Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-103-2006.pdf
PDF · 82.54 KB
Case nature
Subarea
3Er/103/2006
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská republika Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, adresa pre doručovanie písomností Krajské riaditeľstvo policajného zboru, ul. 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica, proti povinnému: Slovenská republika zastúpená Okresným úradom Banská Bystrica, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 45 016 381, ako právny nástupca G. Z., I.. XX. XX. XXXX, E.. XX. XX. XXXX, I. Z. I.. Ľ.. Š. XXXX/X, XXX XX Z. Z., Š. T. M., na vymoženie pohľadávky vo výške 33,19 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 306/06, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Oprávnený podal I. I. O. S. B. B. G. Z., I.. XX. XX. XXXX na vymoženie pohľadávky vo výške 33,19 Eur s príslušenstvom a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici č.k. PB-AA-1728165 zo dňa 08.02.2004.
Poverením č. 5601 003850 * zo dňa 30.01.2006 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Národná 4 (t.č. Kollárova 39), 974 01 Banská Bystrica, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. EX 306/2006.
Dňa 27.11.2015 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel a Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 24.01.2014 nariadil likvidáciu dedičstva. Súdny exekútor si zároveň uplatnil a vyúčtoval trovy exekúcie a predložil exekučný spis sp. zn. EX 306/2006.
Súd z oznámenia súdneho exekútora, ako aj z pripojeného dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXD/XXX/XXXX, X. XXX/XXXX a to z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. XXD/XXX/XXXX, X. XXX/XXXX E. X. XX. XX. XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 02. 2014, mal preukázané, že povinný G. Z., I.. XX. XX. XXXX, I. Z. I.. Ľ.. Š. XXXX/X, XXX XX Z. Z., zomrel dňa XX. XX. XXXX bez zanechania závetu, ako rozvedený. Z uvedeného uznesenia vyplýva, že deti nemal žiadne, rodičia ho predumreli a zákonní dedičia v III. a IV. dedičskej skupine dedičstvo odmietli, preto bol k dedeniu povolaný štát - Slovenská republika zastúpená Okresným úradom Banská Bystrica, IČO: 45 016 381. Uznesením č. k. XXD/XXX/XXXX-XXX zo dňa 02. 12. 2013, právoplatným dňa 28. 12. 2013, súd určil všeobecnú cenu majetku povinného, výšku dlhov a výšku predlženia dedičstva. Súd uznesením č. k. XXD/XXX/XXXX- XXX zo dňa 24. 01. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 02. 2014, vyzval veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia a poučil ich, že pohľadávky, ktoré nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú.
Podľa § 36 ods. 2 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Súd mal preukázané, že exekučné konanie sa v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňom 20.01.2006, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.
Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
Podľa § 462 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ") dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu.
Podľa § 472 ods. 1 OZ štát, ktorému dedičstvo pripadlo, zodpovedá za poručiteľove dlhy a za primerané náklady jeho pohrebu rovnako ako dedič.
Nakoľko bolo preukázané, že právnym nástupcom po neb. povinnom sa stala Slovenská republika zastúpená Okresným úradom Banská Bystrica, vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd ju v záhlaví uznesenia o zastavení exekúcie uviedol ako povinného.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 471 ods. 2 OZ ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi, spravuje sa povinnosť dedičov plniť tieto dlhy ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku o likvidácii dedičstva. Dedičia pritom nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neoznámili i napriek tomu, že ich na to súd na návrh dedičov vyzval, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov cena nimi nadobudnutého dedičstva vyčerpaná.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 175t ods. 1 OSP ak je dedičstvo predlžené a ak nedôjde k dohode podľa § 175p, môže súd uznesením nariadiť likvidáciu dedičstva. Rozhodne o tom aj bez návrhu. Rovnako súd postupuje, ak štát navrhol likvidáciu dedičstva preto, že veriteľ odmietol prijať na úhradu svojej pohľadávky vec z dedičstva.
Podľa § 175t ods. 2 OSP o nariadení likvidácie vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí, a upozorní ich, že pohľadávky, ktoré nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú. Toto uznesenie vyvesí na úradnej tabuli súdu.
Podľa § 175v ods. 4 OSP právoplatným skončením likvidácie zaniknú proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov. Ak však vyjde najavo ďalší poručiteľov majetok, rozdelí ho súd veriteľom do výšky ich neuspokojených pohľadávok bez zreteľa na tento zánik. Ak zostane majetkový prebytok, prejedná ho súd ako dedičstvo.
Súd v uznesení o nariadení likvidácie dedičstva vyzve poručiteľových veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky a určí im na to lehotu s upozornením, že pohľadávky, ktoré nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú.
Z uznesenia tunajšieho súdu č. k. XXD/XXX/XXXX-XXX, X. XXX/XXXX zo dňa 24. 01. 2014 je zrejmé, že oprávnený ako veriteľ svoju pohľadávku do likvidácie prihlásil, avšak vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov v rozdeľovanej podstate a jej vyčerpanie v prvej skupine, ostatné nároky uspokojené neboli, a teda pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní zanikla právoplatným skončením likvidácie majetku povinného.
Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku zastavil, keďže vymáhaná pohľadávka v zmysle § 175v ods. 4 OSP zanikla, t.j. po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Súd záverom konštatuje, že ak bude v budúcnosti objavený ďalší majetok neb. povinného, oprávnený si môže neuspokojenú pohľadávku prihlásiť do likvidácie novoobjaveného majetku povinného, nakoľko zánik neuspokojených pohľadávok veriteľov je relatívny, lebo ak po právoplatnom skončení likvidácie vyjde najavo ďalší majetok poručiteľa, súd ho speňaží a rozdelí veriteľom do výšky ich neuspokojených pohľadávok. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, (1) Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. (2) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. (3) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. Vzhľadom na to, že súd exekúciu zastavil, rozhodoval v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku aj trovách exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy vo výške 153,36 Eur. V zmysle citovaného ustanovenia § 197 Exekučného poriadku, náklady na odmenu a náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora znáša povinný. V predmetnej veci si mal súdny exekútor uplatniť trovy voči povinnému prihláškou v rámci likvidácie dedičstva, avšak tieto si súdny exekútor neprihlásil. Súd ďalej skúmal, či môže na trovy exekúcie zaviazať oprávneného. Exekučný poriadok v ustanovení § 203 stanovuje tri zákonné predpoklady, kedy trovy exekúcie uhrádza oprávnený. Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku znáša oprávnený trovy exekúcie ak zavinil zastavenie exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného je potrebné zisťovať, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13CoE/53/2008-214 zo dňa 17. 08. 2008). V danom prípade bol dôvod zastavenia exekúcie zánik pohľadávky, ktorá je v predmetnej exekúcii vymáhaná z dôvodu smrti povinného a následnej likvidácii jeho dedičstva. Súd uvádza, že oprávnený nemohol v čase podávania návrhu ani pri náležitej opatrnosti predvídať, že dôjde k smrti povinného, jeho dedičstvo bude predlžené a po nariadení likvidácie nedôjde k uspokojeniu jeho pohľadávky. Preto nie je splnený predpoklad na zaviazanie oprávneného na trovy exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Podľa odseku 2 vyššie uvedeného zákonného ustanovenia znáša oprávnený trovy v prípade, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V danom prípade povinný ako poručiteľ zanechal majetok, ktorého hodnotu súd vyčíslil uznesením č. k. XXD/XXX/XXXX-XXX zo dňa 31.07.2015 na sumu 300 Eur. Podľa odseku 3 vyššie citovaného zákonného ustanovenia znáša oprávnený trovy v prípade, ak bol na majetok povinného vyhlásený konkurz, čo však danom prípade nenastalo. Preto ani predpoklad
na zaviazanie oprávneného na úhradu trov exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku splnený nie je. Súd teda záverom konštatuje, že súdnemu exekútorovi síce vznikol nárok na úhradu trov exekúcie, avšak s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, neexistuje účastník exekučného konania, ktorého by bolo možné na úhradu týchto trov zaviazať. Preto súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Záverom súd uvádza, že v súlade s právnym názorom vysloveným Ústavným súdom Slovenskej republiky (III ÚS 351/2007-11), samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením vo výkone funkcie. Súdny exekútor je osoba podľa Exekučného poriadku splnomocnená na realizovanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, t.j. na exekučnú činnosť. Prenesenie uvedených kompetencií na súdnych exekútorov je zvýraznené ich inštitucionálnou nezávislosťou, teda nezávislosťou od účastníkov v tom zmysle, že svoje rozhodnutia vynáša slobodne a samostatne. Z tohto dôvodu riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá aj i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu je v danom prípade vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (k tomu aj uznesenie KS BB č.k. 12CoE 302/2010-40).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP). V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.