlohou bolo nastavenie a koordinácia procesov modulov SAP na úrovni učtárne. Vytvorenie tohto pracovného miesta korešpondovalo v danom čase zavedeniu, implementácii nového informačného systému a riešenia problémov, ktoré tento systém spôsobil. Zamietnutím žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru okresný súd zamietol i žalobu v súvisiacom nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. s prihliadnutím na úspech žalovaného v spore a účelnosť ním vynaložených trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručila odvolanie žalobkyňa. Nestotožnila sa so záverom okresného súdu, že u žalovaného došlo k takej organizačnej zmene, ktorá robila zamestnanca pre neho nadbytočným z hľadiska funkcie, na ktorú znie jeho pracovná zmluva. Skutočnosť, že pred jej prepustením 1. 7. 2013 žalovaný prijal do pracovného pomeru p. M. na pracovnú pozíciu účtovník a následne žalobkyňu prepustil z dôvodu nadbytočnosti, označila za obchádzanie zákona. Pokiaľ i žalovaný dodatočne predložil v konaní pracovnú zmluvu s popisom pracovnej pozície Ing. M. koordinátor procesu SAP R/3, sám Ing. M. vo svojej výpovedi potvrdil, že v systéme SAP účtoval počas práceneschopnosti zamestnancov, ako aj v prípade potreby. Pracovnú zmluvu, ktorú žalovaný dodatočne predložil ako listinný dôkaz, preukazujúci pracovné zaradenie Ing. M., považovala za účelovo vyhotovený dokument. Závery okresného súdu považovala za protirečivé, keď na jednej strane uvádza, že na oddelení pôsobili ďalší dvaja trainee, na druhej strane uvádza, že došlo k zníženiu počtu zamestnancov na oddelení. Poukazovala, že Ing. M. bol prijatý na oddelenie učtárne len tri dni po tom, čo žalobkyni bolo ponúknuté ukončenie pracovného pomeru a 27 dní pred plánovanou organizačnou zmenou, čo zakladá rozpor s dobrými mravmi. Za nesprávny označila i postup súdu, akým sa vysporiadal s rozporom, ktorý vyplýval z oznamu 2 o personálnej zmene na finančnom úseku pre MILEX NMNV a.s. zo dňa 1. 7. 2013 a aktuálnej organizačnej štruktúry finančného úseku, keď sa súd priklonil k tendenčným a účelovým tvrdeniam Ing. K., hoci toto v konaní žiadnym spôsobom nebolo preukázané. Vytýkala, že okresný súd v rozsudku neuviedol, prečo vyjadreniam Ing. K. dal vyššiu váhu dôvernosti ako vyjadreniam a listinným dôkazom predloženým žalobkyňou, pričom dala do pozornosti, že Ing. M., Ing. K., ako i ostatní svedkovia vo veci mali v čase podania ich výpovede pracovnoprávny vzťah k žalovanému, a preto mal osobitne súd na túto skutočnosť prihliadať. Za nie bez významu tiež považovala, že k organizačnej zmene malo u žalovaného dôjsť s účinnosťou k 31. 7. 2013, napriek tomu Ing. K.alobkyni 27. 6. 2013 ponúkol ukončenie pracovného pomeru dohodou, jej prístupové údaje do systému, pod ktorými obvykle účtovala, používala počas jej neprítomnosti iná osoba a ďalšie okolnosti uistili žalobkyňu v tom, že organizačná zmena nebola žiadnym racionalizačným opatrením zamestnávateľa, ale snahou cez predstierané prijatie organizačného opatrenia o nadbytočnosti žalobkyne sa jej po opakovanej práceneschopnosti zbaviť. Do pozornosti odvolacieho súdu dala skutočnosť, že zástupcovia zamestnancov nemali k dispozícii na prerokovanie návrh výpovede, ktorá sa mala žalobkyni doručiť. V tejto súvislosti poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28. septembra 2006 sp. zn. s tým, že pokiaľ zástupcovia zamestnancov nemali k dispozícii listinu o výpovedi, ktorú mali prerokovať, mohli logicky vziať len na vedomie zámer žalovaného skončiť pracovný pomer so žalobkyňou. Poukazovala tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 19. mája 2009 sp. zn. . Taktiež nesúhlasila s rozhodnutím okresného súdu vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania. Zastala názor, že v danom prípade bol daný dôvod na postup a rozhodnutie súdu podľa ust. . Ďalej poukazovala na to, že podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech, súd prizná náhradu trov, avšak len takých, ktoré boli potrebné a účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva. Pokiaľ si žalovaný zvolil právneho zástupcu z Bratislavy, vznikli mu pomerne vyššie výdavky, ako keby si zvolil právneho zástupcu v sídle súdu, čo mal okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania zvážiť a priznať žalovanému náhradu len takých trov, ktoré boli účelne vynaložené na bránenie jeho práva. Slobodu voľby advokáta nemožno vnímať ako úplne bezhraničnú. Voľba advokáta z úplne opačného konca republiky je neprimeraná, ak všetky konania prvostupňové, aj odvolacie, sa konajú v jednom mieste, pričom o miestnej príslušnosti nie je pochýb a zároveň nejde o mimoriadne náročný a komplikovaný spor. Za účelne vynaložené trovy konania podľa §

142 ods. 1 možno považovať iba také, ktoré museli byť procesnou stranou nevyhnutne vynaložené na to, aby mohla riadne obhajovať svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo na príslušnom súde. Žiadala preto zmeniť rozsudok okresného súdu, žalobe vyhovieť a uložiť žalovanému nahradiť trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa v samotnej žalobe podľa jeho názoru neuviedla žiadny konkrétny dôvod neplatnosti výpovede. od začiatku má snahu naznačovať a konštruovať niektoré skutkové okolnosti, ktoré majú za cieľ svedčiť v prospech neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktoré však žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala. Zastal názor, že žalobkyňa napadla neopodstatnene každý dôvod neplatnosti výpovede, ktorý prichádza do úvahy a postupne v žalobe a neskôr v konaní uvádzala rôzne dôvody neplatnosti výpovede, resp. skutočnosti, ktoré mali neplatnosti dosvedčovať. Od samého začiatku a ešte dlho v priebehu konania žalobkyňa namietala prijatie p. M. na účtovné oddelenie, ktoré malo byť dôvodom pre výpoveď v rozpore s dobrými mravmi, kedy sa tento pracovník mal prijať (dopredu) na miesto žalobkyne, a teda namiesto nej. Takýto argument žalobkyne považoval za neudržateľný v dôsledku výpovede minimálne troch svedkov a znenia pracovnej zmluvy p. M.. Zákon bežne nezakazuje zamestnávateľovi prijať zamestnanca do pracovného pomeru v akomkoľvek čase pred skončením pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien s iným zamestnancom, a to i na to isté oddelenie. Zákon obmedzuje v prijatie do pracovného pomeru zamestnanca na pracovné miesto, ktoré bolo zrušené, len lehotou dvoch mesiacov od výpovede a skončenia pracovného pomeru so zamestnancom, ktorý zastával pracovné miesto, ktoré sa zrušilo. Všetci svedkovia potvrdili, že k úspore práce nepochybne došlo a iba v prechodnom období implementácie SAP vznikla potreba vykonávania niektorých čisto pomocných činností tretími osobami, nie však účtovníkmi, medzi ktorých patrila aj žalobkyňa. Súd správne konštatoval a potvrdili to i svedkovia, že v mimoriadne hektickom období novej implementácie účtovného systému SAP v úplne nových podmienkach (zlúčenie spoločnosti, presun riadenia a výroby do Čiech) bola žalobkyňou uvádzaná (e-mailová) komunikácia jednoducho chybná a neodrážajúca reálny stav na pracovisku. Všetky svedecké výpovede, vrátane svedka M. jednoznačne potvrdili, že nebol prijatý ako účtovník. Na tejto skutočnosti nemení nič ani to, že vypomáhal pri niektorých účtovných výkonoch výlučne v situáciách PN, dovoleniek, v neprítomnosti konkrétnych zamestnancov na pracovisku a ani pracovné náplne a názvy pracovných pozícií podľa pracovných zmlúv nemajú za daných okolností žiadnu výpovednú hodnotu. Reálna deľba práce jednotlivých účtovníčok bola v danom čase operatívna, menila sa podľa bezprostredných požiadaviek, potrieb zamestnávateľa. Iný stav bol pred implementáciou nového účtovného systému SAP, iný v štádiu prípravy, iný počas implementácie a iný po jeho nasadení. Zmenilo sa riadenie, spôsob účtovania, účtovné položky, atď.. Nadbytočnosť, resp. nenadbytočnosť sa nedá za danej situácie preukazovať formalistickým odkazom na komunikované organigramy, názvy pracovných pozícií, nič nehovoriace pracovné náplne, tento stav by sa dal zistiť iba na základe náročného znaleckého dokazovania, rozsahu vykonávaných prác, analýzou jej prerozdelenie a objemu zmien na pracovisku z pohľadu objemu a druhu práce, čo sa javí byť značne nehospodárne a napokon ťažko vyhodnotiteľné. V tomto kontexte vnímal za účelový a zavádzajúci argument žalobkyne, že v dôsledku prerozdelenia práce ostalo údajne voľné pracovné miesto po p. V., ktorá však na účtovnom oddelení ostala. Takéto tvrdenie označil za absurdné a účelové, ktoré nemôže predstavovať dôvod neplatnosti výpovede z dôvodu nesplnenia si ponukovej povinnosti vo vzťahu k uvoľnenému pracovnému miestu žiadnej účtovníčky, ktorá na oddelení ostala. Voľba konkrétneho zamestnanca, s ktorým sa skončí pracovný pomer z dôvodu organizačných zmien patrí jednoducho zamestnávateľovi. Pokiaľ i žalobkyňa poukazovala na to, že v podstate nedošlo k žiadnej podstatnejšej zmene a doterajšia práca žalobkyne sa iba prerozdelila medzi ostatných pracovníkov učtárne, vrátane predtým prijatých zamestnancov, uviedol, že k takejto konštatácii by mohlo dôjsť nanajvýš v prípade, ak by niekto mohol exaktne potvrdiť, že objem a charakter práce sa pred, počas a po implementácii SAP v konečnom dôsledku čo do svojej podstaty vlastne nezmenil a pokiaľ v takomto prípade nedochádza k porovnaniu rovnocenných parametrov, odmietol sa touto argumentačnou líniou bližšie zaoberať. Pokiaľ poukazovala na to, že jej žalovaný ponúkol rozviazanie pracovného pomeru už mesiac pred výpoveďou, údajne ju obmedzil pri výkone jej práce, neprimerane s ňou zaobchádzal, opakoval, že možnosť dobrovoľného rozviazania pracovného pomeru dohodou už pred dátumom výpovede by určite uvítal. Bolo právom žalobkyne odmietnuť možné rozviazanie pracovného pomeru dohodou, obrátiť sa v danej situácii na inšpekciu práce. Dôrazne poprel akékoľvek šikanózne správanie zamestnávateľa vo vzťahu k žalobkyni po odmietnutí rozviazania pracovného pomeru dohodou. Pokiaľ tvrdila, že v dôsledku prijatia a využívania nových zamestnancov zamestnávateľom už pred výpoveďou danou žalobkyni, nedošlo po výpovedi k zoštíhleniu pracoviska, ale naopak k nárastu počtu zamestnancov, uvedené konštatovanie

sa vôbec nezhoduje so skutočnosťou, ani zisteným skutkovým stavom. V inkriminovanom čase vrcholila implementácia informačného a riadiaceho systému SAP aj pre oblasť účtovníctva, a to v rámci celého procesu reorganizácie spoločnosti, ktorá spočívala najmä v zlúčení dvoch spoločností, k presunu časti výroby do Čiech, do sesterskej spoločnosti a centralizácia vrcholového manažmentu a riadenia do Čiech. V rámci celej spoločnosti prebiehal proces zoštíhľovania, reorganizácie a racionalizácie, čo postihlo veľký počet zamestnancov, nielen p. V., pričom tento proces naďalej pokračuje. Dňa 1. 7. 2013 bol p. M. prijatý do riadneho pracovného pomeru, nie však ako účtovník, ale ako koordinátor procesov SAP, pričom táto veľmi špecifická pozícia na učtárni bola potvrdená radom svedeckých výpovedí a od výpovede žalobkyni sa na personálnom obsadení učtárne už nič nemenilo, a to približne jeden rok, teda stav - štyri stále pracovníčky, koordinátor procesov SAP a výpomoc v podobe zamestnankyne agentúry dočasného zamestnávania pretrval minimálne do polovice roka 2014. Počet stálych zamestnankýň učtárne poklesol z piatich na štyri a nie je pravdou, že počet zamestnancov stúpol. Funkcia koordinátora SAP bola ukončená dňom 1. 3. 2014, kde p. M. „prešiel“ na úplne iný úsek. Na doplnenie dodal, že momentálne sa u žalovaného rozhodlo, že v druhej polovici tohto roka a v prvej polovici budúceho roka bude prebiehať ďalšia „zoštíhľovacia“ organizačná zmena na viacerých úsekoch žalovaného, vrátane finančného (účtovného) oddelenia, a to z dôvodov celkovej centralizácie riadenia a administratívy do Českej republiky. Pokiaľ vzhliadla žalobkyňa rozpor s dobrými mravmi v konaní zamestnávateľa i v tom, že využíval pracovníkov učtárne aj za pomoci inštitútu agentúry dočasného zamestnávania, uviedol, že túto využíva najmä z dôvodu flexibility, z dôvodu mzdových nákladov, ktoré sú minimálne o 20 % nižšie v porovnaní so stálymi zamestnancami a nevidel ani najmenší dôvod, aby žalovaný v čo najväčšej možnej miere tento inštitút naďalej nevyužíval. Pokiaľ poukazovala v priebehu konania žalobkyňa na skutočnosť, že si nesplnil žalovaný ponukovú povinnosť, uviedol, že v priebehu celého konania nebolo preukázané, že by mal voľné akékoľvek pracovné miesto. K námietke riadneho neprerokovania výpovede so zástupcom zamestnancov uviedol, že zástupca zamestnancov (p. W.) pripojil podpis, pečiatku a dátum na druhú stranu dvojstránkového očíslovaného dokumentu predloženého súdu, kde prvú stranu tvorí podpísaná výpoveď p. Maňáskom (26. 7. 2013) a druhú stranu potvrdenie o prerokovaní a prevzatí výpovede žalobkyňou. Je teda zrejmé, že p. W. minimálne ešte pred doručením výpovede mala k dispozícii originál výpovede už podpísanej a na tento dokument pripojila svoj záznam o prerokovaní, ku ktorému došlo 24. 7. 2013. Pre prípad pochybnosti navrhol odvolaciemu súdu postup v zmysle a predvolať svedkyňu W. a rovnako svedkyňu K., aby sporné skutočnosti objasnili. Zároveň doložil záznam o výsluchu svedkyne p. W. a p. K. zo dňa 20. 7. 2015. K námietke žalobkyne ohľadne priznania náhrady trov konania v časti potreby zváženia účelného uplatňovania práva s poukazom na voľbu bratislavského, nie napr. LM advokáta žalovaným uviedol, že nie je si vedomý toho, že by žalobkyňa v akejkoľvek podobe alebo forme namietala a preukazovala svoje zlé sociálne postavenie, v tejto súvislosti uplatňovala akékoľvek procesné práva. Advokátska spoločnosť poskytuje zástupcom francúzskej skupiny Bongrain komplexné právne služby od ich vstupu na slovenský trh. Z pohľadu francúzskeho klienta je nemysliteľné, aby jeho dcérsku spoločnosť v spore pred súdom zastupoval iný advokát, a to už len s poukazom na skutočnosť, že advokátska kancelária poskytuje žalovanému pravidelne asistenciu aj v pracovnoprávnej agende. Zastal názor, že zbytočné trovy konania vznikli aj v dôsledku nejasnej predstavy žalobkyne o dôvode neplatnosti výpovede z dôvodu, že počas celého súdneho konania otvárala nezmyselné hypotetické dôvody neplatnosti reakciou na veľmi podrobne zisťovaný skutkový stav. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil a zároveň mu priznal trovy odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa rozsudok okresného súdu ako správny, podľa otvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil správny právny záver. Svoje rozhodnutie dostatočne podrobným a vyčerpávajúcim spôsobom podľa odôvodnil.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V predmetnej veci sa okresný súd podrobne zaoberal námietkami žalobkyne, ktorými odôvodňovala neplatnosť výpovede doručenej jej žalovaným 26. 7. 2013. Na zistenie skutkového stavu vykonal

rozsiahle dokazovanie, v nadväznosti na čo odvolací súd ustálil, že okresný súd dostatočne podrobným spôsobom zistil skutkový stav veci a od skutkových zistení okresného súdu sa nemá dôvod odchýliť.

Bolo jednoznačne preukázané, že 22. 7. 2013 predstavenstvo žalovaného na základe implementácie nového informačného systému pod názvom SAP R/3 schválilo rozhodnutie o organizačnej zmene s cieľom zvýšiť efektívnosť práce, ktorá sa týka zníženia počtu zamestnancov na ekonomickom (finančnom) úseku s tým, že k 31. 7. 2013 bude zrušené jedno pracovné miesto - účtovník. Za týmto účelom spoločnosť splnomocnila prokuristu spoločnosti a generálneho riaditeľa Mgr. Miroslava Maňáska, aby prijímal všetky potrebné rozhodnutia, podpisoval všetky s tým súvisiace právne dokumenty, aby vykonal rozhodnutie o zrušení pracovného miesta účtovník a rozhodol o konkrétnom zamestnancovi spoločnosti, s ktorým bude skončený pracovný pomer.

Dňa 1. 7. 2013 žalovaný oznámil zamestnancom personálnu zmenu na finančnom úseku, podľa ktorého od 1. 7. 2013 R. M. postúpil z pozície trainee na finančnom úseku na pozíciu účtovník, na druhej strane od 1. 7. 2013 uzatvoril pracovnú zmluvu s Ing. R. M. ako zamestnancom, podľa ktorej pracovný pomer vzniká dňom 1. 7. 2013. Dohodnutý druh práce predstavoval finančný koordinátor procesov SAP R/3, stručná charakteristika nastavenie, koordinácia procesov, modulov SAP na úrovni učtárne. Z predloženej organizačnej štruktúry finančného úseku (č.l. 81 - 83 spisu) k 1. 5., ako i k 1. 6. malo oddelenie učtárne žalovaného päť zamestnancov. Podľa organizačnej štruktúry finančného úseku, platnej k 1. 8. 2013 oddelenie učtárne malo štyroch zamestnancov. Zamestnanec R. M. bol zaradený ako finančný koordinátor procesov SAP R/3.

Listinou zo dňa 26. 7. 2013 dal žalovaný ako zamestnávateľ žalobkyni ako zamestnankyni výpoveď podľa / . Výpoveď odôvodnil organizačnou zmenou z dôvodu implementácie nového informačného systému pod názvom SAP R/3 s tým, že organizačná zmena je dôsledkom zlúčenia spoločnosti Liptovská mliekareň a.s. so spoločnosťou MILEX Nové Mesto nad Váhom. Na druhej strane výpovede bolo uvedené, že výpoveď bola prerokovaná so zástupcami odborového orgánu zamestnávateľa dňa 24. 7. 2013. Následne bol uvedený podpis Q. W., predsedníčky závodného výboru základnej odborovej organizácie s odtlačkom pečiatky uvedenej organizácie.

V nadväznosti na takto zistené skutočnosti sa odvolací súd plne stotožnil s právnym posúdením veci zo strany okresného súdu pokiaľ žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. Podľa názoru odvolacieho súdu boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre použitie výpovedného dôvodu podľa / , t.j. existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi existenciou organizačnej zmeny a nadbytočnosťou zamestnanca. V dôsledku organizačnej zmeny došlo k zníženiu počtu zamestnancov na finančnom úseku, oddelení učtárne, keď k 1. 7. 2013 na tomto oddelení pracovalo päť zamestnancov. Po zrušení pracovného miesta účtovníčky sa tento počet znížil na štyroch. Správne okresný súd do počtu zamestnancov učtárne nezaradil zamestnanca Ing. M., ktorý síce bol súčasťou finančného úseku, avšak jeho pracovná pozícia bola finančný koordinátor procesov SAP a ani jeho pracovná náplň sa nezhodovala s pracovnou náplňou účtovníčok. Bolo nepochybne preukázané, že v čase ku dňu výpovede nemal žalovaný žiadne voľné pracovné miesto, a preto si ani nemohol splniť vo vzťahu k žalobkyni ponukovú povinnosť. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že nebola splnená hmotnoprávna podmienka platného skončenia pracovného pomeru, vyplývajúca z , z výpovede svedkyne W. vyplynulo, že bola o výpovedi informovaná ústne aj písomne. Z personálneho oddelenia dostala informáciu o organizačnej zmene, o tom, ktoré miesto sa ruší a ktorého zamestnanca sa organizačná zmena dotkne. Naviac, na druhej strane výpovede, ktorá bola doručovaná žalobkyni, bolo uvedené, že výpoveď bola prerokovaná so zástupcami odborového orgánu zamestnávateľa 24. 7. 2013, čo bolo potvrdené podpisom svedkyne W., predsedníčky závodného výboru základnej odborovej organizácie s odtlačkom pečiatky predmetnej organizácie.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že výpoveď musela byť predložená zástupcom odborového orgánu, nakoľko inak by nebola podpísaná predsedníčkou závodného výboru základnej odborovej organizácie a opatrená odtlačkom pečiatky tejto organizácie.

Pokiaľ i žalovaný v prílohe vyjadrenia k odvolaniu žalobkyne predložil záznam o výsluch svedkýň D. K. a Q. W., na tieto odvolací súd s poukazom na ust. / neprihliadal, nakoľko

nebolo preukázané, že by ich účastník nemohol bez svojej viny označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

V priebehu odvolacieho konania doručila žalobkyňa žiadosť o rozhodnutie odvolacieho súdu o prípustnosti dovolania pre prípad potvrdenia rozhodnutia okresného súdu. Zastala názor, že rozhodnutie odvolacieho súdu bude po právnej stránke zásadného právneho významu, keďže pôjde o rozhodnutie, ktorým sa vysloví právny názor, ktorý bude možné aplikovať v ďalších prípadoch. V uvedenej žiadosti však nekonkretizovala, v akej konkrétnej otázke bude rozhodnutie odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného významu, a teda akú otázku zásadného právneho významu odvolací súd svojím rozhodnutím vyrieši. Tak okresný súd, ako i samotná žalobkyňa v podanom odvolaní poukazovali na viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, ustálenú judikatúru slovenských súdov, v nadväznosti na čo odvolací súd nezistil, že by v predmetnom konaní bola riešená nejaká otázka, ktorou by sa súdy Slovenskej republiky doposiaľ nezaoberali, resp. by nebola predmetom rozhodovania slovenských súdov.

Odvolací súd neprihliadol na námietku žalobkyne ohľadne rozhodnutia okresného súdu o náhrade trov prvostupňového konania. Žiaden zákon neukladá účastníkovi konania, aby sa v konaní dal zastúpiť advokátom, ktorý má sídlo v sídle súdu miestne príslušnému na prejednanie sporu. Súd ani nemá možnosť zasahovať do voľby účastníka ohľadom zvolenia si svojho právneho zástupcu - advokáta. Teda pokiaľ si žalovaný zvolil na zastupovanie advokátsku spoločnosť so sídlom v Bratislave a v tejto súvislosti vznikli trovy konania tak na cestovnom, ako i na náhrade za stratu času, i podľa názoru súdu sa jednalo o účelne vynaložené výdavky, nakoľko pokrývali prepravu právneho zástupcu žalovaného na pojednávania, ktoré sa uskutočnili na okresnom súde a priznaná náhrada za stratu času bola účtovaná v zmysle vyhlášky č. , ktorá možnosť uplatňovania si takejto náhrady a jej výšku upravuje. Pokiaľ žalobkyňa navrhovala aplikovať ust. , neuviedla, resp. nepreukázala skutočnosti, ktoré by aplikáciu predmetného zákonného ustanovenia odôvodňovali.

V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného súdu, odvolací súd toto ako správne, podľa otvrdil.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko pokiaľ si uplatnil trovy odvolacieho konania, tieto napriek tomu, že bol zastúpený advokátom, nevyčíslil ( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .