Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/168/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti odsúdenému F. G., nar. XX.XX.XXXX v F., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ilava, prejednal sťažnosť odsúdeného, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. zo dňa 28.09.2015 a na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30. novembra 2015, takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného F. G.

z a m i e t a ,

pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Okresný súd Trenčín napadnutým uznesením sp. zn. zo dňa 28.09.2015 podľa s poukazom na zamietol návrh odsúdeného F. G. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn.: zo dňa 15.11.2012 pre prečin krádeže podľa zákona a iné, v trvaní 18 mesiacov a rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. zo dňa 13.07.2010 pre pokračovací prečin krádeže spolupáchateľstvom sčasti v štádiu pokusu podľa , Tr. zákona k zákona a iné, v trvaní 75 dní. V prípade posledného trestu sa jedná o premenu trestu povinných prác.

Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po vyhlásení podal sťažnosť odsúdený. Sťažnosť bližšie zdôvodnil tým, že pojednávanie prebehlo napriek tomu, že nebola dodržaná lehota 1 roka od posledného rozhodnutia. Vzhľadom na to navrhol, aby krajský súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a aby bolo o jeho žiadosti opätovne rozhodnuté.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí na základe podanej sťažnosti podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Zo spisového materiálu vyplýva, že Okresný súd Trenčín napadnutým unesením zamietol návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, tak ako je vyššie uvedené.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že u odsúdeného nebola splnená formálna požiadavka na podmienečné prepustenie vyžadovaná ustanovením § 415 ods.1 Tr. poriadku, pretože od zamietnutia predchádzajúceho návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.: neuplynul 1 rok.

Súd prvého stupňa zároveň uviedol, že u odsúdeného navyše nebola splnená ani materiálna podmienka v tom smere, že od neho možno očakávať v budúcnosti vedenie riadneho života a to vzhľadom na záver hodnotenia, v ktorom riaditeľ ÚVTOS neodporúča podmienečné prepustenie odsúdeného.

Podľa § 66 Tr. zákona:

(1) Súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

(2) Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 415 Tr. poriadku:

(1) O podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa na výkon väzby alebo riaditeľa na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.

(2) Ak podmienečné prepustenie navrhne riaditeľ na výkon väzby alebo riaditeľ na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený vykonáva trest, alebo sa k takému návrhu pripojí, môže rozhodnutie o tom, že odsúdený sa podmienečne prepúšťa, urobiť so súhlasom prokurátora aj predseda senátu.

(3) O návrhu podľa odsekov 1 a 2 rozhodne súd najneskôr do 60 dní od jeho doručenia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd potom konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď na verejnom zasadnutí žiadosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

V prvom rade je potrebné skonštatovať, že odsúdený nemá automaticky na podmienečné prepustenie nárok. Zákon ponecháva súdu plne na úvahu, či pri zohľadnení a zhodnotení všetkých skutočností návrhu vyhovie alebo nie. Samozrejme podmienkou je, aby svoje rozhodnutie racionálne a zrozumiteľne zdôvodnil. Zmyslom podmienečného prepustenia totiž nie je to, aby za dobré chovanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu odňatia slobody bol odsúdený (páchateľ) automaticky prepustený po vykonaní stanovenej doby trestu, bez zreteľa na účel trestu. Podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom k účelu trestu a k ďalším okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený i na slobode povedie riadny život a že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Pozitívna prognóza budúceho chovania odsúdeného je nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Táto prognóza musí vyplývať zo zhodnotenia chovania sa odsúdeného počas výkonu trestu a čiastočne i pred jeho výkonom (predchádzajúce odsúdenia). Význam má i zistenie, aké sociálne podmienky sú vytvorené pre odsúdeného po jeho prípadnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

V danom prípade zo spisového materiálu vyplynulo, že Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn.: zo dňa 17.07.2014 zamietol žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z dôvodu, že nebola splnená materiálna podmienka. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.. dňom 06.10.2014.

Jednoročná lehota, počas ktorej odsúdený nemohol s poukazom na § 415 ods.1 Tr. poriadku podať opakovanú žiadosť o podmienečné prepustenie teda začala plynúť dňom 06.10.2014 (právoplatnosťou uznesenia o zamietnutí žiadosti) a jej plynutie skončilo dňom 06.10.2015.

Odsúdený teda mohol podať opakovanú žiadosť až po 06.10.2015.

Je však evidentné, že odsúdený podal opakovanú (novú) žiadosť už dňa 21.07.2015, teda v lehote, počas ktorej bolo jej podanie s poukazom na znenie § 415 Tr. poriadku vylúčené.

Okresný súd preto postupoval správne, keď žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol, pre nesplnenie formálnej podmienky s poukazom na znenie § 415 Tr. poriadku. Svoje rozhodnutie pritom náležite a fundovane zdôvodnil. Krajský súd len pripomína, že za splnenie podmienok na podanie žiadosti na podmienečné prepustenie zodpovedá odsúdený a nie konajúci súd.

Krajský súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, že odsúdený aktuálne nespĺňa podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd sťažnosť odsúdeného nepovažoval za dôvodnú a podľa ju zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.