Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-5C/198/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobkyne: B. Ď., C.. XX.XX.XXXX, S. O. Q. X, proti žalovanej: D. Ď., U.. Š., C.. XX.XX.XXXX, S. O. Q. XX, v konaní o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná platiť žalobkyni na jej výživu za obdobie od 01.10.2015 do budúcna po 50,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám žalobkyne.

II. Zameškané výživné za obdobie od 01.10.2015 do vyhlásenia rozsudku vo výške 100,- eur je žalovaná povinná zaplatiť žalobkyni v lehote do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

IV. Žalovanej sa náhrada pomernej časti trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajší súd 01.10.2015 žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovanú prispievať na jej výživu sumou 120,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k jej rukám s platnosťou od septembra 2015. Odôvodnila ju tým, že po rozvode jej rodičov bola zverená do starostlivosti matky a jej otec bol rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín zaviazaný prispievať na jej výživu 2.000,- Sk (66,39 eura) mesačne. Už asi rok a 3 mesiace žije v spoločnej domácnosti s otcom a pred mesiacom sa k ním nasťahoval aj jej 15-ročný brat B. W.. Otec je evidovaný na ÚPSVaR Dolný Kubín ako uchádzač o zamestnanie, poberá len dávky v hmotnej núdzi, občas sa mu podarí nájsť krátkodobé brigády. Zo svojho príjmu uhrádza náklady spojené s bývaním, ako aj jej a bratove potreby na bývanie, stravovanie, štúdium, dopravu, atď. Otec zo svojho príjmu nestačí hradiť všetky náklady s jej štúdiom a živobytím.

V písomnom vyjadrení zo 06.11.2015 žalobkyňa uviedla, že spoločnú domácnosť so žalovanou neopustila prvýkrát. Daná situácia sa opakovala pred dvoma rokmi, kedy odišla aj s bratom, ktorý s ňou nechcel zostať sám. Dôvodom boli neustále rozpory v názoroch, neustále vyčítanie jej neschopnosti starania sa o domácnosť a brata, ale zhruba po dvoch mesiacoch sa s bratom vrátila a skúsili to znovu. Chvíľu to bolo v poriadku, ale potom sa to vrátilo opäť do starých koľají. Opäť výčitky, že ak neurobí to, čo si žalovaná zmyslela, má sa vysťahovať. Keď to začalo naberať na intenzite, prestala to zvládať psychicky a po roku bola nútená opustiť spoločnú domácnosť. Po jej odchode sa žalovaná absolútne nepodieľala na jej výchove. Tak ako to žalovaná praktizovala s ňou, začala po jej odchode praktizovať aj s jej bratom, ktorý už taktiež býva v spoločnej domácnosti s otcom. Žiadne peniaze zo stavebného sporenia po dohode s otcom neprevzala. Dohodli sa, že stavebné sporenie jej bude vyplatené vtedy, keď sa rozhodne osamostatniť a peniaze jej budú slúžiť ako štart do života. Z tých peňazí bol zatiaľ uhradený len vodičský preukaz, na ktorom sa žalovaná odmietla finančne podieľať. U Mgr. U. Q. bola

zamestnaná na dohodu, ale vyplácala ju matka zo svojho platu, pretože ju bola zastupovať, keď bola unavená. V Bare u Miňa nepracovala, bola to iba priateľská výpomoc, kým si nenašli pracovnú silu. V pizzerii Pietro v Oravskom Podzámku pracuje iba cez víkend 1 až 2 dni podľa potreby. Podľa nej jej výdavky sú primerané jej veku, nakoľko je študentka. Bezplatnú prepravu vlakom využíva najviac ako sa dá. So žalovanou navrhnutou sumou 40,- eur nesúhlasí, pretože to nekryje ani jej mesačnú stravu doma a v školskej jedálni, a to nehovorí o cestovnom, atď. Svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní odôvodnila tým, že aj po uplynutí tak dlhej doby od jej odchodu od žalovanej sa s tým stále nevyrovnala a obáva sa toho, že by to psychicky nezvládla.

Otec žalobkyne ako ňou splnomocnený zástupca na pojednávaní 09.11.2015 uviedol, že so žalovanou sú dlhodobo - cca 9 rokov rozvedení. Žalovaná sa sama rozhodla odísť z obce, kde spolu bývali a teraz býva niekde pri Ružomberku so svojím priateľom. Žalobkyňa musela odísť od žalovanej. Kým bývali obe deti u žalovanej, tak mali takú dohodu, že všetko, čo im bude potrebné kúpiť, budú financovať rovnakým dielom. Keď cca pred rokom a pol žalobkyňa odišla od žalovanej, táto si nemohla zobrať tie veci, ktoré jej kupovala žalovaná a ani zariadenie detskej izby, ktoré bolo kúpené cca 1 rok predtým a financovali ho napoly, takže keď žalobkyňa prišla k nemu bývať, museli riešiť ako kúpu potrebných osobných vecí pre ňu, tak aj zariadenie izby. Prišla k nemu len s dvoma igelitkami. Teraz, keď už býva pri ňom, tak žalovaná sa nepodieľa na úhrade nákladov na ňu takým spôsobom, ako tomu bolo predtým, teda rovnakým dielom. Dokonca aj potom, ako syn v septembri tohto roku tiež prišiel k nemu bývať, žalovaná stále poberá rodinné prídavky. Potvrdil, že má dve autá - Volkswagen Sharan a Volkswagen Transporter - rok výroby 1998, jedno má nabehané 800000 km a druhé 300000 km. Tiež má dva prívesné vozíky - jeden jednoosový s nosnosťou do 1800 kg druhý dvojosový do 2000 kg. Žalovaná s priateľom majú Škodu Yeti. Tiež potvrdil, že žalovaná je onkologický pacient a keď sa jej zistilo pred cca 4 rokmi ochorenie, tak bol to práve on, kto jej pomohol, zobral ju do Bratislavy, kde sa mu podarilo zohnať potrebných lekárov a vybaviť skorú operáciu a keď bola z nemocnice prepustená, zobral ju k nim domov, kde boli vtedy aj ich deti a poskytoval jej starostlivosť, až dokým sa jej zdravotný stav čiastočne neupravil. U svojho zamestnávateľa Slovparket prestal pracovať určitý čas potom, ako prišla k nemu bývať dcéra. Dovtedy vykonával svoje pracovné povinnosti na rôznych miestach nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí - montoval plávajúce podlahy. Takáto práca mu nevyhovovala s ohľadom na nutnosť starať sa o dcéru, ktorá sa bála byť doma sama, tak to radšej riešil ukončením zamestnania a teraz ako nezamestnaný má sporadický príjem len z toho, že pre niekoho vykoná nejakú prepravu alebo odťah vozidla. V spoločnosti Slovparket, s. r. o., mesačne zarábal v priemere okolo 600,- eur mesačne v čistom, zohľadniac aj to, že mali občas väčšiu výplatu, keď robili v zahraničí. Žalovaná si kupovala dom z peňazí, ktoré jej dal v hotovosti po vyporiadaní ich BSM vo výške cca pol milióna korún. V súvislosti s nesúhlasom s tým, ako žalovaná vykreslila žalobkyňu a jej priateľa uviedol, že podľa neho je žalovaná až prehnane pedantná na poriadok a že od žalobkyne vyžadovala ihneď urobiť poriadok aj keď žalobkyňa prišla zo školy unavená a potrebovala si oddýchnuť. Poprel, že by v súčasnosti žalovaná pracovala len na dve hodiny. Žalovaná mala dobrú prácu, pracovisko mala cca 300 m od domu, aj si dobre zarobila. Mala lepší príjem ako on, keď sa k tomu prirátali aj prídavky, jej invalidný dôchodok a výživné, ktoré jej platil. Aj sa pochválila, že sa má dobre, načo je jej chlap, keď takto má 800,- až 900,- eur mesačne. Akurát nezvládala časovo to, že každý druhý deň chodievala po práci za priateľom do Ružomberka a syn vtedy ostával doma sám. Keď prišla o zamestnanie, tak to šlo do takých extrémov, že syn bol doma sám aj 4 dni vkuse. Prišla, navarila a odišla. On má tiež v súčasnosti cca 1 rok priateľku, ale nežijú v spoločnej domácnosti. Žalovaná chce aj so svojím priateľom odísť do Írska a s tým súvisí aj to, prečo musel syn odísť bývať k nemu. On momentálne žije ešte z úspor, ktoré si našetril, keď ešte pracoval. Tiež mu finančne vypomáha aj jeho priateľka. Mesačne zarobí z tých prepráv možno 50,- až 80,- eur + poberá podporu v nezamestnanosti, ale snaží si nájsť čo najskôr prácu. Chcel by sa zamestnať čo najskôr po ukončení týchto konaní. Žalobkyňa chodí do školy buď vlakom alebo autobusom. Mesačne má náklady na cestovanie cca 10,- eur na autobusy a v škole za obedy platí 25,- eur. Mesačne jej tiež platí telefón 15,- až 20,- eur - dobíja jej kredit. Tiež platí za internet 11,- eur mesačne.

Žalobkyňa na pojednávaní 30.11.2015 vypovedala, že od apríla 2015 pracuje v pizzerii ako čašníčka jedenkrát týždenne, a to buď v piatok alebo v nedeľu. Cez prázdniny tam pracovala aj viac. Mesačne zarobí okolo tých 120,- eur v priemere okolo 20,- eur za zmenu, v nedeľu, kedy pracuje 10,5, niekedy aj 12,5 hodiny je to o niečo viac a v piatok, kedy robí 7,5 hodiny naopak menej. Náklady na cestovné má cca 10,- eur mesačne. Za obedy v školskej jedálni platí 25,- eur mesačne. Potom má náklady v súvislosti so zakúpením študijných pomôcok, keď 30,- eur platila na začiatku školského roka za učebnicu a pracovný

zošit z Angličtiny, 7,- eur za zošity. Na ZRPŠ platila 12,- eur. Žalovaná jej za žiadané obdobie doposiaľ neprispela na výživu, ale dala jej prídavky za mesiace september a október 2015.

Žalovaná v podaní z 03.11.2015 vyjadrila nesúhlas so žalobou, pretože nie je v jej možnostiach a schopnostiach prispievať na plnoletú dcéru v takej výške, nakoľko je poberateľka invalidného dôchodku v sume 223,10 eura a momentálne pracuje ako brigádnička na dohodu o vykonaní práce pár hodín týždenne podľa potreby zamestnávateľa. Ich maloletý syn B. W. od 05.09.2015 prechádza do starostlivosti otca, nakoľko od tohto dátumu prispieva mesačnou sumou 50,- eur, faktúru za telefón vo výške 13,- eur a sporenie vo výške 13,- eur. Po rozvode jej bola žalobkyňa zverená do starostlivosti, vzorne sa starala a dávala jej všetko čo potrebovala k životu. Žalobkyňa sa rozhodla po nezhodách a výmene názorov ísť bývať k otcovi. Od tohto dňa jej naďalej mesačne vyplácala prídavky a bonus, ktorý jej bol v tom čase vyplácaný. Výživné neplatila, nakoľko po dohode s bývalým manželom sa rozhodli, že si nebudú platiť výživné - v tom čase maloletý syn býval s ňou. Po odchode žalobkyne z jej domácnosti sa naďalej podieľala na starostlivosti. Počas manželstva s exmanželom uzatvorili spoločne stavebné sporenie, číslo účtu: XXXXXXXXXX, ktoré bolo určené na štúdiá do budúcnosti a bude im v plnoletosti vyplatené. Nakoľko dcéra dovŕšila plnoletosť minulý rok, stavebné sporenie si mala prevziať a bolo jej vyplatené sumou, ktorou ju neinformovali a ktoré bolo zahrnuté v dohode o vysporidaní BSM. Aj napriek tomu, že žalobkyňa býva u otca, trvá na tom, aby aj on sa podieľal na jej výživnom, nakoľko jeho majetkové pomery sú mnohonásobne vyššie ako jej (je držiteľom dvoch motorových vozidiel, dvoch prívesných vozíkov, z toho jeden prenajímal do pneuservisov). Vie, že žalobkyňa brigádovala u jej bývalého zamestnávateľa Mgr. U. Q. ako čašníčka Bar u Miňa a t. č. ako čašníčka v pizzerii Pietro Oravský Podzámok. V žalobe uvedené výdavky žalobkyne sú dosť prehnané, nie sú mesačné (učebnice, ZRPŠ, pracovné zošity sú ročné výdavky), na cestovanie môže využívať bezplatnú dopravu vlakom. Ona potrebuje splácať hypotéku na dom a platiť úvery, poplatky spojené s bývaním (plyn, energie, daň, komunálny odpad a ostatné položky), je onkologický pacient a vyšetrenia musí pravidelne absolvovať v Bratislave a Malackách a jedna cesta ju stojí 50,- až 60,- eur. Jej zdravotný stav jej nedovoľuje sa zamestnať na plný pracovný úväzok. Navrhla, aby ju súd zaviazal platiť výživné vo výške 40,- eur mesačne.

Vo výpovedi na pojednávaní 09.11.2015 žalovaná doplnila, že keď sa s otcom žalobkyne rozviedla, kúpila si v O. Q. starší dom, kde aj trvalo býva a nabrala úvery na jeho opravu. Mala aj snahu zabezpečiť ich deti. Poprela, že by si žalobkyňa, keď od nej odišla bývať k otcovi, nemohla zobrať svoje veci. Zobrala ešte aj veci, ktoré boli jej. Je pravdou, že jej nedovolila zobrať si telefón, za ktorý dovtedy platila ona mesačne okolo tých 45,- až 50,- eur mesačne a žalobkyňa nesúhlasila s tým, aby si platila polovicu z toho čo prevolá, a notebook, ktorý kupovala výlučne ona a dala ho žalobkyni na Vianoce možno 5 rokov dozadu, a to preto, lebo žalobkyňa jej začala rozprávať, že jej nikdy nič nedala, čo bolo od nej nepekné. So žalobkyňou mala nedorozumenia v súvislosti s tým, že ju nepočúvala, nerobila poriadok. Keď k nim prišiel jej priateľ, tak kupovala aj také veci, ktoré si nemohli dovoliť. Je pravdou, že má aj priateľa, ale väčšinou sa zdržiava v O. Q.. Pracovný pomer u jej predchádzajúceho zamestnávateľa Mgr. U. Q. - potraviny O. Q., kde pracovala na 6 hodín denne 10 rokov, skončila preto, že už to nebolo pre ňu ďalej únosné, stále na ňu zvyšoval požiadavky. Bola v predajni sama a nemal ju kto zastúpiť, keď niečo potrebovala vybaviť. Tak sa dohodli na skončení pracovného pomeru dohodou a on si zobral novú pracovníčku, ktorá tam tiež pracuje sama. V čistom tam zarábala okolo 300,- až 420,- eur mesačne včítane daňového bonusu. Teraz pracuje na dohodu na 2 hodiny 3-krát do týždňa pre T. J., predajňa ovocia - zeleniny Ružomberok - Podhora. Okrem tohto príjmu má príjem už len vo forme invalidného dôchodku. Auto Škoda Yeti je jej priateľa, ktorý je invalidný dôchodca a na jeho kúpu dostal príspevok od štátu. Ona spláca v súčasnosti viacero úverov, jeden po 63,69 eura od spoločnosti Provident, ktorý jej končí na budúci rok, ďalej spláca po 80,- eur úver zo stavebného sporenia, čo bude splácať ešte 9 rokov a má záložné právo na dom, ďalej 11,34 eura mesačne platí synovi poistenie so sporením a 13,21 eura mesačne je šetrenie s poistkou pre žalobkyňu. Tie poistky sú na obe deti na 5 rokov a na obe deti ich už platí 2,5 roka. Tiež platí inkaso, v čom je zahrnutá elektrika, plyn a skylink a spolu je to 56,- eur mesačne. Jej zdravotný stav je aktuálne stabilizovaný a chodí 4-krát do roka do Bratislavy na otočku, do Kubína tiež chodí na onkológiu každého polroka a raz do roka do Martina na CT a magnetickú rezonanciu. Pracovala u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa do konca mesiaca august s tým, že posledné dva týždne čerpala dovolenku. Na úrade práce nie je evidovaná ako nezamestnaná, pretože tam jej povedali, že sa nemusí evidovať, ak je poberateľkou invalidného dôchodku. Keby sa aj zaevidovala ako nezamestnaná, keďže poberá invalidný dôchodok, nepoberala by podporu v nezamestnanosti. Žalobkyňa od nej odišla v lete minulého roku - mohlo to byť začiatkom alebo v prvej štvrtine prázdnin, ešte vtedy nemala 18

rokov. Syn odišiel k otcovi 05.09.2015. Za mesiac september až november tohto roka doposiaľ ničím neprispela žalobkyni na jej výživu. V súvislosti s vyporiadaním BSM jej otec detí dal v hotovosti sumu okolo 450.000,- Sk, z čoho kúpila starší dom a urobila v ňom plynové kúrenie. Otec detí robí aj taxislužbu a sám sa pochválil, že za jeden večer zarobí aj 120,- eur. Po rodičoch zdedila podiel v dome v D. spolu s pozemkami, z čoho bola vyplatená sumou 3.000,- eur a z nej financovala výstavbu oplotenia, chodníkov a iných potrebných vecí pri dome. Na syna platí po 50,- eur + sporenie + telefón v sume 15,- eur. Poprela, že by chcela so svojím priateľom odísť pracovať do Írska. Rysuje sa jej práca v Liptovských Sliačoch, kde by mala pracovať od januára na 4 hodiny ako pomocná kuchárka.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že o výživnom zo strany žalovanej na žalobkyňu doposiaľ nebolo rozhodované. Rozhodované bolo akurát o výživnom zo strany otca žalobkyne na žalobkyňu, a to v rozsudku tunajšieho súdu z 21.03.2007 č. k. -42, ktorým bolo manželstvo jej rodičov rozvedené a na základe schválenej dohody rodičov boli vtedy ešte maloletá žalobkyňa a jej brat B. W., nar. XX.XX.XXXX, zverení do osobnej starostlivosti žalovanej a ich otcovi bolo uložené platiť na výživu žalobkyne sumou 2.000,- Sk (66,39 eura) a na jej brata sumou 1.500,- Sk (49,79 eura) mesačne vždy do každého 25. dňa v mesiaci vopred k rukám žalovanej počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode. Žalobkyňa od letných prázdnin býva u svojho otca, ku ktorému odišiel bývať v septembri 2015 aj jej brat mal. B. W., ktorý je aktuálne deviatakom na ZŠ v Q. C. L.. Rozsudkom tunajšieho súdu z 12.11.2015 č. k. -38, právoplatným 25.11.2015, bol podľa ním schválenej rodičovskej dohody mal. B. W. Ď. zverený do osobnej starostlivosti otca s tým, že zastupovať a spravovať majetok tohto dieťaťa sú naďalej oprávnení obaja rodičia, žalovaná ako jeho matka (tak ako to navrhovala v podanom návrhu z 09.09.2015, ktorým iniciovala uvedené konanie) sa zaviazala platiť na jeho výživu sumou 50,- eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca dieťaťa počnúc dňom 12.11.2015.

Žalobkyňa je v súčasnosti žiačkou 1. ročníka dvojročného nadstavbového štúdia s maturitou na Spojenej strednej škole obchodu a služieb v Dolnom Kubíne, ktoré absolvuje dennou formou za účelom získania maturity. S ohľadom na to, že sa stále pripravuje pokračujúcim stredoškolským štúdiom (nasledujúcim bezprostredne po ukončení predchádzajúceho trojročného stredoškolského štúdia - odbor manažment a financie ukončeného 18.06.2015 výučným listom) na budúce povolanie, je táto stále odkázaná na výživu svojich rodičov. Cez víkendy si žalobkyňa privyrába v pizzerii, kde každý týždeň podľa svojej výpovede odpracuje jednu zmenu.

Žalovaná žalobkyni za obdobie, za ktoré sa táto domáha určenia výživného, neprispela žiadnou finančnou čiastkou, pričom táto stále poberá na žalobkyňu a aj jej brata rodinné prídavky, ktoré ale žalobkyni odovzdala pokiaľ ide o prídavky na ňu (zo žalovaného obdobia) za mesiace september a október 2015. Žalobkyni a mal. B. W. platí poistku, vo výške 13,21 eura mesačne na žalobkyňu a vo výške 11,45 eura na mal. B. W. na základe dojednaného životného poistenia uzavretého na dobu 5 rokov so začiatkom poistenia 21.03.2013. Terajší príjem žalovanej pozostáva z invalidného dôchodku vo výške 223,10 eura mesačne a z príjmu na základe dohody o vykonaní práce z 22.08.2015 (dojednanej na obdobie od 24.08.2015 do 31.12.2015 s dojednanou hodinovou odmenou 2,184 eura) vykonávanej 2 hodiny 3-krát do týždňa, ktorý žalovaná uviedla v rozmedzí 40,- až 50,- eur mesačne (podľa predložených inkasných lístkov bol jej príjem z dohody za odpracované dni mesiaca august - 11,89 eura, za september 39,59 eura). Platí inkaso vo výške 56,50 eura mesačne (záloha elektrika - 32,50 eura, záloha plyn - 20,- eur, SAT TV Skylink - 4,- eurá) a spláca dva úvery - jeden po 80,- eur a druhý po 63,69 eura mesačne. Vo výpovedi na pojednávaní 12.11.2015 vo veci tunajšieho súdu sp. zn. žalovaná uviedla, že dostala dvojmesačné odstupné od posledného zamestnávateľa, u ktorého pracovala do konca augusta 2015 a ktoré bolo okolo 500,- eur. U uvedeného zamestnávateľa, kde pracovala na 6 hodín denne a u ktorého pracovala 10 rokov, mala mať podľa jej výpovede v tomto konaní príjem v rozmedzí 300,- až 420,- eur mesačne včítane daňového bonusu. Podľa doručeného mzdového listu príjem žalovanej za obdobie 01 - 06/2015 predstavoval vrátane daňového bonusu v priemere 298,45 eura mesačne. Prácu u neho vykonávala v mieste svojho trvalého pobytu, kdežto v súčasnosti pracuje v Ružomberku. Dôvody, ktorými žalovaná zdôvodnila ukončenie svojho predchádzajúceho pracovného pomeru, skončeného dohodou (... bola v predajni sama, nemal ju kto zastúpiť, keď niečo potrebovala vybaviť) súd nevyhodnotil ako závažné dôvody, pre ktoré by od žalovanej nebolo možné spravodlivo požadovať ďalšie zotrvanie v danom pracovnom pomere, kde nebyť jej rozhodnutia, mohla aj naďalej zostať pracovať. Podľa názoru súdu skutočnými dôvodmi zmeny v zamestnaní žalovanej, spojenej so značným poklesom jej príjmu, boli iné skutočnosti, v rámci ktorých významnou, ak nie jedinou, bolo to, že teraz pracuje v blízkosti bydliska svojho priateľa.

Otec žalobkyne je od 01.06.2015 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Je mu vyplácaná dávka v nezamestnanosti, na ktorú má nárok do 30.11.2015, ktorej výška bola za obdobie od 01.06.2015 do 30.09.2015 v priemere vo výške 177,60 eura mesačne. Tiež má mať nepravidelný príjem z prepráv, ktorý udal v rozmedzí 50,- až 80,- eur mesačne. Mesačné náklady na energie v jeho domácnosti, v ktorej s ním už v súčasnosti žijú obe deti účastníkov, predstavujú cca 170,- eur + platí za internet 11,- eur mesačne.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Na základe vykonaného dokazovania súd žalobe čiastočne vyhovel a zohľadniac celkové pomery oboch rodičov žalobkyne včítane toho, že títo majú ešte jednu ďalšiu - spoločnú vyživovaciu povinnosť k mladšiemu bratovi žalobkyne, tiež aj zvýšené náklady súvisiace so zdravotným stavom žalovanej, ako aj potreby žalobkyne zodpovedajúce jej veku, ktoré si dokáže sama uspokojiť len čiastočne z príjmu zo svojej práce počas víkendov, určil žalovanej povinnosť platiť na výživu žalobkyne počnúc dňom podania žaloby po 50,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám. V rámci pomerov žalovanej súd s poukazom na nezohľadnil faktický pokles jej príjmu v súvislosti so zmenou jej zamestnania, ale pre účely určenia výšky výživného vychádzal z príjmu, ktorý táto dosahovala do konca augusta 2015 a ktorý aj naďalej mohla dosahovať, nebyť ňou iniciovaného skončenia jej pracovného pomeru dohodou, keď ako už bolo uvedené vyššie, šlo z jej strany bez preukázania skutočne závažných dôvodov pre takýto postup o „vzdanie“ sa svojho predchádzajúceho vyššieho príjmu dosahovaného v mieste jej bydliska za získanie výrazne nižšieho príjmu vo vzdialenosti cca 40 km od jej bydliska, ale v blízkosti bydliska jej priateľa. Potreby žalobkyne s ohľadom na jej vek a štúdium v Dolnom Kubíne sú výrazne vyššie, než jej brata mal. syna B. W., ktorý ešte chodí do základnej školy v obci susediacej s jeho bydliskom a na výživu ktorého je žalovaná povinná platiť na základe súdom schválenej rodičovskej dohody po 50,- eur mesačne tak ako sama navrhovala. Je potrebné vyzdvihnúť dlhodobú snahu žalobkyne aj napriek tomu, že stále študuje dennou formou, privyrobiť si, čím čiastočne odbremeňuje svojich rodičov pokiaľ ide o uspokojovanie jej životných nákladov v rámci ich vyživovacej

povinnosti voči nej. Žalobkyňa tak robí robí počas víkendov na úkor svojho osobného voľna. S ohľadom na rozsah jej pracovnej aktivity a jej pravidelnosť, ktorú až v takejto miere nemožno od nej spravodlivo požadovať, preto príjem takto ňou získaný možno zohľadniť „v prospech“ vyživovacej povinnosti jej rodičov voči nej (čo do zníženia jej výšky) len čiastočne.

Zároveň súd vyčíslil aj zameškané výživné za obdobie od 01.10.2015 do vyhlásenia rozsudku vo výške 100,- eur, keďže žalovaná za uvedené obdobie žalobkyni neplatila žiadne výživné (vyjmúc platenia poistky - 11,34 eura mesačne, ktorú však popri dohodnutej výške výživného žalovaná platí aj na syna, dokonca ešte vo vyššej sume - 13,21 eura mesačne, než na žalobkyňu).

Vo zvyšnej časti pokiaľ sa žalobkyňa domáhala za žiadané obdobie vyššieho výživného, než jej bolo súdom priznané, súd z už uvádzaných dôvodov žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd žalobu zamietol aj v časti, pokiaľ sa ňou žalobkyňa domáhala určenia výživného aj za obdobie spätne pred podaním žaloby (žiadala ho určiť aj za mesiac september 2015), nakoľko s poukazom na veta druhá výživné v prípade plnoletého dieťaťa možno priznať až odo dňa začatia súdneho konania, ktoré v tomto prípade začalo až dňa 01.10.2015.

O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanej, ktorej by s poukazom na prináležalo právo na náhradu pomernej časti vzniknutých trov ako účastníkovi majúcemu s ohľadom na vzájomný pomer úspechu a neúspechu žalobkyne a žalovanej prevažný úspech vo veci, právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalovaná si žiadne trovy neuplatnila a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovanej v súvislosti s týmto konaním vznikli trovy v nejakej konkrétnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín ( ), písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - v znení neskorších zmien ( ).