Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cb-10-2015.pdf
PDF · 106.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9Cb/10/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Fujerikom v právnej veci žalobcu : PERFORA spol. s r.o., so sídlom Trstínska cesta 19, Trnava, IČO: 34 136 576, právne zastúpeného JUDr. Alexandrom Florišom, advokátom so sídlom v Trnave, Paulínska 24, proti žalovanému : TATRALIFT a.s., so sídlom Poľná 4, Kežmarok, IČO: 31 655 629, o zaplatenie 5.694,74 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie nad sumu 1.200,- Eur a nad sumu úrokov z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 275,94 Eur od 23.09.2014 do 26.05.2015, zo sumy 5.418,80 Eur od 27.10.2014 do 26.05.2015, zo sumy 5.000,- Eur od 27.05.2015 do 23.06.2015, zo sumy 4.500,- Eur od 24.06.2015 do 30.07.2015, zo sumy 4.000,- Eur od 31.07.2015 do 27.08.2015, zo sumy 3.500,- Eur od 28.08.2015 do 28.09.2015, zo sumy 2.200,- Eur od 29.09.2015 do 25.10.2015, zo sumy 1.800,- Eur od 26.10.2015 do 23.11.2015 a zo sumy 1.200,- Eur od 24.11.2015 do zaplatenia zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.200,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 275,94 Eur od 23.09.2014 do 26.05.2015, zo sumy 5.418,80 Eur od 27.10.2014 do 26.05.2015, zo sumy 5.000,- Eur od 27.05.2015 do 23.06.2015, zo sumy 4.500,- Eur od 24.06.2015 do 30.07.2015, zo sumy 4.000,- Eur od 31.07.2015 do 27.08.2015, zo sumy 3.500,- Eur od 28.08.2015 do 28.09.2015, zo sumy 2.200,- Eur od 29.09.2015 do 25.10.2015, zo sumy 1.800,- Eur od 26.10.2015 do 23.11.2015 a zo sumy 1.200,- Eur od 24.11.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1.756,78 Eur a iných trov konania vo výške 78,70 Eur, to všetko na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.02.2015 domáhal zaplatenia 5.694,74 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 275,94 Eur od 23.09.2014 do zaplatenia a zo sumy 5.418,80 Eur od 27.10.2014 do zaplatenia, ako aj paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe objednávok žalovaného dodal žalovanému na dodacích listov tovar, ktorého cenu mu vyúčtoval faktúrou č. 201420252 znejúcou na sumu 275,94 Eur a faktúrou č. 201402173 znejúcou na sumu 5.418,80 Eur. Pretože žalovaný ani na základe upomienok predmetné faktúry neuhradil, žalobca si prostredníctvom tejto žaloby uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej sumy 5.694,74 Eur spolu s úrokom z omeškania zo súm vyúčtovaných faktúrami odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti, do zaplatenia.
Žalovaný v odpore zo dňa 09.03.2015, podanom proti platobnému rozkazu, ktorý súd vydal na návrh žalobcu uviedol, že podľa jeho dokladov, ktoré má k dispozícii, sú záväzky voči žalobcovi nižšie, ako žalobca uviedol vo svojej žalobe a takáto výška nezodpovedá skutkovému a právnemu stavu veci. Preto má za to, že žalobca si svoje nároky z neuhradených faktúr uplatňuje z časti neoprávnene.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, objednávky AD34118 zo dňa 17.07.2014, potvrdenia objednávky č. IvJ2142701, dodacieho listu č. 14KE00781 zo dňa 05.09.2014, faktúry č. 201420252 zo dňa 08.09.2014, objednávky č. AD34154 zo dňa 08.08.2014, potvrdenia objednávky č. SiF2142965, dodacieho listu č. 140003727 zo dňa 21.08.2014, faktúry č. 201402173 zo dňa 27.08.2014, upomienky č. 2 zo dňa 30.10.2014, upomienky č. 1 zo dňa 20.11.2014, upomienky č. 2 zo dňa 28.11.2014, pokusu o zmier zo dňa 02.12.2014, výzvy na úhradu pohľadávky zo dňa 16.12.2014, odporu žalovaného zo dňa 09.03.2015, písomných vyjadrení žalobcu zo dňa 04.05.2015, 19.06.2015, 24.09.2015, 25.11.2015 a 27.11.2015, písomných vyjadrení žalovaného zo dňa 07.05.2015, 03.09.2015 a 26.11.2015, prepravného listu zo dňa 22.08.2014, výpisu z e - mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
Žalovaný si objednávkou č. AD34118 zo dňa 17.07.2014 objednal u žalobcu tovar (ťahokov) špecifikovaný v tejto objednávke. Žalobca dodanie tohto tovaru potvrdil žalovanému potvrdením objednávky č. IvJ2142701 s tým, že cena objednaného tovaru mala byť 275,94 Eur. Predmetný tovar žalobca dodal žalovanému a z tohto dôvodu dňa 05.09.2014 vystavil dodací list č. 14KE00781. Dodanie tovaru realizoval pracovník žalobcu dňa 08.09.2014 s tým, že na tomto dodacom liste sa nachádza pečiatka s názvom a sídlom žalovaného. Z tohto dôvodu žalobca zároveň vystavil dňa 08.09.2014 faktúru č. 201420252, ktorou v súlade s cenou tovaru uvedenou v potvrdení objednávky vyúčtoval žalovanému sumu 275,94 Eur. Táto faktúra bola splatná dňa 22.09.2014 a tým, že prevzatie faktúry v mene žalovaného je potvrdené pečiatkou obsahujúcou obchodné meno a sídlo žalovaného a nečitateľným podpisom fyzickej osoby.
Okrem toho si žalovaný objednávkou č. AD34154 realizovanou dňa 08.08.2014 objednal u žalovaného tovar špecifikovaný v tejto objednávke, ktorá bola žalobcom potvrdená potvrdením objednávky č. SiF2142965 zo dňa 08.08.2014. Na základe uvedeného žalobca dodal prostredníctvom dopravcu - spoločnosti LAGERMAX tento tovar žalovanému, o čom žalobca predložil dodací list č. 140003727, na ktorom sa nachádza pečiatka obsahujúca obchodné meno a sídlo žalovaného. Zároveň s dodaním tohto tovaru žalobca vystavil žalovanému dňa 27.08.2014 faktúru č. 201402173 znejúcu na sumu 5.418,80 Eur.
Nakoľko žalovaný uvedené faktúry neuhradil žalobca vyhotovil dňa 20.11.2014 upomienku č. 1 a dňa 28.11.2014 upomienku č. 2, ktorými od žalovaného žiadal zaplatenie sumy 5.418,80 Eur. Okrem toho žalobca vystavil dňa 30.10.2014 upomienku č. 2 adresovanú žalovanému, ktorou žiadal zaplatenie sumy 275,94 Eur. Nakoľko žalovaný na tieto upomienky žiadnym spôsobom nereagoval, žalobca vyhotovil dňa 02.12.2014 pokus o zmier adresovaný žalovanému a následne, už prostredníctvom právneho zástupcu, aj výzvu na úhradu pohľadávky vyhotovenú dňa 16.12.2014. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že aj napriek dodaniu tovaru a vyššie uvedeným upomienkam a výzvam, žalovaný sumy vyúčtované vyššie uvedenými faktúrami doposiaľ neuhradil.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07.05.2015 uviedol, že voči žalobcovi neeviduje žiadne nevysporiadané záväzky. Okrem toho poukázal na to, že žalobca súdu nepredložil žiadne doklady, ktoré by preukazovali oprávnenosť ním uplatneného nároku. Navyše objednávky nie sú potvrdené ich oprávneným zástupcom a tiež nie je zrejmé, či fakturovaný tovar skutočne prevzal ich zástupca.
Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 04.05.2015 podanom k odporu žalovaného ako aj v písomnom vyjadrení zo dňa 19.06.2015 poukázal na skutkový stav opísaný v žalobe, ktoré podložil listinnými dôkazmi. Uviedol, že tovar dodal žalovanému riadne a včas, čo žalovaný potvrdil na príslušných dodacích listoch podpisom svojho zamestnanca a svojou pečiatkou. V prípade dodania tovaru v hodnote 5.418,80 Eur, tento bol dodaný prostredníctvom prepravnej služby Lagermax a v prípade dodania tovaru v hodnote 275,94 Eur bol tento dodaný motorovým vozidlom žalobcu. Následne boli žalovanému vystavené a doručené uvedené faktúry s tým, že ako poukázal žalobca, žalovaný doposiaľ žiadnym spôsobom nenamietal a ani u neho nereklamoval dodanie tovaru, jeho kvalitu, množstvo a cenu. Tiež nerozporoval vystavenie a doručenie faktúr. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného
o nekonaní prostredníctvom jeho oprávnených zástupcov, žalobca uviedol, že objednávka žalovaného bola dôsledkom víťazstva žalobcu v elektronickej aukcii, pričom uskutočňovanie elektronických aukcií a objednávok za žalovaného realizovala Ing. Anna Dratvová, ktorá pracuje na nákupnom oddelení žalovaného. Prevzatie tovaru v oboch prípadoch potvrdil samotný žalovaný na príslušných dodacích listoch, ktoré v sklade tovaru za žalovaného prevzal pán Jozef Boron, ktorý ako zamestnanec žalovaného pracuje v sklade, a teda je na takúto činnosť poverený, o čom svedčí aj skutočnosť, že disponoval pečiatkou žalovaného. Obranu žalovaného tak považuje za účelovú, ktorá nemá žiadny právny a ani skutkový základ a ktorej cieľom je oddialenie povinnosti žalovaného uhradiť jeho splatné záväzky. Na podporu svojich tvrdení žalobca predložil súdu prepravný list dopravcu Lagermax, z ktorého vyplýva preprava tovaru totožného s objednávkou a jeho prevzatie dňa 22.08.2014 pánom Boronom.
Žalobca písomným podaním zo dňa 24.09.2015 vzal svoju žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie 2.194,74 Eur s príslušenstvom a to z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby uhradil túto sumu, čo žalovaný sám oznámil súdu písomným podaním zo dňa 03.09.2015, pričom predložil aj výpis z účtu, z ktorého vyplýva, že dňa 28.08.2015 uhradil sumu 500,- Eur, dňa 31.07.2015 sumu 500,- Eur, dňa 24.06.2015 sumu 500,- Eur, dňa 27.05.2015 sumu 275,94 Eur a dňa 27.05.2015 sumu 418,80 Eur, čo spolu predstavuje sumu 2.194,74 Eur.
Žalobca vzal svoju žalobu písomným podaním zo dňa 25.11.2015 tiež čiastočne späť z dôvodu, že žalovaný uhradil dňa 29.09.2015 sumu 700,- Eur, dňa 29.09.2015 sumu 600,- Eur a dňa 26.10.2015 sumu 400,- Eur, teda spolu uhradil sumu 1.700,- Eur. Z tohto dôvodu sa žalobca domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.800,- Eur spolu s úrokom z omeškania zodpovedajúcim príslušnej výške a dňu čiastočnej úhrady. Žalobca tiež písomným podaním zo dňa 27.11.2015 doručeným súdu pred pojednávaním konaným dňa 27.11.2015 vzal svoju žalobu v časti o zaplatenie 600,- Eur s príslušným úrokom z omeškania späť, nakoľko žalovaný túto sumu uhradil dňa 24.11.2015. Žalovaný súdu dňa 26.11.2015 doručil písomné podanie, ku ktorému pripojil prehľad pohybov na účte svedčiacom o vyššie uvedených čiastkových úhradách. Na základe týchto čiastočných späťvzatí žaloby sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.200,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 275,94 Eur od 23.09.2014 do 26.05.2015, zo sumy 5.418,80 Eur od 27.10.2014 do 26.05.2015, zo sumy 5.000,- Eur od 27.05.2015 do 23.06.2015, zo sumy 4.500,- Eur od 24.06.2015 do 30.07.2015, zo sumy 4.000,- Eur od 31.07.2015 do 27.08.2015, zo sumy 3.500,- Eur od 28.08.2015 do 28.09.2015, zo sumy 2.200,- Eur od 29.09.2015 do 25.10.2015, zo sumy 1.800,- Eur od 26.10.2015 do 23.11.2015 a zo sumy 1.200,- Eur od 24.11.2015 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448 .
Podľa § 411 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
Podľa § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný.
Podľa § 447 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka , ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.
Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka , ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Podľa § 16 Obchodného zákonníka podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.
Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka , ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369 , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
Podľa § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
Podľa § 96 ods. 1 , 2 a 3 O.s a 3 O.s.p. O.s.p. , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, žalovaný si u žalobcu na základe objednávok č. AD34118 a č. AD34154 objednal tovar špecifikovaný v týchto objednávkach, pričom obe objednávky v mene žalovaného realizovala Ing. Anna Dratvová. Prijatie oboch objednávok žalobca potvrdil písomnými potvrdenia č. IvJ2142701 a č. SiF2142965, pričom tovar uvedený žalobcom v potvrdeniach objednávok je zhodný s tým tovarom, ktorý žalovaný požadoval vo svojich objednávkach. Zaslaním objednávok a ich potvrdením došlo v zmysle § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka k uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle § 409 Obchodného zákonníka . Z označenia tovaru uvedeného v objednávkach ako aj z predmetu podnikania zapísaného v obchodnom registri u žalobcu a u žalovaného je zrejmé, že kúpna zmluva
sa týka ich podnikateľskej činnosti, a teda v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka je nutné na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným aplikovať právnu úpravu obsiahnutú v Obchodnom zákonníku .
Uzavretím kúpnej zmluvy vznikla v zmysle § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka žalobcovi, ako predávajúcemu povinnosť dodať žalovanému, ako kupujúcemu tovar, ktorý bol predmetom objednávky a previesť na neho vlastnícke právo k tomuto tovaru. Žalovanému, ako kupujúcemu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za dodaný tovar.
Nakoľko žalovaný v priebehu konania spochybnil dodanie a prevzatie tovaru, súd v rámci vykonaného dokazovania skúmal uvedenú skutočnosť a dospel k jednoznačnému záveru, že v oboch prípadoch bol tovar žalovanému riadne dodaný. V prípade tovaru objednaného objednávkou č. AD34118 bol tovar v súlade s touto objednávkou dodaný dňa 08.09.2014, čo vyplýva z dodacieho listu č. 14KE00781, na ktorom sa nachádza pečiatka žalovaného obsahujúca jeho obchodné meno a sídlo a v rámci tejto pečiatky aj nečitateľný podpis. Túto pečiatku s podpisom možno považovať za potvrdenie, že tento tovar bol prevzatým fyzickou osobou, ktorá disponuje pečiatkou žalovaného, a teda je z pohľadu žalobcu osobou oprávnenou preberať záväzky za podnikateľa (žalovaného). Rovnako dodanie tovaru žalovanému na základe objednávky č. AD34154 bolo realizované prostredníctvom dopravcu a potvrdené vystavením dodacieho listu č. 140003727 obsahujúceho rovnakú pečiatku žalovaného a podpis. Vo vzťahu k tejto dodávke tovaru žalobca súdu predložil prepravný list, z ktorého vyplýva, že dopravca - spoločnosť Lagermax, ktorú žalobca poveril dopravou tovaru, tento tovar dodala do skladu žalovaného, kde tovar prevzala osoba s menom Boron o 12.00 hod., pričom táto osoba uvedený prepravný list opatrila pečiatkou žalovaného a podpisom. Za situácie, kedy žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach uviedol iba všeobecnú pochybnosť o prevzatí tovaru jeho oprávnenými zástupcami, pričom neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá by podporila toto jeho tvrdenie, súd má v zmysle § 16 Obchodného zákonníka za to, že tovar za žalovaného prevzala osoba poverená týmito úkonmi v jeho prevádzkarni, čo je zrejmé z použitia pečiatky žalovaného na dodacích listoch, resp. na prepravnom liste. Žalobca pritom nie je oprávnený skúmať, ktorý zamestnanec žalovaného je týmito úkonmi skutočne žalovaným poverený a je potrebné sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že predpoklad oprávnenosti konania zamestnanca bol z jeho pohľadu daný dispozíciou tohto zamestnanca s pečiatkou žalovaného a tiež miestnom, kde tento zamestnanec úkon prevzatia tovaru realizoval, a tým bol sklad patriaci žalovanému. Za tejto skutkovej situácie súd uzatvára, že k dodaniu tovaru v oboch prípadoch došlo.
Žalovanému tak pri uvedenom závere o riadnom a včasnom dodaní tovaru v zmysle § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka a v zmysle 447 Obchodného zákonníka vznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu v súlade s dohodou, teda cenu, ktorá je uvedená v objednávkach a potvrdeniach objednávok a ktorá bola vyúčtovaná faktúrami č. 201420252 a č. 201402173, spolu znejúcimi na sumu 5.694,74 Eur. Napokon žalovaný ani v priebehu konania nespochybnil správnosť fakturácie kúpnej ceny a ani prevzatie týchto faktúr.
Ako vyplýva z čiastočných späťvzatí žaloby a z vyjadrení žalovaného, ku ktorým pripojil výpisy z účtu, žalovaný ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku uhradil viacerými splátkami sumu 4.494,74 Eur, teda viac ako 78 % zo žalovanej istiny. Tieto úhrady dlhu vzhľadom na ich výšku možno v zmysle § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka považovať za uznanie dlhu, čo potvrdzuje názor žalobcu o účelovej obrane žalovaného, s ktorým sa stotožnil aj súd.
Nakoľko žalobca vzal žalobcu v časti o zaplatenie nad sumu 1.200,- Eur a nad sumu úrokov z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 275,94 Eur od 23.09.2014 do 26.05.2015, zo sumy 5.418,80 Eur od 27.10.2014 do 26.05.2015, zo sumy 5.000,- Eur od 27.05.2015 do 23.06.2015, zo sumy 4.500,- Eur od 24.06.2015 do 30.07.2015, zo sumy 4.000,- Eur od 31.07.2015 do 27.08.2015, zo sumy 3.500,- Eur od 28.08.2015 do 28.09.2015, zo sumy 2.200,- Eur od 29.09.2015 do 25.10.2015, zo sumy 1.800,- Eur od 26.10.2015 do 23.11.2015 a zo sumy 1.200,- Eur od 24.11.2015 do zaplatenia späť pred prvým pojednávaním, súd konanie v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 96 O.s.p. v tejto časti zastavil a rozhodol tak, ako je uvedené v prvom odseku výrokovej časti tohto rozsudku.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového stavu a za aplikácie citovaných právnych predpisov dospel súd k záveru, že vo zvyšnej časti žalobného nároku, ktorá nie je predmetom čiastočných späťvzatí, je
žaloba žalobcu v celom rozsahu dôvodná. Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.200,- Eur, ako zostatok žalovaným doposiaľ neuhradenej kúpnej ceny za dodávku tovaru.
Nakoľko žalovaný neuhradil vyššie uvedené faktúry riadne a včas, dostal sa v zmysle § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka do omeškania s plnením svojho záväzku, čím žalobcovi v zmysle § 369 ods. 1 a 2 Obchodné Obchodného zákonníka vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške uvedenej v § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka , a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti oboch faktúr, z jednotlivých dlžných súm, po započítaní čiastočných úhrad za čas zodpovedajúci času, kedy žalovaný v priebehu konania tieto čiastočné úhrady realizoval a ktoré žalobca započítal na úhradu fakturovaných súm. Preto súd návrhu žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vyhovel a priznal mu úroky z omeškania tak, ako je to uvedené v druhom odseku výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že tento nároku je v súlade s čiastočnými úhradami žalovaného a je dôvodný pri závere súdu o dôvodnosti žalobného nároku, ako celku. Zároveň súd v zmysle § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Vo vzťahu k časti žalobného nároku, ktorá bola predmetom čiastočného zastavenia konania súd uzatvára, že k nemu došlo čiastočným späťvzatím žaloby z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby uhradil časť žalovanej istiny. Pre toto správanie sa žalovaného vzal žalobca žalobu, ktorá bola podaná dôvodne čiastočne späť, a preto mu v zmysle § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania v zastavujúcej časti. Vo zvyšku uplatňovaného nároku súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel, a preto vychádzajúc zo zásady úspešnosti upravenej v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. , právo na náhradu trov konania vzniklo úspešnému žalobcovi. Žalobcovi tak v zmysle vyššie citovaných ustanovení O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Preto súd žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 78,70 Eur pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh po vrátení zodpovedajúcej časti poplatku z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby pred prvým pojednávaním v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Súd o tomto vrátení časti súdneho poplatku rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.
Ďalej súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, a to na základe vyúčtovania, ktoré v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. žalobca doručil súdu dňa 27.11.2015. Preto súd v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška “) priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia, a to za sedem úkonov právnej služby (príprava a prevzatie zastupovania zo dňa 16.12.2014, vypracovanie predžalobnej výzvy zo dňa 16.12.2014, podanie žaloby zo dňa 03.02.20015, podanie vyjadrenia k odporu zo dňa 04.05.2015, podanie vyjadrenia vo veci samej zo dňa 19.06.2015, podanie vo veci samej zo dňa 25.11.2015 a zo dňa 27.11.2015 ) po 200,85 Eur, vychádzajúc z tarifnej hodnoty sporu vo výške 5.694,74 Eur. Ďalej mu priznal režijný paušál 2 x 8,04 Eur (za úkony právnej služby vykonané v roku 2014) a 5 x 8,39 Eur (za úkony právnej služby vykonané v roku 2015). Tarifná odmena a režijný paušál tak spolu predstavujú sumu 1.463,98 Eur, čo po zvýšení o 20 % daň z pridanej hodnoty, ktorej platcom je právny zástupca žalobcu, predstavuje trovy právneho zastúpenia vo výške 1.756,78 Eur. Všetky trovy konania je žalovaný v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný nahradiť na účet právneho zástupcu žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p. ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.