Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/100/2022

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci žalobcu: O.. W. W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX D., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Marko, s.r.o., so sídlom Gróbska 19, 900 27 Bernolákovo, IČO: 36 860 646, proti žalovanému: O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G., o zaplatenie sumy 5.485,45 eura s príslušenstvom a o nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. -32 zo dňa 05.08.2022 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že vydáva zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriaďuje záložné právo na nehnuteľnosť žalovaného, vedenú v katastri nehnuteľností Okresného úradu D., katastrálneho odboru, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX pre okres D., obec G., katastrálne územie G., ako parcely registra „C“: parcela č. XXX - ostatná plocha o výmere 939 m2, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 5.485,45 eura s príslušenstvom, ktorá je predmetom sporu vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. .

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho nariadenia a výrokom II. zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie , , , , , a (ďalej len „“). V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 5.485,45 eura s príslušenstvom z dôvodu, že za žalovaného ako kupujúceho uhradil jednak kúpnu cenu motorového vozidla vo výške 4.190 eur a jednak aj pohľadávku SPP, a.s., vo výške 1.295,45 eura, v súvislosti s ktorou bolo na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. G. vo výlučnom vlastníctve žalovaného zriadené exekučné záložné právo v prospech SPP, a.s., exekučným príkazom 157EX 1000/19-23 z 31.01.2020 súdnej exekútorky O.. S. S.. Žalovaný však následne odmietol uzavrieť kúpnu zmluvu na jeho nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX pre k. ú. G.. Návrhom doručeným súdu dňa 08.07.2022 žalobca žiadal nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým by súd zriadil záložné právo na nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalovaného, zapísanú na LV č. XXXX pre k. ú. G. ako parcela reg. „C“ č. XXX - ostatná plocha o výmere 939 m2 za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu až do jej riadneho zaplatenia. Žalobca sa týmto návrhom zároveň domáhal aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému na čas do riadneho zaplatenia pohľadávky žalobcu scudziť alebo zaťažiť právom tretej osoby „hnuteľný“ majetok - pozemok zapísaný na LV č. XXXX, vedený katastrálnym odborom Okresného úradu D. v k. ú. G., druh pozemku: ostatná plocha o výmere 939 m2, parcela reg. „C“ č. XXX v spoluvlastníckom podiele žalovaného 1/1. Tento návrh odôvodnil tým, že mu vznikla pohľadávka opísaná v žalobe, o ktorej súd koná vo veci samej, a on sa od žalovaného dozvedel o viacerých exekučných konaniach, ktoré sa viedli voči nemu ako povinnému, pričom žalovaný nemá iný

majetok väčšej hodnoty, než je jeho predmetný pozemok. Okrem toho uviedol, že na základe predošlého ekonomického správania sa žalovaného má dôvodnú obavu, že aj v prípade 100% úspechu v spore bude exekúcia na majetok žalovaného ohrozená.

2. Súd po preskúmaní podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dospel k záveru, že žalobca neosvedčil akúkoľvek dôvodnú obavu zo zmarenia exekúcie, pretože v návrhu len skonštatoval, že na základe predošlého ekonomického správania sa žalovaného má dôvodnú obavu, že aj v prípade jeho úspechu v spore bude exekúcia ohrozená. Žalobca nielenže neosvedčil existenciu obavy z ohrozenia exekúcie, ale ani netvrdil, že má vedomosť o tom, že by žalovaný vyvíjal akúkoľvek aktivitu týkajúcu sa jeho majetku (napr. v smere zbavovania sa ho), najmä keď podľa výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. G. zo 07.07.2022 viaznu na dotknutej nehnuteľnosti žalovaného už ťarchy v podobe exekučných záložných práv v prospech oprávneného Orange Slovensko, a.s., na základe exekučného príkazu EX 700/2008 zo dňa 08.06.2017 súdneho exekútora O.. O. U. ako aj v prospech MV SR na základe exekučného príkazu EX 3592/14 zo dňa 11.10.2018 súdneho exekútora O.. U.. O. I., P.. Žalobca teda neosvedčil základné zákonné podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Konštatovanie žalobcu, že žalovaný môže uvedenú nehnuteľnosť scudziť alebo zaťažiť, bez preukázania konkrétnych krokov žalovaného je pre nariadenie neodkladného opatrenia nepostačujúce. Preto súd zamietol aj návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a vydať zabezpečovacie opatrenie, alternatívne neodkladné opatrenie v znení požadovanom podaným návrhom. Existenciu obavy z ohrozenia exekúcie považoval za preukázanú tou skutočnosťou, že žalovaný v minulosti produkoval dlžoby a nebol schopný splácať svojim veriteľom. Tieto dlžoby nevedel roky vymôcť ani súdny exekútor. Žalobca nemá odkiaľ vedieť, koľko ďalších dlžôb žalovaný môže mať. Má teda dôvodnú obavu, že ak mu súd neposkytne právnu ochranu, pribudnú na liste vlastníctva ďalší záložní veritelia, čím sa sťaží alebo zmarí vymožiteľnosť práva z uplatnenej pohľadávky. V prípade predaja predmetnej nehnuteľnosti alebo zaťažením právom tretej osoby by mohlo dôjsť k takej zmene pomerov strán, že by žalobca už nemal záujem pokračovať v konaní, pretože pohľadávka by bola nevymožiteľná. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. , a .

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ) prejednal veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a copntrario) a po prejednaní veci podľa uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil a vydal zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na nehnuteľnosti žalovaného a vo výroku II. napadnuté uznesenie podľa ako vecne správne potvrdil. Pri rozhodovaní mal na zreteli najmä nižšie citované zákonné ustanovenia:

5. Podľa , , : (1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovanom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

6. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

7. Podľa , : (1) Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladané opatrenie. (3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa , : (1) Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Z obsahu spisu v tejto veci vyplýva, že žalobca sa v konaní vo veci samej domáha zaplatenia sumy 5.485,45 eura s príslušenstvom z dôvodu, že žalobca za žalovaného ako kupujúceho uhradil kúpnu cenu motorového vozidla vo výške 4.190 eur na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.12.2021 a že za žalovaného uhradil aj pohľadávku SPP, a.s., v sume 1.295,45 eura, pričom žalovaný mal následne so žalobcom uzavrieť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX pre k. ú. G. ako parcela reg. „C“ č. XXX - ostatná plocha o výmere 939 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1 žalovaného. Žalovaný však uzatvorenie kúpnej zmluvy následne odmietol, preto žalobca podal voči nemu žalobu vo veci samej, ktorou sa domáha zaplatenia vyššie uvedeného dlhu žalovaného. Žalobca po podaní žaloby podal aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo na predmetnú nehnuteľnosť za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky na čas do jej riadneho zaplatenia, eventuálne aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému na čas do riadneho zaplatenia žalobcovej pohľadávky scudziť alebo zaťažiť právom tretej osoby predmetnú nehnuteľnosť. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že sa od žalovaného dozvedel o viacerých exekučných konaniach, ktoré sa viedli voči nemu ako povinnému, avšak on nemá žiadny iný majetok väčšej hodnoty, než je predmetný pozemok, a na základe predošlého ekonomického správania sa žalovaného má dôvodnú obavu, že aj v prípade 100% úspechu žalobcu v spore bude exekúcia na majetok žalovaného ohrozená. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho nariadenia a aj na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie.

11. Žalovaný si v rámci doručovania návrhu, uznesenia a odvolania odvolacím súdom ( ) v stanovenej lehote zákonným spôsobom neprebral zásielku adresovanú mu prostredníctvom Mesta G. ( o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov SR v znení neskorších predpisov) a k odvolaniu sa nevyjadril.

12. Zákonnými ustanoveniami upravujúcimi zabezpečovacie opatrenie je možné rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pričom súd nie je povinný vykonávať osobitné dokazovanie a vychádza z preukázaných, alebo aspoň osvedčených základných skutočností potrebných pre záver o ohrozenom záujme, na podklade najmä listinných dôkazov. Žalobca musí k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle v spojení s pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia teda len povahu osvedčovania, keď žalobca musí osvedčiť, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia nemôže vzniknúť zjavný nepomer medzi výškou pohľadávky, ktorá sa má zabezpečiť a hodnotou veci, ktorá bude predmetom záložného práva.

13. Odvolací súd v tejto veci konštatoval, že v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť nároku žalobcu vo veci samej, ale len skúmať, či sú splnené predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, predložených listinných dôkazov a s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie v časti zamietnutia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné zmeniť. Odvolací súd prijal záver, že žalobca doložením aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. G. a dostatočne konkrétnou skutkovou a právnou argumentáciou v podanom návrhu primerane osvedčil obavu z ohrozenia výkonu exekúcie pre prípad, že by bol v spore o zaplatenie sumy 5.485,45 eura s príslušenstvom úspešný. Zákonnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú okrem návrhu na jeho nariadenie, existencia spôsobilého predmetu záložného práva, skutočnosť, že zabezpečovacie opatrenie bude zriadeným záložným právom zabezpečovať peňažnú pohľadávku a existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená. Dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre

osvedčenie nároku, ktorý má byť chránený zabezpečovacím opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti potreby jeho nariadenia v dôsledku obavy z ohrozenia exekúcie.

14. V posudzovanom spore podľa názoru odvolacieho súdu žalobca ako navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia skutkovými tvrdeniami a predloženými dôkazmi osvedčil existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi sporovými stranami spočívajúcom v peňažnej pohľadávke žalobcu voči žalovanému, pričom o tomto nároku žalobcu, ktorého uspokojenie má byť predmetom ohrozenej exekúcie, bude rozhodovať súd prvej inštancie v konaní vo veci samej. Žalobca tiež osvedčil existenciu spôsobilého predmetu možného záložného práva - nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom D., katastrálny odbor, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. G. ako parcela reg. „C“ č. XXX - ostatná plocha o výmere 939 m2 vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Obava, že exekúcia bude ohrozená, bola dostatočne spoľahlivo preukázaná tvrdeným ekonomickým správaním žalovaného, voči ktorému sa viedlo viacero exekučných konaní, na základe ktorých sú v súčasnosti na predmetnej nehnuteľnosti žalovaného zriadené exekučné záložné práva exekučným príkazom EX 700/2008 zo dňa 08.06.2017 v prospech Orange Slovensko, a.s., a exekučným príkazom EX 3592/14 zo dňa 11.10.2018 v prospech Slovenská republika, MV SR, pričom v minulosti boli na tejto nehnuteľnosti zriadené štyri exekučné záložné práva. Obavu, že exekúcia bude ohrozená, žalobca osvedčil i náležitou skutkovou argumentáciou, že žalovaný okrem uvedeného pozemku nemá žiadny iný majetok väčšej hodnoty, ktorý by sa dal efektívne postihnúť výkonom súdneho rozhodnutia po judikovaní pohľadávky uplatnenej v tomto súdnom spore na exekučný titul. Odvolací súd v tomto smere poznamenáva, že nie v každom prípade je nutné striktne vyžadovať od navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, aby nutne preukázal kroky druhej strany vedúce k zbaveniu sa veci, ku ktorej sa má záložné právo zriadiť. Ak sa pohľadávka žalobcu a jeho obava z ohrozenia exekúcie črtá z obsahu doložených listinných dôkazov a skutkových tvrdení sa javí ako dôvodná, možno návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť aj bez toho, aby žalobca preukázal konkrétne konanie žalovaného s úmyslom znemožniť vymožiteľnosť súdom priznanej pohľadávke žalobcu. V prípade, že žalovaný nevlastní žiadny iný majetok väčšej hodnoty, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou na vymoženie žalobcom uplatnenej pohľadávky, žalobca môže svoj nárok uspokojiť len prostredníctvom predmetnej nehnuteľnosti, a ak by došlo k predaju tejto nehnuteľnosti alebo by pribudli ďalšie záložné práva k tejto nehnuteľnosti, podstatne by sa sťažila, resp. zmarila vymožiteľnosť žalobcovej pohľadávky.

15. Odvolací súd urobil záver, že nariadené zabezpečovacie opatrenie nie je v rozpore so zásadou primeranosti zásahu a ústavno-procesnými princípmi civilného procesu. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia odvolací súd totiž zvažoval, či v dôsledku jeho nariadenia by bol zásah do práv žalovaného primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu), a skúmal aj to, či je návrh prípustný z hľadiska ústavno-procesných princípov platných v civilnom procese a či je opodstatnený z hľadiska ochrany zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť dotknuté výrokom zabezpečovacieho opatrenia.

16. S ohľadom na uvedené odvolací súd po prejednaní veci teda konštatoval, že odvolanie žalobcu voči výroku I. bolo podané dôvodne, preto podľa napadnuté uznesenie vo výroku I. zmenil a podľa vydal zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo žalobcu na spôsobilý predmet záložného práva, ktorým je nehnuteľnosť žalovaného vedená v katastri nehnuteľností Okresného úradu D., katastrálneho odboru, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre okres D., obec G., katastrálne územie G., ako parcely registra „C“: parc. č. XXX - ostatná plocha o výmere 939 m2, a to na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 5.485,45 eura s príslušenstvom, ktorá je predmetom sporu vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. .

17. Odvolanie žalobcu proti výroku II. uznesenia o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. V zmysle neodkladné opatrenie súd totiž nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Aj keď v niektorých prípadoch nie je vylúčené, aby súd v konaní nariadil aj zabezpečovacie opatrenie a aj neodkladné opatrenie, v tomto prípade odvolací súd rešpektoval, že zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred nariadením neodkladného opatrenia, lebo ochrana, ktorá sa má ním sledovať, sa poskytuje peňažnému nároku žalobcu dostatočne. Z dôvodu, že žalobcovi je v tomto prípade náležitá ochrana jeho nároku poskytnutá nariadeným zabezpečovacím opatrením, nie sú v danej veci splnené predpoklady aj na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. podľa ako vecne správny potvrdil.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).