Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8T/39/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Manduchom na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 27.11.2015 takto

rozhodol:

Obžalovaný:

C. D., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom F. F., Q. XXX/XX, prechodne bytom F., U. 3,

j e v i n n ý , ž e

opakovane dňa 05.08.2015 v čase o 19.20 hod. v Trenčíne na ulici U. vošiel do spoločných priestorov bytového domu č. 3, kde pristúpil k bytu č. XX, ktorý sa nachádza na 4 poschodí a ktorý užíva spoločne s manželkou Y. D., trvale bytom F. F., Q. XXX/XX, prechodne bytom F., U. X/XX, kde následne po opakovanom poučení a vykázaní zo dňa 05.08.2015 v čase o 03.30 hod. zvonil na bytový zvonček, napriek tomu, že potvrdením Obvodného oddelenia PZ Trenčín o vykázaní zo spoločného obydlia č. DU:1805/TN-2015 zo dňa 04.08.2015 bol dňa 04.08.2015 od 22.00 hod. do dňa 06.08.2015 do 22.00 hod. vykázaný zo spoločného obydlia v zmysle o Policajnom zbore, pričom vykázanie sa vzťahovalo na byt č. XX a spoločné priestory bytového domu na adrese L. U. č. X v F.,

t e d a

maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že sa dopustil závažného a opakovaného konania, aby zmaril vykázanie zo spoločného obydlia vydané podľa osobitného predpisu.

T ý m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa odsek 1 písmeno g) . Z a t o m u s ú d u k l a d á

podľa odsek 1 s použitím , s prihliadnutím k odsek 2 , k písmeno l) a k písmeno m) so súhlasom obžalovaného trest povinnej práce vo výmere 80 (osemdesiat) hodín.

Podľa odsek 1 je obžalovaný povinný vykonať trest povinnej práce najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu.

Podľa odsek 3 je obžalovaný povinný vykonávať trest povinnej práce osobne a to vo voľnom čase bez nároku na odmenu.

odôvodnenie:

Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie v uvedenej trestnej veci nedostavil napriek tomu, že mal doručenie predvolania na hlavné pojednávanie riadne vykázané dňa 23.10.2015, t.j. bol naň riadne a včas predvolaný, obžalovaný až na hlavnom pojednávaní prostredníctvom svedkyne Y. D. ospravedlnil svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní z dôvodu jeho zlého zdravotného stavu, pričom neprejavil záujem o využitie svojho práva účasti na hlavnom pojednávaní. Navyše si obžalovaný nesplnil povinnosť v zmysle ustanovenia odsek 2 , podľa ktorého v prípade ospravedlnenej neúčasti obvineného na úkone súdu zo zdravotných dôvodov je obvinený povinný predložiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný, bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. O tejto povinnosti bol obžalovaný riadne poučený. Keďže boli splnené podmienky na konanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného podľa ustanovenia odsek 2, odsek 3 , obžalovaný sa mal možnosť v prípravnom konaní vyjadriť ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby, v prípravnom konaní boli dodržané všetky procesné ustanovenia v zmysle a spolu s predvolaním na hlavné pojednávanie bol obžalovaný upozornený na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a tiež bol poučený v zmysle ustanovenia odsek 2 . Súd v zmysle odsek 2 vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, keďže s prihliadnutím k povahe veci a jej závažnosti bolo možné i bez výsluchu obžalovaného na hlavnom pojednávaní a bez jeho súčinnosti pri dokazovaní náležite zistiť skutkový stav, teda v takej kvalite, ktorá vylúči dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom pre spravodlivé rozhodnutie súdu. Pričom s prihliadnutím k vyššie uvedenému bolo možné prejednaním veci na hlavnom pojednávaní v neprítomnosti obžalovaného dosiahnuť účel trestného konania, ktorý je vyjadrený v ustanovení .

Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie vyššie uvedeného skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie na návrh prokurátora prečítaním zápisnice o výpovedi obžalovaného z prípravného konania, výsluchom svedkyne Y. D. a oboznámením listinných dôkazov.

Podľa odsek 4 bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o výpovedi obžalovaného z prípravného konania, kedy uviedol: „K samotnému skutku sa viac vyjadrovať nebudem, nakoľko som všetko uviedol vo svojej výpovedi zadržaného, pričom ku spáchaniu skutku sa v plnej miere priznávam tak, ako je to uvedené v uznesení o vznesení obvinenia, ktoré mi bolo doručené. Uvádzam, že toto moje konanie bolo podmienené tým, že v čase páchania skutku som sa domnieval, že už doba, po ktorú som bol vykázaný, pominula a teda nič protiprávne som nekonal. Taktiež som sa domnieval, že lehota vykázania je 24 hodín a tá uplynula, pričom už po ozrejmení situácie viem, že keby je aj taká krátka lehota ako som sa domnieval, ani tá neuplynula a teda v tomto prípade som sa dopúšťal protiprávneho konania. Ku skutku sa v plnej miere doznávam a svojho konania ľutujem. To je všetko čo chcem k veci uviesť. Do budúcnosti sa budem podobnému konaniu vyvarovať.“

Svedkyňa Y. D. na hlavnom pojednávaní uviedla: „Ja som volala políciu, aby usmernili môjho manžela, aby ho ukľudnili. Policajti sa ma pýtali, či chcem, aby bol manžel vykázaný z obydlia, s čím som súhlasila, že na nejakú dobu aby ho vykázali z nášho spoločného bývania. Policajti povedali obžalovanému, že musí ísť na nejakú dobu preč z domu a potom po uplynutí doby sa môže vrátiť. Pýtali sa takisto obžalovaného, že kam pôjde. Obžalovaný im na to povedal, že k svojej matke do Žiliny. Lenže potom sa obžalovaný vrátil asi po hodine, dokonca ešte keď tam boli policajti. Aj policajti mi povedali, že pri hlavnom vchode ho našli sedieť. On ani nevošiel dovnútra. Potom, čo policajti našli obžalovaného sediaceho pred bytovým domom pred vchodom pri zvončekoch, zobrali ho so sebou a vtedy ho aj písomne vykázali zo spoločného obydlia. Vtedy prišli aj pre mňa, aby som uskutočnila výpoveď. Šla som spať a počas spánku som sa zobudila na krik môjho manžela, ktorý kričal pred bytovým domom, že Y. otvoríš mi, alebo nie, čo bolo v čase o 02.30 hod. dňa 05.08.2015. Toto opakovane vykrikoval, pričom stál na chodníku, ja som ho videla z okna bytu. Začiatkom novembra - 6. alebo 7. začal obžalovaný s dobrovoľnou ústavnou psychiatrickou liečbou v súvislosti s nadmerným užívaním alkoholických nápojov, resp. závislosťou od užívania týchto alkoholických nápojov. Sám obžalovaný mi povedal, že už chce s alkoholom skoncovať. Liečil sa ústavne do 23.11.2015. Spolužitie medzi mnou a obžalovaným je od

23.11.2015 v poriadku. Žijeme spolu už 35 rokov a môžem naozaj potvrdiť, že odkedy sa vrátil z liečenia, neužíva alkoholické nápoje. Preto ani nedochádza medzi nami k nejakým verbálnym konfliktom. Ja som poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku vo výške 108,- Eur, manžel poberá starobný dôchodok vo výške asi 303,- Eur. My bývame s manželom v spoločnej domácnosti v dvojizbovom byte sami. A keďže sa jedná o prenajatý byt, nájomné nás mesačne vyjde 290,- Eur.“

Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia a poučenie, potvrdenie o dychových skúškach, lustrácie v registri priestupkov a odpis z RT.

Súd na základe zabezpečených dôkazov, potrebných pre náležité objasnenie predmetného skutkového stavu trestnej veci, ich vykonaním a vyhodnotením mal bezpochyby za preukázané, že sa skutok uvedený vo výrokovej časti tohoto rozsudku stal, a že tohoto sa dopustil v celom rozsahu obžalovaný. Obžalovaný bol zo spáchania tohto skutku, usvedčovaný okrem viacerých skutočností, ktoré potvrdzoval však aj sám obžalovaný, a tieto korešpondovali so závermi iných vykonaných dôkazov, predovšetkým výpoveďou svedkyne Y. D. v konaní pred súdom, tiež všetkými relevantnými zabezpečenými a vykonanými listinnými dôkazmi, pričom súd nemal žiaden relevantný dôvod o pravdivosti a hodnovernosti týchto usvedčujúcich dôkazov pochybovať. Uvedené vykonané dôkazy totiž vzájomne korešpondujú, na seba nadväzujú a vytvárajú ucelený a logický reťazec usvedčujúci obžalovaného zo spáchania predmetného skutku. Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný opakovane dňa 05.08.2015 v čase o 19.20 hod. v F. na ulici U. vošiel do spoločných priestorov bytového domu č. X, kde pristúpil k bytu č. XX, ktorý sa nachádza na 4 poschodí a ktorý užíva spoločne s manželkou Y. D., trvale bytom F. F., Q. XXX/XX, prechodne bytom F., U. X/XX, kde následne po opakovanom poučení a vykázaní zo dňa 05.08.2015 v čase o 03.30 hod. zvonil na bytový zvonček, napriek tomu, že potvrdením Obvodného oddelenia PZ Trenčín o vykázaní zo spoločného obydlia č. DU:1805/TN-2015 zo dňa 04.08.2015 bol dňa 04.08.2015 od 22.00 hod. do dňa 06.08.2015 do 22.00 hod. vykázaný zo spoločného obydlia v zmysle o Policajnom zbore, pričom vykázanie sa vzťahovalo na byt č. XX a spoločné priestory bytového domu na adrese L. U. č. X v F..

Na základe uvedeného preto súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania predmetného skutku a po právnej stránke tento posúdil ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa odsek 1, písmeno g) , pretože boli naplnené v celom rozsahu tak formálne znaky (subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka) ako aj materiálny znak, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku. Pritom neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepríčetnosť obžalovaného, či zníženie jeho príčetnosti. Naplnená teda v zmysle vyššie uvedeného bola aj objektívna stránka tým, že obžalovaný maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že sa dopustil závažného a opakovaného konania, aby zmaril vykázanie zo spoločného obydlia vydané podľa osobitného predpisu. Súčasne bola naplnená aj subjektívna stránka, t. j. úmysel, a to vo forme priameho (dolus directus). Objektom v danom prípade je záujem na riadnom výkone rozhodnutí iných orgánov verejnej moci. Materiálna stránka, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti bol celkom zrejme vyšší než nepatrný aj s poukazom na charakter spáchaného skutku, keď obžalovaný opakovane nerešpektoval vykázanie štátnym orgánom zo spoločného obydlia, tiež s poukazom na všeobecnú recidívu obžalovaného.

Obžalovaný bol doposiaľ päťkrát priestupkovo riešený, v troch prípadoch bol uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa odsek 1 písmeno d) o priestupkoch a v dvoch prípadoch bol uznaný vinným z priestupku proti verejnému poriadku podľa odsek 1 písmeno a) o priestupkoch, s tým, že posledné tri priestupky sú zo dňa 09.09.2015, 04.08.2015, resp. 13.10.2015. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 9x súdne trestaný, z toho v prevažnej miere za trestné činy proti iným právam a slobodám, resp. proti majetku. Prvé tri odsúdenia má obžalovaný zahladené a naposledy bol rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 06.07.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.07.2011 uznaný vinným zo spáchania trestného činu zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa odsek 1 písmeno a), b) , za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky 6 mesiacov so zaradením do na výkon trest so stredným stupňom stráženia, z ktorého bol dňa 02.07.2013 podmienečne prepustený s probačným dohľadom so skúšobnou dobou 3 roky.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy ( odsek 4 ).

Keďže sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu, trestný čin úprimne oľutoval, súd prihliadol k poľahčujúcej okolnosti v zmysle písmeno l) . Bola zároveň naplnená aj priťažujúca okolnosť podľa písmeno m) , keďže obžalovaný bol pred spáchaním predmetného trestného činu odsúdený. Pretože u obžalovaného je vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd ukladal trest v rámci trestnej sadzby do 2 rokov odňatia slobody. Obžalovaný bol v minulosti opakovane súdne trestaný, v prevažnej miere za trestné činy proti iným právam a slobodám, resp. proti majetku, teda jedná sa o všeobecného recidivistu, boli mu ukladané rôzne druhy trestov, na druhej strane však bola preukázaná náprava v spolužití obžalovaného s manželkou, teda svedkyňou Y. D., ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že spolužitie medzi ňou a obžalovaným je od 23.11.2015 v poriadku, žijú spolu už 35 rokov a môže naozaj potvrdiť, že odkedy sa vrátil z liečenia, neužíva alkoholické nápoje a preto ani nedochádza medzi nimi k nejakým verbálnym konfliktom. Preto vzhľadom na osobu páchateľa, okolnosti prípadu a tiež charakter predmetného trestného činu, dospel súd k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný a preto mu uložil trest výchovného charakteru a teda trest povinnej práce vo výmere 80 (osemdesiat) hodín, pričom obžalovaný v rámci svojho výsluchu v procesnom postavení obvineného dňa 06.08.2015 prejavil súhlas s uložením tohto trestu. Takto uložený trest, svojim charakterom a so zohľadnením najmä osobných a majetkových pomerov obžalovaného, pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel trestu v zmysle odsek 1 , t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného generálno-preventívneho účinku, je dostatočným trestom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.