Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15C-4-2020.pdf
PDF · 79.98 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/4/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej veci žalobcu: I. H., U.. X.X.XXXX, R. Š. Č.. XXX, v konaní právne zastúpená advokátkou: JUDr. Alexandra Machanová, so sídlom Senec, Mierové nám. č. 19, proti žalovanému: A. G., U.. XX.X.XXXX, R. D., D. Č.. XX, zastúpený: JUDr. Lucia Sukopová, advokátka so sídlom Františkánska 5, Trnava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému priznáva náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 30.3.2020 domáhala, aby súd vyporiadal jej bezpodielové spoluvlastníctvo manželov s odporcom pričom žiadala, aby súd určil, že do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí zostatok z predaja spoločného bytu žalobkyne a žalobcu, ktorý nadobudli za trvania manželstva a ktorá vo výške 19 556,66 Eur bola na účte žalovaného. Žalobkyňa vychádzala z toho, že uvedená finančná hotovosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu, že išlo o zostatok kúpnej ceny za predaj spoločného bytu, ku ktorému došlo v roku 2018 za cenu 65 000,- Eur, z čoho bola uhradená provízia sprostredkovateľovi vo výške 1 800,- Eur a na úvery patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo vyplatené 43 643, 34 Eur. Uvedená čiastka mala byť podľa žalobného návrhu ku dňu zániku manželstva na účte žalovaného.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, pričom poukazoval hlavne na to, že táto finančná čiastka bola ešte pred zánikom manželstva vyplatená jeho bratovi a to z dôvodu, že po predaji bytu sa strany sporu ešte za trvania manželstva nasťahovali do bytovej jednotky, ktorá sa nachádzala v dome starého otca žalovaného a ktorá bola rekonštruovaná jeho bratom, pričom uvedená finančná čiastka keďže bytovú jednotku užívali strany sporu ako manželia predstavovala náhradu za vynaložené investície, realizované bratom žalovaného.
3. Súd vo veci vypočul strany sporu, oboznámil sa s obsahom pripojeného spisového materiálu ako aj s obsahom pripojeného súdneho spisu XXP/XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. XXP/XXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.12.2019. Ešte pred rozvodom manželstva strán sporu strany sporu ešte ako manželia Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX predali byt, ktorý bol v ich vlastníctve, pričom konkrétne sa jednalo o byt Č.. X, na prízemí bytového domu so s.č. XX, ktorý je postavený na parc. reg. „V. Č.. XXX/X a je vedený na M. Č.. XXXX D. L.. Ú.. Š.. K predaju bytu došlo za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 65 000,- Eur, pričom z uvedenej kúpnej ceny bola uhradená provízia pre sprostredkovateľa
vo výške 1 800,- Eur a boli taktiež uhradené úvery, patriace do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, v celkovej výške 43 643,34 Eur. Zostatok z kúpnej ceny vo výške 19 556,66 Eur bol uložený na účte žalovaného. Uvedené skutočnosti medzi stranami sporu neboli sporné, pričom ich súd považuje za preukázané predloženými listinnými dôkazmi, preto uvedenú skutočnosť nebolo potrebné dokazovať. Následne po predaji spoločného bytu strany sporu ako manželia žili u starého otca žalovaného, ktorý im umožnil bývať vo vrchnej časti jeho nehnuteľnosti, ktorú mal predtým užívať brat žalovaného a ktorý ju mal svojimi investíciami zhodnotiť. Skutočnosť, že strany sporu viedli spoločnú domácnosť v uvedenom byte medzi stranami taktiež nebola sporná. Spornou ostala naopak otázka, či uvedená čiastka z titulu zostatku kúpnej ceny za predaj spoločného bytu strán sporu vo výške 19 556,66 Eur tvorila ku dňu zániku manželstva strán sporu predmet BSM, teda, či bola na účte žalovaného ku dňu 18.12.2018.
4. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a veci vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
5. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
6. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
7. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
8. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení teda mal súd za preukázané, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov strán sporu zaniklo dňom XX.XX.XXXX, pričom podľa tvrdení žalobkyne k uvedenému dňu mala do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov patriť finančná čiastka vo výške 19 556,66 Eur. Uvedené tvrdenie žalobkyne považoval súd za vyvrátené a to výpisom z účtu žalovaného, z ktorého jednoznačne vyplýva, že ku dňu právoplatnosti rozvodového rozsudku strán sporu, teda ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa uvedená čiastka na účte žalovaného nenachádzala, pretože z toho istého listinného dôkazu vyplýva, že táto čiastka bola vybraná v hotovosti a to dňa 16.12.2018. Je teda zrejmé, že ku dňu zániku manželstva neboli v BSM strán sporu. Tvrdenie žalovaného, že tieto finančné prostriedky boli vyplatené jeho bratovi z dôvodu, že po predaji vlastného bytu sa strany sporu ešte ako manželia presťahovali do bytovej jednotky na poschodí rodinného domu starého otca žalovaného, ktorú predtým zhodnotil brat žalovaného, za čo mu bola žalovaným vyplatená čiastka 20 000,- Eur zapadá do časového rámca, ktorý vyplýva zo zistených skutočností a predložených listinných dôkazov. V tejto súvislosti je potrebné poukázať najmä na to, že k predaju spoločného bytu strán sporu z ktorého mala pochádzať sporná finančná čiastka došlo dňa 28.11.2018, pričom k výberu finančných prostriedkov vo výške 19 400,- Eur došlo dňa 16.12.2018, teda dávno pred zánikom BSM strán sporu, ku ktorému došlo dňa 18.12.2019. Tvrdenia žalovaného, že zostatok z predaja bytu ktorý má podľa názoru žalobkyne tvoriť masu BSM nebolo žiadnym spôsobom dôkazmi produkovanými žalobkyňou vyvrátené ani spochybnené, teda súd musel pri zisťovaní majetku patriaceho do BSM vychádzať z toho, že ku dňu 18.12.2019 ktorý bol dňom zániku bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu sa uvedený zostatok z predaja bytu nenachádzal na účte žalovaného.
9. Súd taktiež poukazuje na to, že pokiaľ by aj finančné prostriedky boli žalovaným použité na uvedený účel bez súhlasu a vedomia žalobkyne, mohla sa žalobkyňa domáhať určenia relatívnej neplatnosti daného právneho úkonu, ku ktorému došlo za trvania manželstva, nič také však neurobila, preto súd vychádzal z toho, že v danom momente kedy žalovaný finančné prostriedky zo svojho účtu vyberal a vyplácal ich svojmu bratovi, žalobkyňa voči takémuto postupu nič nenamietala. Na základe vyššie uvedených skutočností teda súd po prehlásení strán sporu že do masy BSM okrem sporných finančných prostriedkov nepatria žiadne ďalšie hnuteľné ani nehnuteľné veci rozhodol na základe vykonaného dokazovania tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol, pretože v konaní nebolo preukázané, že finančné prostriedky uvádzané žalobkyňou spadali pod režim BSM ku dňu jeho zániku.
10. Čo sa týka argumentácie žalobkyne ktorá sa v konaní snažila preukázať, že žalovaný si bol po rozvode manželstva vedomý existencie nároku uplatňovaného žalobkyňou, čo žalobkyňa preukazovala príjmovými a pokladničnými dokladmi podľa ktorých mal žalovaný dobrovoľne v splátkach poukazovať na účet žalobkyne platby z titulu vyporiadania BSM považuje súd za potrebné uviesť, že existencia žiadnej dohody v konaní preukázaná nebola, pričom samotné predloženie príjmových a pokladničných dokladov nemôže nahrádzať dôkazy smerujúce k preukázaniu obsahu dohody, najmä z pohľadu dohodnutých povinností jednotlivých strán. Keďže žalovaný existenciu dohody jednoznačne spochybnil a neboli produkované žiadne ďalšie dôkazy, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu akejkoľvek dohody z titulu vyporiadania BSM nebolo možné na takto prezentovanú argumentáciu žalobkyňou pri rozhodovaní vo veci prihliadnuť.
11. Taktiež súd nepovažoval za potrebné vyhodnocovať tvrdenia strán sporu, na základe ktorých mala tá alebo oná strana sporu vnášať do BSM finančné prostriedky poskytované vo forme darov a výpomocí od rodičov, prípadne iných rodinných príslušníkov a to z dôvodu, že v konaní bolo zistené, že okrem finančnej čiastky tvrdenej žalobkyňou do BSM nepatrili žiadne ďalšie hnuteľné alebo nehnuteľné veci.
12. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. Na základe vyššie cit. zákonného ustanovenia súd žalobcovi ktorý mal vo veci plný úspech pretože žaloba bola zamietnutá priznal plnú náhradu trov konania, pričom o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.