Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/947/2014

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 28.07.2014 č. k. -22 a o odvolaní proti uzneseniu z 09.10.2014 č.k. -54 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok č.k. -22.

P o t v r d z u j e uznesenie č.k. -54.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanej proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Okresný súd Michalovce (ďalej iba súd prvého stupňa) rozsudkom z 28.07.2014 č. k. -22 zamietol návrh, ktorým sa žalobca domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov v súvislosti s postupom exekučného súdu. Ďalším výrokom rozhodol, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

Súd prvého stupňa rozhodnutie o zamietnutí žaloby odôvodnil tým, že podľa tvrdení žalobcu malo dôjsť na jeho strane k vzniku škody a nemajetkovej ujmy postupom exekučného súdu v exekúcii vedenej proti povinnému J. O.. Žalobca tvrdil, že exekučný súd rozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora po stanovenej 30-dňovej zákonnej lehote. Tento postup považuje za nesprávny a v rozpore so zákonom, lebo neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala súdu postupovať so zbytočnými prieťahmi. Majetkovú škodu vyčíslil sumou 175 eur, a to 70 eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca, 40 eur za udržiavanie a správu systému a 50 eur administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a 15 eur na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu exekučného konania. Nemajetkovú ujmu vyčíslil sumou 387,24 eur.

Súd prvého stupňa zistil, že v konaní pod sp. zn. bola dňa 11. 12. 2006 súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Renáty Ďurkovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o. proti povinnému J. O.. Návrh na vykonanie exekúcie bol pôvodnému súdnemu exekútorovi doručený spolu s exekučným titulom - rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 2764/06 zo dňa 11.07.2006. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 28.12.2006. Návrh na zmenu súdneho exekútora bol súdu prvého stupňa doručený dňa 15.10.2010 a následne súd prvého stupňa dňa 02.12.2009 žiadal súdnu exekútorku o predloženie exekučného spisu EX 887/2006

spolu s trovami konania. Súdna exekútorka doručila exekučný spis spolu s vyúčtovanými trovami súdu prvého stupňa dňa 23.12.2009. Súd prvého stupňa o návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodol uznesením zo dňa 12.05.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.07.2010 z dôvodu opakovaných a márnych pokusov o doručenie uznesenia povinnému.

Súd prvého stupňa vo veci nariadil pojednávanie dňa 28.07.2014, ktorého sa však žalobca bez ospravedlnenia nezúčastnil. Požiadal o zrušenie pojednávania z dôvodu, že podal ústavnú sťažnosť, predmetom ktorej je rozhodnutie o porušení práva na zákonného sudcu a práva na zákonného sudcu. Uvedený dôvod súd prvého stupňa nepovažoval za vážny dôvod na odročenie pojednávania ako to predpokladá v spojení s nakoľko uvedená otázka bola vyriešená rozhodnutím odvolacieho súdu o nevylúčení vybavujúceho súdcu z prejednania veci.

Súd prvého stupňa vec právne posudzoval podľa ustanovení v znení neskorších predpisov. Uviedol, že tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a podmienky jej uplatnenia. Štát zodpovedá sa škodu, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Nárok musí oprávnená osoba uplatniť postupom upraveným v tomto zákone. Žalobca tvrdil, že jeho nárok vyplýva zo skutočnosti, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote, čím si uplatnil zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Ako to vyplýva z obsahu exekučného spisu, o návrhu na zmenu súdneho exekútora bolo rozhodnuté po tom, ako súd prvého stupňa uskutočnil všetky zákonom stanovené postupy, teda žiadal pôvodného súdneho exekútora o zaslanie exekučného spisu a vyúčtovania trov, ktoré následne korigoval. Zároveň neuviedol, kedy bola súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia súdu a teda od ktorého dátumu plynie lehota na vydanie nového poverenia. Ďalej súd prvého stupňa mal za preukázané, že nárok navrhovateľa na náhradu škody nebol uplatnený v súlade s podmienkami na uplatnenie tohto nároku podľa a preto nie je daný ani samotný základ nároku. Žalobca zároveň nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody, a to predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Žalobca síce v návrhu uviedol, že o predbežné prerokovanie požiadal, nepredložil však o tom žiadny dôkaz. Žalovaný nepoprel, že mu bol adresovaný návrh žalobcu, tento však vykazoval množstvo nedostatkov spočívajúcich v jeho všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení relevantných informácií týkajúcich sa výšky náhrady škody, neuvedení súdnych konaní, ktorých sa nároky mali týkať a pod. Súd prvého stupňa nevidel akceptovateľný dôvod, prečo by doručenie žiadosti o predbežné prerokovanie mal dokazovať súd alebo žalovaný. Nejde tu o listinný dôkaz, ku ktorému nemá žalobca prístup. Ak si žalobca neponechal kópiu návrhu, dostal sa do dôkaznej núdze a nemôže prenášať dôkaznú povinnosť na súd alebo na druhého účastníka konania. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v ust. , pretože účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, v konaní rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, čo zakladá odvolací dôvod podľa v spojení s ust. odvolacími dôvodmi podľa aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.

Odvolateľ namietal postup súdu prvého stupňa, ktorý vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania s odôvodnením, že žalobca sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Odvolateľ tvrdí, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spojené s označenými dôvodmi, preto súd nemohol postupovať podľa a ak tak spravil, odňal žalobcovi právo na konanie pred súdom. Obsahom žiadosti o zrušenie pojednávania bola námietka, že konajúci sudca je vylúčený, pričom poukázal na to, že Krajský súd v Trnave svojím rozhodnutím v právne a skutkovo zhodnej veci vylúčil všetkých sudcov z rozhodovania a vec prikázal na prejednanie inému súdu a rovnako rozhodovali Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Prešove. Za týchto okolností neobstojí názor Krajského súdu v Košiciach vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, a preto ústne pojednávanie nemalo byť vykonané. Žalobca pritom trval na osobnej účasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní, avšak iba na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Namietal, že

meritórne rozhodnutie súdu prvého stupňa v čase jeho vydania neprichádzalo do úvahy a to vzhľadom na skutočnosť, že súd v rovnakom období rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa / , proti ktorému pripustil odvolanie. Mal za to, že dôsledok správania súdu, kedy predbehol vydaním meritórneho rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti sudcu, zakladajú porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu a maria jeho možnosť konať pred súdom. Ďalej žalobca namietal, že sa nemohol vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, ani k dôkazom ktoré súd vykonal. Súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa právo na kontradiktórne konanie, ktoré bolo v tejto veci porušené. Konajúci súd neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam vecí. Žalobca v odvolaní tvrdil, že nebolo možné vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, pretože tým došlo k porušeniu práva žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Žalobca tiež zdôraznil, že ak žalovaný nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa

Pokiaľ sa týka majetkovej škody namietal odvolateľ názor súdu prvého stupňa o jej nedôvodnosti, pretože konajúci súd ignoroval tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titulu udržiavania správy informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje, a preto je v tejto časti rozhodnutie súdu nepreskúmateľné. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. Žalobca hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Konajúci súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej tak, aby mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Pokiaľ sa týka nemajetkovej ujmy, súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu. Ak sám konajúci súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase, mal konštatovať porušenie práva a priznať nemajetkovú ujmu žalobcovi.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), podľa reskúmal rozsudok spolu s konaním ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

Odvolací súd predovšetkým považuje za potrebné uviesť, že prevažná väčšina odvolacích námietok žalobcu je irelevantná vo vzťahu k napadnutému rozsudku. Odvolateľ v odvolaní uvádza námietky, ktoré žiadnym spôsobom nekorešpondujú priebehu konania vo veci samej a dôvodom, pre ktoré súd žalobu zamietol.

Takýmito irelevantnými námietkami sú námietka vo vzťahu k skutočnosti, že sa vo veci neuskutočnilo ústne pojednávanie, námietka skutočnosti, že žalovaná sa vo veci nevyjadrila napriek výzve súdu a doručenému žalobnému návrhu a námietky vo vzťahu k posúdeniu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci bolo nariadené ústne pojednávanie na deň 28.07.2014, ktorého sa účastníci konania nezúčastnili. K námietke žalobcu proti neodročeniu nariadeného pojednávania sa odvolací súd vyjadrí v ďalšej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia. Keďže však ústne pojednávanie vo veci bolo nariadené a bolo vykonané, je odvolacia námietka žalobcu o neuskutočnení ústneho pojednávania irelevantná.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním. Preto odvolacia námietka vo vzťahu k možnosti rozhodnutia rozsudku pre zmeškanie je neopodstatnená.

Pokiaľ ide o rozhodnutie o majetkovej škode a nemajetkovej ujme z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva, že dôvodom pre nepriznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy bolo zistenie konajúceho

súdu, že vo veci nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, čím neboli naplnené dôvody, pre ktoré by bol daný základ žalovaného nároku.

Odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu k posudzovaniu výšky škody a nemajetkovej ujmy sú teda rovnako bezpredmetné a nemajú žiaden vzťah k napadnutému rozsudku.

Jediná odvolacia námietka, ktorú je možné ako relevantnú preskúmať a posúdiť vo vzťahu ku konaniu vo veci samej a k napadnutému rozsudku je tá, ktorá sa týka vykonania pojednávania dňa 28.07.2014 po podaní žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania v súvislosti s jeho opakovanou námietkou, že vo veci rozhoduje vylúčený sudca.

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku aj konania, ktoré mu predchádzalo však dospel k záveru, že ani tento odvolací dôvod nie je naplnený.

Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným v Odvolateľ namieta, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože súd vec prejednal v jeho neprítomnosti hoci na to neboli splnené podmienky podľa a navyše vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred súdom dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci na to nie sú splnené predpoklady uvedené v ust.

Podľa súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.

Predpokladom pre prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, na ktoré sa tento nedostaví ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie.

Podľa predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Podľa pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania boli predvolaní na pojednávanie nariadené na deň 28.07.2014 písomne, pričom žalobcovi a žalovanej bolo predvolanie doručené dňa 14.07.2014 a právnemu zástupcovi žalobcu dňa 14.07.2014, čím bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle

Žalobca doručil dňa 24. 07. 2014 elektronickými prostriedkami súdu prvého stupňa návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. V podaní namietal, že mu nebolo doručené rozhodnutie krajského súdu o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Michalovce, žalobca pritom trvá na tom, aby mu rozhodnutie bolo doručené a v prípade, že krajský súd rozhodne o nevylúčení sudcov Okresného súdu Michalovce, má záujem sa proti tomu brániť všetkými možnými zákonnými prostriedkami. V tomto podaní žalobca zopakoval námietku zaujatosti, ktorú oznámil už v žalobnom návrhu. Navrhuje pojednávanie zrušiť až do právoplatného rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu a v pojednávaní nepokračovať. V podaní namietol, že objektívna námietka porušenia nestrannosti je dôvodná. Posudzovanie námietky musí byť reštriktívne. Dôvodnosť námietky porušenia nestrannosti je podporená pomerom sudcu k veci, ktorý má za následok jeho zaujatosť, vylúčený je sudca preto, že získal o veci poznatky iným spôsobom než z dokazovania a do úvahy prichádza aj vzťah ekonomickej závislosti.

Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 28. 07. 2014 (č. l. 20 spisu) vyplýva, že konajúci súd posúdil návrh na zrušenie pojednávania, resp. na jeho odročenie tak, že nespĺňa požiadavku ustanovenú v a nebol zachovaný ani postup podľa .

Súd prvého stupňa sa venoval posúdeniu návrhu na odročenie pojednávania aj v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku (strana 3 odôvodnenia). Súd prvého stupňa k dôvodom, pre ktoré žalobca žiadal odročenie pojednávania uviedol, že o tom, že pojednávajúci sudca nie je vylúčený z prejednávania veci, pretože o tom rozhodol nadriadený súd. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom, považoval ho za nadbytočné, vzhľadom na dôvody, pre ktoré vo veci rozhodol.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žiadosť o odročenie pojednávania, označená ako návrh na zrušenie pojednávania neobsahuje dôvody, ktoré bolo potrebné nariadené pojednávanie odročiť.

O skutočnosti, že prejednávajúci sudca JUDr. Gabriel Štefanič nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 22.10.2012 sp. zn. .

Námietka odvolateľa, že vo veci koná vylúčený sudca teda nie je dôvodná, pretože o nevylúčení bolo rozhodnuté právoplatným rozhodnutím nadriadeného súdu, ktorým je súd viazaný.

Z uvedených dôvodov teda nie je naplnený odvolací dôvod podľa v spojení s ust. Rovnako nie je daný ani , pretože v konaní nebol preukázaný taký postup súdu, ktorým by sa odvolateľovi odňala možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd je teda toho názoru, že súd prvého stupňa riadne a úplne zistil skutkový stav veci, tento zistený skutkový stav podriadil pod relevantné ustanovenia hmotného práva, ktoré na danú vec správne aplikoval a interpretoval. V konaní nebola zistená taká vada, ktorá by mala za následok zrušenie napadnutého rozsudku, preto odvolací súd podľa potvrdil rozsudok ako vecne správny.

Súd prvého stupňa uznesením č.k. -54 zo dňa 09.10.2014 uložil žalobcovi povinnosť uhradiť v stanovenej 15-dňovej lehote súdny poplatok podľa pol. č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov za podané odvolanie vo výške 20 eur.

Proti uzneseniu podal odvolanie v zákonnej lehote žalovaný a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť bez náhrady. V dôvodoch odvolania uviedol, že súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie, avšak uviedol, že súdny poplatok je vyrubený v zmysle pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorého ide o poplatok za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), podľa eskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.

Podľa / o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom zo je sadzba poplatku 20 eur.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení odvolací súd uvádza, že v prípade podania žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, je súdny poplatok za podanú žalobu upravený osobitne a teda nespadá

pod položku 1 Sadzobníka. Vzhľadom na túto skutočnosť je zrejmé, že zákonodarca špecifikovaním uvedenej položky mienil upraviť nie len situáciu vyplývajúcu z podania žaloby, ale aj podania odvolania voči rozhodnutiu o takejto žalobe. Vychádzajúc z ust. / totiž poplatková povinnosť vznikla v prípade podania odvolania rovnako ako v prípade podania návrhu.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa s použitím Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, ale trovy odvolacieho konania jej nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.