Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/491/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej, členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka v právnej veci navrhovateľky: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, E., občan SR, právne zastúpená JUDr. Martin Olos, advokát, so sídlom N. N. X, L. G., proti odporcovi: O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Z. XXXX/XX, E., občan SR, právne zastúpený AK Andrea Havelková, s.r.o. so sídlom J. Milca 11, Žilina, IČO: 36 854 956, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -312 zo dňa 20. apríla 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky o vyporiadanie BSM zamietol, rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na čas do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. K neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM uzatvorenej medzi účastníkmi 27.08.2008 pre jej neurčitosť a neúplnosť z hľadiska špecifikácie všetkého majetku a majetkových hodnôt, ktoré sa mali vyporiadať ako celok a tiež, že v čase uzatvárania dohody jej psychický a duševný stav po protialkoholickom liečení ju diskvalifikoval robiť platné právne úkony, uviedol, že odvolací súd sa stotožnil sa s názorom okresného súdu o tom, že za neurčitý možno označiť iba prejav, ktorého neurčitosť sa nedá odstrániť ani výkladom, pričom určitosť majetku, ktorý patril do BSM, vyplýva priamo z čl. II. a III. uzavretej dohody, z nepochybne prejavenej vôle a správania sa zmluvných strán. Z prepúšťacej správy z protialkoholickej liečby vo Veľkom Záluží, kde bola navrhovateľka hospitalizovaná od 23.06.2008 do 15.08.2008 s diagnózou syndróm závislosti od alkoholu, anamnéza rekurentná depresívna porucha v remisii, okresný súd považoval za jednoznačne preukázané, že navrhovateľka netrpela duševnou poruchou, ktorá by ovplyvňovala jej konanie, teda nebol zistený a preukázaný žiaden dôvod, ktorý by zakladal neplatnosť uzavretej dohody v zmysle . Zo skutkových zistení tiež nepochybne vyplynulo, že prejav smerujúci k uzavretiu dohody zo strany samotnej navrhovateľky bol určený odporcovi výzvou zo dňa 16.04.2008 za účelom vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva a skutočnosť, že dohoda obsahuje ich skutočnú vôľu prejavenú slobodne a vážne, vyplýva aj z prehlásenia účastníkov právneho úkonu dňa 27.08.2008, čo potvrdili svojím podpisom. Na základe uvedeného okresný súd považoval dohodu o vyporiadaní BSM uzavretú medzi účastníkmi 27.08.2008 za platnú. Ďalej okresný súd, riadiac sa názorom odvolacieho súdu, vyporiadal iba ten majetok, ktorý patril do BSM, ku dňu zániku BSM existoval a nebol zahrnutý do tohto vyporiadania, pričom v zmysle naávrhu navrhovateľky takýmto majetkom mal byť obchodný podiel vo výške 40% v obchodnej spoločnosti PRIESTOR s.r.o. Z výpisu z obchodného registra vzal za nepochybné, že obchodná spoločnosť PRIESTOR s.r.o. „v likvidácii“ bola založená spoločenskou zmluvou dňa 30.07.2003, dátum zápisu 19.08.2003, spoločnosť zrušená od 26.10.2010 a od 17.11.2010 je v likvidácii. Z vyhlásenia správcu vkladu o splatení vkladu PRIESTOR s.r.o. vyplýva, že odporca splatil 70.000,- Sk, t. j. 100 % svojho peňažného vkladu do základného imania. Samotná navrhovateľka v

priebehu konania uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by na vklad spoločnosti boli použité spoločné finančné prostriedky. Svedkovia navrhnutí navrhovateľkou, matka odporcu K. G. uviedla, že začiatkom augusta 2003 darovala svojmu synovi sumu vo výške 70.000,- Sk na účely založenia spoločnosti a svedok B. G., brat odporcu, uviedol, že daroval svojmu bratovi začiatkom septembra 2003 sumu vo výške 990.000,- Sk na účely splatenia nového peňažného vkladu, ktorým sa podieľal na navýšení základného imania spoločnosti. V nadväznosti na uvedené okresný súd považoval tvrdenia navrhovateľky o tom, že do BSM patrí obchodný podiel vo výške 40 % v obchodnej spoločnosti PRIESTOR s. r. o., za nepreukázané, nakoľko nedoložila, že by čo i len z časti boli použité na vklad do spoločnosti spoločné prostriedky patriace do BSM. Ustálil, že obchodný podiel v spoločnosti PRIESTOR s. r. o. nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a preto ho ako majetkové právo nevyporiadal. Za nepreukázané považoval i tvrdenie navrhovateľky, že odporca založil novú spoločnosť Kúpele Sobrance s.r.o. od 26.01.2008 (obdobie po rozvode a po zániku BSM) a vybral peniaze z účtov. Vychádzajúc z toho, že zostatky finančných prostriedkov na bankových účtoch nezodpovedajú jej tvrdeniam, uvedenú skutočnosť považoval za nepreukázanú s tým, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno. Pokiaľ išlo o navrhovateľkou v návrhu označené hnuteľné veci - 3 motorové vozidlá: osobný automobil zn. Škoda Octavia strieborná metalíza, zn. Škoda fabia bielej farby, zn. Volkswagen Polo ev. č. ZA 662CL (zničený po navrhovateľkou zavinenej nehode), zo správy OR PZ v Žiline, ODI zo dňa 02.04.2013 nepochybne vyplynulo, že odporca bol evidovaný ako vlastník a držiteľ motorového vozidla príves nákladný špeciálny EV: ZA 101IG od 27.07.2007 do 17.10.2012, iné motorové vozidlá sa v evidencii nenachádzajú. Vozidlo vedené v evidencii bolo nadobudnuté odporcom po rozvode a zániku BSM, pričom navrhovateľka samotná v priebehu konania uviedla, že ňou označené vozidlá boli na leasing a počas trvania manželstva boli aj predané. Peňažný ústav Prima banka a.s. na dožiadanie súdu oznámil, že odporca mal zriadený osobný účet dňa 21.04.2005 a uzatvorený dňa 05.06.2012 a zostatok uvedeného účtu ku dňu 14.02.2007 predstavuje sumu 1.042,90 eur. Z potvrdenia VÚB bolo zistené vedenie účtu pre navrhovateľku a stav účtu k 28.02.2007 bol v sume 3.082,97 eur a zostatok ku dňu 05.04.2013 - 2.399,02 eur. Slovenská sporiteľňa uviedla, že účet odporcu je zrušený a zostatok ku 14.02.2007 predstavoval 51,69 eur, osobný účet zostatok k 14.02.2007 bol debetný - 397 eur, bežný účet podnikateľ - zostatok ku dňu 14.02.2007 bol debetný - 1028,98 eur a za obdobie od 14.02.2007 doposiaľ na meno navrhovateľky nevedú žiaden účet. Tatra banka v oznámení uviedla, že F. G. nebola a nie je klientom banky a bežný účet bol vedený na meno O. G., zrušený 02.12.2011 a zostatok ku dňu 14.02.2007 predstavoval sumu 128,87 eur, vkladná knižka zrušená dňa 26.10.2010, zostatok ku dňu 14.02.2007 predstavoval 33,49 eur. Z uvedeného považoval za preukázané, že navrhovateľka disponovala po rozvode so zostatkom na účte na jej meno vo výške 3.082,97 eur, odporca vo výške aktív 1.256,95 eur, pričom pri vyporiadaní vychádzal zo zásady upravenej ustálenou judikatúrou, podľa ktorej sa majú veci pri vyporiadaní rozdeliť tak, aby suma na finančné vyrovnanie bola čo najmenšia. Prikázanie zostatkov na účtoch niektorému z účastníkov v danom prípade neprichádzalo do úvahy, nakoľko pokiaľ i ku dňu zániku BSM zostatok na účtoch síce v zmysle vyššie uvedeného zistený bol, ku dňu vyporiadania však tieto finančné prostriedky na účtoch fyzicky k dispozícii neboli. V nadväznosti na to ustálil, že nebolo preukázané, že by existoval majetok, ktorý patril do BSM, ku dňu zániku BSM a nebol zahrnutý do vyporiadania dohodou zo dňa 27.08.2008 o vyporiadaní BSM uzatvorenou medzi účastníkmi. Rozhodnutie o trovách prvostupňového konania si vyhradil na čas do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku okresného súdu doručila v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Zastala názor, že rozsudok okresného súdu nie je správny, trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, na základe vykonaných dôkazov dospel okresný súd k nesprávnym skutkovým zisteniam. Svojím postupom okresný súd odňal navrhovateľke možnosť konať pred súdom, nevykonal ňou navrhnuté dôkazy. Bolo preukázané, že účastníci konania ku dňu zániku BSM mali viaceré bankové účty s rôznymi zostatkami. Pre vyporiadanie BSM je rozhodné to, aký bol stav finančných prostriedkov na účte v deň právoplatnosti rozvodu, predchádzajúce a budúce zostatky sú pre účely vyporiadania BSM právne bezvýznamné. Z vyhlásenia správcu vkladu spoločnosti PRIESTOR s. r. o. bolo preukázané, že bežný vklad odporcu, ako aj ostatných zakladajúcich spoločníkov bol splatený v hotovosti, do pokladne spoločnosti 01.08.2003, t. j. v prvý deň mesiaca august. Podľa čestného prehlásenia svedkyne K. G. však peňažný dar mal byť odporcovi poskytnutý niekedy v období začiatkom mesiaca august 2003, t. j. až po tom, ako bolo samotným odporcom deklarované reálne splatenie vkladu. Uviedla, že svedkyňa G. nevedela uviesť, kedy presne mala darovať peniaze odporcovi, nevedela uviesť ani dátum, mesiac, taktiež nevedela, do akej spoločnosti boli darované peniaze investované, na aký účel boli použité. Uvedené platí i pre výpoveď svedka B. G., ktorý nevedel označiť ani pôvod peňazí. Považovala za zrejmé, že k žiadnemu darovaniu finančnej hotovosti reálne nikdy nedošlo. Práve odporcu zaťažovalo v konaní dôkazné bremeno, že

všetky hotovostné peniaze, z ktorých nadobudol obchodný podiel v spoločnosti PRIESTOR s. r. o., pochádzal výlučne z prostriedkov nepatriacich do BSM, toto bremeno neuniesol. Okresný súd opomenul, že odporca bol taktiež živnostníkom, vôbec sa nevenoval príjmom zo živnosti. Uviedla, že vzhľadom na to, že dohoda o vyporiadaní BSM bola podpísaná pred 31.10.2008, nebolo možné dohodu o vyporiadaní BSM vyporiadavať po častiach, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti dohody. Až od 01.11.2008 bol zavedený iný hmotnoprávny režim novelou . Je zrejmé, že spísaná dohoda zo dňa 27.08.2008 nevyporiadava všetok majetok, všetky majetkové hodnoty, je zaťažená vadou, majúcou za následok neplatnosť dohody. Vytýkala okresnému súdu, že v konaní nevykonal viaceré dôkazy, ktoré navrhla, či už v podanej žalobe alebo v priebehu konania. Vytýkala, že na pojednávaní si súd nesplnil povinnosť v zmysle , vôbec neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré zostali sporné, v nadväznosti na čo rozhodnutie bolo pre účastníkov prekvapivé. Taktiež podľa nej nebolo zdôvodnené rozhodnutie v zmysle ust. , preto navrhovala rozsudok okresného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Uviedol, že po účinnosti , ktorým sa menil a dopĺňal , bol v súdnej praxi ustálený názor, že dohody o čiastočnom vyporiadaní BSM nespôsobujú do budúcnosti neplatnosť takej dohody, teda právny názor navrhovateľky o tom, že do 31.10.2008 nebolo možné platne uzatvárať dohody o čiastočnom vyporiadaní BSM, neobstojí, nevychádza z platného právneho stavu. Neuniesla dôkazné bremeno o tom, že by dohoda o vyporiadaní BSM mala byť neplatná, a nebolo ani preukázané, že by táto dohoda bola len čiastočnou dohodou, že by ňou nebolo vyporiadané celé BSM účastníkov. Ohľadne vyporiadania zostatkov na bankových účtoch uviedol, že masa BSM sa vyporiadava v stave ku dňu zániku, avšak v hodnote ku dňu vyporiadania. Za dôležité však považoval, že zostatky na účtoch v bankách boli obom účastníkom konania známe už v čase uzavretia dohody o vyporiadaní BSM, a teda sa nejedná o žiaden novoobjavený majetok, o ktorom by navrhovateľka pri vyporiadaní dohodou nevedela. Uviedol, že nebol preukázaný ani rozpor medzi vyhlásením správcu vkladu a výpoveďou jeho matky, svedkyne K. G., nakoľko táto vo výpovedi uviedla, že peniaze synovi darovala začiatkom mesiaca august 2003, čím potvrdila odporcom uvádzanú skutočnosť, že na vklad do spoločnosti PRIESTOR s. r. o. boli použité práve finančné prostriedky získané darom od jeho matky. Výhrady k svedeckej výpovedi B. G. sú založené len na subjektívnom presvedčení navrhovateľky, že jej svedkovia chceli výpoveďou uškodiť. Vyjadril presvedčenie, že preukázal tvrdenie o pôvode získania finančných prostriedkov, ktoré použil na založenie spoločnosti PRIESTOR s. r. o. a následné navýšenie jej základného imania. Pokiaľ okresnému súdu navrhovateľka v odvolaní vytýka, že nedošlo k vykonaniu novo navrhnutých dôkazov, okresný súd v priebehu celého konania postupoval vo vzťahu k navrhovaným dôkazom dostatočne transparentne, a pokiaľ niektorý z nich nevykonal, toto riadne odôvodnil. Rozsudok okresného súdu považoval za logické vyústenie celého priebehu konania a vykonaného dokazovania, vychádza len z tvrdení a dôkazov, ktoré v konaní boli vykonané a nie je postavený na žiadnej novej prekvapivej skutočnosti. Žiadal preto rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd v rámci prípravy upozornil účastníkov na možnú aplikáciu ust. istení sa však, že navrhovateľka doručila žalobu o vyporiadanie BSM na súd do troch rokov od zániku BSM, zotrval na právnom názore, ktorý vyslovil v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení zo dňa 2. februára 2012, v zmysle ktorého okresný súd pri prejednaní veci vychádzal.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovenia a postupom bez nariadenia pojednávania podľa rozsudok okresného súdu ako správny, podľa otvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

Pokiaľ navrhovateľka v podanom odvolaní uvádzala neplatnosť dohody o čiastočnom vyporiadaní BSM, je potrebné uviesť, že od účinnosti novely (1. apríla 1983) sa objavili argumenty, že nie je účelné postupovať podľa dovtedajšej súdnej praxe a právna teória pripúšťala výklad, podľa ktorého dohoda o čiastočnom vyporiadaní BSM je platná.

Pokiaľ i odvolací súd v rámci prípravy upozornil na možnú aplikáciu ust. ým z predpokladov, aby nastali účinky v zmysle poukazovaných ustanovení , je márne uplynutie 3-ročnej lehoty od zániku BSM. Avšak nakoľko v danom prípade navrhovateľka žalobu o vyporiadanie BSM doručila do troch rokov od zániku BSM, odvolací súd od aplikácie ním poukazovaných ustanovení upustil.

K námietkam navrhovateľky v podanom odvolaní o tom, že okresný súd nesprávne právne vec posúdil, pokiaľ zamietol jej návrh na vyporiadanie BSM, a to najmä k obchodnému podielu vo výške 40 % v obchodnej spoločnosti PRIESTOR s. r. o., i odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že by čo i len sčasti boli použité na splatenie peňažného vkladu do základného imania odporcom spoločné finančné prostriedky, resp. finančné prostriedky, ktoré by patrili do BSM účastníkov. Navrhovateľka síce spochybňovala výpovede svedkov, a to matky odporcu a jeho brata, na druhej strane relevantný dôkaz, ktorým by vyvrátila ich tvrdenia, preukázala, že nimi uvádzané skutočnosti nenastali, resp. ani nemohli nastať, nepredložila. Za nie bez významu v tejto súvislosti ohľadne hodnovernosti výpovede svedkov odvolací súd považoval za významné, že svedkovia boli poučení o následkoch krivej výpovede, pričom navrhovateľka nepreukázala, že by vypovedali krivo, dopustili trestného činu krivej výpovede. Ani vykonaním dôkazov navrhovaných navrhovateľkou by sa iné skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu nepreukázali, nakoľko pokiaľ by i nasvedčovali, že účastníci v rámci BSM disponovali určitou finančnou sumou, ktorá by bola schopná pokryť príp. i výšku peňažného vkladu do základného imania v obchodnej spoločnosti PRIESTOR s. r. o., samotná táto skutočnosť vzhľadom i na svedecké výpovede by bola dôkazom iba o existencii i iného majetku účastníkov, avšak nie o jeho použití.

V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že i v konaní o vyporiadanie BSM sú účastníci povinní súdu označiť majetok, ktorý patril do BSM a v čase zániku BSM existoval. Nie je povinnosťou súdu vyhľadávať takýto majetok, resp. vykonávať dokazovanie na zistenie a zisťovanie takéhoto majetku. Bolo preto povinnosťou navrhovateľky, ako správne ustálil okresný súd, označiť takýto majetok, ktorý by preukazoval dostatočnú existenciu finančných prostriedkov u účastníkov v čase splatenia peňažného vkladu do obchodnej spoločnosti PRIESTOR s. r. o. a zároveň i použitie týchto finančných prostriedkov na takýto účel, avšak nebolo povinnosťou okresného súdu zisťovať, či účastníci mohli eventuálne takýmto majetkom disponovať a hypoteticky polemizovať, na aký účel ho použili a či práve ho použili na účel tvrdený navrhovateľkou.

Odvolací súd sa plne stotožnil i s postupom okresného súdu pri vyporiadaní zostatkov na účtoch v bankách. Na jednej strane zastal názor, že okresný súd vôbec ani nebol povinný zisťovať, či účastníci v čase zániku BSM mali nejaké finančné prostriedky na nejakých účtoch, pokiaľ účastníci sami takéto účty súdu neoznačili. Na druhej strane bolo v konaní nepochybne preukázané, že navrhovateľka disponovala ku dňu zániku BSM vyššou finančnou sumou na účtoch v bankách ako odporca, a teda v tejto súvislosti odvolací súd zastal názor, že by ani nebolo vhodné vzhľadom na to, že odporca odvolanie nepodal, pristupovať k vyporiadaniu týchto finančných prostriedkov, ktoré okresný súd zistil na účtoch v bankách ku dňu zániku BSM, v neprospech navrhovateľky.

V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného súdu, toto ako správne, podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne okresný súd postupom podľa

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.