Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-255-2015.pdf
PDF · 80.25 KB
No categories available
8CoP/255/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého S. S., nar. XX.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Košice, dieťaťa rodičov A. O., nar. X.X.XXXX, bývajúcej v A. na Y. ul. č. XXXX/XX, t.č. v D. na M. ul. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Beátou Vrabcovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Popradskej ul. 68 a O. S., nar. X.XX.XXXX, bývajúceho v O. č. XXX, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k.: 27P 217/2014-78 z 15.4.2015 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril maloletého S. do osobnej starostlivosti matky, rozhodol, že obaja rodičia majú právo rozhodovať a spravovať jeho majetok. Otca maloletého dieťaťa zaviazal prispievať na jeho výživu 180,-€ mesačne, počnúc dňom 18.7.2014 do budúcna, ktoré má platiť vždy do 15.-ho dňa v mesiaci matke maloletého. Dlžné výživné 1.059,47 € za obdobie od 18.7.2014 do 30.4.2015 zaviazal otca uhradiť matke v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Pri tomto rozhodnutí právne vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, § 72 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, § 77 ods. 1 a § 160 ods. 1 O.s.p. a vykonaného dokazovania, kedy mal za preukázané, že rodičia maloletého S. nie sú manželia, v spoločnej domácnosti žili naposledy v A., odkiaľ matka s maloletým dieťaťom po nezhodách s otcom odišla do Košíc a súčasne podala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Od tohto obdobia sa stará o maloleté dieťa výlučne sama. Pri určení výšky výživného konajúci súd prihliadol na možnosti otca, ktorý inú vyživovaciu povinnosť nemá, jeho priemerný mesačný zárobok je 1.071,80 € a matka je na rodičovskej dovolenke. Vzhľadom na uvedené, dospel k záveru, že určené výživné vo výške 180,-€ je vzhľadom na vykonané dokazovanie a zákonné ustanovenia, je primerané a dôvodné. Pri určení dlžného výživného prihliadol na skutočnosť, že otec prispieval odkedy matka opustila spoločnú domácnosť na výživu maloletého dieťaťa 50,-€ mesačne, za obdobie 9 mesiacov a v naturáliách prispel celkove 185,90€, preto z dlhu za obdobie od 18.7.2014 do 30.4.2015 odčítal čiastku 635,90€, ktorú preukázateľne uhradil.
Proti výrokom o výživnom a dlžnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, určil výživné na maloletého 120,- € mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku a súčasne rozhodol o styku s maloletým tak, že otec bude oprávnený sa s ním stretávať vždy druhý víkend v mesiaci v sobotu v čase od 9.00 do 19.00 hod. a v nedeľu od 9.00 do 15.00 hod. bez prítomnosti matky. Vyslovil presvedčenie, že určené výživné 180,-€ mesačne je vzhľadom na vek maloletého dieťaťa neprimerane vysoké a presahuje jeho možnosti. Zdôraznil, že na maloletého
prispieva aj nefinančnou formou, a to zakupovaním oblečenia, plienok, hygienických potrieb, stravy a hračiek. Uviedol, že konajúci súd nesprávne vychádzal z jeho priemerného mesačného zárobku, ktorý vychádzal zo zárobku o 73,-€ vyššieho ako reálne má. Uviedol, že jeho skutočný priemerný mesačný zárobok je 950 až 980,- €. V súčasnej dobe žije v nájomnom byte so svojou priateľkou, kde uhrádza 256,- € mesačne, ktoré platia každý vo výške jednej polovice. Sám platí mesačný úver za auto 155,-€ mesačne, úver spoločnosti Cetelem 45,- € mesačne, telefón 54,-€ a internet 15,-€ mesačne. Z uvedeného je zrejmé, že mesačne pravidelne platí z príjmu povinné platby vo výške 561,-€. Konštatoval, že konajúci súd mu určil len povinnosti a neposkytol mu žiadne práva, predovšetkým neupravil styk s maloletým dieťaťom. Vyslovil presvedčenie, že aj keď je maloletý v útlom detskom veku, je schopný o neho sa postarať, aj bez prítomnosti matky. Vyslovil presvedčenie, že matka maloletého dieťaťa súdnym konaním sleduje len to, aby on bol zaviazaný platiť na maloleté dieťa vysokým výživným, avšak neakceptuje žiadne jeho práva a snahy o možnosť podieľať sa aj osobne na jeho výchove. Výživné maximálne vo výške 120,-€ mesačne, považuje za primerané a dostatočné, tak vzhľadom k jeho priemernému mesačnému zárobku, jeho odôvodneným výdavkom ako aj k veku maloletého dieťaťa.
K odvolaniu otca sa písomne vyslovila matka maloletého dieťaťa. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a zákonný potvrdil v celom rozsahu. Vyslovila presvedčenie, že konajúci súd rozhodol správne a zákonne, keď určil výživné vo výške 180,-€, ktoré považoval za primerané a dostatočné, a to tak vzhľadom k finančným pomerom otca, jeho odôvodneným a nevyhnutným výdavkom, ako aj vzhľadom k veku maloletého dieťaťa a jeho odôvodneným potrebám. Zdôraznila, že súd prvého stupňa riadne vykonal dokazovanie týkajúce sa aj naturálnych plnení otca voči maloletému dieťaťu a zohľadnil všetky plnenia, ktoré otec zdokladoval. Uviedla, že tvrdenia otca o jeho veľkom záujme podieľať sa osobne na výchove maloletého dieťaťa sú účelové a zavádzajúce, o čom svedčia jeho skutočné návštevy maloletého v Košiciach, resp. jeho záujem byť s maloletým dieťaťom v čase, keď ona sa zdržiavala v A.. Konkrétne uviedla, že odkedy sa odsťahovala do Košíc, v mesiaci január, február, marec otec maloletého sľúbil, že ho navštívi, čo sa však nestalo. Naopak, ona cestovala s dieťaťom do A. v mesiaci september, október a november 2014, kedy v každom mesiaci tam zotrvala 4 dni a otec bol v styku s maloletým v každom uvedenom mesiaci tri dni asi po dve hodiny, keďže podľa jeho vyjadrenia nemohol ostať dlhšie kvôli svojmu programu. V mesiaci apríl, máj 2015 ona opätovne bola v Malackách, kde zotrvala po 4 dni, pričom odporca mal záujem stretnúť sa s dieťaťom len v dvoch dňoch po dobu 1,5 hodiny. V súvislosti s preukázaným odôvodňovaním výdavkov, ktoré otec uviedol v odvolaní, matka maloletého poukázala na to, že ide o prevažne výdavky, ktoré nie sú nevyhnutného charakteru a pred ktorými má v zmysle zákonných ustanovení Zákona o rodine výživné prednosť. Ďalej uviedla, že aj odvolaciu námietku, týkajúcu sa úpravy styku považuje za nedôvodnú, nakoľko tak, ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania na súde prvého stupňa, jednoznačne obaja uviedli, že nežiadajú upraviť styk otca s maloletým dieťaťom, keďže samotný otec konštatoval, že sa môže s maloletým stretávať, kedykoľvek, čo mu matka maloletého umožňuje, z toho dôvodu výslovne upraviť styk s maloletým nežiadal. Zdôraznila, že ani v minulosti, ani v súčasnej dobe žiadnym spôsobom nebráni otcovi stretávať sa s maloletým, a to ani jeho rodinným príslušníkom. V závere svojho písomného vyjadrenia matka žiadala uhradiť trovy konania, spočívajúceho v právnom zastúpení vo výške 591,06 €.
Kolízny opatrovník sa písomne k vyjadreniu otca nevyjadril.
Výroky o zverení maloletého dieťaťa a povinnosť rodičov dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok odvolaním napadnuté neboli, preto nadobudli právoplatnosť a neboli predmetom odvolacieho konania (§ 206 O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia sa odvolací súd v celom rozsahu napadnutého rozhodnutia stotožňuje, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadal na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopnosti možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Taktiež prihliadal na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Poukazuje na to, že z určeného výživného pripadne na jeden deň približne 6,- €, čo vzhľadom na vek maloletého dieťaťa zodpovedá jeho odôvodneným potrebám. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu plní formou celodennej intenzívnej osobnej starostlivosti, a navyše jej súčasné finančné možnosti neumožňujú prispievať na výživu maloletého v zvýšenej miere, ktorá by nahradila vyživovaciu povinnosť otca, keďže je na materskej dovolenke a je poberateľkou len rodičovského príspevku. Odvolací súd dodáva, že rodičia nesú zodpovednosť za ich maloleté deti, ktorá je obsiahnutá v zákonom ustanovených rodičovských právach a povinnostiach. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je jednou z najdôležitejších zákonných povinností rodičov, pretože deti, ku ktorým zákonná vyživovacia povinnosť trvá, nie sú schopné samé sa živiť a sú plne odkázané na výživu svojich rodičov. Rodičia musia konať, správať sa a rozhodovať o zásadných veciach vždy so zreteľom na ich zákonné povinnosti a na lepší záujem maloletých detí. Posúdením schopnosti a možnosti otca aj odvolací súd dospel k totožnému záveru ako súd prvého stupňa, že je v jeho finančných možnostiach bez ohľadu na to, či jeho priemerný mesačný zárobok je tak ako uviedol konajúci súd 1.071,-€ alebo tak, ako vypočítal otec maloletého dieťaťa 950 až 980,-€ plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu bez akéhokoľvek existenčného ohrozenia seba a svojej domácnosti. K odvolacím námietkam ohľadom úpravu styku dodáva, že z obsahu zápisnice z pojednávania dňa 15.4.2015 str. 6 nepochybne vyplýva, že na otázku súdu, aby otec uviedol, či žiada upraviť styk, či sa s maloletým môže stretávať uviedol, že s dieťaťom sa môže stretávať, matka mu stretávanie umožňuje, a preto nežiada styk upraviť. Keďže sa rodičia na úprave styku dohodli, konajúci súd postupoval správne, keď nepoužil ust. § 36 ods. 1, kedy len ak sa rodičia nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkony rodičovských práv a povinností. Z uvedeného dôvodu odvolací súd na túto odvolaciu námietku otca neprihliadol. Navyše z obsahu vyjadrenia matky k odvolaniu vyplýva, že matka nebráni otcovi stýkať sa s maloletým dieťaťom, ani ďalším jeho rodinným príslušníkom. Odvolací súd dodáva, že v prípade, ak by medzi rodičmi maloletého dieťaťa nastala taká situácia, že matka by neumožňovala otcovi dostatočný styk s maloletým dieťaťom, otec má právo a možnosť si podať návrh na riešenie tejto otázky súdnou cestou. Pretože konajúci súd správne rozhodol aj o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, keďže započítal všetky finančné a naturálne plnenia, ktoré otec preukázal a zdokladoval, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku a konanie mohlo začať i bez návrhu v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a účastníkom trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.