Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10C-244-2015.pdf
PDF · 76.84 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/244/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Zdenko ŠVÁRNY, v právnej veci žalobcu Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, ul. Bardejovská 6, Košice, IČO: 31 701 914, zastúpeného JUDr. Peter Frajt, advokát, s.r.o., ul.Garbiarska 5, Košice, proti žalovanému N. S., Y.. X.X.XXXX, E. Ú. XXX, toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom pre konanie G. Č., pracovníčkou Okresného súdu Michalovce, v konaní o zaplatenie 60,60 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 60,60 EUR, úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne z dlžnej sumy od 12.6.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 78,17 EUR, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku 16,50 EUR, poštovného 1,70 EUR a trov právneho zastúpenia v sume 59,97 EUR, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.5.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 60,60 EUR ako aj trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný sa pri cestovaní dopravným prostriedkom žalobcu dňa 11.6.2014 nepreukázal platným cestovným lístkom. Kontrolný pracovník žalobcu - revízor mu preto uložil zaplatiť cestovné 0,60 EUR a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom 60,- €, spolu teda vo výške 60,60 EUR. Žalovaný túto sumu doposiaľ neuhradil, ani napriek písomnej upomienke „ Výzva k úhrade pohľadávky“ zo dňa 19.6.2014 zaslanú mu doporučene, v ktorej mu bola poskytnutá dodatočná lehota na plnenie.
Dňa 27.8.2015 vydal tunajší súd v konaní platobný rozkaz č. k. 10C/244/2015-17, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky žalobcu v zmysle predloženého návrhu v celom rozsahu. Platobný rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, keďže sa nachádza na neznámom mieste. Preto na ochranu práv v tomto konaní mu bol v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovený opatrovník pre konanie.
Súd vo veci nariadil pojednávanie. Na pojednávaní dňa 27.11.2015 súd vyššie citovaný platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu podľa § 173 ods. 2 O.s.p. pre jeho nemožnosť doručenia do vlastných rúk adresátovi.
Súd po oboznámení sa s podstatným obsahom pripojeného spisu, zistil tento skutkový stav:
V zmysle hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 11.6.2014 číslo dokladu * 107525, bola prepravným kontrolórom žalobcu - revízorom, vykonaná kontrola žalovaného, ktorý v uvedený deň v čase o 14.49 hod. cestoval linkou č. 56, číslo voza 3510 na úseku zastávok SOŠA - D.U smer MADRID bez platného cestovného lístka. Výzvou na zaplatenie zo dňa 19.6.2014 vyzval žalobca žalovaného k zaplateniu cestovného 0,60 €, poštovného 1,70 € a úhrady 60,- €, celkovej sumy 62,30 €. Žalovaný však na výzvu vôbec nereagoval.
Podľa § 760 Občianskeho zákonníka, Zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa § 761 Občianskeho zákonníka, dopravca je povinný starať sa pri preprave najmä o bezpečnosť a pohodlie cestujúcich a pri hromadnej preprave im umožniť používanie spoločenských a kultúrnych zariadení. Podrobnosti upravia prepravné poriadky.
Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zák. č. 56/2012 o cestnej doprave ( účinný od 1.3.2012 ), vodič, iný člen osádky autobusu a revízor sú oprávnení uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, povinnosť zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu, alebo preukázať svoju totožnosť a poskytnúť údaje potrebné na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady podľa § 14 ods. 2.
Podľa § 14 ods. 1 písm. d) citovaného zákona, cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.
Podľa § 14 ods. 2 zákona, ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.
Podľa § 16 ods. 5 tohto zákona, cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po celý čas prepravy a bezprostredne pri vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke autobusu, revízorovi alebo osobe poverenej výkonom odborného dozoru.
Podľa § 17 ods. 2 zákona, sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.
V súlade so zmluvou o preprave osôb, Tarifou DPMK, a.s. a s Prepravným poriadkom DPMK, vznikla tak povinnosť žalovanému zaplatiť cestovné a úhradu (pokutu) v celkovej sume 62,30 € ( uplatnené cestovné 0,60 € + úhrada 60,- € + poštovné 1,70 € )
Na základe takto vykonaného dokazovania súd mal jednoznačne za preukázané, že žalovaný cestoval vo vyššie uvedený deň bez platného cestovného lístka tak, ako je to podrobne rozpísané v Hlásení o porušení tarifných a prepravných podmienok. Uplatnenú pohľadávku žalobcu vo výške 60,60 € + poštovné 1,70 € v zmysle „Výzvy k úhrade pohľadávky“ doposiaľ nezaplatil.
S poukazom na zistené skutočnosti ako aj vyššie citované zákonné ustanovenia, súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 60,60 € a uplatnených ostatných nákladov tykajúcich sa poštovného 1,70 € v zmysle návrhu žalobcu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. l nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ( v znení účinnom od 1.2.2013 ), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Pretože žalovaný je s úhradou dlhu voči žalobcovi v omeškaní, súd preto priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne z dlžnej sumy 60,60 € od 12.6.2014 do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý úspech nemal. Priznaná náhrada trov konania žalobcu pozostáva jednak zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 €, poštovného 1,70 € ako aj trov právneho zastúpenia vo výške 59,97 € ( za 2 úkony právnej pomoci á 16,60 € - príprava a prevzatie zastúpenia, - podanie návrhu na začatie konania + 2x režijný paušál á 8,39 € /r. 2015/ ) + 20 % DPH v zmysle §§ 10/1, 13a/1, 16/3, § 18/3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, cestou tunajšieho súdu.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods.3 O.s.p., to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a O.s.p./, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.