Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoE-60-2015.pdf
PDF · 78.44 KB
Case nature
Subarea
11CoE/60/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, zastúpeného Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Prešove, Štúrova 7, 080 01 Prešov, proti povinnému: Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, o vymoženie 66,39 eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 5Er/163/2008-11 zo dňa 17.08.2015, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.
V r a c i a vec súdu prvého stupňa v časti o trovách exekúcie na postup podľa § 374 ods. 4 O.s.p
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal. Taktiež rozhodol, že oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov konania.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že dňa 07.05.2008 bola Okresnému súdu Stará Ľubovňa doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 11.04.2008, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 22.04.2008, a exekučného titulu, ktorým bol právoplatný a vykonateľný blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1813179 zo dňa 08.08.2006 vydaný Obvodným oddelením PZ v Podolínci. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 08.08.2006 a vykonateľnosť dňa 24.08.2006. Okresný súd Stará Ľubovňa vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi dňa 20.05.2008 poverenie pod číslom 5710 013360*. V priebehu exekučného konania bol súdu zo strany súdneho exekútora dňa 7.10.2013 doručený návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu márneho uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty určenej pre výkon rozhodnutia (§ 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008). Podľa ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe, pričom takáto pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a plnenie z nej predstavuje plnenie bez právneho dôvodu, teda bezdôvodné obohatenie. Predmetné ust. § 88 ods. 1 priestupkového zákona stratilo dňa 1.9.2008 účinnosť prijatím novely zákona č. 298/2008, pričom pri prijatí novely zákonodarca nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Okresný súd sa zameral na požiadavku právnej istoty a možnosti predvídania právnych následkov v konkrétnych veciach. V tomto prípade bolo potrebné zaoberať sa právnou zásadou zákazu retroaktivity právnych noriem, z ktorej vyplýva to, že vznik, zmena a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, treba posudzovať
podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Na rozdiel od súkromného práva, v ktorom nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätné účinnosť nie je výslovne uvedená, v oblasti verejného práva môže právna norma pôsobiť spätne v prípade, kedy sú jej účinky pre adresáta priaznivejšie. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. V prípade, že by novšia právna úprava bola pre adresáta nevýhodnejšia, platí v prípade otázok správneho trestania zásada zákazu retroaktivity. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom prípade je potrebné aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemožno sa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia. Ak sa zmení právna úprava preklúzie v čase jej plynutia, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len v prípade, že tá je pre účastníka priaznivejšia. V opačnom prípade by to malo za následok porušenie všeobecnej zásady trestania upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorej sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu je potreba využiť aj na prípady správneho trestania. Prvostupňový súd konštatoval, že aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy. Vzhľadom na uvedené, súd exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko v uvedenom prípade prekludovanie práva malo za následok neúčinnosť rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie. O trovách konania súd rozhodol analogicky podľa § 200 ods. 2 zák. č. 233/1955 Z.z. tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko si ich vo svojom podaní zo dňa 07.10.2013 výslovne neuplatnil. Súd zároveň rozhodol, že oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov konania, a to v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa výsledku, ak konanie bolo zastavené.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený s odôvodnením, že predmetom exekúcie je pohľadávka vyplývajúca z rozhodnutia, ktorým bol blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1813179, ktorý bol vydaný dňa 08.08.2006 Obvodným oddelením PZ Podolínec, ktorý nadobudol právoplatnosť 08.08.2006 a vykonateľnosť 24.08.2006. Oprávnený poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 6MCdo/12/2012 zo dňa 26.06.2013, z ktorého okrem iného vyplýva, že v danom prípade uplynutie 3 ročnej lehoty na vymáhanie pohľadávky nie je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Oprávnený zároveň poukázal na to, že počas plynutia prekluzívnej lehoty nadobudla účinnosť novela zákona o priestupkoch, na základe ktorej došlo k vypusteniu § 88 ods. 1 zákona č. 372/199 Zb. o priestupkoch, v dôsledku čoho už nie je potrebné od uvedeného dátumu účinnosti dodržať lehotu troch rokov na vykonanie rozhodnutia, ale postačuje už len v trojročnej lehote tento výkon nariadiť, ako to vyplýva zo znenia § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 o správnom konaní v spojení s § 51 zákona o priestupkoch. Oprávnený navrhol, aby konajúci súd napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol o pokračovaní vo vymáhaní predmetnej pohľadávky súdnym exekútorom.
Odvolací súd preskúmal uznesenie v zmysle zásad upravených v § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p a dospel k záveru, že námietka nesprávneho právneho posúdenia nie je dôvodná.
Podľa § 88 ods. 1 priestupkového zákona účinného do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Odvolací súd v súvislosti s odvolacou námietkou poukazuje na právnu zásadu zákazu retroaktivity právnej normy, v zmysle ktorej treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo.
Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného, ale aj pre právo súkromné, aj keď s určitými odchýlkami. Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnych lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie (porov. Stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Snj 84/02).
Zákonom č. 298/2008 Z. z. bolo s účinnosťou od 01.09.2008 zrušené ustanovenie § 88 ods. 1 priestupkového zákona bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom. Pokiaľ však bolo rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, vydané podľa právneho predpisu v znení účinnom v čase jeho vydania, je potrebné aj lehotu, do ktorej je toto rozhodnutie možné vykonať - ako vlastnosť exekučného titulu - posudzovať podľa právnej úpravy upravujúcej jej plynutie v dobe vydania exekučného titulu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 30.10.2008 sp. zn. 20Cdo 1802/2007).
Nová právna úprava, v ktorej absentuje úprava preklúzie pri výkone rozhodnutia o uložení pokuty, nie je pre povinného výhodnejšia. Aplikácia ust. § 88 ods. 1 priestupkového zákona v znení do 31.8.2008 je s poukazom na vyššie uvedené správna a namietané právne posúdenie nie je preto dôvodné.
Z tohto dôvodu odvolací súd uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie ako správne v zmysle ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.
Podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Novelou Exekučného poriadku účinnou od 1.11.2013 bola z ustanovenia § 58 vypustená možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57. Exekučný poriadok účinný od 1.11.2013 teda už v ustanovení § 58 nepripúšťa možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57.
Podľa ust. § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p., ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Prvostupňový súd nezachoval procesný postup v zmysle citovaného ustanovenia a vec predložil odvolaciemu súdu predčasne.
Zákonný sudca síce vyslovil súhlas s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, avšak jeho úlohou bolo o trovách exekúcie rozhodnúť. Preto v časti trov exekúcie odvolací súd vec vracia prvostupňovému súdu na postup v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p..
S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd vec vracia prvostupňovému súdu bez rozhodnutia o odvolaní voči trovám exekúcie.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.