Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-289-2014.pdf
PDF · 97.91 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-40C/289/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľa: GA.V., s.r.o., E.: XX XXX XXX, so sídlom XXX XX N. č. XXX, zastúpený advokátkou: F. U. H., Q.., so sídlom M. č. 3, M., proti odporcom: 1/ C. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom V. č. 5, M., 2/ C. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom V. č. 5, M., obe t.č. bytom A. M. č. XXX/XX, o zaplatenie 9.927,60 eur takto,
rozhodol:
I. Odporkyne v 1. a 2. rade s ú p o v i n n é zaplatiť navrhovateľovi sumu 9.927,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 13.11.2013 až do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Odporkyne v 1. a 2. rade s ú p o v i n n é spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi na náhrade trov konania sumu 595,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a sumu 1.646,54 eur titulom trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. U. H., Q..
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.08.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporkyne v 1. a 2. rade zaplatiť mu sumu 9.927,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy od 09.11.2013 (neskôr podaním doručeným súdu pred vydaním platobného rozkazu upraveného na 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 13.11.2015) až do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe objednávky odporkýň a po vzájomnom odsúhlasení predbežnej ceny vykonal pre ne navrhovateľ fasádnické stavebné práce na stavbe rodinného domu v Hrubej M., postaveného na pozemku parc. č. XXX/XXX, k. ú. A. M., ktorý je zapísaný na LV č. XXX. Ceny vykonaných prác navrhovateľ vyfaktúroval faktúrou č. XXXX/XX zo dňa 28.10.2013, splatnou dňa 08.11.2013 vo výške žalobnej istiny 9.927,60 eur. Odporkyne si svoju povinnosť uhradiť cenu vykonaných prác nesplnili a to napriek viacerým ústnym urgenciám aj predžalobnej upomienke faktúru neuhradili, avšak ju ani žiadnym spôsobom nerozporovali. Práce objednala odporkyňa v 1. rade, výber farieb koordinovala odporkyňa v 2. rade. Rozostavaný rodinný dom, ktorý aj spoločne užívajú, je v ich podielovom spoluvlastníctve, každá v podiele 1 , z ktorého dôvodu zodpovedajú za úhradu prác spoločne a nerozdielne.
Vo veci bol dňa 18.08.2014 pod sp. zn. 26Ro 1797/2014 vydaný platobný rozkaz, ktorý bol zrušený uznesením zo dňa 23.10.2014 z dôvodu nemožnosti jeho doručenia odporkyniam.
Po prevzatí predvolania na pojednávanie nariadené vo veci odporkyňa v 2. rade zaslala súdu podanie označené ako odpor proti platobnému rozkazu, ktoré súd v súlade s ust. § 41 ods. 2 O.s.p. podľa jeho obsahu vyhodnotil ako vyjadrenie odporkyne v 2. rade k návrhu na začatie konania. Odporkyňa v 2. rade v ňom uviedla, že navrhovateľ s ňou nespísal zmluvu o dielo. Sumu chce od nej zaplatiť ešte raz, je
enormne vysoká a bez záruky. Preto žiadala o ustanovenie znalca z odboru stavebníctva na vyčíslenie hodnoty vykonanej práce a materiálu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie navrhovateľom predloženými listinnými dôkazmi - faktúrou č. XXXX/ XX vystavenou navrhovateľom dňa 28.10.2013, splatnou dňa 08.11.2013, predžalobnou upomienkou zo dňa 03.06.2014, výpisom z LV č. XXX pre k.ú. A. M., výpisom z Obchodného registra k osobe navrhovateľa a fotodokumentáciou preukazujúcou uskutočnenie prác, ako aj oboznámením sa s ďalším podstatným obsahom spisového materiálu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v roku 2013 uzavreli ústne zmluvu o dielo, na základe ktorej navrhovateľ pre odporkyne vykonal fasádnicke práce na stavbe rodinného domu v Hrubej M. v podielom spoluvlastníctve odporkýň v 1. a 2. rade, každá v podiele 1 k celku. Fasádnické práce boli uskutočnené riadne podľa objednávky, pričom ich kvalita nebola zo strany odporkýň rozporovaná, resp. práce voči navrhovateľovi nereklamovali.
Konateľ navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedol, že na základe ústnej dohody uzavretej v dome odporcu v Senci mal pre odporcu na tejto nehnuteľnosti vykonať práce, a to vápenno-cementové omietky spolu s opravami. Cena bola podľa neho určená za opravy pevnou sumou 20.000 Sk a za omietky 250 Sk za m2. Po vykonaní prác došlo k premeraniu domu, pričom dospeli k výmere 2.167 m2. Vykonané práce schválil synovec odporcu, na čo bola odporcovi vystavená faktúra po odpočítaní zálohových platieb na 15.258,66 eur.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že ho prvý krát telefonicky kontaktovala odporkyňa v 2. rade a potom jednal s oboma. Dom najskôr obhliadol a potom im dal cenovú ponuku. Diktoval odporkyniam cenu za m2, pričom staršia si to písala na papier. Chceli dom omietnuť zvonka, zatepliť vykier pod strechou a natiahnuť omietku, k čomu bolo treba lešenie. Po skončení prác sa to pomeralo a vyrátala sa končená cena. Ešte predtým rátali s predbežnou cenou 7.000 až 9.000 eur. Po skončení prác sa odporkýň pýtal na spôsob úhrady, či im má vystaviť faktúru, alebo im stačí potvrdenie o prevzatí ceny. Vyžiadali si faktúru kvôli dcére, ktorá mala mať firmu, na ktorú to chcela dať. Pri faktúre ale bolo treba doúčtovať DPH. K faktúre mu poskytli údaje, ktoré do nej písal. Po istom čase sa u ich viac krát zastavil a pýtal sa na úhradu. Tvrdili mu, že nemajú dom skolaudovaný a chceli počkať na kolaudáciu s tým, že si potom na dom vezmú hypotekárny úver, z ktorého dlžnú sumu uhradia. Bol u nich možno 7 až 10 krát a nakoniec sa pred ním začali skrývať. Aj ústne ich upozorňoval, že ak mu za práce nezaplatia, bude sa domáhať úhrady cez súd, čo ich bude stáť navyše advokátske trovy. Zmluvu uzavreli ústne, jedna z odporkýň sa pýtala na to, či uzavrú aj písomnú, na čo im ale povedal, že na menšie objekty zmluvy nezvykne spisovať a potom už nenástojili. Jeho podnikateľské vzťahy má zväčša založené na dôvere. Tiež im navrhol, aby si zmluvu spísali samy, že im dá pečiatku. Od odporkýň nedostal žiadnu zálohu, všetok materiál, vrátane farby na vonkajšie omietky a plystyrén na zateplenie zaplatil zo svojho.
Odporkyňa v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že ohľadom fasádnických prác jednala s konateľom navrhovateľa aj ona. O tejto stavebnej firme sa dozvedeli cez verejnú inzerciu. Telefonovala mu a objednali si ho, aby k nim prišiel urobiť fasádnické práce na dom - omietky a maľovku. Potom sa bavil už hlavne s mamou - odporkyňou v 2. rade. Prvýkrát k nim prišiel v lete 2012, kedy mal veľmi veľa práce a práce na ich dome vykonal až nasledujúci rok - v lete 2013. Na konkrétnych prácach sa dohodli s mamou. Nedal im písomnú zmluvu o dielo a menilo sa financovanie za m2 oproti začiatku. Predpokladané náklady boli dokonca zvýšené. Cenovú ponuku im napísal rukou, perom na papier, ktorý podľa jej tvrdenia mala k dispozícii doma. Povedal, že zmluvu o dielo prinesie a na základe nej bude dohodnutá suma, záruka a všetky podmienky. Malo to byť v priebehu toho, ako začal s prácami. Nevedela uviesť, akú mala predstavu, že budú práce celkovo stáť. Faktúru potom už riešila mama. Nevedela uviesť, kedy prišla, možno vtedy bola v zahraničí. Vyplatená suma bola z jej peňazí, ale nakoniec bola vyplatená zo spoločných peňazí, ktoré neboli vyberané z účtu a keďže s mamou žijú v spoločnej domácnosti boli ušetrené doma v hotovosti. Žiadne práce nereklamovali, lebo všetko to malo byť v zmluve o dielo a teda aj doba záruky.
Odporkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 2013 u nich navrhovateľ nejaké práce uskutočnil, ale nekončil ich a keď chcela, aby tak urobil, už ho to nezaujímalo. Dokonca chcel, aby mu zaplatili faktúru cez banku na sumu ešte o 20 % vyššiu. Faktúru, ktorú ona dostala bola na sumu viac ako 11.000 eur, s čím ona nesúhlasila , lebo sa jej to nezdalo. Keď sa s ním ústne dohodla, zaplatila mu to
potom v hotovosti. Stále k nim chodil, na čo mu povedala, aby sumu znížil. Dohadovali sa, chodil k nim a vyhrážala sa jej súdom a poslal na ňu policajtov a keď to znížil na vyše 9.000 eur asi po jednom mesiaci mu to zaplatila. Ako svedka mala na vyplatenie dcéru. Peniaze mu dala v hotovosti v piatok 08.11.2013 u nich doma, kedy sa postavil ku dverám a nechcel ísť ani dovnútra. Dcéra bola vtedy doma. Predtým bolo u nich veľa pracovníkov, ale nie keď mu dávala peniaze. Zobral od nich skoro 300.000,- Sk za prácu, ktorú ani nedokončil. Sumu uhrádzala vo všelijakých bankovkách, úschovy mali poschovávané všelikde doma v hotovosti, keď v dome bývajú od januára 2012. Potvrdenie o vyplatení peňazí jej mal dať navrhovateľ, ale ona bola rada, že sa ho zbavila.
Vzhľadom na argumentáciu odporkýň boli obe vyzvané, aby v lehote 10 dní od pojednávania, na ktorom sa uskutočnil ich výsluch založili do spisu v dvoch vyhotoveniach kópie listín, na ktoré sa odvolávali, t.j. cenovú ponuku a prvú faktúru. Na ďalší termín pojednávania sa odporkyne bez riadneho ospravedlnenia nedostavili a uloženú povinnosť si nesplnili a to ani na opakovanú výzvu súdu zo dňa 12.10.2105, ktorú odporkyňa v 1. rade riadne prevzala v A. M. prostredníctvom polície dňa 22.11.2015 spolu s predvolaním pojednávanie nariadené na 27.11.2017. Odporkyni v 2. rade polícia súdnu zásielku nedoručila z dôvodu, že im v čase doručovania v dome nikto neotváral. Z uvedenej adresy, na ktorej sa obe odporkyne zdržujú, ktorá skutočnosť vyplýva z priebehu konania, počas ktorého im na ňu už boli úspešne doručené súdne zásielky a aj zo správy samotnej polície, boli na pojednávanie nariadené na 27.11.2015 súčasne predvolávané aj poštou, pričom doručenie predvolania mali vykázané v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. dňa 11.11.2015.
Súd teda uskutočnil pojednávanie nariadené na 27.11.2015 v neprítomnosti odporkýň v 1. a 2. rade a to v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Až po vyhlásení rozsudku vo veci samej bol súdu dňa 27.11.2015 doručený bez akéhokoľvek komentára originál Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosi odporkyne v 1. rade (s uvedením presnej adresy, na ktorej sa počas PN bude zdržiavať A. M. XXX/XX) zo dňa 23.11.2015 z dôvodu úrazu a originál Žiadosti o ošetrovné z dôvodu ochorenia odporkyne v 1. rade z toho istého dňa vystavenú na meno odporkyne v 2. rade. Uvedené doklady bez akéhokoľvek sprievodného textu súd nemohol považovať za riadne ospravedlnenie neúčasti odporkýň podľa § 119 ods. 2 O.s.p., ktoré by eventuálne mohlo odôvodňovať odročenie pojednávania ani v prípade ich včasného doručenia.
Zmluvu o dielo upravuje § 631Občianskeho zákonníka. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zmluva o dielo je zmluva, ktorou sa jedna strana (zhotoviteľ) zaväzuje druhej strane (objednávateľovi), že pre ňu vykoná určité dielo na svoje nebezpečenstvo za odmenu. Zmluva o dielo je uzavretá, len čo sa zhotoviteľ a objednávateľ dohodli o podstatných náležitostiach zmluvy, a to o predmete diela, o tom, že dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa a o tom, že zhotovenie diela bude odplatné; výška ceny (odmeny) za zhotovenie diela môže byť dohodnutá až po vykonaní diela (§634). K platnosti tejto zmluvy nepredpisuje občiansky zákonník zvláštnu formu.
Ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu. Ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky (§ 634 Občianskeho zákonníka). Splatnosť ceny diela teda nastáva po skončení diela, t.z. súčasne s odovzdaním a prevzatím diela, ak nie je medzi zmluvnými stranami dohodnuté inak.
Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia.
Pokiaľ sa žalovaný bráni proti žalobe určitým tvrdením, musí o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce (teda aj prípadné rovnaké právo žalovaného) sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
V danom prípade bolo zhodnými tvrdeniami účastníkov preukázané, že medzi účastníkmi bola platne ústne uzavretá zmluva o dielo podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorá pre svoju platnosť nemusí byť uzavretá v písomnej forme, pričom nebolo preukázané, že by takúto formu účastníci vymienili. Navrhovateľ ako zhotoviteľ dohodnuté stavebné práce riadne a včas vykonal. Odporkyne nenamietali rozsah a trvanie prác, ani použité materiály. V konaní zostala sporná jedine dohoda o výške ceny diela, rozporovaná odporkyňami, z ktorého dôvodu boli vyzvané na predloženie cenovej ponuky, o ktorej tvrdili, že ňou disponujú a podľa ich tvrdení bola podstatne nižšia, než výsledná fakturovaná cena diela. Nakoľko napriek opakovanej výzve súdu odporkyne cenovú ponuku súdu nepredložili, súd má za to, že neuniesli svoje bremeno tvrdenia. Rovnako nepreukázali žiadnym relevantným dôkazom svoje tvrdenie, že navrhovateľovi uhradili bližšie nekonkretizovanú cenu za dielo (vo výške ale v zásade sa zhodujúcej sa so žalovanou sumou, ktorá skutočnosť svedčí v prospech navrhovateľa, že cena diela bola dohodnutá v sume, ktorá bola z jeho strany fakturovaná a neskôr uplatnená v tomto konaní). V tomto smere súd vyhodnotil ich obranu ako účelovú a ich vnútorne protirečivé a neurčité tvrdenia za nevierohodné, rovnako ako aj tvrdenie výlučne odporkyne v 2. rade až na pojednávaní vo veci, že dielo nebolo dokončené, ktorá skutočnosť je vyvrátená aj samotnou fotodokumentáciou pripojenou k návrhu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa javilo ako nanajvýš nehospodárne a nadbytočné v konaní nariaďovať znalecké dokazovanie na určenie ceny použitého materiálu a vykonaných prác. Za vykonané práce navrhovateľ účtoval cenu obvyklú v danom čase, čo preukázal preloženou faktúrou, ktorej doručenie odporkyne nerozporovali a taktiež žiadne z vykonaných prác nereklamovali. Fakturovanú sumu súd považoval za. primeranú, a teda práve z takejto ceny súd v súlade s ust. § 634 veta prvá Občianskeho zákonníka vychádzal vo svojom rozhodnutí.
Z vyššie uvedených dôvodov súd na základe cit. zákonných ustanovení rozhodol tak, že odporkyniam uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu v celkovej výške 9.927,60 eur vrátane DPH, ktorá spočívala z ceny 1.995 eur za vonkajšie omietky strojové, 250 eur za sieťkovanie venca s polystyrénom, 913 eur za podbitie konštrukcie, 770 eur za zateplenie zinc, 2.915 eur za fasádnu omietku farebnú, 700 eur za montáž a demontáž lešenia spolu s jeho nájmom na 30 dní v sume 630 eur a sumy 100 eur za dopravu, t.j. spolu sumy 8.273 eur bez DPH. Nakoľko vykonané práce predstavovali poskytnuté, resp. dodané služby pre účely zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom čase po zarátaní 20 % DPH zo sumu 8.273 eur vo výške 1.654,60 eur tak výsledná cena diela predstavuje sumu 9.927,60 eur, ktorú sumu odporkyne v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne, t.j. plnením jednej z odporkýň zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhej.
Súčasne súd odporkyne v 1. a 2. rade rovnako spoločne a nerozdielne zaviazal navrhovateľovi zaplatiť aj príslušenstvo pohľadávky, a to úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 13.11.2013, t.j. po splatnosti faktúry na cenu diela, keď k odovzdaniu diela a teda aj splatnosti ceny za dielo došlo už podstatne skôr - odovzdaním diela, ku ktorému došlo podľa zhodného tvrdenia účastníkov už v lete r. 2013. Navrhovateľom požadovaný úrok zodpovedá zákonnej úprave vyplývajúcej z ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase vzniku omeškania.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorému ako úspešnému účastníkovi konania vzniklo právo na náhradu jeho trov tieto v plnom rozsahu priznal. Preto súd odporkyne v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaviazal zaplatiť navrhovateľovi vzniknuté trovy konania v celkovej výške 2.242,04 eur, spočívajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 595,50 eur a z trov jeho právneho zastúpenia a to v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 6 úkonov
právnej služby (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. písomné podanie na súd - odpor, 3. účasť na pojednávaní 14.05.2015 odročené - 1 odmeny, 4. účasť na pojednávaní 18.06.2015, 5. účasť na pojednávaní 01.10.2015, 6. účasť na pojednávaní 27.11.2015) + 2 x režijný paušál á 8,04 eur (r. 2014) + 4 x režijný paušál á 8,39 eur (r. 2015) + 20 % DPH. V súlade s § 10 ods. 1 cit. vyhlášky z tarifnej hodnoty sporu 9.927,60 eur základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 253,50 eur. Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú celkom 1.646,54 eur (5 x 253,50 eur + 1 x 63,37 eur, 2 x 8,04 eur + 4 x 8,39 eur + 20%), ktoré mu súd i v plnom rozsahu priznal. Trovy sú odporkyne povinné zaplatiť do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa /§ 149 ods. 1 O.s.p./, resp. na jej účet č. 176273408/0900.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.: 1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.