Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_11C-309-2015.pdf
PDF · 135.85 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/309/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava 1, IČO: 35 787 783 zast. JUDr. Marekom Czompolym, advokátom, AK Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: Y.. D. U., P.. XX.XX.XXXX, Y. P. L. XXX o zaplatenie sumy 4.520,65 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3.983,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 3.983,62 eur od 01.03.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 205,96 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 308,98 eur na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o. a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 4.520,65 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 15,69 % ročne zo sumy 4.297,94 eur od 30.12.2014 až do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 4.478,85 eur od 01.03.2015 do zaplatenia a trov konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že dňa 20.09.2012 uzavrel žalobca so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej klasický spotrebiteľský úver vo výške 5.000,- eur a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 96 mesačných splátok vo výške 96,31 eur. Poukázal na bod 2.1 časti 3 Úverovej zmluvy. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne v včas neplnila. Napriek zmluvne dohodnutým splátkami poskytnutého úveru uhradila žalovaná žalobcovi do dnešného dňa len časť dlžnej sumy a to sumu vo výške 2.298,73 eur. Na predžalobné výzvy nereagovala. Ďalej poukázal na bod 4.1 časti 3 ÚZ, na bod 6.2 časť 3 ÚZ, bod 7 časť 3 ÚZ. V dôsledku neplnenia dohodnutý splátok zo strany žalovanej žalobca vypovedal dňa 29.12.2014 úverovú zmluvu. Dňa 28.02.2015 výpoveď nadobudla účinnosť a dlh žalovanej sa stal splatný v celom rozsahu. Poukázal na body 4.2 časť 3 ÚZ, 4.4 časť 3 ÚZ, na ustanovenie § 502 ods. 1 Obch. zákonníka, § 369 ods. 1 Obch. zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalovaná voči žalobcovi ku dňu 29.12.2014 neuhradené záväzky po lehote splatnosti vo výške 4.520,65 eur, ktorá pozostáva zo sumy 4.297,94 eur ako zvyšok dlžnej istiny, 167,17 eur ako dlžné úroky, 13,74 eur ako dlžné poistné z úveru, 41,80 eur ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky.
Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie výpisom z obchodného registra žalobcu, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 20.09.2012, prehľadom splátok, výpoveďou zo zmluvy zo dňa 29.12.2014, správami o pobyte žalovanej, vyjadrením žalobcu zo dňa 19.11.2015 potvrdeniami o odfinancovaní úveru, o splátkach a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Zo zmluvy o spotrebiteľskom úveru zo dňa 20.09.2012 súd zistil, že žalobca poskytol žalovanej bezúčelový úver vo výške 5.000 eur. Žalovaná sa zaviazala tento úver vrátiť žalobcovi v 96-tich mesačných splátkach po 96,31 eur mesačne, splátky boli splatné k 15. dňu v mesiaci, s tým, že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 15,69 % ročne.
Podľa časti 1., článku 2. Trvanie ZoSÚ, bodu 2.1 ZoSÚ je uzatvorená na dobu určitú, po dobu trvania záväzkov zo ZoSÚ.
Podľa časti 3. Spoločne ustanovenia, článku 1., bodu 1.1 Poistenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil s Rámcovými zmluvami o poistení č. CTM2049 a CTM3059 (ďalej len „ROzP“), uzavretými medzi Cetelemom a Poisťovňou Cardif Slovakia, a. s., Plynárenská 7/C, 821 09 Bratislava, IČO: 36 534 978 (ďalej len „poisťovateľ“), platnými v čase podpisu ZoSÚ a/alebo ZoRSÚ a s akutálnými Všeobecnými poistnými podmienkami Poisťovne Cardif Slovakia, a. s. (ďalej len VPP), ktoré sú súčasťou RZoP, súhlasí s nimi a svojim podpisom ZoSÚ a/ alebo ZoRSÚ vyjadruje súhlas s poistením v rozsahu, ktorý si vybral. Vybraný súbor poistenia je uvedený v základným podmienkach ZoSÚ/ZoRSÚ a to: A) Základný súbor poistenia - pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a smrti alebo, B) Štandardný súbor poistenia - pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvale invalidity, smrti a poistenie spoludlžníka. Ak v ZoSÚ a/alebo ZoRSÚ nevystupuje spoludlžník alebo tento nespĺňa podmienky pre vznik poistenia, toto poistenie spoludlžníka je automatický nahradené poistením hospitalizácie v dôsledku úrazu, alebo spoludlžník alebo C) Rozšírený súbor poistenia - pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity, smrti a straty zamestnania. Pre osoby, ktoré sú v čase vzniku poistnej udalosti samostatne zárobkovo činnými osobami, tento súbor nezhŕňa poistenie pre prípad straty zamestnania. V prípade pracovnej neschopnosti však majú takéto osoby nárok na poistné plnenie v dvojnásobnej výške. D) Súbor poistenia Senior - pre prípad smrti.
Podľa časti 3. Spoločne ustanovenia, článku 1., bodu 1.2 Poistenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dlžník súhlasí s tým, že oprávnenou osobou na prijatie poistného plnenia je Cetelem. Dlžník berie na vedomie, že poplatok za poistenie uvedený v základných podmienkach ZoSÚ/ZoRSÚ je vyjadrený percentom z mesačnej splátky úveru/revolvingového úveru a je zahrnutý do výšky mesačnej splátky.
Podľa časti 3. Spoločne ustanovenia, článku 1., bodu 1.3 Poistenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vo vzťahu k zvolenému poisteniu dlžník vyhlasuje, že má menej ako 65 rokov, resp. menej ako 66 rokov v prípade, ak je dlžník poistený v rámci súboru poistenia senor, je zdravý a nie je v pravidelnej lekárskej opatere, za posledných 12 mesiacov nebol v PN dlhšie ako 30 po sebe nasledujúcich dní, netrpí chronickým ochorením alebo nevyliečiteľnou chorobou, nebol mu priznaný invalidný dôchodok a spĺňa všetky podmienky pre vznik poistenia uvedené v RZoP a VPP. Podmienka týkajúca sa PN dlhšej ako 30 po sebe nasledujúcich dní za posledných 12 mesiacov sa nevzťahuje na dlžníka, ktorý ku dňu pristúpenia k poisteniu v rámci základného súboru poistenia je poberateľom starobného dôchodku a na dlžníka, ktorý poisteného v rámci súboru poistenia Senior. A súčasne, pokiaľ dlžník nie je SZČO, pre prípad poistenia podľa rozšíreného súboru poistenia vyhlasuje, že jeho pracovný pomer, štátno-zamestnanecký pomer, služobný pomeru alebo obdobný pracovnoprávny vzťah je na dobu neurčitú a bol zamestnaný v pracovnom pomere nepretržite tiež v predchádzajúcich 12 mesiacoch a nie je v skúšobnej dobe, nedal ani mu nebola daná výpoveď z pracovného pomeru, nezrušil so zamestnávateľom okamžite pracovný pomer, neobdŕžal od zamestnávateľa ani nezaslal zamestnávateľovi návrh n a skončenie pracovného pomeru dohodou, nepatrí podľa svojho vedomia medzi okruh zamestnancov, s ktorými by mohol byť v dobe nasledujúcich 12 mesiacov rozviazaný pracovný pomer z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a)-b) Zákonníka práce, alebo iných obdobných dôvodov uvedených v iných ustanoveniach upracujúcich jeho pracovný pomer. Dlžník berie na vedomie, že posledným dňom kalendárneho mesiaca v ktorom začne poberať
starobný dôchodok, mu zanikajú všetky druhy poistenia, v rámci príslušného súboru poistenia, s výnimkou poistenia pre prípad smrti úrazom pre poistenie v rámci Základného súboru poistenia a štandardného súboru poistenia resp. s výnimkou poistenia pre prípad smrti pre poistenie v rámci Rozšíreného súboru poistenia. Tiež berie na vedomie, že pokiaľ ku dňu vzniku poistenia už poberá starobný dôchodok, je poistený v rámci základného súboru poistenia len pre prípad smrti úrazom, resp. v rámci rozšíreného súboru poistenia len pre prípad smrti, pričom poistenie v rozsahu štandardného súboru poistenia mu nevzniká. V prípade, že nespĺňa vyššie uvedené podmienky poistenia pri uzatvorení ZoSÚ a/alebo ZoRSÚ, je si vedomý, že mu poistenie uvedené v základných podmienkach ZoSÚ a/alebo ZoRSÚ nevzniká.
Podľa časti 3. Spoločne ustanovenia, článku 2., bodu 2.1 Splácanie Úveru/Revolvingového úveru Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným klient sa zaväzuje riadne a včas splácať poskytnutý Úver/revolvingový úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak sa s Cetelemom nedohodne inak. Cetelem splátku použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa ZoSÚ/ZoRSÚ, prípadne podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov Cetelemu vrátane čiastky určenej na úhradu poisteného, pokiaľ je dlžník poistené a príslušnej časti úverovej istiny. Pri výpočte úrokov z úveru vychádza Cetelem z roku s 365 dňami (v prípade prestupného roku s 366 dňami) a zo skutočného počtu dní.
Podľa časti 3. Spoločne ustanovenia, článku 2., bodu 2.2 Splácanie Úveru/Revolvingového úveru Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným klient je povinný splácať poskytnutý úver/revolvingový úver vrátane príslušných poplatkov na účet Cetelemu a pod variabilným symbolom (ďalej len „VS“), ktoré klientovi oznámi Cetelem písomne. Splátka úveru/RÚ sa považuje za uhradenú v deň pripísania peňažných prostriedkov na účet Cetelemu. Cetelem si vyhradzuje právo určiť klientovi nové bankové spojenie pre splácanie úveru/RÚ (číslo bankového účtu a VS). Túto zmenu Cetelem klientovi oznámi vopred.
Podľa časti 3. Spoločne ustanovenia, článku 4., bodu 4.1 Následky porušenia povinnosti klienta Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v prípade, ak klient nespláca poskytnutý úveru/RÚ riadne a včas, ak klient poskytol Cetelemu nepravdivé údaje, ak bolo na majetok klienta alebo manžela/ku klienta začaté exekučné konanie, ak klient riadne a včas nespláca svoje ďalšie záväzky voči Cetelemu alebo iným veriteľom, je Cetelem oprávnený: a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru/ RÚ, t. j. požadovať splatenie úveru/RÚ vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú Cetelem určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, b) odstúpiť od ZoSÚ/ZoRSÚ s okamžitou platnosťou, c) vypovedať ZoSÚ/ZoRSÚ, výpovedná doba je dva mesiace a začína plynúť v 1.deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola klientovi výpoveď zaslaná, d) pozastaviť ďalšie čerpanie úveru/revolvingového úveru.
Podľa časti 3. Spoločne ustanovenia, článku 4., bodu 4.2 Následky porušenia povinnosti klienta Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným Cetelem je oprávnený v prípade porušenia povinnosti klienta splácať poskytnutý úver riadne a včas požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním úveru a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Obč. zákonníka a klient je povinný úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť. Cetelem je oprávnený od klienta požadovať náhradu škody, ktorá Cetelemu vznikla v súvislosti s porušením povinnosti klienta.
Podľa časti 3. Spoločne ustanovenia, článku 4., bodu 4.3 Následky porušenia povinnosti klienta Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným nesplácanie úveru klientom riadne a včas môže mať pre klineta negatívne dôsledky, najmú finančné a iné.
Podľa časti 3. Spoločne ustanovenia, článku 4., bodu 4.4 Následky porušenia povinnosti klienta Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru alebo odstúpenia od ZoSÚ/ZoRSÚ alebo výpovede ZoSÚ/ZoRSÚ je splatný celý dlh klienta voči Cetelemu. Nesplatená istina úveru je až do dňa úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v ZoSÚ/ZoRSÚ, t. j. klient je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu.
Podľa časti 3. Spoločne ustanovenia, článku 6., bodu 6.2 Zánik ZoSÚ/ZoRSÚ Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným ZoSÚ zanikne splnením dlhu. Môže zaniknúť výpoveďou alebo odstúpením od ZoSÚ/ZoRSÚ, výpoveď ZoRSÚ sa bude považovať aj RZ. Za odstúpenie od ZoRSÚ sa bude považovať aj odstúpenie od RZ. Klient je oprávnený ZoSÚ/ZoRSÚ kedykoľvek písomne vypovedať s jednomesačnou výpovednou lehotou formou doporučeného listu doručeného na adresu sídla Cetelemu. Výpovedná lehota začína plynúť dňom doručenia výpovede Cetelemu. Cetelem je oprávnený ZoSÚ/ZoRSÚ písomne vypovedať formou doporučeného listu s dvojmesačnou výpovednou lehotou, ktorá začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola výpoveď klientovi doručená. ZoSÚ/ZoRSÚ zanikne uplynutím výpovednej lehoty.
Podľa časti 3. Spoločne ustanovenia, článku 6., bodu 6.3 Zánik ZoSÚ/ZoRSÚ Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným Výpoveď ZoSÚ/ZoRSÚ a odstúpenie od ZoSÚ/ZoRSÚ je potrebné vykonať písomne formou doporučeného listu alebo na inom trvanlivom médiu.
Podľa časti 3. Spoločne ustanovenia, článku 7. Doručovanie uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným Cetelem doručuje všetku korešpondenciu a písomné oznamy klientovi najmä poštou, a to formou obyčajnej alebo doporučenej listovej zásielky, na jeho poslednú Cetelemu známu adresu. Oznámenia zasielané do vlastných rúk klientovi sa považujú doručené dňom, kedy klient príslušné oznámenie obdŕží, alebo dňom, kedy klient príslušné oznámenie odmietne prevziať, alebo príslušné oznámenie zaslané Cetelemom na poslednú známu adresu klienta, sa vráti Cetelemu ako nedoručené a to aj v prípade, že sa klient o zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel. Ostatné písomné zásielky sa považujú za doručené okamihom, kedy klient príslušnú zásielku obdŕží, inak 10.dňom po odoslaní., ak ich Cetelem odoslal na posledne známu kontaktnú adresu, a to aj v prípade, že sa klient o zaslaní zásielky nedozvedel. Doručovať je možné aj elektronický alebo prostredníctvom GSM technológií, kedy sa informácia považuje za doručenú okamihom jej odoslania. Cetelem môže poskytnúť alebo sprístupniť klientovi informácie o jeho úvere i prostredníctvom nezabezpečenej siete elektronických komunikácií, a to na základe požadovanej identifikácie klienta a v súlade s podmienkami stanovenými Cetelemom. Cetelem je oprávnený doručovať klientovi korešpondenciu a písomné oznamy aj prostredníctvom kuriéra a tieto doklady sa budú považovať za doručené dňom, kedy klient potvrdí prevzatie dokumentov kuriérovi. Za riadne doručovanie korešpondencie klientovi sa považuje doručenie korešpondencie dlžníkovi alebo spoludlžníkovi.
Listom označeným ako výpoveď zo zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 29.12.2014 žalobca oznámil žalovanej, že vzhľadom k tomu, že došlo k omeškaniu so splácaním úveru, vypovedá zmluvu s účinnosťou k 01.03.2015. Účinnosťou výpovede sa úver stáva splatným v celom rozsahu. To podľa akých ustanovení zmluvy tak urobil alebo v zmysle akých obchodných podmienok neuviedol.
Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade u klienta D. U. zo dňa 22.10.2015 vystaveného žalobcom súd zistil, že žalovaná celkovo odčerpala finančné prostriedky vo výške 5.000 eur.
Z predloženého výpisu z úverového účtu u žalovanej a potvrdenia žalobcu zo dňa 22.10.2015 vyplýva, že žalovaná zo sumy úveru uhradila sumu 2.298,73 eur.
Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 19.11.2015 vyplýva, že dňa 20.09.2012 uzavrel žalobca so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 5.000,- eur. Žalovaná má voči žalobcovi k dnešnému dňu neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 4.520,65 eur, ktoré pozostávajú zo sumy 4.297,94 eur ako zvyšok dlžnej úverovej istiny, 167,17 eur ako dlžné úroky z úveru, 13,74 eur ako dlžné poistné z úveru, 41,80 eur ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Žalobca uvádza, že požaduje od žalovanej uhradiť úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 15,69 % ročne zo sumy 4.297,94 eur od 30.12.2014 až do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 4.478,85 eur od 01.03.2015 do zaplatenia.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa ust. § 788 ods. 2 OZ poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
Podľa ust. § 788 ods. 3 OZ súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
Podľa ust. § 788 ods. 4 OZ v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že žalobca na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 5.000 eur. Žalobca vyplatil uvedené finančné prostriedky žalovanej a žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver žalobcovi splatiť v 96 splátkach vo výške 96,31 eur mesačne. Žalobca následne z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností zo strany žalovaného a to neuhrádzaním pravidelných mesačných splátok, listom z 29.12.2014 vypovedal zmluvu s účinnosťou k 01.03.2015. To podľa akých ustanovení tak urobil neuviedol. Dňom nasledujúcim po tomto dni, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenia celej jeho pohľadávky.
Z predložených listinných dokladov mal súd ďalej za preukázané, že žalovaná v prospech žalobcu uhradila 5.896,66 eur, poslednú splátku dňa 14.10.2015 po podaní žaloby.
Zmluva o spotrebnom úvere bola uzatvorená dňa 20.09.2012. Žalobca úverovú zmluvu s účinnosťou k 01.03.2015 vypovedal listom zo dňa 29.12.2014, no to podľa akých ustanovení tak urobil neuviedol. Zároveň z neho vyplýva, že týmto došlo aj k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého dlhu.
Podľa ust. § 582 OZ ( keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu) je možné vypovedať len zmluvu uzavretú na dobu neurčitú alebo zmluvu predmetom ktorej je časovo neobmedzený záväzok, čo daná zmluva nie je.
Z vyššie uvedených dôvodov mal súd za to, že list zo dňa 10.09.2014 nemôže byť výpoveďou zo zmluvy ale ide vlastne zosplatnenie úveru z dôvodu porušenia dohodnutých zmluvný povinnosti splácať poskytnutý úver v zmysle ustanovení zmluvy.
Súd sa ďalej zaoberal aj výškou dohodnutého úroku uvedeného v zmluve. Čo sa týka dohodnutého úroku z úveru bol 15,69 % ročne. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 roka 5 rokov v rozhodnom období činil úrok 11,91 % p.a. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade bol primeraný.
Na základe vyššie uvedeného preto súd dospel k záveru, že žalobcovi má nárok na 29 nezosplatnených splátok po 96,31 eur, t.j. 2792,99 eur a 67 zosplatnených splátok po 52,08 eur( istina pripadajúca na jednu splátku, 5000/96 splátok ) , t.j. 3489,36 eur, spolu 6.282,35 eur. Keďže žalovaná uhradila sumu 2.298,73 eur, ako to vyplýva z potvrdenia žalobcu, jej dlh je tak len 3.983,62 eur. Zvyšok nároku žalobcu preto súd považoval za nedôvodný a zamietol ho.
Súd má za to, že žalobca, pokiaľ sa týka úroku, má nárok len do doby kedy došlo vlastne k zosplatneniu úveru, t.j. k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru v zmysle listu zo dňa 29.12.2014. Týmto došlo k zmene dohodnutého termínu vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov. Taktiež, tak ako je to vyššie uvedené je neprípustné započítanie úhrad žalovanej na iné než na istinu.
Súd je toho názoru, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. všetkých jeho splátok a od splatnosti je potom dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998). V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobilo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Akékoľvek ďalšie úroky súd považoval súd preto za nedôvodné. Úroky do doby zosplatnenia, t.j. do doky dokedy má na ne nárok súd žalobcovi priznal a sú vlastne zahrnuté v mesačnej splátke , ktorá je anuitná , pričom v tejto splátke je zahrnutá časť istiny ako aj príslušných úrokov.
Preto súd nárok žalobcu čo do úrokov z úverovej istiny vo výške 15,69 % ročne tak ako ich žalobca žiadal vlastne až do zaplatenia ako nedôvodný zamietol. Priznať úroky je možné len tak, ako je to vyššie uvedené.
Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.
Podľa predloženého výpisu z účtu si žalobca účtoval rôzne poplatky a úroky a úhrady žalovanej započítaval na tieto svoje nároky. V žalobe žalobca nepreukázal o aký úrok či poplatky sa má jednať a podľa čoho bol vypočítaný a účtovaný ( započítaní na niečo iné ako na istinu) z akej sumy, v akej výške a za aké obdobie. Žalobca to súdu neozrejmil a nie je to zrejmé ani z predloženého výpisu. Vo výpise sa uvádza aj nejaké poistenie.
Žalobca si uplatnil aj nejakú sumu ako poistné, čo vyplýva z jeho vyjadrenia. Súd v tomto smere poukazuje, že pokiaľ sa jedná o nároku ohľadom poistného má súd za to, že žalobca žalobcu je nedôvodná aj v tejto časti, pretože ohľadom poistenia súd takúto dohodou vyhodnotil za neplatnú. Žiadna osobitná poistná zmluva predložená nebola. Ak táto dohoda pod časť 3 zmluvy je zakomponovaná do textu samotnej úverovej zmluvy bez ohľadu na vôľu spotrebiteľa ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je otázne, či žalovaná ako spotrebiteľ mala takúto vôľu a uzavrieť aj nejakú poistnú zmluvu a či vedela, že súbežné uzatvára aj nejakú zmluvu o poistení a či ju vôbec chcela uzavrieť. Je nanajvýš pravdepodobne a logické, že žalovaná chcela uzavrieť úverovú zmluvu, pretože si chcela požičať peniaze a nie poistnú.
Občiansky zákonník v § 37 ods. 1 pozitívne vymedzuje podmienky, za ktorých sa právny úkon považuje za platný a tým aj účinný, teda je schopný vyvolať právne následky. Jedným z právnych následkov právneho úkonu, ktorý nebol urobený platne, je jeho neplatnosť a v tomto prípade ide o absolútne neplatný právny úkon. Samozrejmou požiadavkou právneho úkony je aj danosť - existencia vôle. Ak niet vôle, niet ani právneho úkonu.
Právny úkon je urobený slobodne, ak k prejavu vôle nebol účastník prinútený určitými skutočnosťami, bez ktorých by k takémuto úkonu nedošlo. Vážnosť vôle je ďalšou náležitosťou právneho úkonu. Právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k urobeniu právneho úkonu, t.j. ak bol právny úkon urobený spôsobom a za okolností, ktoré nevyvolávajú pochybnosti, že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle spájajú normy občianskeho práva. Ďalšou náležitosťou prejavu vôle je jeho určitosť. Určitosť sa musí týkať určenia účastníkov, ďalej podstatných zložiek obsahu právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka. Prejav je neurčitý, ak sa neurčitosť nedá odstrániť ani výkladom. Ak je obsah právneho úkonu zachytený písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Nezrozumiteľnosť možno označiť za neurčitosť prejavu po výrazovej stránke. Zrozumiteľnosť vyjadruje kvalitu spôsobu prejavu vôle. Právny úkon je nezrozumiteľný, ak konajúci po jazykovej stránke nedosiahol v dôsledku vadného slovného či iného sprostredkovania jasné vyjadrenie vôle a objektívne vzaté ani výkladom právneho úkonu nemožno zistiť, čo chcel účastník prejaviť. V danom prípade chýba aj táto náležitosť a to určitosť prejavu.
Ak ide o právny úkon, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu vôle daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Nestačí, že účastníkovi právneho vzťahu je jasné, čo je predmetom zmluvy, ak nie je poznateľný z jej textu. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u osôb, ktoré nie sú účastníkmi daného právneho vzťahu.
V danej právnej veci, vzhľadom na konanie žalobcu a postup, akým podľa jeho tvrdení mala byť zmluva o poistení uzatvorená, súd je toho názoru, že zo strany žalobcu nebol naplnený ani predpoklad určitosti prejavu vôle smerujúci k uzatvoreniu zmluvy o poistení. Žalovaný o tomto nemusel byť ani oboznámený. Zároveň je možné aj skonštatovať, že ide aj o neprijateľnú zmluvnú podmienok a zjavnú nerovnováhy v právach a povinnostiach na škodu spotrebiteľa. Nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Navyše žalobca nijakým spôsobom, ohľadom výšky poistného svoj nárok nepreukázal, neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno.
Súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné.
Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
Takéto zmluvne podmienky ktoré na jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmov a na strane druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu, zakladá tým nielen nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).
Zároveň súd neakceptoval započítanie žalobcom tak ako to vykonal a ako vyplýva z výpisu. Započítanie úhrad žalobca nijakým spôsobom súdu neozrejmil. Zmluvnú podmienku, ktorá to umožňovala považoval za neprijateľnú pretože nebola individuálne dojednaná. Súd pre úplnosť poukazuje, že uvedené ustanovenie zmluvy, ktoré malo umožňovať jednostranne započítanie má za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v otázkach plnenia dlhu spotrebiteľa. Nevyváženosť iba podčiarkuje skutočnosť, že vzťah sa v otázke plnenia stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa v niektorých prípadoch až nepredvídateľným. Takáto zmluvná podmienka vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa na jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmov a na strane druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu, zakladá tým nielen nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).
V tomto smere má súd za to, že postup žalobcu ohľadom jednostranného započítania úhrad zo strany žalovaného na niečo iné ako na istinu, okrem toho, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku ktorá je v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa ktorá nebola individuálne dojednaná a preto je neplatná. Súd taktiež poukazuje, že v tomto smere žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno. Nie je pritom ani zrejmé a žalobca to nijako nepreukázal, aké poplatky účtoval, podľa čoho ani ich výšku a výpočet, aký bol v danom čase sadzobník na ktorý sa v odvoláva v úverových zmluvných podmienkach ani to či bol s ním žalovaný oboznámený.
Zo strany žalobcu z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností zo strany žalovanej došlo vlastne k zosplatneniu celého úveru ku dňu listom z 29.12.2014 s účinnosťou k 01.03.2015. Žalovaná sa teda týmto dňom dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku a týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy.
Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby ku dňu omeškania bola teda 8,05 % ročne. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne. Súd preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v ním požadovanej zákonnej výške, avšak len z sumy ktorú považoval za dôvodnú, t.j. zo sumy 3.983,62 eur. Zvyšok nároku na zaplatenie úrokov z omeškania zo zamietnutej časti istiny taktiež ako nedôvodný zamietol. Keďže nie je dôvodná istiny nie je dôvodný ani úrok z omeškania z nej.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Po prepočte pomeru úspechu a neúspechu bol žalobca úspešný vo výške 88 % a žalovaný vo výške 12 %. Žalobcovi tak v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení vznikol nárok na náhradu pomerných trov vo výške 76 % (88-12) z celkových jeho trov.
Trovy konania u žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 271 eur a z trov právneho zastúpenia.
Keďže žalobca má nárok len na pomerne trovy vo výške 76 %, 76% zo sumy 271 eur za zaplatený súdny poplatok je 205,96 eur.
Trovy právneho zastúpenia u žalobcu pozostávajú z odmeny za jednotlivé úkony právnej služby vrátane platného režijného paušálu, tak ako boli vyčíslené právnym zástupcom žalobcu v návrhu na začatie konania.
Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej klen ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :
Tarifná odmena v sume podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky a to za nasledovné úkony :
- prevzatie a príprava zastupovania ............................................................ 161,01 eur
- písomné podanie na súd - žaloba .............................................................. 161,01 eur
Náhrada hotových výdavkov v sume podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál rok 2015) - 2 x 8,39 eur.
Trovy právneho zastúpenia spolu sú 338,80 eur. 20% DPH podľa ust. § 18 ods. 3 cit. vyhlášky zo sumy 338,80 eur je 67,76 eur spolu je to 406,56 eur.
Keďže žalobca má nárok len na pomerne trovy vo výške 76 %, 76 % zo sumy 406,56 eur je 308,99 eur preto mu súd priznal trovy právneho zastúpenia v tejto výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.