Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_21Csp-51-2022.pdf
PDF · 90.53 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/51/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobkyne U. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. G. L. Č.. XXX, XXX XX P. G. L., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom - advokátom, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1209,03 eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1209,03 eur a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyni súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok za žalobu vo výške 36 eur a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 20.05.2021 sa domáhala na žalovanom zaplatenia sumy 1209,03 eur z titulu primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania.
2. Podanie žaloby odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. XXCsp/XX/XXXX o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienka bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná v oboch uplatňovaných nárokoch a to na základe rozsudku Okresného súdu I. sp. zn. XXCsp/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu I., sp. zn. XXCsp/XX/XXXX, zo dňa 28.09.2020, v spojení s rozsudkom Krajského súdu O., sp. zn. XCoCsp/X/XXXX, zo dňa 29.11.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.12.2021. Predmetným rozsudkom súd určil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 609,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne a dopĺňacím rozsudkom určil, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorená dňa XX.XX.XXXX, v Obchodných podmienkach, v článku 4. Splácanie úveru, započítanie pohľadávok - bod 4.6., je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
3. Žalobkyňa v žalobe poukázala na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a uviedla, že ako spotrebiteľka si v tomto konaní uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie za porušenie jej spotrebiteľských práv, ktoré bola nútená brániť v základnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň
má mať aj funkciu relutárnu. Keďže žalobkyňa je spotrebiteľom, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde a bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy, primerané finančné zadosťučinenie žalobkyňa požadovala vo výške 1209,03 eur, pričom nárok ako ho požadovala zohľadňoval skutočnosť, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil o sumu 609,03 eur a za neprijateľné zmluvné podmienky požadovala sumu 600,-eur.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca samotný nárok ako ani výšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia v zásade žiadnym relevantným spôsobom neodôvodňuje. Žalobca v podanej žalobe uvádza výlučne všeobecné tvrdenia o potrebe sankčnej a odradzujúcej funkcie primeraného finančného zadosťučinenia, avšak absentujú akékoľvek skutkové tvrdenia. Nie je postačujúce, pokiaľ žalobca navrhuje určitú sumu primeraného finančného zadosťučinenia, avšak túto požadovanú výšku žiadnym spôsobom neodôvodní v tom smere, aký vplyv malo alebo mohlo mať porušenie práva spotrebiteľa na jeho osobu, a to zvlášť za skutkových okolností tohto prípadu. Žalovaný v tomto smere poukazuje na rozhodnutia KS PO, napr. X R. XX/XXXXX z 18.6.2019, X R. XX/XXXX z 30.9.2019 či X R. XX/XXXX z 10.9.2020, ktoré zhodne poukazujú na to, že hoci spotrebiteľovi nemožno uprieť právo na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo všeobecnosti, pokiaľ neuvedie skutočnosti a nepredloží dôkazy odôvodňujúce požadovanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia, potom v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno o tvrdenej skutočnosti a na mieste je priznanie primeraného finančného zadosťučinenia len v minimálnej, symbolickej sume. Žalobca požaduje primerané finančné zadosťučinenie v neprimerane vysokej sume. Žalobcovi bol na základe zmluvy o úvere poskytnutý úver vo výške 50.000,- Sk (teda asi 1.665,- Eur), pričom žalobca požaduje primerané zadosťučinenie vo výške takmer rovnakej ako bola samotná výška úveru, z čoho je zrejmá extrémna disproporcionalita a uplatnenie nároku v takejto výške priamo signalizuje nečestný úmysel spotrebiteľa v podobe snahy o extrémne obohatenie sa voči žalovanému. Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Vykonaným dokazovaním a to oboznámením sa s obsahom žaloby, písomnými vyjadreniami zástupcu žalobkyne, prednesom zástupcu žalobkyne, oboznámením sa s obsahom písomných vyjadrení zástupcu žalovaného, prednesom zástupcu žalovaného, oboznámením sa s obsahom rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. XXCsp/XX/XXXX zo dňa 16.07.2020, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Humenné, sp. zn. XXCsp/XX/XXXX, zo dňa 28.09.2020, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. XCoCsp/X/XXXX, zo dňa 29.11.2021 súd zistil tento skutkový stav:
6. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a žiadal jej vyhovieť. Zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na písomných vyjadreniach v ktorých žiadal žalobu zamietnuť. Z obsahu rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. XXCsp/XX/XXXX zo dňa 16.07.2020, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Humenné, sp. zn. XXCsp/ XX/XXXX, zo dňa 28.09.2020, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. XCoCsp/X/ XXXX, zo dňa 29.11.2021 vyplýva, že súd predmetným rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 609,03 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Súd zároveň určil, že zmluvné podmienky uvedené v Obchodných podmienkach, v článku 4. Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie - bod 4.6. sú neprijateľné zmluvné podmienky.
7. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe žalobkyne je potrebné vyhovieť v celom rozsahu.
8. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvárania zmlúv (ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
9. Podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
10. Podľa § 4 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3, používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.
11. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
12. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. XX/XX/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
13. V prejednávanej veci bol predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa poslednej vety tohto ustanovenia, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Predpokladmi pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom, a zároveň úspešný uplatnený nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa zákona č. 250/2007 Z. z., ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch prípade iných predpisov.
14. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/XXX/XXXX-XX zo dňa 20.02.2018 vyplýva, že spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.
15. Z citovaného rozhodnutia Krajského súdu v Prešove tiež vyplýva, že čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.
16. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.
17. Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že bol to práve žalovaný, ktorý nepostupoval s odbornou starostlivosťou a koncipoval obsah formulárovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom do nej zakomponoval neprijateľné podmienky a zároveň v nej neuviedol všetky náležitosti vyžadované zákonom, pričom žalobkyňa ako spotrebiteľ obsah takejto zmluvy ovplyvniť nemohla. V takýchto prípadoch súd opakovane vo svojich rozhodnutiach skonštatoval, že „žalovaná obchodná spoločnosť je poskytovateľom spotrebiteľských úverov na profesionálnej báze, preto sa predpokladá u takýchto spoločností vyššia odborná úroveň a aj zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností a právnych
predpisov je nevyvrátiteľná. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Žalovaný ako odborná organizácia, nebankový subjekt, pri uzatváraní zmluvy koná evidentne úmyselne so snahou dosiahnutia zisku, preto takýto subjekt nesie aj väčšiu zodpovednosť za férové pravidlá pri poskytovaní úveru a dôsledky z porušenia zákonných povinností.“
18. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a pod. V dôsledku konania žalovaného žalobkyňa musela chrániť svoje spotrebiteľské práva súdnou cestou, s čím súvisí vynakladanie prostriedkov a času na vyhľadanie odbornej pomoci. Nie je snáď ani potrebné pripomínať, že súdne konania sú stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane, v prípade neúspechu v konaní.
19. Súd konštatuje, že v konaní bolo preukázané splnenie podmienok na primerané finančné zadosťučinenie pre spotrebiteľa. Predmetom posúdenia, resp. otázkou, ktorú bolo v konaní potrebné vyriešiť, bola otázka výšky primeraného finančného zadosťučinenia. Súd vzal do úvahy funkcie primeraného finančného zadosťučinenia, to znamená sankčnú, odškodňovaciu, preventívnu, ako aj ďalšie funkcie ustanovené zákonom. Súd bral do úvahy, že porušenie právnych noriem spotrebiteľského práva spôsobil podnikateľ, ktorý má povolenie na podnikanie v tomto predmete podnikania ako banka, pričom by mal postupovať s odbornou starostlivosťou a dodržiavať právne predpisy. Súd bral do úvahy aj to, že v tomto prípade sa nejedná o jednorazový exces - vybočenie, ale ide o zmluvy, ktoré uzatváral s veľkým, bližšie neoznačeným počtom spotrebiteľov žalovaný a súd dospel k záveru, že primerané finančné zadosťučinenie je vo výške 1209,03 eur, a to vzhľadom na výšku úveru a vzhľadom na bezdôvodné obohatenie.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 22. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto rozsudku.
24. V ďalšom bode súd rozhodol o uložení poplatkovej povinnosti žalovanému, a to z dôvodu, že žalobkyňa bola v konaní oslobodená od platenia súdneho poplatku a žalovaný bol v konaní neúspešný. 6 % zo sumy 1209,03 eur predstavuje 72,50 eur, nakoľko žaloba bola podaná elektronicky, súdny poplatok predstavuje s poukazom na § 6 ods. 3 zák. č. 71/1992 Z. z. sumu 36 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.