Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Cb-141-2012.pdf
PDF · 126.14 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cb/141/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou v právnej veci žalobcu: B. Š. - DD paap, Komenského 851/87, 962 01 Zvolenská Slatina, IČO: 44 723 407, zast.: JUDr. Michaela Maťuchová, advokátka, Osloboditeľov 2585/5, Lieskovec proti žalovanému: IMMO SLOVAKIA s.r.o., SNP 108/20, 962 01 Zvolen, IČO: 35 696 311, zast.: MAĎAR & Partners, s.r.o., Skuteckého 1, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 232 692 o zrušenie rozhodcovského rozsudku
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 801,02 EUR na účet právneho zástupcu žalovaného - MAĎAR & Partners, s.r.o., Skuteckého 1, Banská Bystrica, IČO: 47 232 692, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 25.07.2012 doručenou súdu dňa 03.08.2012 doplnenou podaním doručeným súdu dňa 27.03.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zruší rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Komory arbitrov Bratislava č. k. 147/2011/KA zo dňa 14.5.2012 (doručeného žalovanej 2.7.2012), ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.539,96 € spolu s úrokmi z omeškania, zmluvnú pokutu, trovy rozhodcovského konania a trovy právneho zastúpenia a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (ďalej len „ rozhodcovský rozsudok“). Žalobca uviedol, že nespochybňuje, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 5.9.2009 uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov. Uvedenú zmluvu však žalovaná vypovedala dňa 30.11.2010. Vzhľadom k tomu, že dĺžka výpovednej lehoty v zmluve bola dohodnutá ako nulová - tak je totiž v kópii, ktorú má žalovaná k dispozícii uvedená, riadila sa pri výpovedi touto dohodnutou lehotou. Nezakladá sa teda na pravde, že v čl. 8, bode 8.7. cit. zmluvy bola dohodnutá 6 - mesačná výpovedná lehota. Výpovedná lehota bola dohodnutá na 0 (nula) mesiacov, preto skončila momentom začiatku jej plynutia, t.j. 31.12.2010. Na základe toho je nárok žalovaného na úhradu všetkých jeho nárokov, vyplývajúcich z podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu v rozhodcovskom konaní neopodstatnený a bezpredmetný. Rozhodcovský súd podľa názoru žalobcu nebral ním poukazované skutočnosti do úvahy a prihliadal iba na tvrdenie žalovaného, ktorý podľa názoru žalobcu sfalšoval trvanie výpovednej lehoty a v zmluve, ktorú mal k dispozícii opravil trvanie výpovednej lehoty na 6 mesiacov. Vyjadrenie a odôvodnenie podania žaloby s ohľadom na ust. § 40 zákona č. 244/2002 Z.z.
Podľa žalobcu obe zmluvné strany disponujú iným znením predmetnej nájomnej zmluvy. Žalovaný na účely rozhodcovského konania si dal dodatočne na notárskom úrade zviazať jeho vyhotovenie nájomnej zmluvy. Podpisy na tejto nájomnej zmluve však nie sú overené a strany zmluvy nájomcom nie sú podpísané. Notár neosvedčil platnosť a záväznosť tejto zmluvy, ani jej jednotlivých strán, notár iba zviazal jednotlivé strany zmluvy, pred notárskym úradom však zmluvy podpisované neboli, resp. odporca
nepredložil žiaden úradný záznam o tom, že k takémuto úradnému overeniu došlo. K „overeniu" zmluvy došlo bez prítomnosti a súhlasu druhej strany.
Žalobca disponuje zmluvou, ktorej každá jedna strana je podpísaná žalovaným. Vzhľadom k tak závažným pochybeniam účastníkov zmluvy nie je možné preto obsah zmluvy, ako aj skutočný obsah Rozhodcovskej doložky preskúmať.
Podľa ust. § 4 ods. 2 v spojení s ust. § 5 ods. 2 zákona č. 244/02 Z.z. rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu a musí byť podpísaná obidvomi zmluvnými stranami. Každá zmluvná strana, ale disponuje iným znením nájomnej zmluvy. Nakoľko je nutné hodnotiť konanie žalovaného ako podvodné, jeho znenie zmluvy nie je možné brať do úvahy. Právny úkon žalovaného nemožno brať ako úkon vážny a teda žalobca namieta platnosť tohto úkonu. Žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku odôvodnil žalobca preto ust. § 40 písmeno c/ zákona 244/2002 Zz.
V zmysle rokovacieho poriadku predmetného rozhodcovského súdu je jeho konanie zásadne písomné. Vo svojej odpovedi na žalobu navrhovateľka uviedla opakovane tieto tvrdenia, že žalovaného návrh sa nezakladá na pravde. Rozhodcovský súd neskúmal pravdivosť jej tvrdení, obmedzil sa iba na notárom zviazanú zmluvu a vyjadrenie žalovaného zo dňa 10.1.2012, v ktorom sú zásadné omyly a skutočnosť, že ani druhá strana sama nevie, ako by chcela, aby to bolo. Nakoľko vo svojom vyjadrení citujú list žalobcu a citujú ho nesprávne. Súd neskúmal skutočný skutkový stav. Cieľom rozhodnutí Rozhodcovského súdu, by nemalo byť v krátkom čase rozhodnúť bez preskúmania dôkazov, ale zaoberať sa vecou tak, aby bol skutkový stav zistený správne a na základe toho rozhodnúť. Rozhodcovský súd rozhodol bez preskúmania dôkazov druhej strany a preto rozhodol nesprávne, nakoľko tu nebola zachovaná rovnosť účastníkov aj v zmysle ust. § 17 zákona č. 244/2002 Z.z.. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že tento rozhodcovský súd si vymienil písomné konanie a práve vzhľadom na túto skutočnosť by mal skúmať všetky dôkazy a všetky skutočnosti oveľa dôraznejšie, aby bola zachovaná rovnosť účastníkov a nebrať do úvahy iba dôkazy predložené druhou stranou. Žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku preto žalobca odôvodnil aj ust. § 40 písmeno g/ zákona č. 244/2002 Z.z. Vzhľadom k tomu, že trvá na tom, že úkon odporcu nebol vážny, a namieta platnosť tejto zmluvy, nakoľko nikdy nedošlo k súhlasnému uzatvoreniu odporcom predloženej nájomnej zmluvy, žiadam o obnovu konania v súlade s ust. § 228 a nasl. O.s.p., nakoľko tu existujú dôkazy, ktoré možno vykonať a ktoré dosiahnu pre navrhovateľku lepšie rozhodnutie v tejto veci.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 29.05.2013 doručenom súdu dňa 03.06.2013 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný vyjadril nesúhlas s názorom žalobcu, ktorý odvodnil žalobu nedostatočným zistením skutkového stavu veci, ktorý podľa jeho názoru spočíva v tom, že v „Zmluve o nájme nebytových priestorov č. E zo dňa 05.09.2009 (ďalej len „Zmluva o nájme“) nebola dostatočne preverená skutočnosť ohľadom trvania výpovednej lehoty, nakoľko podľa jej tvrdenia bola výpovedná lehota dohodnutá v trvaní nula (0) mesiacov, nie v trvaní šesť (6) mesiacov. Poukázal na zákonnú úpravu v zmysle ktorej, domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku je možné len z dôvodov taxatívne vymedzenými v § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa však svoj návrh žiadnym z dôvodov taxatívne vymedzeným § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní neodôvodnila, ani žiadnym iným spôsobom tieto dôvody nenamietala, resp. nepreukázala ich existenciu, či opodstatnenosť.
Nedostatočné zistenie skutkového stavu veci ako dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku, v tomto prípade neobstojí, pretože skutkový stav veci mohol žalobca namietať už v konaní pred rozhodcovským súdom, čo mohlo mať následne vplyv na výsledok tohto konania. V neposlednom rade je nevyhnutné uviesť, že v tomto štádiu konania Okresný súd Bratislava I. ani nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutie vo veci samej, a tiež nemožno opomenúť, že súd je oprávnený prejednať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku len v rozsahu podanej žaloby.
V podaní datovanom 27.03.2013 došlo k doplneniu žaloby zo dňa 25.07.2012, avšak až po výzve súdu na odstránenie zjavných nedostatkov podania, v ktorom už žalobca presne vymedzil taxatívne dôvody v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) a písm. g) zákona o rozhodcovskom konaní, avšak až po uplynutí 30 - dňovej zákonnej lehoty, ktorá začala plynúť odo dňa kedy jej bol rozhodcovský rozsudok doručený. Žalovaný má za to, že nakoľko rozsudok rozhodcovského súdu bol doručený žalobkyni dňa 02.07.2012 a návrh na doplnenie žaloby z dôvodov taxatívne vymedzeným v zákone bol doručený súdu až dňa 27.03.2013,
žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nebola podaná v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote odo dňa jej doručenia, čím sa nárok žalobkyne prekludoval.
Žalovaný uviedol, že žalobcom predložené znenie zmluvy, ktoré táto považuje za skutočne dohodnuté z dôvodu, že je ňou podpísané na každej strane zmluvy, obsahuje jeho podpis aj na strane 10, na ktorej je medzi zmluvnými stranami v článku 12 bod 12.1. dohodnutá rozhodcovská doložka. Týmto svojím podpisom žalobca jednoznačne deklaroval svoj súhlas s obsahom tam dohodnutej rozhodcovskej doložky. Taktiež je potrebné prihliadnuť na stranu 10, článok 13 bod 13.6. Zmluvy o nájme, ktorý nie je medzi účastníkmi konania sporný, a ktorý znie: „ak niektoré ustanovenie Zmluvy je resp. sa neskôr stane neplatným, neúčinným, alebo nevymáhateľným, takéto ustanovenie sa bude považovať za oddeliteľné od zvyšného obsahu zmluvy a neovplyvní platnosť alebo účinnosť Zmluvy ako celku.
Žalobca nikdy predtým uzavretie rozhodcovskej doložky nenamietal, dokonca ani v rámci rozhodcovského konania nevyužil svoje právo vzniesť námietky proti rozhodcovi, a preto obranu žalobcu považuje žalovaný za účelovú a tendenčnú. Pokiaľ ide o ďalší argument žalobcu - § 40 ods. 1 písm. g), podľa názoru žalovaného rozhodcovský súd ani nemohol prihliadať na tvrdenia, resp. dôkazy žalobcu, nakoľko ten sa v rámci celého rozhodcovského konania vyjadril k sporu len raz, a to „Vyjadrením odporcu" zo dňa 05.12.2011, ktorého obsah spočíval len v jednej strohej vete v rámci ktorej konštatuje, že nie je pravdou, že výpovedná lehota nebola dohodnutá v trvaní šesť (6) mesiacov, o čom však rozhodcovskému súdu nepredložila žiadny dôkaz, hoci podľa tvrdení so „Zmluvou o nájme" disponuje od začiatku. Následne Rozhodcovský súd Komory arbitrov vyzval žalobcu aby sa k vyjadreniu zo dňa 02.01.2012 vyjadril, avšak svoje právo nevyužil a v stanovenej lehote sa nevyjadril. (str. 3 Rozhodcovského rozsudku zo dňa 14.05.2012). Preto tvrdenie žalobcu o porušení rovnosti účastníkov rozhodcovského konania nemožno považovať v tomto prípade za opodstatnené, nakoľko žalobcovi bola daná možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam na svoju obranu, avšak toto svoje právo nevyužil.
Súd vo veci nariadil pojednávania dňa 28.09.2015 a 30.11.2015, na ktorých vec prejednal za prítomnosti účastníkov.
Na pojednávaní dňa 28.09.2015 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že všetky právne úkony, ktoré robil žalobca sú nezrozumiteľné a že žalobca dodnes nechápe čo je rozhodcovská doložka a ako prebieha rozhodcovské konanie. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca mal možnosť sa písomne vyjadriť, rozhodcovský súd doručoval žalobu na na vyjadrenie, k tomu nepredložil žalobca žiaden dôkaz ani listinu. Žalobca iba reagoval, že výpovedná lehota bola dohodnutá na 0 mesiacov. Na to sa vyjadril žalovaný, ktorý tieto tvrdenia rozporoval a doložil nájomnú zmluvu, kde je uvedená 6 mesačná výpovedná lehota. Následne rozhodcovský súd zaslal toto tvrdenie žalobcovi a ten sa v stanovenej lehote nevyjadril. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca nereagoval, nakoľko očakával, že príde predvolanie na nejaký súd, aby sa vyjadril ústne, dostala však iba rozhodcovský rozsudok. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že súd by nemal nahrádzať dokazovanie rozhodcovského súdu..
Na pojednávaní dňa 30.11.2015 tlmočník pretlmočil podanie konateľa žalovaného v ktorom uviedol, že: „nebol prítomný pri podpise nájomnej zmluvy, na čom sa zakladá tvrdenie, že O. M. bol pri tom, nájomnú zmluvu podpísala B. K. a IMMO Slovakia, s.r.o., klauzula o rozhodcovskom konaní v čl. 12 ods. 1 je platná pre obe strany, nemá vedomosť o tom, že by bola namietaná a to určite nie v zákonnom termíne. Podpísaná nájomná zmluva v bode 8.7. pojednáva o výpovednej lehote 6 mesiacov, originál zmluvy bol predložený právnemu zástupcovi. Žalobca predložil iba kópiu jednej strany. Úplná zmluva nebola predložená. Že výpovedná lehota bola dohodnutá na 6 mesiacov potvrdzuje aj niekoľko úkonov nájomcu, a to vo výpovedi doručenej listom 30.11.2010, sa neodvoláva na čl. 8.7.. Nájomca bol presvedčený, že budeme súhlasiť s nižšou nájomnou cenou, alebo s ukončením nájomnej zmluvy a v liste z 10.12.2010 sa vyhráža, že uvedie nájomné priestory do pôvodného stavu. Ani v tomto liste nikde nepoukazuje na čl. z nájomnej zmluvy. V našom doporučenom liste poukazuje na výpovednú lehotu 6 mesiacov v súlade s čl. 8.7., ak by mal nájomca v rukách zmluvu na 0 mesiacov, tak by ju už vtedy logicky predložil a použil. Nájomca žiadal, aby si mohol nájomnú zmluvu preštudovať doma a podpísať neskôr, tak sa aj stalo. Za akým účelom by bol p. M. prítomný pri podpise, nebol účastnou stranou tejto zmluvy, O. M. nemôže potvrdiť, že bola dohodnutá výpovedná lehota 0 mesiacov.“
Svedok O. M. v rámci výsluchu na pojednávaní dňa 30.11.2015 uviedol, že bol prítomný pri uzatváraní nájomnej zmluvy, pri jednaní aj pri podpísaní. Uviedol, že obsahom bol prenájom priestoru, pričom sa
dohodlo už predtým pred synom p. konateľa, že výpovedná lehota nebude žiadna, pretože investovali do prvej miestnosti a plánovali investovať aj do tejto väčšej, bolo to do 7.000 EUR investície. K rozhodcovskej doložke sa svedok nevedel vyjadriť.
Na pojednávaní dňa 30.11.2015 právni zástupcovia nenavrhli vykonať ďalšie dôkazy a svoje návrhy a vyjadrenia zhrnuli v záverečných rečiach.
Súd sa oboznámil so žalobou žalobcu v znení jej doplnenia, vyjadrením žalovaného k žalobe, prednesmi účastníkov na pojednávaniach a vykonal vo veci dokazovanie výsluchom svedka Jozefa M. na pojednávaní dňa 30.11.2015, listinnými dôkazmi založenými v spise: zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 5.9.2009, výpis zo živnostenského registra žalobcu, celý rozhodcovský spis - fotokopia 147-2011-KA aj s prílohami, rozhodcovský rozsudok zo 14.12.2012, vyjadrenie k rozhodcovskému rozsudku zo dňa 25.7.2012, ako aj ostatné listinné dôkazy založené na pojednávaní dňa 30.11.2015, ako aj zvyšným obsahom súdneho spisu.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Podľa ust. § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania účinného v čase začatia konania v zmysle prechodného ustanovenia § 54 ods. 1 uvedeného zákona sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len a) ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa ust. § 41 ods. 1 uvedeného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
V danej veci mal súd za preukázané, že napadnutý rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi ako odporcovi v rozhodcovskom konaní dňa 02.07.2012. Koniec zákonom ustanovenej lehoty na podanie žaloby tak pripadol na deň 03.08.2015, kedy bola tunajšiemu súdu doručená samotná žaloba. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že zo strany žalobcu bola dodržaná lehota 30 dní, a teda že žaloba bola podaná včas, a to napriek skutočnosti, že k jej doplneniu pre vady došlo až podaním doručeným súdu dňa 27.03.2013. Je pravdou, že v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku je nevyhnutné prihliadať výlučne len na dôvody tvrdené žalobcom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku uplatnené včas, teda v prekluzívnej lehote v zmysle § 41 ods. 1 veta prvá ZoRK. Ide tu o prejav koncentračnej zásady, v zmysle ktorej v prípade súdneho uplatnenia nárokov, ktoré je viazané na zákonnú prekluzívnu lehotu nie je možné meritórne skúmať a prejednávať po uplynutí tejto prekluzívnej zákonnej lehoty uplatnené právo na zrušenie rozhodcovského rozsudku z iného dôvodu v zmysle § 40 ods. 1 ZoRK. V opačnom prípade by strácala opodstatnenie úprava práve uvedenej zákonnej
prekluzívnej lehoty v zmysle § 41 ods. 1 ZoRK, ktorá je svojou povahou hmotnoprávnou lehotou. V danom prípade však k doplneniu žaloby došlo na základe výzvy súdu postupom upraveným v § 43 Občianskeho súdneho poriadku, kedy súd vyzval žalobcu na doplnenie zákonných dôvodov, pre ktoré sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, z dôvodu ich úplnej absencie. Právne účinky podanej žaloby tak zostali zachované, a preto nemožno dospieť k záveru, že žaloba bola z dôvodu jej neskoršieho doplnenia podaná po zákonom ustanovenej lehote tak, ako uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení.
Žalobca sa v danom prípade žalobou domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 písmeno g/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní - teda namieta porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a zároveň v zmysle ust. § 40 písmeno c/ zákona č. 244/2002 Zz. o rozhodcovskom konaní - teda popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a zároveň sú v zmysle ust. § 40 písmeno h/ zákona č. 244/2002 Zz. o rozhodcovskom konaní - podľa žalobcu existujú dôkazy, ktoré možno vykonať a ktoré dosiahnu pre navrhovateľku lepšie rozhodnutie v tejto veci
Žalobca uviedol, že nespochybňuje, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 5.9.2009 uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov. Zároveň uviedol, že uvedenú zmluvu vypovedal dňa 30.11.2010, pričom sa riadil nulovou výpovednou lehotou, tak ako je uvedená v kópii, ktorú má žalobca k dispozícii. Podľa žalobcu nie je pravdou, že medzi účastníkmi bola dohodnutá 6 - mesačná výpovedná lehota. Na základe toho je nárok žalovaného na úhradu všetkých jeho nárokov, vyplývajúcich z podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu v rozhodcovskom konaní neopodstatnený a bezpredmetný. Rozhodcovský súd podľa názoru žalobcu nebral ním poukazované skutočnosti do úvahy a prihliadal iba na tvrdenie žalovaného, ktorý podľa názoru žalobcu sfalšoval trvanie výpovednej lehoty a v zmluve, ktorú mal k dispozícii opravil trvanie výpovednej lehoty na 6 mesiacov. Podľa žalobcu obe zmluvné strany disponujú iným znením predmetnej nájomnej zmluvy. Žalobca disponuje zmluvou, ktorej každá jedna strana je podpísaná žalovaným. Vzhľadom k tak závažným pochybeniam účastníkov zmluvy nie je možné preto obsah zmluvy, ako aj skutočný obsah Rozhodcovskej doložky preskúmať. Žalobca namietol platnosť rozhodcovskej doložky, nakoľko rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu a musí byť podpísaná obidvomi zmluvnými stranami. Každá zmluvná strana, ale disponuje iným znením nájomnej zmluvy. Nakoľko je nutné hodnotiť konanie žalovaného ako podvodné, jeho znenie zmluvy nie je možné brať do úvahy. Právny úkon žalovaného nemožno brať ako úkon vážny a teda žalobca namietol platnosť tohto úkonu.
Žalobca zároveň namietol, že rozhodcovský súd rozhodol bez preskúmania dôkazov druhej strany a preto rozhodol nesprávne, nakoľko tu nebola zachovaná rovnosť účastníkov aj v zmysle ust. § 17 zákona č. 244/2002 Z.z..
Vzhľadom k tomu, že žalobca trvá na tom, že úkon žalovaného nebol vážny a namieta platnosť dotknutej nájomnej zmluvy, nakoľko nikdy nedošlo k jej súhlasnému uzatvoreniu, požiadal žalobca o obnovu konania v súlade s ust. § 228 a nasl. O.s.p. nakoľko tu existujú dôkazy.
V súvislosti s namietanými zákonnými dôvodmi, pre ktoré sa žalobca domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, súd preskúmaním rozhodcovského spisu, žaloby vrátane jej doplnenia a následných vyjadrení právneho zástupcu žalobcu a žalovaného dospel k záveru, že tieto nie sú v danom prípade naplnené.
V súvislosti s tvrdením žalobcu, že v rozhodcovskom konaní došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, ktorý je dôvodom na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z.z. (ďalej ZoRK) súd poukazuje na to, že zásada rovnosti účastníkov konania je zakotvená v § 17 zákona č. 244/2002 Z.z.
Podľa ust. § 17 ZoRK účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
Podľa ust. § 51 ods. 3 veta druhá ZoRK ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.
Podľa ust. § 18 veta prvá a tretia O.s.p. účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.
Keďže zákon o rozhodcovskom konaní nemá bližšiu úpravu tohto právneho inštitútu, s poukazom na § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. sa subsidiárne použijú ustanovenia OSP, upravujúce zásadu rovnosti účastníkov konania.
V zmysle § 18 OSP majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Zásada rovnosti účastníkov konania môže byť porušená, ak druhá strana nedostala návrh na začatie konania, ak sa jej odňala možnosť konať pred rozhodcovským súdom, alebo sa jej odňalo právo vyjadrenia, či podania vzájomného návrhu. Z princípu rovnosti účastníkov konkrétne vyplýva, že účastníci majú rovnaké postavenie potiaľ, že svoje procesné úkony môžu vykonávať vo formách ustanovených zákonom, majú právo nazerať do spisov súdu (s výnimkou zápisnice o hlasovaní) a robiť si z neho výpisy a odpisy, vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, musia byť vždy na pojednávanie predvolaní a musí im byť doručené písomné vyhotovenie rozsudku (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 29/2008). Z rozhodcovského spisu však nevyplýva, že by rozhodcovský súd v prípade žalobcu nerešpektoval niektoré z týchto práv, prípadne, že by niektorú z procesných strán na úkor druhej zvýhodnil. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci jednoznačne vyplýva, že v rámci rozhodcovského konania boli žalobcovi riadne doručené všetky podania (žalobný návrh), to je žalobca mal možnosť sa k návrhu na vydanie platobného rozkazu žalovaného vyjadriť. Rovnako bolo žalobcovi doručené s možnosťou vyjadrenia sa aj vyjadrenie žalovaného k žalobnej odpovedi žalobcu zo dňa 02.01.2012, pričom tu je potrebné poukázať na to, že žalobca svoje právo nevyužil a v stanovenej lehote sa nevyjadril. Tvrdenia žalobcu ohľadne dôvodu, pre ktorý na podanie nereagoval, nakoľko očakával, že mu príde predvolanie na nejaký súd, súd nepovažoval za dôvod na porušenie zásady rovnosti účastníkov konania.
V súvislosti s tvrdeniami žalobcu, ktorými namieta porušenie zásady rovnosti účastníkov neúplné zistenie skutkového stavu veci rozhodcovským súdom súd konštatuje, že pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku v konaniach vedených podľa § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní nie je oprávnený skúmať spôsob akým rozhodcovský súd vyhodnotil vykonané dôkazy a ani právne posúdenie veci rozhodcovským súdom. Samotné právne posúdenie a zhodnotenie skutkového stavu bolo plne v kompetencii samotného rozhodcovského súdu. Vyhodnotenie skutkového stavu, ako aj právne posúdenie skutkového stavu rozhodcovským súdom nezakladá dôvod na preskúmanie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona o rozhodcovskom konaní, a tak samozrejme nemôže byť ani dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku. Uvedenie tohto dôvodu býva v praxi často využívané k pokusom o prenesenie veci pred všeobecný súd. Súd to vníma ako snahu účastníka o otvorenie vecného prejednania sporu.
Súd poznamenáva, že inštitút zrušenia rozhodcovského rozsudku nepredstavuje riadny ani mimoriadny opravný prostriedok proti rozhodcovskému rozsudku. Formou opravného prostriedku ako po stránke procesnej, tak aj vecnej správnosti rozhodcovského rozsudku môže byť jedine preskúmanie rozhodcovského rozsudku na základe § 37 zákona č. 244/2002 Z.z., pokiaľ si túto možnosť účastníci rozhodcovskej zmluvy medzi sebou dohodli. Vychádzajúc z povahy rozhodcovského konania, jeho zmyslom je prenesenie prejednania a rozhodnutia určitého druhu sporov zo súdov na rozhodcov a z dôvodov, pre ktoré môže byť rozhodcovský rozsudok zrušený, možno vyvodiť, že úmyslom zákonodarcu bolo vylúčiť súdne preskúmanie vecnej správnosti rozhodcovského rozsudku, t.j. správnosti skutkových zistení a právneho posúdenia veci. Pokiaľ by mal súd v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku preskúmavať jeho vecnú správnosť, absentoval by zmysel právnej úpravy rozhodcovského konania. Súd rozhodujúci o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku nemôže skúmať a preverovať skutkové zistenia a právne posúdenie veci rozhodcovským súdom. Prípadné neúplné zistenie skutkového stavu veci rozhodcovským súdom nezakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku pre tvrdené porušenie zásady rovnosti účastníkov konania. Súd nemôže skúmať skutkové zistenia, ku ktorým dospel rozhodcovský súd v napadnutom rozhodcovskom rozsudku, a rozhodcovský rozsudok nemôže byť zrušený z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu.
V súvislosti s namietanou neplatnosťou rozhodcovskej doložky súd poukazuje na § 3 odsek 1 ZoRK rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podľa § 4 odsek 1a2 ZoRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V zmysle uvedených ustanovení účastníci právneho vzťahu môžu uzavrieť osobitnú rozhodcovskú zmluvu, vzťahujúcu sa na určitý zmluvný vzťah. Majú však možnosť dojednať si rozhodcovskú zmluvu ako súčasť samotnej zmluvy zakladajúcej hmotnoprávny záväzok a to vo forme rozhodcovskej doložky (napr. rozhodcovská doložka ako súčasť dotknutej nájomnej zmluvy). Rozhodcovská doložka má tak charakter zmluvy v zmluve, t. j. rozhodcovská zmluva je len technicky vložená do inej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky.
Žalobca namietol neplatnosť rozhodcovskej doložky, nakoľko podľa žalobcu nájomná zmluva nebola zo strany žalovaného vážnym právnym úkonom, keďže každá zmluvná strana disponovala iným znením zmluvy, a to vzhľadom na rozdielne ustanovenia o dĺžke výpovednej doby.
Podľa § 5 ods. 2 ZRK ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.
Neplatnosť zmluvy teda nemá vplyv na neplatnosť rozhodcovskej doložky okrem skutočnosti, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi účastníkmi došlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky. Súd mal na základe originálu nájomnej zmluvy, predloženej žalovaným, jej článku 12 bod 12.1. na strane 10, na ktorej je medzi zmluvnými stranami dohodnutá rozhodcovská doložka, za preukázané, že žalobca vyslovil s rozhodcovskou doložkou súhlas. Žalobca súdu originál nájomnej zmluvy, na ktorú sa odvolával nepredložil, s odvolaním sa na to, že tento má založený v účtovníctve. Súd sa v danom prípade rovnako stotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobca nikdy predtým uzavretie rozhodcovskej doložky nenamietol, a to ani v rámci rozhodcovského konania. Súd zároveň poukazuje na to, že ak by sa v danej veci zaoberal aj prípadným skúmaním a vyslovením neplatnosti dojednania dĺžky nájomnej zmluvy, nemá táto skutočnosť vplyv na dojednanie rozhodcovskej doložky.
V súvislosti so žiadanou obnovou konania súd opätovne poukazuje na to, že účastník rozhodcovského konania sa môže domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku len z presne zákonom taxatívne určených dôvodov. Jedným z dôvodov na podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku sú aj dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, ktorým je Občiansky súdny poriadok.
Podľa § 228 odsek 1 OSP právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev.
Na základe uvedeného je zrejmé, že aj samotnú obnovu konania možno žiadať len zo zákona taxatívne vymedzených dôvodov a skutočností, keď jedným z dôvodov, kedy účastník môže podať návrh na obnovu konania sú aj skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Musí však ísť o skutočnosti, rozhodnutia, alebo dôkazy, ktoré objektívne nebolo možné použiť v pôvodnom konaní. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca v predmetnom konaní nepreukázal,
že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom rozhodcovskom konaní a že môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Všetky dôkazy, ktoré navrhovateľ predložil v tomto súdnom konaní existovali už v čase rozhodovania rozhodcovského súdu. Z uvedeného dôvodu nemal súd za preukázaný ani dôvod na zrušenie ustanovený v § 40 písmeno h/ zákona č. 244/2002 Zz. o rozhodcovskom konaní.
Súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že žalobca nepreukázal ním tvrdené dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ZoRK a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania žalovaného rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V zmysle § 151 odsek 8 Občianskeho súdneho poriadku súd vo výroku o náhrade trov konania vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Trovy právneho zastúpenia si právny zástupca žalovaného vyčíslil v podaní doručenom súdu dňa 07.12.2015 v celkovej výške 801,02 EUR. Súd vyčíslené trovy právneho zastúpenia preskúmal a v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia nasledovne:
Úkony právnej služby:
1.) rok 2013 - prevzatie a príprava zastúpenia v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR 655/2004 Z.z. 60,07 EUR + 7,81 EUR ( režij. paušál) 2.) rok 2013 - vyjadrenie k žalobe (29.05.2013) v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR 655/2004 Z.z. 60,07 EUR + 7,81 EUR ( režij. paušál) 3.) rok 2015 - účasť na pojednávaní (28.09.2015) v zmysle § 14 ods. 1 písm. c) v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR 655/2004 Z.z. 64,53 EUR + 8,39 EUR ( režij. paušál) 4.) rok 2015 - účasť na pojednávaní (30.11.2015) v zmysle § 14 ods. 1 písm. c) v spojení s § 11 ods. 1 písm a) vyhl. MS SR 655/2004 Z.z. 64,53 EUR + 8,39 EUR ( režij. paušál) To je spolu 281,60 EUR + 20% DPH = 337,92 EUR
Náhrada za stratu času (odmena podľa § 15 písm. a) a § 17 ods.1 vyhlášky č.655/ 2004 Z.z.): 1.) účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 28.09.2015 a dňa 30.11.2015 13,98 EUR (1/60 výpočt. základu) x 24 (polhodín) = 335,52 EUR + 20% DPH = 402,62 EUR
Náhrada cestovného (odmena podľa § 15 písm. a) vyhlášky č. 655/ 2004 Z.z.. v spojení so zákonom č. 283/2002 o cestovných náhradách): 1.) účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 28.09.2015 (cesta BB - Bratislava a späť) (cena benzínu x počet km x priemerná spotreba motor. vozidla) / 100 + (počet km x suma základnej náhrady za každý km jazdy osobným motorovým vozidlom podľa opatrenia č. 632/2008 Z.z.) - (418 km; 1,104 EUR cena paliva; 5,4l/100 km spotreba) = cestovné vo výške 24,92 EUR
2.) účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 30.11.2015 (cesta BB - Bratislava a späť) (cena benzínu x počet km x priemerná spotreba motor. vozidla) / 100 + (počet km x suma základnej náhrady za každý km jazdy osobným motorovým vozidlom podľa opatrenia č. 632/2008 Z.z.) - (418 km; 1,129 EUR cena paliva; 5,4l/100 km spotreba) = cestovné vo výške 25,48 EUR To je spolu 50,40 EUR + 20% DPH = 60,48 EUR
Súd konštatuje, že právny zástupca odporcu predložil súdu kópiu technického preukazu od motorového vozidla, kópiu bločku preukazujúceho výšku ceny paliva, na základe čoho svoj nárok na náhradu
cestovného riadne preukázal. V súvislosti s vyčíslenou výškou cestovného poukazuje súd na to, že základná náhrada za každý km jazdy osobným motorovým vozidlom je 0,183 EUR v zmysle účinného Opatrenia č. 632/2008 Z.z..
Vzhľadom na uvedené priznal súd žalovaného náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 801,02 EUR.
Súd konštatuje, že zo súdneho spisu nevyplývajú iné trov konania vzniknuté žalovanému.
Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd o trovách konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods.3 O.s.p. uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený: to neplatí ak senát rozhodol namiesto samosudcu, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3 prvej vety za bodkočiarkou. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.