Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/695/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: Z. C., nar. X.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX I. V., proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: XX XXX XXX so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, v konaní o nariadenie predbežného opatrenia (ďalej len PO), o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie č.k. -23 zo 17.9.2015

rozhodol:

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa (ďalej len súd) vyslovil, že odporca je povinný zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam: zapísaným na LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom v Košiciach, katastrálnym odborom ako:

- parcela registra „C“ č. 1267/7 o výmere 4314 m2 - zastavané plochy a nádvoria,

- Stavba - dom so súpisným číslom 601, stojaca na parcele registra „C“ č. 1267/7,

- Stavba - dvojgaráž bez súpisného čísla, stojaca na parcele registra „C“ č. 1267/7, nachádzajúcim sa v katastrálnom území: Č., obe: Č.J., okres: Košice okolie, ktoré tvoria predmet záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 29.06.2011 a že navrhovateľ je povinný v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia podať návrh na začatie konania vo veci samej na Okresný súd Košice - okolie. Súd uložil navrhovateľovi: Z. C., nar. X.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX I. V., aby v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatil za podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 3.9.2015 a v zmysle priloženého platobného predpisu S75-170915-0068, a to súdny poplatok vo výške 33 eur (pol. č. 1 písm. c) sadzobníka súdnych poplatkov

Návrh na predbežné opatrenie odôvodnil skutočnosťou, že cíti skutočnú obavu, že v prípade uskutočnenia výkonu záložného práva, resp. v prípade uskutočnenia dražby vznikne nenávratný alebo ťažko napraviteľný stav, nakoľko dražobník vystupuje v pozícii mandátara záložného veriteľa, ktorý sleduje iba svoj záujem na rýchlom vykonaní záložného práva za každých okolností a dražbu vykonáva netransparentným spôsobom. Súd preskúmal návrh na nariadenie PO, keď citoval - ako aj priložený dôkazný materiál a zistil, že podľa aktuálneho LV č. XXXX je vlastníkom nehnuteľností navrhovateľ, ktorý svoje vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V-391/03 zo dňa 12.5.2003 a na základe V-1065/11 zo dňa 25.1.2012 v znení dohody o vyporiadaní BSM - č.z. 31/12. Po oboznámení sa s úradným výpisom z Notárskeho centrálneho registra dražieb (NcRdr) je zrejmé, že na deň 21.9.2015 o 10:30 hod. je naplánovaná dobrovoľná dražba nehnuteľnosti. PO možno nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, druhým potreba zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. V návrhu na nariadenie PO musí preto navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo potrebu dočasnej úpravy pomerov

účastníkov alebo pravdepodobnosť ohrozenia výkonu rozhodnutia, t. j. osvedčiť naliehavosť situácie alebo nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a z obsahu podania je zrejmé, že navrhovateľ navrhovaným predbežným opatrením sleduje dočasnú úpravu pomerov účastníkov a na základe Zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi odporcom a navrhovateľom zo dňa 29.6.2011 v znení Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy zo dňa 29.6.2011 súd zistil, že odporca poskytol navrhovateľovi finančné prostriedky v celkovej výške 460 000 €. Navrhovateľ návrhom na nariadenie PO preukázal, že jeho právne postavenie je neisté a ohrozené, čo vyplýva z predložených listinných dôkazov a ako aj zo z pripojeného spisového materiálu a z. č. , o dobrovoľných dražbách je zrejmé, že navrhovatelia by sa svojho práva museli domáhať ďalšou žalobou podanou v súlade s ust. cit. zákona, preto nariadil aj PO. O trovách konania súd v súlade s ust. rozhodne rozhodnutím, ktorým bude konanie vo veci samej končiť a podľa , poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, preto zaplatí súdny poplatok.

V podanom odvolaní žiadal odporca, aby odvolací súd uznesenie zmenil tak, že návrh na vydanie PO sa zamietne a priznajú sa trovy konania jemu. O.i. namietal v odvolaní, že odporca je presvedčený, že dlh navrhovateľa v čase výzvy pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti (24.2.2015) bol vo výške 41 333,98 € a v omeškaní s plnením svojich peňažných záväzkov bol viac ako 425 dní, v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (20.3.2015) bol dlh navrhovateľa vo výške 479 167,61 €. Odporca je presvedčený, že tak ako zo samotného návrhu na vydanie PO tak i z tohto procesného úkonu

- odvolania je zrejmé, že konanie navrhovateľa je konaním v rozpore s ust. ( upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinnosti a na úctu k právam iných osôb) a predovšetkým v rozpore s ust. zakotvujúcim zákaz procesnej šikany (V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb), konaním procesne, ale i hmotnoprávne šikanóznym a to s nepochybným cieľom - oddialiť, sťažiť vrátenie dlhu a výkon záložného práva. Z celého uznesenia (resp. jeho odôvodnenia) pléna Ústavného súdu je zrejmé, že Ústavný súd v pléne zastáva názor, že úprava výkonu záložného práva tak ako je tvorená právnymi normami Obč.zák. ( a nasl. ), a právnymi normami obsiahnutými v ust. o dobrovoľných dražbách, podstatou ktorej je realizácia výkonu záložného práva záložným veriteľom a to na základe uzatvorenej záložnej zmluvy, kedy záložný veriteľ dáva návrh na vykonanie dražby a prehlási pritom výšku, pravosť a splatnosť pohľadávky, pre ktorú navrhuje vykonať záložné právo a dražbu realizuje dražobník a to na základe zmluvy uzatvorenej medzi záložným veriteľom, ako osobou oprávnenou konať v mene záložcu a dražobníkom, ako súkromnoprávnym subjektom oprávneným na základe osobitného živnostenského oprávnenia dobrovoľnú dražbu zrealizovať (vykonať), s SR a Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zlučiteľná je. Podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle jej platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách). Vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa zákona o dobrovoľných dražbách, nie je dôvodom, pre ktorý sa dobrovoľná dražba vykonáva, ale iba jedným z jej predpokladov. Preto zákona o dobrovoľných dražbách nepredstavuje „exekučný titul“ pre výkon dražby, ale iba jednu z podmienok dražby, pričom predmetné ustanovenie neoprávňuje veriteľa realizovať dobrovoľnú dražbu, ale iba mu ukladá povinnosť prehlásiť určité skutočnosti. V odvolaní namietal aj to, že z ustálenej judikatúry nevyplýva, aby Smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa vykladala inak, než v znení o dobrovoľných dražbách a to aj so zreteľom na , , 4 (pozri aj Nález Ústavného súdu vo veci ), ), lebo aj Ústavný súd SR sa vyjadril, že úprava výkonu záložného práva tak ako je tvorená právnymi normami Obč.zák. ( a nasl. ) a právnymi normami špeciálnymi, t.j.

o dobrovoľných dražbách, je zlučiteľná s a Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže podstatou názoru je, že záložný veriteľ dáva návrh na na vykonanie dražby a prehlásiť pritom výšku, pravosť a splatnosť pohľadávky, pre ktorú navrhuje vykonať záložné právo a dražbu realizuje zákonná osoba, t.j. dražobník a to na základe zmluvy uzatvorenej medzi záložným veriteľom, ako osobou oprávnenou konať v mene záložcu a dražobníkom ako súkromnoprávnym subjektom oprávneným na základe živnostenského oprávnenia vykonať dobrovoľnú dražbu (realizovať). Súdny dvor už aj pripomenul, že , stanovuje vylúčenie pôsobnosti tých zmluvných podmienok, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia, o.i. citoval aj rozsudky ESD napr. pri zásade efektivity rozsudku Asturcom Telecomunicaciones, C-40/08, EU, bod 47, bod 56 Rozhodnutia). Výška majetkového poškodenia odporcu, reparácia, ktorého sa nariadením PO znemožňuje, je vo výške blížiacej sa sume 500 000 €, táto záložná zmluva je z roku 2011, čiže už je 4 roky platne uzavretá a až teraz podáva návrh na PO.

Vo vyjadrení k odvolaniu z 25.11.2015 poukázal o.i. navrhovateľ na to, že odporcovi nevznikne PO žiadna ujma, lebo s ohľadom na ročný zisk odporcu, ktorý v roku 2014 dosiahol výšku 181a pol milióna Eur je zanedbateľná suma, ktorú on má vrátiť odporcovi a ku ktorej malo byť odporcovi obmedzené dispozičné právo a teda nepredstavuje ani 1/3 % zo sumy jeho ročného zisku (vyjadrenie bolo doručené odporcovi).

Odvolací súd postupom podľa (bez nariadenia odvolacieho pojednávania), preskúmal napadnuté uznesenie podľa oboznámil sa s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. z 22.5.2008 a zistil, že neboli podmienky pre potvrdenie ani pre zrušenie uznesenia, a preto napadnuté vyhovujúce uznesenie súdu zmenil tak, že návrh na nariadenie PO zamietol podľa , keď súd zistil úplne skutkový stav, vec nesprávne však právne posúdil a jeho rozhodnutie je naviac aj nepresvedčivé.

Nariadenie PO je podľa zákonných predpokladov uvedených v prípustné a opodstatnené vtedy, ak a) sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, b) tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, c) táto dočasná úprava je potrebná, d) sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a e) sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci).

Pri nariaďovaní PO sa musí vziať zreteľ na fakticitu javu, proporcionalitu následku a príčiny jeho vzniku a je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv účastníkov konania (nález Ústavného súdu Českej republiky IV.ÚS89/02 z 18.6.2002, Sbírka nálezu a usnesení Ústavního soudu, svazek 27, nález č.97).

Nariadením PO nesmie dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb, keďže PO sa poskytuje ochrana iba dočasnou úpravou a vzhľadom na povahu dočasnosti je najdôležitejšie, aby jeho vykonaním nedošlo k založeniu nenávratného alebo neobnoviteľného stavu.

PO je zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa dočasne upravujú pomery účastníkov, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Pri nariaďovaní samotného PO prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie PO má dočasný (predbežný charakter). Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré treba zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie PO sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom PO je totiž rýchle a aj pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie NS SR ). Uznesenie súdu prvého stupňa nezodpovedá kritériám pre uznesenie podľa ,

Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí sa dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa, vzhľadom na všetky okolnosti, javí ako nanajvýš pravdepodobná (uznesenie NS SR ).

V prejednávanej veci je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že vec sama má vzťah k navrhovanému PO, ale je neprimerané, ak súd prvého stupňa nariadil PO, lebo aspoň osvedčenie skutočnosti odôvodňujúcich nariadenie PO s prihliadnutím na obsah návrhu na nariadenie PO, a skutkové okolnosti uvedené v návrhu na PO, nesvedčia o dôvodnosti návrhu, keďže účelom PO je rýchle riešenie právnych vzťahov medzi účastníkmi konania a nesmie dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb pri poskytnutí dočasnej ochrany.

Z uznesenia Najvyššieho súdu SR v Bratislave 2M , z rozsudku NS SR sp.zn. z 22.mája 2008 nepochybne plynie, že pri aplikácii dobrovoľnej dražby, s poukazom na , dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby. S poukazom na / cit. zák. vlastníctvo prejde príklepom licitátora k predmetu dražby alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie; účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky podľa cit.zák. Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti ( veta prvá cit.zák.). Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, t.j. právnická osoba, ktorá vykonáva záložné právo alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona ( cit.zák.). Zásah do dražby by znamenal v riešenej veci výrazný zásah do zákonných práv dražobníka.

Udelením príklepu je dražba skončená, vydražiteľom je účastník dražby, ktorému bol udelený príklep. Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba dotknutá na svojich právach porušením zákona o dobrovoľných dražbách (§ 21 ods.4 cit.zák.).

Odvolací súd neposudzuje toto konanie o nariadenie PO príliš formalisticky, považuje návrh z hľadiska okruhu účastníkov za zákonný, lebo až pri neplatnosti dobrovoľnej dražby môže sa určiť v samostatnom konaní jej úspešný, alebo neúspešný výsledok. V občianskom súdnom konaní v prípade plurality účastníkov na jednej procesnej strane vzniká potom tzv. spoločenstvo účastníkov konania, avšak s poukazom na uzatvára odvolací súd, že v tomto konaní bol jasne podaný návrh na nariadenie PO a keďže podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu (pozri bod 58 odvolania odporcu II., III. z hľadiska ustálenej súdnej praxe nemožno v občianskom súdnom konaní zneužívať ochranu záujmov fyzickej osoby a protizákonne využívať inštitút predbežných opatrení s cieľom účelovo oddialiť, sťažiť, resp. znemožniť výkon zákonných práv a oprávnení odporcu), a preto odvolací súd podľa zmenil napadnuté uznesenie a návrh na nariadenie PO zamietol.

Súd prvého stupňa si nedal ani takú námahu, aby zistil (čo nie je zakázané aj pri konaní o nariadenie PO podľa o dobrovoľných dražbách), koľko zatiaľ navrhovateľ splatil alebo uhradil spolu so svojou manželkou z úveru podľa zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 29.6.2011, zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Z bodu 63 odvolania (XI. v časti o výške dlhu), vyplýva a odvolací súd musel z tohto údaja vychádzať, keďže navrhovateľ vôbec neuvádza vo vyjadrení k odvolaniu, koľko už splatil; dlh navrhovateľa v čase výzvy pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti 24.2.2015 predstavoval dlh vo výške 41 333,98 € a v omeškaní splnením peňažných záväzkov bol viac ako 425 dní, v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t.j. 20.3.2015 mal byť dlh navrhovateľa 479 167,61 €.

Preto ani nariadením PO nemožno priznať ochranu podľa takému účastníkovi konania, ktorý neplní si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a keďže nebola preukázaná žiadna okolnosť, ktorá by navodzovala opodstatnenie nároku na nariadenie PO, navrhovateľ neosvedčil svoj nárok na nariadenie PO, návrh bol predčasne podaný, aj keď už dobrovoľná dražba mala prebehnúť dňa 21.9.2015 o 10.30 hod. a je neopodstatnený.

Odvolací súd nemohol napadnuté uznesenie zrušiť s poukazom na ust. (v konaní o návrhu na nariadenie PO odvolací súd zruší rozhodnutie, len ak zastavuje konanie), preto z dôvodu proporcionality následku a príčiny jeho vzniku, z dôvodu strohého odôvodnenia súdu prvého stupňa prevzatého len z návrhu na začatie konania o nariadenie PO a v súlade s nevyváženosťou zásahu do právnych vzťahov účastníkov konania a tretích osôb, keďže na základe takéhoto návrhu na PO nemôže byť v žiadnom prípade poskytnutá ochrana dočasnou úpravou právnych vzťahov označených účastníkov

konania ako aj tretích osôb, lebo by došlo pri nariadení PO k účelovému oddialeniu zákonných prostriedkov na vymoženie dlhu, čo vyplýva z ustálenej súdnej praxe aj z nálezov ústavného súdu, ktoré boli uvedené v odvolaní odporcu, bolo treba návrh zamietnuť.

Odvolací súd napokon zistil, že vo veci uplatnil si navrhovateľ návrhom na začatie konania vo veci samej neplatnosť dobrovoľnej dražby, teda splnil povinnosť uvedenú v treťom výroku uznesenia súdu a ešte treba doplniť ešte, že odvolací súd nepreskúmaval ani piaty výrok, t.j. výrok, ktorým navrhovateľovi bolo uložené zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 33 €, proti ktorému nebolo podané odvolanie a týkalo sa teda len navrhovateľa (

So zreteľom na právny názor súdu prvého stupňa, že o trovách konania podľa rozhodne súd v konaní o veci samej, takto rozhodne so zreteľom na a aj o trovách odvolacích v konečnom rozhodnutí tento súd.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.