Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-581-2015.pdf
PDF · 90.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-15C/581/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Oľgou Tatranskou, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 821 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: J. U., M.. XX.XX.XXXX, Q. A. XXX/XX, XXX XX A. U. W., v konaní o zaplatenie 465,20 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 336 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 336 eur od 03.06.2012 až do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania spolu v sume 56,57 eur (z toho trovy právneho zastúpenia v sume 44,35 eur), a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
odôvodnenie:
Pôvodný žalobca, spoločnosť Consumer Finance Holding a. s., podal dňa 20.05.2015 žalobu na tunajší súd, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 465,20 eur, spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 03.06.2012 až do zaplatenia a na náhradu trov konania, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku v sume 27,50 eur a v trovách právneho zastúpenia v sume 99,79 eur.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi pôvodným žalobcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., zo dňa 01.06.2015, bola pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, postúpená na terajšieho žalobcu. Súd teda uznesením zo dňa 21.07.2015, č. k. 15C/581/2015- 20, pripustil zmenu účastníkov konania na strane žalobcu.
Pôvodný žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným bola dňa 07.11.2011, uzavretá Zmluva o pôžičke (ďalej len „Zmluva“), evidenčné číslo XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku v sume 508,80 eur na zakúpenie spotrebného tovaru. Podľa Zmluvy mal žalovaný pôžičku splácať v pravidelných 6 mesačných splátkach, v sume 76,80 eur mesačne. Do dnešného dňa však z uvedenej sumy zaplatil len 124,80 eur. Nakoľko žalovaný porušil svoju povinnosť splácať jednotlivé splátky riadne a včas, v súlade so Zmluvou a Podmienkami k Zmluve, žalobca dňa 25.05.2012 predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Žalovaný však do dnešného dňa dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného teda podľa žalobcu predstavuje ku dňu podania návrhu, sumu 465,20 eur. Žalobca si okrem tejto sumy, istiny, uplatnil voči žalovanému aj úroky z omeškania a náhradu trov konania.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Podľa ustanovenia § 200ea ods. 1 O. s. p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 O. s. p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Po zistení, že sa v tomto konaní jedná o drobný spor a že je možné rozhodnúť vo veci aj na základe predložených listín, nakoľko o skutkovom stave súd nemal pochybnosti, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 07.11.2011, ktorú medzi sebou uzavreli pôvodný žalobca a žalovaný, súd zistil, že žalovanému bola poskytnutá suma 432 eur, ktorú sa zaviazal splácať v 6 mesačných splátkach po 76,80 eur mesačne, pričom celkové náklady žalovaného tvorili sumu 28,80 eur. Celková suma, ktorú mal teda žalovaný vrátiť, činila 460,80 eur.
Z predžalobnej upomienky zo dňa 25.05.2012, vyplýva, že pôvodný žalobca upozornil žalovaného, že nerešpektoval predchádzajúce upozornenia týkajúce sa Zmluvy č. 20137684, ktorými mu bola poskytnutá možnosť mesačného splácania pohľadávky a zároveň ho vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, v sume 414,72 eur, a to do troch dní od doručenia tejto upomienky. Upomienka bola žalovanému doručená dňa 30.05.2012.
Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný uhradil žalobcovi v mesačných splátkach sumu 124,80 eur.
Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101>), zmluvy o úvere (§ 497 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101>), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101>), zasielateľskej zmluvy (§ 601 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101>), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20160101>), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101>), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101>), zmluvy o inkase (§ 692 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101>), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101>), zmluvy o bežnom účte (§ 708 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101>) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101>).
Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ustanovenia § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania Zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov).
Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 3Cdo/137/2003 už uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúce určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť, keďže upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.
Ústavný súd v náleze z 28.02.1995, sp. zn. Pl. ÚS 10/95, okrem iného uviedol, že aj keď sú úroky z pôžičky predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi, neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda sa nesmie priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška dohodnutých úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi.
Ústavným súdom vyslovený názor korešponduje s tézou, že zásada zmluvnej voľnosti v súkromnom práve nie je absolútna a nachádza svoje obmedzenie (z hľadiska obsahovej náplne právnych úkonov) napríklad pri aplikácii korektívov rozporu s dobrými mravmi. Usmerňovanie zásady zmluvnej voľnosti prostredníctvom uvedených korektívov (ako aj napríklad pri zmluvnom zákaze) nepochybne prispieva k spoločenskej a právnej akceptácii zásady zmluvnej spravodlivosti v súkromnom práve.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku, ktorou bola žalovanému poskytnutá pôžička v sume 432 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v mesačných splátkach, spolu v sume 460,80 eur a nie v sume 508,80 eur, ako to uvádza žalobca v žalobnom návrhu. Súd pritom vychádzal zo Zmluvy, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal splatiť dlh v 6 mesačných splátkach po 76,80 eur (6 x 76,80 eur = 460,80 eur), pričom táto suma je tiež uvedená v Zmluve ako celková suma pôžičky.
A teda, ak žalovaný uhradil žalobcovi sumu 124,80 eur, jeho dlh v súčasnosti činí sumu 336 eur a nie sumu 465,20 eur, ako uvádza žalobca v žalobnom návrhu. Z toho dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 336 eur.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd žalobu v rozsahu prevyšujúcom sumu 336 eur, zamietol.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení, úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania stanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 3 tohto nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako zákonom ustanovená úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. 1%.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 336 eur vo výške 9% ročne od 03.06.2012 až do zaplatenia, keďže od 03.06.2012 je žalovaný s plnením peňažného dlhu v omeškaní. Počiatok omeškania vyplýva z predžalobnej upomienky pôvodného žalobcu, ktorá bola žalovanému doručená dňa 30.05.2012, a teda trojdňová lehota na plnenie plynula žalovanému od 31.05.2012.
O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žalobca zaplatil na výzvu súdu súdny poplatok za návrh na začatie konania, v sume 27,50 eur. Trovy právneho zastúpenia žalobca vyčíslil na sumu 99,79 eur, ktorá pozostáva z dvoch úkonov právnej služby po 33,19 eur (prevzatie zastupovania, podanie návrhu), zvýšených o režijný paušál v sume 8,39 eur za úkon, a to všetko zvýšené o sadzbu 20% DPH, v zmysle vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnej pomoci, č. 655/2004 Z. z. Žalobca bol v spore úspešný v sume 336 eur - 72,22% - a neúspešný v sume 129,20 eur - 27,78%. Úspech žalovaného, je presne opačný. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 44,44% (72,22 - 27,78) správne uplatnených trov, spolu v sume 56,57 eur, ktorú tvorí suma za zaplatený súdny poplatok, 12,22 eur a za trovy právneho zastúpenia, 44,35 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, 15C/581/2015
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.