Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5CoP-47-2022.pdf
PDF · 90.28 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/47/2022
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľa R. M., nar. XX.X.XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, bytom V. XXX proti manželke V. M., nar. XX.X.XXXX, štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom V. XXX, zastúpenej URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, o rozvod manželstva, na odvolania manželky navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 14Pc/4/2022-17 zo dňa 25. apríla 2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov R. M. a V. M., rod. K. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v B. P., zapísane v knihe manželstiev vo zväzku 7, ročník XXXX, na strane č. XX, pod poradovým číslom 7 rozviedol /výrok I./ a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania /výrok II./. 2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že navrhovateľ sa domáhal rozvodu manželstva s odôvodnením, že medzi ním a jeho manželkou začalo dochádzať k nedorozumeniam a ich komunikácia sa obmedzila na najnutnejšiu mieru, nevedú spolu intímny život viac ako 3 roky a citové väzby medzi nimi úplne ochladli. Manželka navrhovateľa s rozvodom manželstva nesúhlasila. Uviedla, že vzťah považuje za harmonický a problémy nastali, keď navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek a jeho záujem o rodinu, deti a domácnosť postupne ochaboval a zmenilo sa jeho správanie, keď začala u neho prevládať negatívna nálada. Je psychiatrický pacient a za súčasného stavu sa dokáže o seba postarať len čiastočne a rozvod by podľa nej jeho zdravotný stav zhoršil. Má za to, že po opätovnej psychiatrickej liečbe a jej následnom dodržiavaní by ich vzťah mohol pokračovať. 3. Súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX v B. P.. Obaja sú občania Slovenskej republiky, slovenskej národnosti a u oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva pochádzajú 4, dnes už plnoleté deti. Posledným spoločným bydliskom účastníkov bol V. XXX. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že trvá na rozvode manželstva, pretože s manželkou sa nerozprávajú, nezaujíma sa o neho, chodí do kostola, zatvára sa do svojej izby ani sa neopýta ako sa má, nosí nákup pre seba, donesie rožky, keď si od nej pýta peniaze, tvrdí, že mu žiadne nedá, lebo nemá a že z domu nič nedostane. Hospodária oddelene, on má dôchodok vo výške 400,- eur a ešte spláca pôžičku a v návrhu je chyba, intímne spolu nežijú 30 rokov a ich manželstvo nebolo v poriadku už pred 40 rokmi. Vtedy začal podnikať a keď prišiel domov, manželka mu povedala, aby si zobral jesť, vôbec s ním nekomunikovala s tým, že ona má robotu a nikde nerobila. Manželka mu nevarí, neperie a on chce manželstvo ukončiť s tým, že chce, aby sa dom reálne rozdelil, aby mal vybudovaný samostatný vchod a s odporkyňou sa vôbec nestretávali. On sa nemá kam inam odsťahovať a chce nájsť niekoho, kto sa bude o neho starať. Manželka navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedla, že s navrhovateľom komunikovali až do januára 2022, kedy sa navrhovateľ zamkol v jednej izbe v dome,
obviňoval ich, že mu kradnú veci, do izby ich nepustil. V dome s nimi bývajú dvaja dospelí synovia, ktorí hradia všetky náklady na domácnosť, ona s navrhovateľom neplatia nič. Uviedla, že nosí domov nákup, navarí a navrhovateľ si nezoberie. Keď donesie salámu, nie je mu dobrá. Kúpi inú, ani tá mu nechutí. Už 6 rokov hospodária oddelene, samotný navrhovateľ sa odsťahoval do domova dôchodcov s tým, že sa vrátil neskôr domov, lebo ani tam sa mu nepáčilo, robil tam zle a prišla polícia. Nie je pravda, že intímne spolu nežijú 30 rokov, pretože posledné dieťa sa im narodilo v roku 1993, intímne spolu nežijú od roku 2010. Ona sa rozviesť nechce, pretože sa chce naďalej o navrhovateľa starať. Poukázala na to, že keby chodil riadne na psychiatriu a bral lieky, všetko by bolo v poriadku. V minulosti boli v poradni, každý si tam povedal svoje a podľa nej by manželstvo mohlo fungovať, keby navrhovateľ bral riadne lieky. 4. Zistené skutočnosti súd posúdil podľa § 18, § 19 ods. 1, § 23 ods. 1, 2 a 3 zákona o rodine. Uviedol, že má za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Účastníci konania síce žijú v spoločnej domácnosti, avšak spoločne nehospodária 6 rokov, intímne sa nestýkajú podľa navrhovateľa 30 rokov, podľa jeho manželky od roku 2010. Navrhovateľ sám v minulosti odišiel do domova sociálnych služieb, potom sa vrátil domov, ale manželské spolužitie sa nepodarilo obnoviť. Aktuálne navrhovateľ žije v spoločnom dome vo svojej izbe, ktorú si zamyká a nemá záujem o zotrvanie v manželstve. Vyčítal manželke nedostatok citovej podpory v minulosti a o jej starostlivosť nemá záujem. Z jeho strany nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia a preto súd manželstvo rozviedol, napriek nesúhlasu manželky navrhovateľa, pretože manželstvo neplní spoločenský účel a je dlhodobo iba formálnym zväzkom. Za príčinu rozpadu manželstva súd považoval citové odcudzenie zo strany navrhovateľa, spôsobené nedostatočnou komunikáciou medzi účastníkmi. 5. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku /ďalej len CMP/. 6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie manželka navrhovateľa. Poukázala na to, že v roku 2015 sa navrhovateľov zdravotný stav výrazne zhoršil a to hlavne zo psychického hľadiska - začal všetkých upodozrievať, ju aj ich deti, že mu kradnú akékoľvek jeho veci. V dôsledku jeho zlého psychického stavu sa rozhodol, že bude dobrovoľne žiť v Domove sociálnych služieb v Y. nad X.. Navrhovateľ sa vo svojom psychickom rozpoložení pokúsil podať prvýkrát žiadosť o rozvod. Avšak i v Domove sociálnych služieb v Y. nad X. sa prejavili psychické problémy navrhovateľa - konflikty s personálom samotného zariadenia, ktoré vyvrcholili až následnou a nevyhnutnou hospitalizáciou na psychiatrickom oddelení v nemocnici, v P. V.. Po prepúšťaní navrhovateľa zo psychiatrie, jej odporučil ošetrujúci lekár tohto oddelenia, aby podala návrh na pozbavenie spôsobilosti navrhovateľa z dôvodu závažného duševného ochorenia. Po návrate do domáceho prostredia navrhovateľ po určitom čase prestal dodržiavať naordinovanú liečbu a jeho psychické problémy sa začali stupňovať. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie ohľadom zdravotného stavu navrhovateľa. Počas pojednávania síce zaznela otázka zo strany súdu smerujúc k odvolateľke, či je navrhovateľ pozbavený spôsobilosti na právne úkony, ale ďalšie skúmanie zdravotného stavu zo strany súdu neprebehlo, i keď odvolateľka uvádzala už vo svojom vyjadrení k podanému návrhu, že navrhovateľ je psychiatrický pacient. Syn účastníkov konania ešte pred pojednávaním upovedomil súd, že chce svedčiť ako očitý svedok, ktorý žije v spoločnej domácností s účastníkmi konania, ktorý má relevantné znalosti o zlom psychickom stave jeho otca. Avšak súd nepoučil P. M. o procesných zásadách a rozdieloch vo verejnosti prítomnej na pojednávaní a postavení svedka, ktorý nemá možnosť sa zúčastniť celého súdneho pojednávania, ale iba podať samostatnú svedeckú výpoveď. Taktiež pri navrhovaní dôkazov a možnosti predvolania svedkov súd počas súdneho pojednávania takéto procesné právo odvolateľke odoprel a znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd nesprávne posúdil prejednávané konanie o rozvod manželstva, keďže neprihliadal na skutočnosti, ktoré uvádzal samotný navrhovateľ pri svojej samotnej výpovedi. Navrhovateľ v podanom návrhu uviedol, že intímne nežije s manželkou viac ako 3 roky a na súdnom pojednávaní uvádzal viac ako 30 rokov i keď, posledné dieťa sa narodilo manželom v r.1993. Navrhovateľ tiež na otázku súdu, či žije v spoločnej domácnosti s niekým iným okrem manželky, zmätočne uviedol, že bývajú samy. Tiež boli zmätočné jeho vyjadrenia, že sa s odvolateľkou brali sa kvôli tomu, že bola tehotná. Účastníci však mali svadbu 14.4.1983 a prvé dieťa sa im narodilo až 25.6.1984. Aj počas pojednávania navrhovateľ svojimi vyjadreniami preukázal, že neustále upodozrieva členov rodiny z kradnutia a z vniknutia do jeho zamknutej izby citujem: „.. jako ste sa tam dostali?.. Vymenil som zámok... Zavolám policajtov.............. Na krabičku som si napísal čo som si kúpil, že ukradnutých 20 vitamínov D a ešte aj tak mi ich zoberiem. Kto to berie?... Tiež uvádzal "Ja nepotrebujem liečbu. Nepotrebujem žiadne lieky... Som jej izbu rozhádzal...". Súd pritom neprihliadal na vyjadrenia odvolateľky, že psychický stav navrhovateľa sa rapídne zhoršuje, pričom má dôvodné obavy, že pri podaní návrhu o rozvod manželstva navrhovateľ nebol úplne pri zmysloch. Navrhovateľ trpí bludmi a paranojou. Jeho dôvod na rozvod vychádza z jeho choroby a nie zo skutočných okolností. Čo sa
týka rodinného a manželského spolužitia, do konca r.2021 chodila celá rodina na chaty, na oslavy aj na oslavy vnukom. Intímne spolužitie nie je od r.2010 reálne, pretože obaja manželia trpia ťažkými zdravotnými diagnózami a sú v pokročilom veku. Hospodárenie manželov v súčasnej dobe je nemožné, keďže náklady s bývaním a s chodom domácností financujú výlučne synovia, ktorí spoločne žijú s manželmi v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ nevie hospodáriť s financiami, keďže t.č. spláca pôžičky, ktoré si z nevysvetliteľných príčin zobral v dôchodkovom veku. Finančné hospodárenie nie je celkom samostatné, keďže odvolateľka navrhovateľovi pomohla preniesť pôžičky do inej banky a momentálne je vedená ako spoludlžník. Keďže navrhovateľ trpí závažným duševným ochorením, odmieta liečbu nielen od psychiatra, ale aj od kardiológa, čím ohrozuje svoje zdravie, jeho choroba ho pripravuje o financie (zobral si pôžičky), jeho choroba mu rozvracia sociálne a rodinné vzťahy, syn sa rozhodol podať návrh na obmedzenie na právne úkony. Odvolateľka má za to, že vzťahy medzi manželmi nie sú rozvrátené, a teda súd nesprávne posúdil, že rozvrat je hlboký a trvalý. Navrhovateľ podal návrh na rozvod manželstva vo svojom psychickom rozpoložení, a teda vzhľadom ku svojej psychiatrickej diagnóze nie je možné tento návrh považovať za relevantný. Celá situácia medzi manželmi má pôvod v zhoršujúcom sa psychickom stave navrhovateľa, ktorý sa rapídne zhoršuje a vedie k prejavujúcim sa bludom navrhovateľa. Odvolateľka niekoľkokrát uviedla, že sa nechce rozviesť s navrhovateľom vzhľadom k jej pretrvávajúcim citom a že sa chce naďalej o neho starať. Nemožno sa stotožniť s vyjadrením súdu, že manželstvo si plní len formálnu funkciu a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie teda vychádza zo skutkového stavu, ktorý neobstojí. Z vykonaných dôkazov (listiny, ústne a písomné vyjadrenia odvolateľky k nim) vyplývajú iné skutkové závery, čoho následkom je nesprávne právne posúdenie, keďže dôvody na rozhodnutie o rozvod manželstva, ako učinil súd prvej inštancie nie sú dané. Odvolateľka preto navrhla, aby odvolací súd buď zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie s cieľom vykonať kontrolné dokazovanie ohľadne preskúmania zdravotného stavu navrhovateľa a jeho spôsobilosti podať návrh na rozvod manželstva alebo aby uvedené dokazovanie doplnil sám a následne aj sám rozhodol vo veci. 7. Navrhovateľ k odvolaniu svojej manželky uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny. Nepopiera, že má určité psychické problémy, ale ich príčinou je práve správanie sa manželky a synov voči nemu. Po odchode do dôchodku sa manželka postupne prestala o neho starať. prestala mu variť a prať. Neustále mu pre všetko nadávala a vyvolávala s ním hádky. To bol dôvod prečo som sa začal zamykať do izby. Potreboval som svoj kľud. Ona však nevynechala žiadnu príležitosť, aby mohla vyvolať konflikt. Chcel to vyriešiť tým. že odišiel do domova dôchodcov Y. v Y. nad X.. Ani tam mu však nedala pokoj. Navštevovala ho a zase vyvolávala hádky. Tým sa jeho psychický stav zhoršoval a musel som byť hospitalizovaný. Po návrate z nemocnice uveril jej sľubom a vrátil sa do spoločnej domácnosti. Avšak jej správanie sa nezmenilo. Opäť to boli urážky a hádky. Preto sa rozhodol podať návrh na rozvod. Rozhodnutie rozviesť sa urobil pri plnom vedomí a po dôkladnom zvážení. Po právoplatnosti rozsudku požiada o umiestnenie v domove dôchodcov. Toto jeho rozhodnutie, požiadať o umiestnenie v sociálnom zariadení, však nie je po vôli jeho synom, pretože sa obávajú, že budú musieť za neho doplácať za takéto zariadenie. pretože má nízky dôchodok. To je zrejme aj dôvod. prečo syn P. podal návrh, aby bol navrhovateľ zbavený svojprávnosti. Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok potvrdil. 8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
9. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam manželky navrhovateľa dodáva nasledovné: 10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 11. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom, je vážny rozvrat medzi manželmi, ktorý neodčiniteľne bráni ďalšiemu plneniu spoločenského účelu manželstva. Rozvrat vo vzťahoch medzi
manželmi v zmysle § 23 Zákona o rodine nastáva vtedy, ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení Zákona o rodine. Dôležitosť jednotlivých úloh manželstva sa v jeho priebehu mení a to v závislosti od dĺžky jeho trvania, veku partnerov a ich detí. V manželstve, z ktorého pochádzajú maloleté deti, vystupuje do popredia výchovná funkcia a s tým spojená povinnosť rodičov vytvárať zdravé rodinné prostredie. 12. Preskúmaním veci odvolací súd v zhodne so súdom prvej inštancie zistil, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý, vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Navrhovateľ odmieta obnovenie manželského spolužitia a obnovenie spolužitia medzi účastníkmi tak nie je možné očakávať. Manželstvo účastníkov konania je teda iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, vzájomnej komunikácie a najmä porozumenia. 13. Odvolacie námietky manželky navrhovateľa o psychickom stave navrhovateľa a jeho vplyvu na podanie návrhu na rozvod manželstva podľa odvolacieho súdu neobstoja. Navrhovateľ nie je obmedzený v spôsobilosti na právne úkony rozhodnutím súdu a v konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľ trpel duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná a ktorá ho obmedzuje v plnej spôsobilosti na právne úkony. Ani z lekárskej správy, ktorú manželka navrhovateľa predložila v odvolaní nevyplýva, že by navrhovateľ v dôsledku duševného ochorenia /pre ktorú bol podľa lekárskej správy v minulosti liečený/ nedokázal posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť. Odvolací súd preto nevidí žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by sa navrhovateľ nemohol obrátiť na súd svojím návrhom na začatie konania o rozvod manželstva a v takomto konaní vo vlastnom mene vystupovať ako účastník. Niet žiadneho zákonného dôvodu nepriznať jeho procesným úkonom náležitú relevanciu a neprihliadať na ne, resp. ich hodnotiť ako procesné úkony osoby, ktorá v dôsledku duševného ochorenia „nevie čo činí“. 14. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje, na skutočnosť, že manželka navrhovateľa pred súdom prvej inštancie vypovedala, že manželstvo by mohlo fungovať, keby navrhovateľ bral lieky a keby chodil na psychiatriu a bral lieky, všetko by bolo v poriadku. Na druhej strane ale tiež vypovedala, že s navrhovateľom spoločne nehospodária už 6 rokov a intímne spolu nežijú od roku 2010, pričom z lekárskej správy MUDr. Dušany Kľúčikovej, psychiatra zo dňa 01.04.2022, ktorý manželka navrhovateľa predložila k svojmu odvolaniu vyplynulo, že navrhovateľ prerušil liečbu a s ambulanciou nespolupracuje od októbra 2020. Z uvedené je teda zrejmé, že účastníci spolu ako manželia riadne nežili /nehospodárili spolu, intímne sa nestýkali/ aj v čase, kedy sa navrhovateľ dobrovoľne liečil. Manželka navrhovateľa tak nedôvodne viaže prípadné obnovenie manželského spolužitia s navrhovateľom na dodržiavanie liečebného režimu z jeho strany. Je zrejmé, že rozvrat v manželskom vzťahu účastníkov nesúvisí s nedodržiavaním liečebného režimu navrhovateľom ale má pôvod v iných skutočnostiach. 15. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie správne manželstvo účastníkov rozviedol a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).