Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34C-296-2015.pdf
PDF · 95.89 KB
Case nature
Area
Subarea
34C/296/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Lučivjanskou, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, právne zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Dr. VI. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 697 270, proti žalovanému: I. B., D.. XX.X.XXXX, naposledy bytom Ľ. XX, G., zast. opatrovníčkou Dagmar Dominikovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, o zaplatenie 177,59 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 48,59 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 48,59 EUR odo dňa 27.12.2013 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca podal prostredníctvom právneho zástupcu dňa 25.5.2015 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 177,59 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 27.12.2013 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným zmluvu o pripojení s dodatkom, na základe ktorých mu zapožičal SIM kartu, poskytol nový mobilný telefón značky Samsung Galaxy Young blue, ktorého predajná cena predstavovala 130,- EUR, akciová cena 1,- EUR, preto rozdiel v poskytnutej zľave predstavoval sumu 129,- EUR, a zároveň poskytoval žalovanému telekomunikačné služby, za ktoré sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu. Žalovaný porušil podmienky zmluvy tým, že riadne a včas nezaplatil mesačné úhrady za poskytnuté služby vyfakturované faktúrami za obdobie 2013/08 - 2013/09 vo výške 52,57 EUR, z ktorých neskôr suma 3,98 EUR bola pri pokuse o pokonávku žalobcom odpísaná.
Predmetom konania je preto suma 177,59 EUR pozostávajúca z nezaplatenej úhrady za neuhradené poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 48,59 EUR, náhrada škody vo výške 129 EUR za rozdiel medzi predajnou cenou mobilného/telekomunikačného zariadenia odporcovi, ako aj úrok z omeškania z uvedenej sumy a náhrada trov konania.
Žalovanému súd ustanovil pre jeho neznámy pobyt opatrovníka v osobe zamestnankyne súdu, a to uznesením č.k. 34C/296/2015-32, právoplatným dňa 13.11.2015.
Žalobca súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.
Opatrovníčka žalovaného ústne do zápisnice pre súdom dňa 13.11.2015 súhlasila s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. (§ 115a ods. 2 O.s.p.) Súhlas účastníkov s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania alebo výslovné vzdanie sa práva na prejednanie veci sa vzťahuje aj na odvolacie konanie. O tejto skutočnosti musia byť účastníci konania poučení. (§ 115 a ods. 3 O.s.p.)
Vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie, pretože rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ide o drobný spor, súd v súlade s ust. § 115a ods. 1 O.s.p. rozhodol vec bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., vyúčtovanými faktúrami a pokusom o pokonávku a zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzatvorili dňa 8.8.2013 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. V. s dodatkom, na základe ktorých bola žalovanému zapožičaná SIM karta, ku ktorej bolo priradené účastnícke číslo XXXXXXXXXX, a ktorej predmetom bolo poskytovanie v zmluve špecifikovaných telekomunikačných programov a služieb.
Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. Žalobca vyfakturoval žalovanému poskytnuté služby faktúrami v celkovej výške 52,57 EUR, a to faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.8.2013 splatnou dňa 30.8.2013 na sumu 41,17 EUR a faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.9.2013 splatnou dňa 30.9.2013 na sumu 11,40 EUR.
Pokusom o pokonávku zo dňa 12.12.2013 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 52,57 EUR v lehote 15 dní od doručenia, z ktorej odpísaním zanikla pohľadávka žalobcu vo výške 3,98 EUR.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je dôvodná iba čiastočne.
Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1. 11. 2011, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1.11. 2011, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať:
a.) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b.) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c.) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d.) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e.) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f.) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g.) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h.) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i.) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia. Podľa ustanovenia § 43 ods. 12 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1.11. 2011, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, má súd za dostatočne preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu platnej zmluvy o poskytovaní služieb, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému SIM kartu a poskytoval služby.
Na základe uzatvorených zmlúv žalobca dodal žalovanému služby a s poukazom na č.l. 6.2 písm. b/ Všeobecných podmienok, je tento povinný platiť cenu za poskytnuté služby. Súd nepodrobil súdnej kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá a z úradnej moci (ex offo) súd nezistil ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho úkonu v časti ceny služieb. Preto súd žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby vo výške 48,59 EUR vyhovel, nakoľko žalovaný ako dlžník má povinnosť z platného záväzku zaplatiť cenu služby (§ 494 Občianskeho zákonníka).
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Je nepochybné, že sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 48,59 EUR, a preto má žalobca nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.
Po vykonanom dokazovaní však súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 129,- EUR, t.j. rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou
cenou, po zohľadnení počtu celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej.
Žalovaný v Dodatku k zmluve o pripojení vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za zvýhodnenú akciovú cenu len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať dohodnuté služby počas dohodnutej doby, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu).
Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa ustanovenia § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa ustanovenia §420 Občianskeho zákonníka je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.
Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.
V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie predpokladu - protiprávny úkon. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov.
Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa čl. 4.1 týchto Všeobecných podmienok, platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. Ďalej všeobecné podmienky upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých uvedených dôvodov. Podľa čl. 2 Všeobecných podmienok (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bod 2.1 - spoločnosť Podľa čl. 2 Všeobecných podmienok (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bod 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe. Podľa čl. 2 bod 2.6 Všeobecných podmienok, zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania. Podľa ustanovenia § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
V predmetnom konaní žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal a ani zo strany žalovaného súd nemal preukázané, že by takúto listinu od žalobcu obdržal. Treba teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy so žalovaným preukázané nebolo, a teda žalovaný svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil (na tom nič nemení, že vo faktúre je účtovaný poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy), čím nie je daný predpoklad vzniku škody - protiprávny úkon.
Čo sa týka samotného vzniku škody, k tomu je potrebné uviesť, že podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii.
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkový hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.
Podľa žalobcu, škoda mu vznikla ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu, za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu, tento predáva mobilný telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za tento mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu.
S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.
Na základe uvedeného súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 129,- EUR, a to aj spolu s úrokom z omeškania.
Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V danom prípade mal žalobca v konaní úspech len čiastočný, pretože súd žalobe vyhovel len v časti o zaplatenie 48,59 EUR (27,36%), čo je neúspechom žalovaného. V časti o zaplatenie 129,- EUR (72,64%) však súd žalobu zamietol, čo je úspechom žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalovaný, ktorému by patrila náhrada trov konania po odpočítaní jeho neúspechu od úspechu, vo výške 45,28% z celkových trov konania. Žalovaný si však náhradu trov konania neuplatnil, ani mu žiadne trovy konania nevznikli. Preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. V prevažnej miere neúspešnému žalobcovi náhrada trov konania nepatrí.
Podľa ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia. V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p. ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).