Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-7C/96/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Evou Kerecmanovou v právnej veci navrhovateľky Mgr. P. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX zastúpenej JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice proti odporcom: 1/ Obec Kechnec, so sídlom Kechnec 19, IČO: 00 690 261 zastúpená Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova 28, Košice, 2/ Slovenská republika, za ktorú koná Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Košice - okolie, so sídlom Štúrova 7, Košice, o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

I. U r č u j e , že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území Kechnec, obec Kechnec, okres Košice - okolie zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX a to parcely KNE č. XXX/ XX - orná pôda vo výmere 2.299 m2 a parcely KNE č. XXX/XX - orná pôda vo výmere 2.198 m2, ktoré sú doposiaľ zapísané v celosti aj na odporcu 1/ pod B3.

II. Navrhovateľke náhradu trov konania voči odporcom 1/ a 2/ n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným na Okresnom súde Košice - okolie 18.4.2011 domáhala voči odporcovi 1/ určenia vlastníctva k vyššie označeným nehnuteľnostiam a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že nehnuteľnosti v podiele 1 nadobudla na základe dedičského rozhodnutia D 1795/93 z 25.3.1996 po neb. P. N. a D578/95 z 25.3.1996 v podiele 1 po neb. E. N., ktorí sa stali vlastníkmi pozemkov na základe prídelu a výmeru o prídele do vlastníctva vydaného Osídlovacím úradom pre Slovensko v Bratislave č. 6788/Ic/50/50/1949. Nehnuteľnosti nadobudnuté dedením boli zapísané Správou katastra Košice - okolie na LV č. XXXX, kat. úz. Kechnec ako parcely reg. „E“ č. XXX/ XX - orná pôda o výmere 2.299 m2 a č. XXX/XX - orná pôda vo výmere 2.198 m2. Zmluvou o prevode vlastníctva č. 4K/228605 z 21.9.2005, vklad ktorej bol správou katastra povolený 21.12.2005 pod č. V XXXX/XX, Slovenská republika konajúca prostredníctvom odporcu 2/ previedla vlastnícke právo k predmetným parcelám reg. „E“, ktoré boli súčasťou novovytvorenej parcely reg. „C“ č. XXX/X, na odporcu 1/. Správa katastra založila na sporné nehnuteľnosti dva listy vlastníctva - na jednom bola ako vlastníčka vedená titulom dedenia navrhovateľka a na druhom odporca 1/ titulom zmluvy o prevode vlastníctva. Katastrálny úrad list vlastníctva č. XXXX, na ktorom bola ako vlastníčka vedená navrhovateľka zrušil a ponechal vlastnícke právo pre odporcu 1/. Ten s navrhovateľkou odmietol uzatvoriť mimosúdnu dohodu, odporca 2/ mal za to, že nehnuteľnosti platne odpredal a preto nemá dôvod iniciovať konanie o určenie neplatnosti uvedenej zmluvy o prevode. Vytýčením priebehu predmetných parciel spoločnosťou GEOTOP Košice s.r.o. navrhovateľka zistila, že parcely užíva odporca 1/ a nachádza sa na nich vodná nádrž. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva odôvodnila duplicitným zápisom vlastníctva k pozemkom, ktorých je výlučnou vlastníčkou.

Okresný súd Košice - okolie uznesením z 27.3.2013 č.k. -55, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3.5.2013, na návrh navrhovateľky pripustil vstup odporcu 2/ do konania.

Dňa 3.4.2013 vstúpil do konania podľa prokurátor Okresnej prokuratúry Košice

- okolie.

Odporca 1/ žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol nakoľko zmluvu o prevode vlastníctva platne uzavrel s oprávneným subjektom.

Odporca 2/ mal za to, že postupoval v súlade so , zmluvu o prevode vlastníctva k predmetným pozemkom na odporcu 1/ uzatváral v dobrej viere zastupujúc známeho vlastníka s neznámym pobytom, a preto je zmluva platná.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom pripojených dedičských spisov Okresného súdu Košice - okolie zn. D 1795/93 a D 758/95, s listinnými dôkazmi, a zistil tento skutkový stav:

Z Výmeru o prídele do vlastníctva vydaného 10.11.1949 Osídľovacím úradom pre Slovensko v Bratislave č. 6788/Ic/50/50/1949 súd zistil, že úrad po dohode s Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave podľa zákona z 11.7.1947 č. 148 Sb. o opatreniach k prevedeniu československo- maďarskej dohody o výmene obyvateľstva a vládneho nariadenia z 19.3.1948 č. 30 Sb. o majetku, ktorý zanechali v Československej republike osoby presťahované do Maďarska podľa československo

- maďarskej dohody o výmene obyvateľstva ako aj podľa § 1 ods. 3 zákona z 12.4.1946 č. 75 Sb. o priznávaní hospodárskych a právnych úľav krajanom vracajúcim sa do vlasti hlavne z Maďarska, vydal pre hospodársku jednotku: E. N. výmer o pridelení do vlastníctva špecifikované nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Perín (2. strana výmeru) a nehnuteľnosti v ka. úz. Kechnec: parcela mp. č. XXX/XX - roľa vo výmere 22a, 99 m2 a parcela mp. č. XXX/XX - pastvina vo výmere 21 a, 98 m2 (3. strana výmeru); nehnuteľnosti v celkovej výmere 6 ha, 63 a, 96 m2. Podľa výmeru bývalými vlastníkmi nehnuteľností boli Z. P. a jeho manželka Mária rod. R. v podiele 1/1; nehnuteľnosti boli pridelené E. N. a jeho manželke P. N., rod E., ktorí sa prisťahovali z Maďarska podľa dohody o výmene obyvateľstva medzi ČSR a Maďarskom (č. 145/46 Sb.) alebo dojednaní s ňou súvisiacich, z obce F. na územie ČSR, bytom v Períne č. d. XX, každému v podiele 1. Podľa čl. III. výmer je vkladnou listinou podľa § 11 zák. č. 90/1947 Sb.; prídelci odo dňa vstúpenia do úžitku im predelených nehnuteľností sú povinní znášať všetky dane, dávky a iné verejné ťarchy, ako i prípadné poplatky, dávky a trovy s týmto prídelom a jeho pozemnoknižným prevedením spojené (čl. VII); úhradu - prídelovú cenu určí osídľovací úrad osobitným výmerom, ktorému má byť cena zaplatená (čl. VIII); prídelci sú povinní pridelené nehnuteľnosti osobne obhospodarovať so starostlivosťou riadneho hospodára pod následkami odňatia slobody (čl. IX).

Z výkazu majetku č. 6788/Ic/50/50/1949 bývalého vlastníka (bývalých vlastníkov) maďarského vysídlenca, ktorý sa uvedeným dňom dáva presídlencovi Slovákovi z Maďarska E. N. a jeho manželke Helene rod. E., bytom Perín č. d. XX, do dočasného užívania súd zistil, že menovaným boli okrem nehnuteľností nachádzajúcich v kat. úz. Perín (1. strana) dané aj pozemky v kat. území Kechnec zapísané v pzkn. vložke č. XXX, a to parcela č. XXX/XX - roľa vo výmere 22 a, 99 m2 a parcela č. XXX/XX - pasienok vo výmere 21 a, 98 m2 (2. strana). Výkaz majetku bol vydaný Oblastnou úradovňou Osídľovacieho úradu a Fondu národnej obnovy dňa 12.11.1949, a je prílohou č. 1. k zápisnici spísanej 10.9.1949.

Zo zápisnice o odovzdaní majetku spísanej 10.11.1949 v Períne č.d. XX súd zistil, že osídlencovi Slovákovi E. N. a jeho manželke P. rod. E. bol odovzdaný majetok uprázdnený presídlením Maďara; osídlenec prevzal majetok do dočasného užívania a bude ho spravovať; odovzdaných mu bolo celkom 6 ha, 63 a, 96 m2 pozemkového majetku a ďalší špecifikovaný majetok. Prednosta Oblastnej osídľovacej úradovne v Košiciach zápisnicu potvrdil 12.11.1949.

Z výmeru vydaného Osídľovacím úradom pre Slovensko v Bratislave, Oblastná úradovňa Osídľovacieho úradu a Fondu národnej obnovy Košice č. 1619/M-1950 z 20.1.1950 súd zistil, že Osídľovací úrad po dohode s Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave rozhodol podľa ust. § 2 ods. 1 zák. č. 148/1947 Sb. s konečnou platnosťou o tom, že sú splnené podmienky pre konfiškáciu majetku p. Z. P. a jeho manželky Márie rod. R. a osôb: C., Z. C. E. P., naposledy bytom Pernín č.d.

XX, a teda ich majetok je právoplatne skonfiškovaný (prešiel na štát) podľa nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nar. č. 64/1646 Sb. n. SNR. Výmer sa vzťahuje a) na nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané v pozemnoknižnej vložke kat. úz. Perín, ich príslušenstvo ako aj b) na všetok ostatný majetok, ktorý eventuálne bude zistený neskôr. Ako dôvod je uvedené, že menovaní boli presťahovaní do Maďarska (ods. 3, § 2 zák. č. 148/1947 Sb.) v rámci Dohody o výmene obyvateľstve medzi ČSR a Maďarskom (č. 145/1946 Sb.); výmer je konečný, opravný prostriedok proti nemu nie je prípustný.

Okresný súd v Moldave nad Bodvou uznesením z 23.3.1950 č.d. 283/1950 rozhodol, že podľa výmeru Osídľovacieho úradu pre Slovensko v Bratislave č. 1619/M-1950 z 20.1.1950 sa vkladá vlastnícke právo ku prospechu Československého štátu.

Z potvrdenia Správy pre veci majetkové SR zn. 21/2312/30437/P/Sp z 28.4.1992 adresovaného navrhovateľke súd zistil, že pohľadávka československého štátu za poľnohospodársku pôdu pridelenú v kat. úz. Perín presídlencom z Maďarska Jozefovi N. a jeho manželke Helene výmerom č. 6788/ Ic/50/50/1949 bola do výšky podielu usporiadaná zaplatením prídelovej ceny 9.022,20 Kčs (podací lístok z 3.4.1992).

Z osvedčenia o dedičstve z 25.3.1996 sp. zn. D 758/95, vydaného notárkou JUDr. Melániou Koššovou po poručiteľovi E. N.S., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX súd zistil, že navrhovateľka okrem iného nadobudla v 1 nehnuteľnosti v kat. úz. Kechnec identifikované v súbore „E“: parcelu č. XXX/XX - roľa vo výmere 2.299 m2 a parcelu č. XXX/XX - pasienok vo výmere 2.198 m2. Titulom pre osvedčenie vlastníckeho práva poručiteľa k predmetným nehnuteľnostiam bol výmer o prídele do vlastníctva vydaný Osídľovacím úradom pre Slovensko v Bratislave č. 6788/Ic/50/50/1949. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť 10.4.1996. Z dedičské spisu ďalej súd zistil, že dňa 1.3.2006 Správa katastra Košice - okolie vyhotovila pre účel dedičského konania identifikáciu parciel, ktoré sú predmetom súdneho konania. Osvedčenie o dedičstve bolo doručené Okresnému úradu Košice - okolie, odbor katastrálny v Moldave nad Bodvou 7.2.1997 (doručenka).

Z osvedčenia o dedičstve z 25.3.1996 sp. zn. D 1795/93, vydaného notárkou JUDr. Melániou Koššovou po poručiteľke P. N., rod. E., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX súd zistil, že navrhovateľka okrem iného nadobudla v 1 nehnuteľnosti v kat. úz. Kechnec identifikované v súbore „E“: parcelu č. XXX/XX - roľa vo výmere 2.299 m2 a parcelu č. XXX/XX - pasienok vo výmere 2.198 m2. Titulom pre osvedčenie vlastníckeho práva poručiteľa k predmetným nehnuteľnostiam bol výmer o prídele do vlastníctva vydaný Osídľovacím úradom pre Slovensko v Bratislave č. 6788/Ic/50/50/1949. Z dedičské spisu ďalej súd zistil, že osvedčenie o dedičstve bolo doručené Okresnému úradu Košice - okolie, odbor katastrálny v Moldave nad Bodvou 19.5.1997 (doručenka).

Z geometrického plánu č. 27/2005 z 2.5.2005 vyhotoveného Ing. Emíliou Fabriciovou, úradne overeného pod č. 388/2005 súd zistili, že z pzkn. vložky č. XXX bola odčlenená parcela č. XXX/XX - pasienok vo výmere 2.198 m2 ako diel 7 a parcela č. XXX/XX - orná pôda vo výmere 2.299 m2 ako diel 8 a oba diely sa stali súčasťou novovytvorenej parcely č. XXX/X (výkaz výmer).

Zo zmluvy o prevode vlastníctva z 21.9.2005 č. súd zistil, že Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond za neznámych vlastníkov ako prevodca previedla na Obec Kechnec ako nadobúdateľa okrem iných nehnuteľností aj pozemky v kat. úz. Kechnec zapísané v PKV č. XXX, a to 1/ parcelu KNE č. XXX/XX - pasienok vo výmere 2.198 m2, diel 7, a 2/ parcelu KNE č. XXX/XX - orná pôda vo výmere 2.299 m2, diel 8 (zodpovedajúce parcele KNC č. XXX/X) vo vlastníctve Z. P. v podiele 1/1 za kúpnu cenu 9.135,50 eura (275.216,- Sk) /čl. II zmluvy/. Dôvodom uzavretia zmluvy bolo rozhodnutie o umiestnení stavby „Rozvoj infraštruktúry obce Kechnec súvisiacej s akciou Getrag Ford Transmission“ z 19.1.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.2.2002, kde by v zmysle § 108 ods. 2 písm. a), a), h), k) stavebného zákona bolo možné vyvlastniť pozemky vo verejnom záujme na verejnoprospešné práce /čl. III zmluvy/. Odporca 1/ zmluvu podpísal 1.7.2005, odporca 2/ 21.9.2005; vklad zmluvy správa katastra povolila 21.12.2005 pod č. V XXXX/XX.

Z kópie pozemkovoknižnej vložky č. XXX kat. územie Kechnec súd zistil, že ako vlastník parcely č. XXX/ XX - roľa vo výmere 22 a 99 m2 a parcely č. XXX/XX - pasienok vo výmere 21 a 98 m2 je zapísaný Z. P. (ženatý s Máriou rod. R.) na základe skutočnej držby (22.1.1932) a na základe skutočného rozdelenia

(22.1.1932). Podľa správy Správy katastra Košice - okolie parcela reg. „C“ KN č. XXX/X v kat. úz. Kechnec neexistuje, kataster eviduje parcelu reg. „C“ č. XXX bez podlomenia a bez právneho vzťahu.

Zo správy Ministerstva vnútra SR, Štátny archív v Košiciach, pobočka Košice súd zistil, že v archívnom fonde Pozemková reforma kat. úz. Perín a kat. úz. Kechnec sa nenachádzajú žiadne dokumenty na meno E. N. a jeho manželky Heleny rod. E..

Podľa výpisu z LV č. XXXX F.at. úz. Kechnec, obec Kechnec, okres Košice - okolie podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - parcely reg. „E“ č. XXX/XX - orná pôda vo výmere 2.299 m2 a parcely č. XXX/XX - orná pôda vo výmere 2.198 m2 sú navrhovateľka v podiele 1 titulom osvedčenia o dedičstve zn. D 758/95 z 10.4.1996 - Z 596/06 a v podiele 1 titulom osvedčenia o dedičstve zn. D 1795/93 z 10.4.1996

- Z 756/2006; a odporca 1/ ako duplicitný vlastník v podiele 1/1 titulom zmluvy o prevode vlastníctva č. - č.z. 126/12, vklad ktorej bol povolený 21.12.2005 pod č. V XXXX/XX. Pri vlastníkoch je zapísaná obmedzujúca poznámka P XXX/XX z 5.11.2012 - hodnovernosť údajov katastra o práve navrhovateľky k nehnuteľnostiam bola spochybnená listinou, vklad ktorej bol povolený 21.12.2005 pod č. V XXXX/XX a o práve odporcu 1/ listinami zn. D 758/95 a D 1795/93 z 10.4.1996.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že jej právni predchodcovia nehnuteľnosti nadobudli prídelom, od roku 1949 ich užívali a potom ich vniesli do družstva. Prídelovú cenu uhrádzala v splátkach matka navrhovateľky C.Ž. L., ktorá žila v spoločnej domácnosti s P. N. a E. N., ktorý bol jej strýkom, navrhovateľka ich označovala ako babku a dedka. Po skončení dedičských konaní navrhovateľka nezisťovala, či je na liste vlastníctva titulom dedenia zapísaná ako vlastníčka pozemkov. S odstupom času sa navrhovateľka nepamätala ako zistila, že nie je zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastníčka, dozvedela sa to zrejme v súvislosti s výkupom pozemkov v Kechneci pod priemyselný park, v roku 2006 krátko pred tým ako boli na základe jej podnetu zapísané rozhodnutia o dedičstve záznamom do katastra. V liste vlastníctva už potom bolo uvedené, že predmetné pozemky sú súčasťou združeného pozemku. Pozemky v kat. úz. Perín prenajala družstvu, ktoré platilo daň z nehnuteľností, zdedené pozemky v kat. úz. Kechnec neprenajala, a neplatila z nich ani daň. Pred zameraním pozemkov presne nevedela kde sa nachádzajú, po zameraní zistila, že na dvoch tretinách pozemku je postavená odporcom 1/ retenčná nádrž. Od spoločnosti, ktorá zabezpečovala výkup pozemkov sa dozvedela, že kúpnu cenu odporca 1/ vyplatil odporcovi 2/, ktorého potom požiadala o vyplatenie finančnej náhrady z depozitného účtu, zabudla však predložiť potrebné osvedčenia o dedičstve. Ak by bola oslovená za účelom predaja pozemku na verejnoprospešný účel, s predajom by súhlasila. Odporca 2/ podľa navrhovateľky pred uzavretím zmluvy o prevode s odporcom 1/ nevykonal dostatočné šetrenie ohľadom vlastníctva predmetných nehnuteľností.

Odporca 1/ mal za to, že predmetom konfiškácie na základe výmeru z 20.1.1950 nehnuteľnosti v kat. úz. Kechnec neboli, o čom svedčí aj doklad o zaplatení prídelovej ceny, podľa ktorého bola zaplatená cena iba za nehnuteľnosti v kat. úz. Perín, a skutočnosť, že právni predchodcovia navrhovateľky na pozemkoch nehospodárili a neplatili z nich dane. Poukázal na to, že výmer o prídele bol vydaný 10.11.1949 pričom ku konfiškácii majetku došlo až na základe výmeru z 20.1.1950, t.z. že štát, ktorý nebol vlastníkom nehnuteľností, vlastníctvo k nim previedol v rozpore so zákonom na tretiu osobu. U navrhovateľky nie je daný ani naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva nakoľko jej postavenie sa v tomto konaní nevyrieši, pozemok do budúcna nebude môcť aj tak užívať, môže sa domáhať iba vyplatenia kúpnej ceny zloženej v depozite odporcu 2/. Zdôraznil, že z dôvodov uvedených v zmluve o prevode vlastníctva by bol oprávnený sporné nehnuteľnosti v súlade so zákonom vyvlastniť.

Odporca 2/ vo svojej výpovedi a v písomnom vyjadrení uviedol, že pri prevode nehnuteľností, ktoré spravoval, vykonal dôkladné šetrenie - kontroloval príslušné listy vlastníctva, pozemkovoknižné vložky, a nakoľko mal vedomosť o konfiškácii pozemkov na dotknutom území, vykonal aj šetrenie celého kat. územia Kechnec vrátane lustrácie prídelových listín v Štátnom archíve v Košiciach, a zistil, že ako výlučný vlastník je v pzkn. vložke č. 108 kat. úz. Kechnec zapísaný Z. P., vo vložke nebol žiaden zápis o konfiškovaní alebo vyvlastnení predmetných pozemkov. Konfiškačné rozhodnutie a prídelové listiny boli v archíve založené v spise E. C. P. N. a preto nebolo možné pri uzatváraní kúpnej zmluvy predmetné skutočnosti zistiť. Zo spisu J. a H. N. bolo ďalej zistené, že sporné nehnuteľnosti neboli uvedené ani v zápisnici o odovzdaní majetku menovaným do dočasného užívania spísanej 10.11.1949, vklad vlastníctva v prospech prídelcov na základe rozhodnutia Okresného súdu v Moldave nad Bodvou z 23.10.1993 sa týka iba pozemkov v pzkn. vložke č. XX kat. úz. Perín; nie je ani zrejmé, či bola zaplatená

prídelová cena v plnej výške. K presídleniu občanov maďarskej národnosti došlo pred rokom 1948, a preto je reálny navrhovateľkou uvádzaný dátum konfiškácie majetku v roku 1950 (šetrenie Oblastnej poľnohospodárskej skupiny povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. , ktoré je súčasťou spisu J. a H. N.Š. nachádzajúceho sa v štátnom archíve). Pri uzatváraní zmluvy o prevode vlastníctva bolo zistené, že na meno Z. P. je založený aj LV č. XXX kat. úz. Kechnec, jedná sa o tzv. hluchý list vlastníctva, na ktorom je uvedený vlastník, chýba však majetková podstata, a preto nebolo možné z neho urobiť prevod práva. Zdôraznil, že pri prevode sporných nehnuteľností nebolo možné od odporcu 2/ spravodlivo požadovať, aby vykonal lustráciu aj ďalších kat. území. Dotknuté nehnuteľnosti spravoval podľa ako pozemky známeho vlastníka Z. P. s neznámym pobytom; zmluva o prevode vlastníctva č. 4K XXXXXX bola zavkladovaná 21.12.2005 a navrhovateľka dala list vlastníctva č. XXXX založiť až v roku 2006. Ak by si svoje vlastnícke právo dala zapísať včas, zmluvu o prevode by neuzatvoril. V roku 2006 navrhovateľka požiadala o vyplatenie náhrady z depozitného účtu vedeného v štátnej pokladnici vo výške 275.216,- Sk zodpovedajúcej vyplatenej kúpnej cene za pozemky (žiadosť z 24.7.2006), nereagovala však na výzvu odporcu a nepreukázala titul osvedčujúci jej vlastníctvo. Na parcelu reg. „C“ nebol založený list vlastníctva nakoľko je potrebné vyporiadať dielčie parcely a list vlastníctva sa založí po ich scelení. Zdôraznil, že výmer o prídele bol vydaný 10.11.1949 a výmer o konfiškácii majetku až 20.1.1950, predmetom konfiškácie neboli nehnuteľnosti nachádzajúce v kat. úz. Kechnec, a preto zostali vo vlastníctve Z. P.. Nakoľko Slovenská republika nebola vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania, odporca 2/ vzniesol námietku jej pasívnej legitimácie.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch i nim, najmä z c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

Podľa Slovenský pozemkový fond (ďalej len „“) nakladá s pozemkami uvedeným v áklade registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.

Podľa nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v a v b) s nezisteným vlastníkom () c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak. Ak je potrebné, v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v ods. 1 písm. b) a c); obdobne postupuje štátna organizácia lesného hospodárstva.

Podľa pri nakladaní s pozemkami uvedenými v vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.

Podľa môže previesť vlastníctvo k pozemkom uvedeným v len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa môže previesť vlastníctvo k pozemkom uvedeným v vodom prevodu je účel, na ktorý možno pozemok vyvlastniť podľa osobitného predpisu.

Podľa Dekrétu prezidenta republiky č. účinného od 23.6.1945 o konfiškácii a urýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov českého a slovenského národa s okamžitou platnosťou a bez náhrady sa konfiškuje pre účely pozemkovej reformy poľnohospodársky majetok, ktorý je vo vlastníctve: a) všetkých osôb nemeckej a maďarskej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť, b) zradcov a nepriateľov republiky akejkoľvek národnosti a štátnej príslušnosti, prejavujúcich toto nepriateľstvo najmä počas krízy a vojny v rokoch 1937 až 1945, c) akciových a iných spoločností a korporácií, ktorých správa úmyselne a zámerne slúžila nemeckému vedeniu vojny alebo fašistickým a nacistickým účelom. Dekrét nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia.

Podľa Nariadenia SNR č. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, zradcov, nepriateľov slovenského národa platného od 1.3.1945, s okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska.

Podľa o opatreniach k vykonaniu československo - maďarskej dohody o výmene obyvateľstva účinného a platného od 20.8.1947, o tom, či sú podľa konfiškačných predpisov splnené podmienky pre konfiškáciu (prechod na štát) majetku rozhoduje - pokiaľ sa už tak nestalo - s konečnou platnosťou osídľovací úrad, a to, ak ide o majetok poľnohospodársky, v dohode s povereníctvom poľnohospodárstva a pozemkovej reformy. Tieto podmienky sa považujú za splnené ak bola osoba, ktorej tento majetok patril presťahovaná do Maďarska. Osobami presťahovanými do Maďarska sa rozumejú osoby, ktoré boli podľa dohody presťahované alebo sa podľa dohody alebo dojednania s ňou súvisiaceho za také považujú, s výnimkou osôb, na ktorých sa vzťahujú ustanovenia čl. VIII, vety prvej dohody.

Podľa čl. I. Dohody medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva č. platnej od 15.5.1946 v znení jej dodatku, všetky osoby národnosti slovenskej a českej, ktoré majú stále bydlisko na území Maďarska a ktoré za podmienok nižšie vymedzených prejavili svoj úmysel, aby boli presťahované na územie Československa, budú tam presťahované a maďarská vláda nebude v tom prekážať. Podľa čl. VII. vlastnícke právo presťahovaných osôb k im prináležiacim nehnuteľnostiam prechádza na štát ich doterajšieho bydliska.

Podľa Vládneho nariadenia č. o majetku, ktorý zanechali v Československej republike osoby presťahované do Maďarska podľa česloslovensko - maďarskej dohody o výmene obyvateľstva z 19.3.1948, z majetku, na ktorý sa vzťahuje toto nariadenie (majetok presťahovaných Maďarov) poskytne osídľovací úrad predovšetkým náhradu oprávneným prisťahovalcom.

Podľa § 3 ods. 4 citovaného vládneho nariadenia náhrada sa poskytuje zásadne prídelom jednotlivých prvkov z majetku presťahovaných Maďarov do vlastníctva oprávnených prisťahovalcov („náhradový prídel“).

Podľa § 4 ods. 1 citovaného vládneho nariadenia ak je to odôvodnené hospodárskymi alebo inými záujmami hodnými osobitného zreteľa, najmä záujmami osídľovacej politiky, môže osídľovací úrad z majetku presťahovaných Maďarov prideliť oprávneným prisťahovalcom do vlastníctva okrem náhradového prídelu ešte primeraný doplnkový prídel.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľka nadobudla nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania titulom dedenia po svojich právnych predchodcoch E. N. zomr. X.X.XXXX na základe rozhodnutia o dedičstve sp. zn. D 758/95 z 25.3.1996 Okresného súdu Košice - vidiek a P. N.

zomr. XX.X.XXXX na základe rozhodnutia o dedičstve sp. zn. D 1795/93 z 25.3.1996 Okresného súdu Košice - vidiek, právoplatnými 10.4.1996.

Menovaní právni predchodcovia navrhovateľky nehnuteľnosti nadobudli titulom prídelu na základe výmeru o prídele do vlastníctva z 10.11.1949 č. 6788/Ic/50/50/1949 vydaného Osídľovacím úradom pre Slovensko v Bratislave v dohode s Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave podľa Vlastníctvo k nehnuteľnostiam na nich prešlo okamihom ujatia sa držby nehnuteľností, podľa zápisnice o odovzdaní majetku dňa 10.11.1949; zaplatenie prídelovej ceny a intabulácia neboli podmienkou nadobudnutia vlastníctva prídelom. Predmetné nehnuteľnosti po svojich právnych predchodcoch následne zdedila navrhovateľka, pričom vlastnícke právo titulom dedenia nadobudla ku dňu smrti toho - ktorého poručiteľa, a to bez ohľadu na to, že dodatočné dedičské konania prebehli až v roku 1996. Preto v čase prevodu nehnuteľností zmluvou o prevode č. z 21.9.2005 na odporcu 1/ Z. P., ktorý bol považovaný za známeho vlastníka s neznámym pobytom v zmysle ust. a z uvedeného dôvodu za neho pri prevode nehnuteľností konal Slovenský pozemkový , nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností. Vychádzajú zo zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práva ako má sám, súd má za to, že odporca 2/ konajúc v mene L. P., nebol na uzavretie zmluvy oprávnený, nakoľko vlastníčkou nehnuteľností bola v tom čase navrhovateľka, a to aj napriek skutočnosti, že odporca 2/ vzťahy týkajúce sa nadobudnutia jej vlastníckeho práva nezistil, a preto je táto kúpna zmluva podľa absolútne neplatná.

Právni predchodcovia navrhovateľky E. C. P. N. nadobudli predmetné nehnuteľnosti titulom vyššie uvedeného prídelu, každý v podiele jednej polovice. Je nesporné, že tieto nehnuteľnosti boli predmetom výmeru o pridelení do ich vlastníctva z 10.11.1949, nakoľko sú presne označené na strane 3. prídelu; zhoduje sa aj celková výmera pridelených pozemkov uvedená vo výmere o prídele s výmerou uvedenou v zápisnici o odovzdaní majetku spísanej 10.11.1949 (6 ha, 63 a, 96 m2); ďalej je nepochybné, že boli skonfiškované - predmetom výmeru o skonfiškovaní z 20.1.1950 č. 1619/M-1950 bol okrem nehnuteľností v kat. úz. Perín „aj všetok ostatný majetok, ktorý bude presťahovanému eventuálne zistený neskôr“ /čl. I. písm. b) výmeru/; a že súd povolil vklad vlastníckeho práva ku prospechu ČSR podľa výmeru č. 1619/M-1950 z 20.1.1950 (uznesenie Okresného súdu v Moldave nad Bodvou z 23.3.1950). To, že odporca 2/ pri prevode nehnuteľností na odporcu 1/ tieto skutočnosti nezistil a uzavrel zmluvu v mene Z.. P. ako známeho vlastníka s neznámym pobytom, nemôže byť na ujmu navrhovateľky ako oprávnenej vlastníčky.

K prídelu majetku súd uvádza, že k nemu došlo v rámci druhej pozemkovej reformy, ktorá sa uskutočnila v období rokov 1945 - 1948 na základe Dekrétu prezidenta republiky č. 12/1945 Sb. o konfiškácii a urýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov českého a slovenského národa. Podľa tohto dekrétu sa konfiškoval majetok subjektom uvedeným v dekréte pre účely pozemkovej reformy, a to s okamžitou platnosťou (§ 1 ods. 1 dekrétu), teda okamihom jeho účinnosti dňom 23.6.1945. Účinky aktu nastávali priamo z tohto normatívneho aktu, nebolo potrebné vydať ďalší právny predpis alebo rozhodnutie. Konfiškovaný majetok prechádzal na štát ex lege.

Na vykonanie uvedeného dekrétu prezidenta bolo vydané o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, zradcov, nepriateľov slovenského národa, ktoré bližšie upravovalo postup pri konfiškácii a rozdelení majetku. Majetok bol právnym predchodcom navrhovateľky pridelený na základe Dohody medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva č. , ktorá nadobudla platnosť 15.5.1946. Podľa čl. VII. dohody vlastnícke právo presťahovaných osôb k im prináležiacim nehnuteľnostiam prechádza na štát ich doterajšieho bydliska. To znamená, že aj podľa tejto úpravy vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prešlo na štát zo zákona, t.j. ex lege; dohoda bola vzájomná a vysídlencom z Maďarska bol pridelený majetok na území Slovenska, a tí ktorí sa vysídlili z Československa do Maďarska dostali majetok v Maďarsku, avšak ich majetok, ktorý zanechali na území toho ktorého štátu prešiel na štát, v ktorom sa tento majetok nachádzal.

Pôdohospodársky majetok Maďara Z. P. teda prešiel na Československý štát ex lege účinnosťou dekrétu prezidenta republiky č. 12/1945 Sb. dňom 23.6.1945 a vlastnícke právo k ostatným nehnuteľnostiam prešlo na štát jeho presídlením do Maďarska t.j. dňom 21.10.1947 (Z. P. s rodinou bol presídlený do Maďarska 21.10.1947 transportom č. 5-11-12-7, čo bolo zistené zo zápisnice o

odovzdaní majetku uprázdneného presídlením Maďara, osídlencovi Slovákovi z 10.9.1949 č. 6788/ Ic/50/50/1949 spísanej v obci Perín Oblastnou osídľovacou úradovňou v Košiciach) podľa čl. VII Dohody medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva č. V následne vydanom výmere č. 1690/M-1950 z 20.1.1950 Osídľovacím úradom pre Slovensko v Bratislave je konštatované splnenie podmienok pre konfiškáciu (prechod na štát) majetku p. Z.. P. a jeho manželky a ostatných označených osôb podľa nar. č. 104/1945 Sb.. Výmer nezakladal vznik vlastníctva Československej republiky. Samotné výmery boli vydávané hlavne z dôvodu sprehľadnenia a ujasnenia právnych vzťahov. Titulom prídelu na základe výmeru o prídele do vlastníctva vydaného 10.11.1949 vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu, nadobudli zhora uvedení právni predchodcovia navrhovateľky.

Navrhovateľka osvedčila a preukázala svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam podľa duplicitným zápisom vlastníctva k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľnosti, čo potvrdil aj kataster nehnuteľností, ktorý vyznačil poznámku spornosti vlastníctva z uvedeného dôvodu.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosť pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

O trovách konania súd rozhodol podľa cit. a . Navrhovateľka mala vo veci plný úspech. V predmetnom prípade však existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, za ktoré súd považoval okolnosti, ktoré sporu a aj samotnému duplicitnému zápisu do evidencie nehnuteľností predchádzali, hlavne správanie navrhovateľky, ktorá po skončení dedičských konaní v roku 1996 až do roku 2006 nezisťovala, či je zapísaná ako výlučná vlastníčka zdedených nehnuteľností, pričom včasným zistením, že je ako vlastník naďalej vedený Z.. P.Ö. mohla zabrániť uzavretiu kúpnej zmluvy s odporcom 1/ v 9/2005. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľke náhradu trov konania v zmysle voči odporcom 1/nal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie, písomne, v piatich vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, datovania a podpisu odvolateľa, uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nespráv- nym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutoč- nosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.