Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoE-662-2014.pdf
PDF · 72.31 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/662/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: P., s.r.o., so sídlom v V., P. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: Anna M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Zelená č. XXX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 24872/14, o vymoženie 405,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 22.10.2014, č. k. 11Er/755/2014-10, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj exekučný súd alebo súd prvého stupňa) napadnutým uznesením exekúciu exekučné konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že dňa 14.8.2014 exekútor predložil súdu žiadosť o uvedenie poverenia pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 405,77 € s prísl. na základe návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., zo dňa XX.XX.XXXX, č. SR 01833/08, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.4.2008 a vykonateľnosť dňa 17.4.2008. Vec právne posúdil podľa ust. § 251 ods. 4, § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3 O.s.p.. Lustráciou v registri „Er“ súd prvého stupňa zistil, že pod sp. zn. 14Er/470/2008 bolo súdom vedené exekučné konanie vo veci rovnakých účastníkov pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 20.424,- Sk priznanej totožným exekučným titulom - rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s. č. SR 01833/08 zo dňa 20.3.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.4.2008 a vykonateľnosť dňa 17.4.2008. Uznesením zo dňa č.k. 14Er 470/2008-29 zo dňa 29.3.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.8.2012, súd exekúciu zastavil. Dôvodom zastavenia exekúcie bol neprijateľná zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka, ktorá bola súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 4.9.2007. Predmetné rozhodnutie bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach, č.k. 14CoE/97/2012-50 zo dňa 29.6.2012 potvrdené. Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený dovolanie a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 3Cdo/325/2012 zo dňa 14.11.2012 dovolanie oprávneného odmietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.2.2013.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd mal za preukázané, že o exekúcii vedenej na základe totožného exekučného titulu vo veci rovnakých účastníkov už bolo súdom v konaní 14Er 470/2008 právoplatne rozhodnuté. Ide tu teda o prekážku res iudicata, pričom sa jedná o neodstrániteľnú prekážku konania. Súd preto v zmysle citovaného ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že v predmetnej fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhodol výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013. Uviedol, že v danom prípade je v exekučnom konaní nemožnosť existencie prekážky rozhodnutej veci ( res iudicata) a Exekučný súd neprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta, § 109 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní aplikovať res iudicatu. V zmysle § 159 ods. 3 O.s.p., je potrebné vecou chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Na vytvorenie prekážky rozhodnutej veci je nutné, aby vec bola meritórne prejednaná a aby bolo o tejto právnej veci rozhodnuté. Namietal ďalej, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete ”vec”, ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo ale len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania, preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Vôľa zákonodarcu takisto ukazuje nato, že v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku právoplatne rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Vyššie uvedeným postupom teda podľa oprávneného exekučný súd porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne účastníkom odňal možnosť konať pred súdom, nakoľko o ich návrhu na vykonanie exekúcie nebolo rozhodnuté. Exekučný súd prekročil svoju právomoc a v danej fáze neprípustným spôsobom rozhodol o zastavení exekučného konania.
Povinná a súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Uznesenie je vo výroku o zastavení exekučného konania vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
Podľa ust. § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Podľa ust. § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Na základe toho istého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn.: SR 01833/08 zo dňa 20.3.2008 bola vedená exekúcia v prospech toho istého oprávneného a proti tej istej povinnej. Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením zo dňa 29.03.2012 č.k. 14Er 470/2008-29 exekúciu zastavil v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.06.2012 č.k. 14CoE/97/2012-50, ktorý napadnuté uznesenie potvrdil. Oprávnený v predmetnej veci podal proti uzneseniu Krajského súdu dovolanie, ktoré Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 14.11.2012 sp. zn.: 3Cdo 325/2012 odmietol.
Odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo 311/2012 zo dňa 28.03.2013, podľa ktorého prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa v exekučnom konaní posudzuje primerane k špecifikám tohto konania. Keďže Exekučný poriadok nemá ustanovenie upravujúce prekážku právoplatne rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie primerane aplikovať ustanovenie §
159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne upravuje zásadu, v zmysle ktorej platí, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Primeranosť použitia citovaného ustanovenia sa prejavuje napríklad v tom, že v sporovom konaní v zásade platí, že o veci samej súd rozhoduje rozsudkom ( ust. § 152 ods. 1 prvá veta O.s.p.), pričom zákon stanovuje prípady, v ktorých súd o veci samej rozhodne uznesením, zatiaľ čo v exekučnom konaní súd vždy rozhoduje len uznesením.
Z uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu vyplýva, že keďže Exekučný poriadok nemá ustanovenie upravujúce prekážku právoplatne rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie subsidiárne aplikovať ustanovenie O.s.p., ktoré upravujú inštitút res iudicata.
Odvolací súd má preto za to, že exekučný súd v konaní postupoval správne, keď zastavil exekučné konanie ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Exekučný súd vo svojom uznesení správne skonštatoval, že res iudicata je procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť, nakoľko súd už právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku je neprípustná a toto rozhodnutie teda predstavuje prekážku rozhodnutej veci.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie o zastavení exekučného konania ako vecne správne podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.