Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11CoP-48-2022.pdf
PDF · 123.26 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/48/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov: matka D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, a otec G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. X, I., t.č. bytom D. XXX, J., o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 8. februára 2022, č.k. XXP/XX/XXXX-XXX, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh otca na zníženie výživného zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 62 ods. 1, 2 a 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, vecne tým, že zistená zmena pomerov účastníkov konania neodôvodňuje zníženie výživného. V odôvodnení uviedol, že dňa 01.10.2021 bol súdu doručený návrh otca, ktorým sa domáhal zníženia výživného z dôvodu, že sa zmenili jeho finančné pomery. Matka s návrhom nesúhlasila, majúc za to, že súd by mal u otca prihliadať aj na jeho potenciálne príjmy a nielen to, čo povinný skutočne zarobí. Aj kolízny opatrovník žiadal návrh zamietnuť. Súd mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 3P 45/2020-63 zo dňa 02.12.2020 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej, okrem iného, boli mal. A. a C. zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na mal. A. vo výške 180,- eur mesačne a na mal. C. vo výške 120,- eur mesačne. V čase rozhodnutia súdu bol priemerný čistý mesačný príjem matky vo výške 983,27 eur a otca vo výške 563,72 eur. Matka s deťmi žili v domácnosti rodičov matky, ktorým neprispievala na bývanie, otec žil v domácnosti svojej partnerky spolu s jej 3 deťmi. Iné vyživovacie povinnosti rodičia nemali. V súčasnosti otec žiada znížiť výživné z dôvodu zmeny majetkových pomerov. Súdu uviedol, že bol zamestnaný vo firme K. L. po dobu 2,5 roka, nástupný plat mal cca 1.200-1.300,- Eur, k zníženiu platu došlo z dôvodu, že firme sa nedarí a majiteľ firmy oznámil, že ukončí jej činnosť, preto dohodou s ním ukončil pracovný pomer. Plat sa mu znížil začiatkom roka 2021, kedy mu prestali byť vyplácané diéty cca 500 - 600,- eur, diéty nie sú uvedené v správe o zárobku. Otec dôvodil, že je ťažké si nájsť prácu blízko bydliska. Ako SZČO už nemôže vykonávať činnosť vodiča ak nemá vlastné auto. Hľadal si inú prácu, napr. v Betonárke Rehuš, kde bol nástupný plat okolo 800,- eur, pri nákladoch na cestovanie Skalica- Senica by mal ten istý príjem ako v súčasnosti. Informoval sa u zamestnávateľa v Dojči, kde jazdia aj
do zahraničia a plat by bol do 1.000,- eur aj s diétami, takáto práca mu však nevyhovuje, bol by stále na cestách a rozbil by sa jeho partnerský vzťah. V Skalici sú prepravné firmy, ale tie jazdia do Anglicka a pod., v januári 2022 žiadal o zamestnanie aj v RAY Skalica, Danex Skalica a Kovoreal Holíč. Otec však trvá na tom, že ako vodič sa už nezamestná, lebo na turnusové jazdy nechce chodiť. V súčasnosti platí výživné 340,- eur, pričom 40, - eur je nedoplatok, ktorý bude mať uhradený vo februári 2022. Žije s partnerkou a jej tromi deťmi v rodinnom dome v jej výlučnom vlastníctve. Partnerka je zamestnaná s príjmom cca 700,- eur mesačne, on jej prispieva na domácnosť sumou 200 až 300 eur mesačne, medzi pravidelnými výdavkami otec uviedol aj sumu 4,- eur denne na cigarety. Matka žije s maloletými deťmi v rodinnom dome v jej osobnom vlastníctve, na kúpu ktorého si zobrala hypotekárny úver. Mal. A. je žiačkou II. ročníka ZŠ a mal. C. chodí do MŠ v mieste bydliska. Súd mal listinnými dôkazmi preukázané, že matka dosahuje čistý mesačný príjem 1.594,99 eur. Otec do decembra 2021 mal v spoločnosti K. L., I., čistý mesačný príjem v sume 564,39 eur. Zo správy spoločnosti NAD RESS Senica, a.s. vyplýva, že spoločnosť prijíma vodičov z povolania, títo majú základnú minimálnu mzdu plus príplatky za prácu, rôzne iné benefity a diéty podľa jázd. Zo správy spoločnosti Ekotrans Jankovič, s.r.o., Dojč mal súd preukázané, že minimálna suma pre vodiča z povolania je 590,- eur netto a stravné/diéty sú závislé od krajiny, v ktorých sa jazdí, priemerná čistá mzda vodiča medzinárodnej nákladnej dopravy sa pohybuje v rozsahu 1.100 - 1.800,- eur.
3. Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd prvej inštancie právny záver, že návrh otca nie je dôvodný. Pri rozhodovaní o zmene výživného neposudzuje totiž súd akúkoľvek zmenu pomerov, ale musí ísť o podstatnú zmenu pomerov nie len prechodného charakteru, pričom zmena zamestnania je bežnou súčasťou života každého človeka. V danom prípade otec argumentoval, že od ostatného rozhodnutia o výživnom v decembri 2020 sa zhoršila jeho finančná situácia, nakoľko sa jeho zamestnávateľ dostal do finančných problémov, prestal mu vyplácať diéty a nakoniec s ním ukončil pracovný pomer. Zhoršenie majetkových pomerov v dôsledku zníženia príjmu (od januára 2021) a straty zamestnania (v novembri 2021) síce otec subjektívne považuje za podstatnú zmenu svojich pomerov v priebehu niekoľkých mesiacov, ale súd pri rozhodovaní posudzuje zmenu pomerov rodičov a mal. detí za dlhšie obdobie a to z dôvodu, aby mohol posúdiť, či ide o podstatnú zmenu pomerov a o zmenu, ktorá nie je len dočasná. Z výpovede otca, ako aj zo správ potenciálnych zamestnávateľov, súd zistil, že otec má možnosť sa zamestnať v pozícii, pre ktorú má požadované schopnosti aj skúsenosti. Požiadavkou, aby vykonával prácu len na Slovensku, sa otec svojvoľne vzdáva možnosti vyššieho príjmu a teda potenciálne aj zlepšenia pomerov maloletých detí a takéto jeho konanie nie je v prospech maloletých, ktorých záujem je v tomto konaní prvoradý. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd zmenu majetkových pomerov otca nepovažuje za podstatnú zmenu trvalého charakteru. Pokiaľ ide o osobné pomery rodičov a mal. detí, tieto sa nezmenili, naďalej sú v osobnej starostlivosti matky a rodičia nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Majetkové pomery matky sa síce zlepšili (vyšší príjem, kúpa rodinného domu, ku ktorému ale musí splácať hypotéku), ale vzhľadom na krátku dobu od ostatného rozhodovania o výživnom nie je možné objektívne konštatovať, že ide o podstatnú zmenu pomerov trvalejšieho charakteru. S poukazom na uvedené, ako aj na krátkosť doby od ostatného rozhodovania o výživnom (10 mesiacov), bol súd toho názoru, že zmena pomerov u rodičov, ani u mal. detí neodôvodňuje zníženie výživného, a preto návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Uviedol, že z jeho strany nedošlo k strate zamestnania. Ponuku práce vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy do iných krajín Európskej únie, okrem Slovenska a Českej republiky nemôže prijať, nakoľko neovláda cudzie jazyky a nepozná štáty a bol by pre takú firmu časovo a finančne stratový. Cudzí jazyk je potrebný na komunikáciu nakládok, vykládok, referenčných čísel, riešenie všetkých dokumentácií a problémov, ktoré by mali za následok napr. nedodržanie časových harmonogramov, kedy firma prichádza o peniaze v dôsledku penalizácie. Vždy pracoval ako vodič iba v rámci štátov SR a ČR a nikdy nejazdil v iných štátoch EÚ. Nie je pravda, že na pojednávaní uviedol, že ako vodič sa už nezamestná, uviedol, že je ochotný sa ďalej zamestnať ako vodič iba v rámci štátov SR a ČR. Od 16.11.2021 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a to pravdepodobne až do 31.01.2022, pričom poberá dávky v nezamestnanosti vo výške 330,- Eur. Matke maloletých posiela 60,- Eur. Zasielal životopisy viacerým firmám a ozvala sa mu firma M. – L., I. I. I. N. O., ponúkajúca služby v rámci SR, občas vypomáhajúca v ČR a táto mu ponúkla pracovné miesto vodiča sk. B, C, C+ E s nástupným platom 5,- Eur za hodinu v skúšobnej dobe, ktoré zamestnanie otec prijal, keďže práca sa vykonáva v rámci SR a ČR a je v blízkosti jeho bydliska. Otec nesúhlasí s mesačnými výdavkami spojenými so starostlivosťou
maloletých, ktoré matka predložila, neakceptuje viaceré matkou dokladované výdavky (mikrovlnná rúra, batéria do akuškrobováku, dielenský kompresor, zásuvky, dlažba, dámske čižmy, chladnička, kalové čerpadlo, pracovné rukavice, dámske topánky 11 kusov o veľkosti 36 až 38, práčka, sušička, mixér, jedálenské stoličky, benzínové náradie, vysávač, sprchový set, vodo-topo materiál, stavebný krížový laser, televízor) spolu 4.383,27 Eur za 11 kalendárnych mesiacov, čo vychádza 398,47 Eur na mesiac. Žiadal, aby odvolací súd vzal ohľad na jeho finančné príjmy, ktoré si nezavinil a zohľadnil jeho finančnú situáciu a budúcu novú prácu, z ktorej nie je možné posielať na deti výživné určené dohodou vo výške 340,- Eur.
5. Matka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že na žiadosť súdu doložila dňa 06.02.2022 vyčíslenie nákladov výlučne na maloleté deti, v ktorých sa už nenachádzajú veci, na ktoré poukazuje otec, a to aj napriek tomu, že sú veci, ktoré maloleté deti denne využívajú (televízia, sedačka, písací stolík a pod.). V ďalšom matka poukázala na to, že otec v posledných mesiacoch neuhrádza výživné v súdom určenej výške a na výživnom mu vzniká dlh. Matka naďalej nesúhlasí so znížením výživného, podľa jej informácií otec mal pred súdom zamlčať podstatnú informáciu a síce, že mu bolo odobraté vodičské oprávnenie na základe pozitívnej dychovej skúšky na alkohol, a preto nemohol vykonávať svoju prácu vodiča z povolania. Vzhľadom tiež na rast cien potravín a ďalších nákladov súvisiacich so starostlivosťou o maloleté deti, považuje matka návrh na zníženie výživného za neopodstatnený, pričom poukazuje tiež na skutočnosť, že otec len na cigarety v zmysle jeho vlastného vyjadrenia denne minie v priemere 4,- eurá.
6. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu bol toho názoru, že súd pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného zohľadnil potreby a vek maloletých detí, tiež schopnosti a možnosti otca platiť výživné na obe deti a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
7. Otec v odvolacej replike poukázal na to, že matka vedie deti proti svojmu otcovi a jeho rodine, začala porušovať súdne rozhodnutie týkajúce sa stretávania detí s otcom. Matka nežije sama s deťmi ako uvádza, ale so svojím priateľom, pričom deti učí, že on je ich otcom. Matka sa okrem iného vyjadrila, že ak im otec dá pokoj a nebude ich navštevovať, nechce jeho peniaze. Matka používa deti ako zbraň proti otcovi. K tvrdeniu matky, že pred okresným súdom otec zamlčal informáciu ohľadom odobratia vodičského oprávnenia, otec uviedol, že vodičské oprávnenie mu bolo zadržané po návrhu na zníženie výživného. Firma, v ktorej pracoval ako vodič z povolania, ho v tej dobe informovala (nakoľko z piatich zamestnancov zostal ako posledný) že bude ukončovať svoju pracovnú činnosť. V tom čase im bolo odobratých 300,- Eur za pandemickú krízu a neboli vyplatení za dni práceneschopnosti, sviatky, ani dovolenky. Už vtedy bolo pre otca ťažké posielať 340,- Eur výživného na maloleté deti. Mzda mu bola vyplatená na viac krát a to ku koncu kalendárneho mesiaca. Vodičské oprávnenie mu bolo odobraté dňa 12.11.2021 a po troch mesiacoch ho získal späť a zamestnal sa naspäť ako vodič z povolania vo firme, ktorú označil v podanom odvolaní. Pokiaľ ide o matkou tvrdený nedoplatok na výživné na maloleté deti, otec uviedol, že s matkou detí sa ústne dohodli, že počas poberania podpory v nezamestnanosti bude posielať 60,- Eur mesačne na obe deti, ktorý sľub splnil, pričom matka mu neumožnila návštevu detí, ako to vyplýva z priloženej sms komunikácie rodičov. Na základe neustáleho obmedzovania návštevnosti maloletých detí zavolal otec policajnú hliadku a na revanš matka maloletých podala na neho trestné oznámenie o dlhu na výživnom. Jeho podpora v nezamestnanosti predstavovala 330,- Eur a prvá podpora mu bola poslaná 15.01.2022. Navrhol, aby odvolací súd znížil výživné na maloletú A. na sumu 100,- Eur a na maloletú C. na sumu 80,- Eur.
8. Matka v odvolacej duplike zopakovala, že v čase rozhodovania súdu bol navrhovateľ už vedený na úrade práce, nakoľko musel pracovnú činnosť ukončiť dohodou, keďže mu bolo odobraté vodičské oprávnenie z dôvodu pozitívnej dychovej skúšky na alkohol v zamestnaní kde pracoval ako vodič z povolania v kamiónovej doprave. V čase, keď súd o znížení výživného rozhodoval, navrhovateľ túto skutočnosť zamlčal. Tiež nie je pravda, že by sa rodičia dohodli na znížení výživného na 60,- Eur, prehodili spolu len pár slov o tom, že otec si hľadá prácu, na čo mu matka povedala, že keď bude mať problém s peniazmi na výživné, aby jej dal vedieť dopredu a aby sa vedela zariadiť, že sa vedia dohodnúť. S deťmi sa stretáva sporadicky.
9. Otec na vyjadrenie kolízneho opatrovníka k podanému odvolaniu uviedol, že v pôvodnom konaní o výživnom na maloleté deti súhlasil otec s výživným na maloletú A. vo výške 180,- Eur a maloletú C. vo výške 120,- Eur aj hoci jeho zárobky neboli tejto sume primerané a jeho mzda vo vtedajšom období činila
cca 700,- Eur netto. Matka v tom čase prehlásila, že bude s otcom spolupracovať, avšak stal sa opak, a keď sa ocitol v núdzi, nakoľko mu minulý zamestnávateľ prestal vyplácať mzdu, musel podať návrh na zníženie výživného. Počas poberania podpory sa s matkou maloletých dohodol na mesačnej splátke, avšak neskôr na neho podala trestné oznámenie. Otec naďalej nesúhlasí s dokladovanými nákladmi na výživu maloletých, z ktorých je zjavné, kde budú peniaze použité, matka maloletých je závislá na každom eure a spraví preto všetko, ide jej len o získanie finančných prostriedkov na komfortný život. Otec uviedol, že počas podpory oslovil päť firiem, ozvala sa mu iba jedna a to M. – L., I., kde pracuje v súčasnosti ako vodič, má sezónnu prácu a to od 01.04.2022 do 31.10.2022, závislú na počasí, pričom v prípade nepriaznivého počasia nepracujú a majú nárok na réžiu 3,72 eur za hodinu brutto ak sú v teréne, a ak sú doma mzda im vyplatená nie je, inak poberá 7 eur brutto.
10. Matka vo vyjadrení k uvedenému zotrvávala na svojich skorších vyjadreniach a nesúhlasila so znížením výživného s poukazom na zvyšujúce sa náklady na výživu maloletých, pričom poukázala na to, že navrhovateľ ak by chcel, má možnosť nájsť si zamestnanie s podstatne vyššou mesačnou mzdou. Maloleté deti by nemali doplácať na to, že otec svojou nedbanlivosťou a laxným prístupom prišiel o zamestnanie. Už v čase registrácie na úrade práce mal možnosť zamestnať sa, keďže na trhu práce bolo množstvo pracovných ponúk, na čo poukázal už okresný súd. V tom čase mu však vyhovovalo byť v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nakoľko mal obmedzené možnosti vzhľadom k odobratému vodičskému oprávneniu, na základe pozitívnej dychovej skúšky, ktorá bola vykonaná cestou do jeho práce. Tvrdenie navrhovateľa ohľadom výdavkov, ktoré odmietol akceptovať, sú vytrhnuté z kontextu, pričom vzhľadom na súčasnú infláciu sa ceny aktuálne pohybujú už niekde úplne inde ako pred rokom.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.
12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného ako aj závislý výrok o trovách konania.
13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel záveru, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie aj dostatočne a logicky zdôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré považuje za správne.
14. Ani s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu otca maloletých odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keďže odvolateľ ani v odvolaní neuviedol žiadne také relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozsudku. K odvolacím námietkam otca sa však žiada uviesť nasledovné:
15. Podľa Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 vety prvej Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa ods. 5 rovnakého ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Základom odvolacej argumentácie otca je tvrdenie, že jeho aktuálne príjmy sú nepostačujúce na platenie výživného v sume určenej predchádzajúcim rozhodnutím, nakoľko prišiel o doterajšiu prácu a jeho príjmy poklesli bez jeho zavinenia.
17. Odvolací súd však zhodne so súdom prvej inštancie bol toho názoru, že v preskúmavanej veci išlo o prípad, kedy od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo na strane otca k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by bola dôvodom na zníženie výživného. Pokiaľ otec svoj návrh na zníženie výživného založil na argumentácii o poklese jeho príjmov oproti obdobiu, v ktorom bolo výživné pôvodne určené v roku 2020, odvolací súd musel konštatovať, že otcom tvrdený pokles príjmov z objektívnych dôvodov ( na ktorých by otec neniesol vinu) preukázaný nebol. Treba pritom vychádzať z porovnania pomerov, rozhodujúcich pre určenie výživného skorším rozsudkom a pomerov aktuálnych, majúc na zreteli zákonom stanovené podmienky, jedine za splnenia ktorých je možné zmeniť súdne rozhodnutie o výživnom.
18. Odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenia zákona, v zmysle ktorých rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletých možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 CMP). V zmysle § 78 Zákona o rodine v spojení s ustanovením 121 CMP predstavuje teda práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne a to okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných nákladov. K záveru o tejto zmene možno dospieť len zistením rozhodných kritérií v čase pôvodného rozhodovania a v čase nového rozhodovania a to v celom časovom úseku medzi nimi, ich vzájomným porovnaním a ich komplexným zhodnotením. Až na základe takéhoto postupu si súd vytvorí záver o tom, či sú dané predpoklady pre rozhodnutie o zmene a ak áno, v akom smere a rozsahu.
19. Ako vyplýva z obsahu spisu, výživné bolo určené pôvodne rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 3P/45/2020-63 zo dňa 02.12.2020, právoplatným 13.12.2020, v ktorom rodičia uzavreli súdom schválenú dohodu o úprave ich práv a povinností k maloletým deťom tak, že deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné vo výške 180 eur na mal. A. a 120 eur na mal. C. s úhradou nedoplatku na výživnom po 20 eur mesačne na každé z detí a súčasne bol upravený styk otca s maloletými. V tom čase otec pracoval ako vodič kamiónu v spol. K. L., I., a podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa mal priemerný mesačný čistý príjem 563,72 eur, matka dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 983,27 eur, maloletá A. bola prváčka na základnej škole, maloletá C. navštevovala materskú školu, rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali. O desať mesiacov neskôr (01.10.2021) podal otec predmetný návrh na zníženie výživného, ktorý odôvodnil tým, že od rozhodnutia súdu o rodičovskej dohode sa jeho finančné pomery zmenili, pracuje ako vodič vo vnútroštátnej doprave nákladného vozidla vo firme K. L., I., pričom doložil potvrdenie zamestnávateľa, z ktorého vyplýva, že dosahuje priemerný čistý mesačný príjem porovnateľný s tým, ktorý dosahoval v čase posledného rozhodovania. Pred súdom následne na pojednávaní uviedol, že jeho príjem vo firme sa znížil začiatkom roka 2021, lebo sa jazdí menej, prestali im byť vyplácané diéty cca 500-600 eur nad rámec mzdy. Uviedol, že iné zamestnanie si nehľadal, lebo je ťažké nájsť si prácu blízko bydliska, bol sa pýtať v Betonárke Rehuš, kde je plat cca 800 eur a pri nákladoch na cestovanie by mal rovnaký plat ako vo firme K. L., I., informoval sa aj v Dojči s platom do 1.000 eur s diétami, práca mu ale nevyhovovala, pretože vodiči jazdia aj do zahraničia a bol by stále na cestách. Dňa 15.11.2021 sa pracovný pomer otca v spol. K. L., I. skončil dohodou a otec sa zaradil do evidencie uchádzačov. Od 01.04.2022 otec pracuje v spol. M. – L., I. s dohodnutou hrubou hodinovou mzdou za výkon práce vodiča – robotníka vo výške 7 eur a hrubou hodinovou mzdou za réžiu vo výške 3,72 eur. Žije s partnerkou a jej deťmi, prispieva jej na domácnosť, iné vyživovacie povinnosti nemá.
20. Pri určovaní výšky výživného súd na strane povinného prihliada na jeho schopnosti a tiež možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zohľadňuje aj jeho majetkové pomery a to, či má vyživovaciu povinnosť voči iným osobám. Pokiaľ sa preukáže, že na strane povinného došlo k poklesu alebo strate zárobku, či iného príjmu, súd musí skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli (R 27/1970). Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak
niektorý z rodičov mení zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie zamestnanie za menej výhodné.
21. Z obsahu spisu vyplýva, že pracovný pomer u svojho pôvodného zamestnávateľa spol. K. L., I. otec ukončil dohodou, teda dobrovoľne. Na pojednávaní dňa 08.02.2022 súdu síce dôvodil tým, že zamestnávateľ už prepustil všetkých zamestnancov, avšak nepreukázal žiadne také relevantné okolnosti, ktoré by zdôvodňovali dobrovoľné ukončenie pracovného pomeru. Na pojednávaní tiež výslovne uviedol, že je držiteľom vodičského oprávnenia A, B, C, D, E, ale trvá na tom, že ako vodič sa už nezamestná (nie je teda pravda, že by súdu toto nikdy neuviedol, ako tvrdí v odvolaní), uviedol tiež, že na turnusové jazdy nechce chodiť, nakoľko výkon takejto práce by narušil jeho partnerský vzťah. Z jeho vyjadrení vyplýva, že si hľadá prácu, ale iba takú, pri ktorej sa nejazdí do cudziny, a nie príliš ďaleko od bydliska, má však problém si takú nájsť. V podanom odvolaní potom argumentoval tým, že je ochotný pracovať ako vodič, ale iba v štátoch SR a ČR, pretože vzhľadom na nedostatok skúseností a znalostí cudzieho jazyka nie je schopný pracovať ako vodič v iných krajinách a má obavy, že by takéto zamestnanie pôsobilo deštruktívne na jeho partnerský vzťah. Matka však súdu tvrdila, že otec pred súdom zamlčal podstatnú informáciu, a síce, že mu bolo odobraté vodičské oprávnenie na základe pozitívnej dychovej skúšky na alkohol a z uvedeného dôvodu nemohol vykonávať svoju prácu vodiča z povolania. Vzhľadom k tomu, že otec na uvedené opakované matkine tvrdenie nijako nereagoval a tieto tvrdenia nevyvrátil ani nepoprel, mal odvolací súd uvedené tvrdenie za pravdivé. Z vyššie uvedených dôvodov treba mať potom za preukázané, že ak aj otec dosahuje nižšie príjmy, je to jeho vlastným zavinením. Je treba dať za pravdu matke, že maloleté deti nesmú doplácať na to, že otec svojou nedbanlivosťou a laxným prístupom prišiel o zamestnanie. Pri uplatnení princípu potenciálnych príjmov osoby povinnej platiť výživné totiž súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojim úmyselným alebo neuváženým konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahrňujúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu, a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 236/2018).
22. Preto na takýto pokles príjmov nemožno prihliadať, odhliadnuc od toho, že aj znížený príjem, ktorý dosahuje aktuálne otcovi dovoľuje platiť určené výživné v celkovej sume 300 eur na obe maloleté deti pri zohľadnení ním deklarovaných mesačných výdavkov, na ktorých sa podieľa spolu so zarábajúcou partnerkou (zvlášť, keď je schopný vynakladať denne 4 eurá na cigarety, čo je mesačne 120 eur, ktorý výdavok súd posúdil v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine ako výdavok, ktorý nie je nevyhnutné vynaložiť).
23. Otec v odvolaní argumentuje tiež tým, že neuznáva viaceré matkou prezentované výdavky maloletých, pretože mnohé s ich starostlivosťou ani nesúvisia. Odvolací súd pripomína, že pri určovaní výšky výživného je na strane oprávneného treba skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie, a to potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi, ktoré závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a starať sa o seba. V danom prípade od vydania pôvodného rozsudku o výživnom uplynula krátka doba a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že pomery na strane maloletých detí sa nijakým zásadným spôsobom odvtedy nezmenili a ak predsa, potom možno hovoriť jedine o miernom navýšení nákladov na ich výživu nielen v súvislosti s postupom detí do vyšších ročníkov školy, ale aj v dôsledku inflácie. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti, ako aj ku skutočnosti, že na strane otca treba rovnako vyhodnotiť jeho pomery ako podstatným spôsobom nezmenené, je potom irelevantné, pokiaľ otec nesúhlasí s niektorými konkrétnymi matkou uvádzanými výdavkami, nakoľko táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na zmenu výživného, neboli totiž splnené základné zákonné predpoklady na zníženie výživného.
24. Ďalšie argumenty odvolateľa považoval odvolací súd pre rozhodnutie vo veci samej za nepodstatné, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.). Preto tvrdenia otca, ktorými v odvolaní obviňuje matku z toho, že sa chce sama z výživného na deti obohatiť, ako aj z odopierania mu styku s deťmi už odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou, nakoľko táto argumentácia nebola spôsobilá ovplyvniť posúdenie veci a zmeniť výsledok konania.
25. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil spolu s vecne správnym výrokom o náhrade trov konania. Súčasne bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP v spojení s § 396 CSP o trovách odvolacieho konania tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.
26. Rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).