Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoP-14-2015.pdf
PDF · 76.17 KB
Case nature
Subarea
11CoP/14/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky: Mgr. C. C., rod. D., nar. XX.X.XXXX, štátna občianka D., trvale bytom D. XXX, XXX XX E. E., prechodne bytom S. K. H. X, XXXX F. D.. B., J., J., právne zastúpenej JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, ul. Moyzesova 46, proti odporcovi: Ing. G. C., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan V., bytom B. XX, XXX XX J., V. O., v konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 30P/219/2015- 9 zo dňa 15.6.2015, jednohlasne takto
rozhodol:
Ruší uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie v predmetnej veci z dôvodu nedostatku právomoci Okresného súdu Prešov pre toto konanie, pričom ide o neodstrániteľnú podmienku konania podľa § 104 ods.1 O.s.p.. Zároveň rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo podľa § 146 ods.1 písm. c/ O.s.p.. Citujúc ustanovenia § 1, 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, Čl. 3 ods.1 písm. a/ Nariadenia Rady (ES) 2201/2003 o súdnej právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov vo veciach manželských a vo veciach rodičovských práv a povinností, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva v spojení s § 103 O.s.p., okresný súd považoval za preukázaný posledný spoločný obvyklý pobyt manželov na území J., kde stále navrhovateľka býva. Preto navrhovateľka musí podať návrh na rozvod na príslušnom súde v J.. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal potrebu rešpektovania zásad určovania právomoci súdom členských štátov v týchto veciach manželských a veciach rodičovských práv a povinností, podľa ktorých je vhodnejšie mať jeden právny akt pre otázky rozvodu a rodičovských práv a povinností v čo najlepšom záujme dieťaťa, najmä z hľadiska blízkosti.
Proti rozhodnutiu okresného súdu podala včas odvolanie navrhovateľka písomným podaním zo dňa 3.7.2015 z dôvodov podľa § 205 ods.2 písm. a/ a f/ v spojení s § 221ods.1 O.s.p., ktorým vo vzťahu k predmetu odvolania navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a vrátil ho Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie. Rozhodnutie považuje za nesprávne a namieta, že okresný súd postupoval pri posúdení miesta obvyklého pobytu manželov ako základného kritéria pre posúdenie právomoci nedôsledne a povrchne a nezohľadnil podstatné kritéria potrebné pre posúdenie miesta obvyklého pobytu. Súd pri vydaní rozhodnutia neposudzoval otázku miesta posledného obvyklého pobytu manželov ako skutkovú otázku, ale fakticky bez bližšieho odôvodnenia uzavrel, že posledným obvyklým pobytom manželov bola domácnosť v J., keďže v nej žili od roku 2009 do roku 2011 a navrhovateľka tam stále býva. Odvolateľka konštatuje, že podľa ustálenej judikatúry zodpovedá pojem „obvyklý pobyt“ miestu, ktoré vykazuje určitý stupeň začlenenia osoby do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, čo súd pri vydávaní rozhodnutia nezohľadnil. Poukázala na to, že ako D.tátna občianka s trvalým pobytom na území D. O. manželstvo uzavrela na území D. republiky, z manželstva sa jej s odporcom
na území D. republiky narodilo dieťa, ktoré je štátnym občanom D. republiky, má trvalý pobyt na území D. republiky a používa D. jazyk ako svoj materinský jazyk. Ďalej odvolateľka uviedla, že v J. žije len prechodne na čas výkonu jej práce euroúradníka a neplánuje tam zostať, plánuje návrat na územie D. republiky. Štátne občianstvo, miesto trvalého pobytu, jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby sú jednoznačne a bezpochyby späté so D. republikou ako domovským štátom navrhovateľky. Zo samotného návrhu navrhovateľky na začatie konania vyplýva, že pred pôrodom maloletého C. sa s odporcom presťahovali na územie D. republiky k navrhovateľkiným rodičom, kde po narodení maloletého dieťaťa istý čas žili. V danom konaní o rozvod manželstva, ktoré je v zmysle zákona o rodine neoddeliteľne späté s konaním o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, je podľa odvolateľky potrebné prihliadnuť aj na miesto obvyklého pobytu dieťaťa, ktorým je D. republika, keďže maloletý používa D. jazyk ako svoj materinský jazyk, je D.tátnym občanom s trvalým pobytom na území D. republiky. Maloletý C. si je tiež vedomý svojej štátnej príslušnosti, jeho rodinné prostredie je vytvárané od jeho narodenie výlučne odvolateľkou a jej rodičmi. Odvolateľka tiež poukazuje na to, že rovnako ako maloleté dieťa neovláda francúzsky jazyk na požadovanej úrovni pre štátne orgány v J.. Otec maloletého je štátnym občanom V. O., kde žije a má trvalý pobyt. Odporca svojho syna v J. nenavštevuje a ani nie je predpoklad, že by sa zúčastnil súdneho konania v J.. Odporca bol doposiaľ ochotný svojho syna navštevovať iba na území D. republiky. Navrhovateľka sa na D. súd obrátila po vzájomnej dohode s odporcom, ktorý túto skutočnosť bezvýhradne akceptoval najmä pre výraznú podobnosť právnej úpravy štátov, ktorých sú štátnymi orgánmi. Odvolateľka sa preto domnieva, že ako reprezentant súdnej moci má právomoc konať a rozhodnúť o jej návrhu po dôkladne vykonanom dokazovaní k otázke rozvratu jej manželstva, ale ja k otázke ďalšej úpravy rodičovských práv a povinností.
Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľky bez nariadenia pojednávania podľa § 212 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.
Právomoc súdov vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva sa v prípade členských štátov EÚ spravuje Nariadením Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej Nariadenie). Podľa článku 3 ods. 1 tohto nariadenia majú vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva právomoc súdy členského štátu a) na ktorého území - majú manželia obvyklý pobyt, alebo -manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo - má odporca obvyklý pobyt, alebo -v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo - má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo -navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade veľkej Británie a Írska tam má „domicil“; b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia „domicil“.
Z predloženého spisu vyplýva, že navrhovateľka je štátnou občiankou D. republiky a trvalým pobytom na jej území, konkrétne vo E. E. minimálne od roku 2006 (podľa výpisu z registra obyvateľov), zatiaľ čo odporca je štátnym občanom V. O. s trvalým pobytom na jej území. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G. zväzok XX ročník XXXX strana XXX por.č. XXX. Do júna 2011, podľa tvrdenia navrhovateľky, bola spoločná domácnosť manželov v J.. Po tomto období sa navrhovateľka s odporcom presťahovali do spoločnej domácnosti k navrhovateľkiným rodičom na území D. O.. V uvedenej domácnosti žili istý čas aj po narodení spoločného dieťaťa. Z danej skutočnosti je teda zrejmé, že posledný obvyklý pobyt manželov sa nachádzal na území D. O., a navrhovateľka má na území SR stále trvalý pobyt.
Podľa bodu 44 rozsudku Súdneho dvora z 22. decembra 2010 vo veci C-497/10 PPU treba konštatovať, že Nariadenie neobsahuje žiadnu definíciu pojmu „obvyklý pobyt“. Použitie prídavného mena „obvyklý“ umožňuje jednoducho dospieť k záveru, že pobyt musí vykazovať určitú stabilitu alebo pravidelnosť. Podľa bodu 45 daného rozsudku, podľa ustálenej judikatúry z potreby jednotného uplatňovania práva Únie a zo zásady rovnosti vyplýva, že znenie ustanovenia práva Únie, ktoré neobsahuje žiadny výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a rozsah pôsobnosti, si v zásade vyžaduje autonómny a jednotný výklad v celej Európskej únii, ktorý musí zohľadňovať kontext ustanovenia a cieľ sledovaný príslušnou právnou úpravou. Keďže články Nariadenia, ktoré uvádzajú pojem obvyklý pobyt, neobsahujú výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť zmysel a rozsah tohto pojmu, toto určenie sa musí vykonať s ohľadom na kontext ustanovení a cieľ nariadenia, a to najmä cieľ vyplývajúci
z jeho odôvodnenia č. 12, podľa ktorého ním stanovené kritériá právomoci sú konštruované tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, a najmä kritériu blízkosti. To znamená, že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých prípadov zmeny pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností.
Podľa bodu 44 rozsudku Súdneho dvora z 2. apríla 2009 vo veci C-523/07, pojem obvyklý pobyt dieťaťa treba vykladať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.
Z predloženého spisu vyplýva, že maloleté dieťa, t.č. vo veku štyroch rokov, nemá rodinné ani sociálne väzby na území J. T. a v čase rozhodnom pre posudzovanie právomoci súdu na konanie v predmetnej veci, práve naopak jeho väzby sú orientované na územie D. republiky, kde sa nachádza rodina jeho matky. Pobyt maloletého dieťaťa hodnotí matka - navrhovateľka ako dočasný, viažúci sa výlučne k jej pracovnému pôsobeniu v J. a vzhľadom na celkové okolnosti súd tento pobyt nevyhodnotil ako trvalého charakteru. Bude preto v najlepšom záujme maloletého, aby sa konanie o úpravu rodičovských práv a povinností a rovnocenne s tým spojené konanie o rozvod manželstva účastníkov konalo na území D. republiky.
Podľa § 7 ods.1 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Z vyššie uvedených dôvodov má odvolací súd za preukázanú právomoc súdov D. republiky a pre určenie príslušnosti konkrétneho súdu na území D. republiky je určujúcim preto právny poriadok D. republiky, konkrétne § 88 ods. 1 písm. a) O.s.p..
Odvolací súd preto, v zmysle vyššie uvedeného, rozhodol vo veci tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (§ 221 ods.1 písm. f/ a písm. h/, ods.2 O.s.p.).
Naviac vo veci rozhodol vylúčený sudca (§ 221 ods. 1 písm. g) O.s.p.), o čom svedčí vyjadrenie sudkyne a následné rozhodnutie o pridelení veci inému sudcovi (§ 15 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.