Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-29-2018.pdf
PDF · 96.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4P/29/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudcom Mgr. Michalom Vigašom v právnej veci maloletej Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, štátnej občianky Slovenskej republiky, v konaní zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky L. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.Z., O. XXXX/XX, štátnej občianky Slovenskej republiky a otca J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom, B. XX, XXX XX E., K., štátneho občana Talianskej republiky, o úpravu výkonu rodičovských práv k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e maloletú Z. X., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti a výchovy matky maloletej. Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec maloletej J. X., nar. XX.XX.XXXX v C., K. J., je povinný s účinnosťou od 13.07.2018 prispievať na výživu maloletej Z. X., nar. XX.XX.XXXX sumou 300,-€ mesačne, ktorú sumu je otec maloletej povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.
III. Zročné výživné za obdobie od 13.07.2018 do 30.10.2022 k maloletej Z. X., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 15474,20-€, je otec maloletej povinný zaplatiť k rukám matky maloletej do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto výroku rozsudku.
IV. Styk otca s maloletou súd n e u p r a v u j e.
odôvodnenie:
(1) Návrhom doručeným súdu dňa 13.07.2018 sa navrhovateľka domáha úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej Z. X. tak, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti a výchovy matky a otcovi určená vyživovacia povinnosť k maloletej od júla 2018 vo výške 300,-€ mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred.
(2) Návrh odôvodnila tak, že otca maloletej spoznala popri práci v Taliansku. Istý čas spolu aj bývali, potom bývala samostatne a po narodení dcéry sa opäť nasťahovala k druhovi. Tam žil aj plnoletý syn otca dieťaťa a jeho synovec, o ktorých sa tiež musela starať. Otec maloletej sa o dcéru nestaral, čo odôvodňoval pracovnou zaťaženosťou, čo narušilo aj vzťahy s matkou dieťaťa. V domácnosti sa cítila ako hotelová chyžná. To sa nezmenilo ani potom, čo už bývali len traja. K tomu sa pridalo aj požívanie alkoholu druha a nadávky na jej osobu. Až po troch rokoch pokusov odísť na Slovensko súhlasil s tým, že môže odísť s dcérou, pretože aj tak na ňu nemal čas. S druhom sa úplne odcudzili.
(3) Otec dieťaťa sa k návrhu nevyjadril. Súd vykonal aj pokus doručiť mu písomnosti a vypočuť ho dožiadaným súdom v Taliansku, podľa adresy otca dieťaťa B. XX, XXX XX E., K., no bez úspechu, dožiadanie nebolo vybavené, zásielky neprevzal. Preto súd postupoval podľa § 116 CSP a návrh bol
formálne oznámený vyvesením na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu. Predvolanie otec dieťaťa neprevzal v úložnej lehote, teda na adrese, kde sa zdržiava. Ani neznámy pobyt účastníka konania, ani jeho procesná pasivita, o to viac pokiaľ sa javí byť účelová, nemôže byť prekážkou pre prejednanie veci, preto súd konal v neprítomnosti otca dieťaťa.
(4) Súd vychádza aj z toho, že ide o konanie o starostlivosť o maloleté dieťa, ktoré je nedeliteľne späté s právami a povinnosťami rodiča. Rodič bez ohľadu na to, či bolo alebo nebolo vydané rozhodnutie súdu, má si byť vedomý svojich práv a povinností vo vzťahu k dieťaťu. Pokiaľ rodič nie je z nejakého dôvodu v kontakte so svojim dieťaťom, je prirodzené sa o svoje dieťa zaujímať. Ak toto právo nemá v úmysle využiť, neznamená to, že sa tým zbavuje svojich rodičovských povinností, medzi ktoré patrí aj vyživovacia povinnosť. Procesná pasivita musí byť vykladaná na ťarchu povinného rodiča, nie ako jeho právo vyčkávať až bude vypátraný, kým budú vyšetrené za jeho pasivity jeho majetkové pomery a určená vyživovacia povinnosť. Inými slovami ak si povinný rodič svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne primerane neplní, má sa jej určenia súdom domáhať sám, pretože vyživovacia povinnosť nevzniká až rozhodnutím súdu, ale narodením dieťaťa, ktorého je rodičom o to viac, že zanedbávanie vyživovacej povinnosti má aj trestnoprávne následky.
(5) Právomoc konať a rozhodovať na slovenské súdy prešla podľa č. 8 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 (Brusel II bis). Ohľadom výživného podľa č. 3 písm. d/ nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti. Miestna príslušnosť je daná miestom obvyklého pobytu dieťaťa.
(6) Kolízny opatrovník navrhol v záverečnom prednese zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky a určiť otcovi primeranú vyživovaciu povinnosť.
(7) Súd vykonal následne dokazovanie na pojednávaní výsluchom navrhovateľky a oboznámením s listinnými dôkazmi a zistil tento pre právne posúdenie veci rozhodný skutkový stav. Súd konal v neprítomnosti otca dieťaťa podľa § 180 CSP.
(8) Podľa rodného listu je maloletá Z. X., Z.. XX.XX.XXXX narodená v B., K. J., Š. H. Q. J., dieťaťom L. X., Š. H. Q. J. a J. X., Š. H. K. J.. Matka dieťaťa nemá inú vyživovaciu povinnosť.
(9) Podľa potvrdenia o príjme matky maloletej v spol. ASSMANN WSW components, k.s. za obdobie január až september 2021 bol priemerný čistý mesačný príjem 675,-€.
(10) Podľa správy o šetrení pomerov v rodine z 03.10.2022 matka dieťaťa je poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 30,-€ mesačne. Býva so svojím otcom a maloletou v 3-izbovom byte, za ktorý sa uhrádza nájom 160,-€ mesačne, elektrická energia v sume 22,-€ mesačne, internet 10,-€ mesačne, telekomunikačné služby 38,-€ mesačne, tablet 25,-€ mesačne, poistenie bytu 50,-€ ročne.
(11) Súd z viacerých verejne dostupných zdrojov zistil, že priemerná mzda v Talianskej republike v roku 2020 bola 27997,-€/ročne t.j. 2333,08-€/mesiac. Priemerná mzda v Talianskej republike v roku 2022 je 2479,-€/mesiac brutto, 1740,-€/ mesiac netto. Priemerné hrubé mzdy v stavebníctve sú v rozmedzí 1362-3366,-€/ mesiac (zdroje: https://www.statista.com/statistics/416213/average-annual-wages-italy- y-on-y-in-euros/ https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_European_countries_by_average_wage https://bdex-es.com/italy/ ).
(12) Matka dieťaťa pred súdom uviedla dňa 14.12.2021, okrem iného že, otec dieťaťa pracoval a pracuje pre spol. Süd Tirol Boden ako obkladač bazénov, dlažieb, kúpeľní, jeho príjem bol do 7000,- €, okrem toho mal príjem z fušiek, ktoré robil so sinom a delil sa s ním o príjem, čo im vynieslo aj 5000,-€. Otec dieťaťa býva v podnájme v 3-izbovom byte s terasou s nájmom 800-9600,-€. Matke mal povedať, že na výživu dieťaťa od neho viac ako 350,-€ neuvidí. Na pojednávaní dňa 11.10.2022 matka dieťaťa uviedla, že býva v spoločnej domácnosti s dcérou a svojim otcom. Otec je na starobnom dôchodku. Vzhľadom k tomu, že otec mal psychickú poruchu, narobil si dlhy, ktoré sa mu zrážajú z dôchodku, z dôchodku mu zostáva 200 €. Tieto peniaze dáva do nájmu alebo na stravu. Na Slovensko sa ona s dcérou vrátila dňa 7.5.2018. Odkedy je na Slovensku, otec na dieťa neprispel ani eurom. Prerušili vzájomný kontakt ako sa vrátila na Slovensko, nekomunikoval s ňou ani s dcérou. Otec dieťaťa
nesúhlasil, aby sa vrátila, musela na neho tlačiť, aby podpísal súhlas. Potom možno telefonoval raz a raz sa mu snažila dovolať 4-ročná dcéra. Aj sľuboval, že prispeje na dcéru, no potom, že to má ona dať na súd. Na stránke jeho zamestnávateľa zistila, že je stále zamestnaný, našla ho na spoločnej fotke. Rovnako cez sociálne siete našla kontakt na jeho synovca, z tadiaľ vie, že býva stále na adrese, ktorú oznámila súdu v dedine Layon pri meste Brixen v Taliansku. Vedela o príjmoch otca dieťaťa kvôli tomu, že mal problémy a tak jeho výplata chodila na jej účet , potom chodila už výplata na účet jeho syna. Otec dieťaťa má ešte dve plnoleté deti, bývajú spolu, jeho mladší syn má 18 rokov a ešte študuje. Vie, že matke jeho syna dával 1000 €. S výdavkami na dcéru jej nepomáha nikto. Ona si ho zablokovala na sociálnych sieťach, stále má však jej telefónne číslo, kde blokovaný nie je. Pozná adresu kde s dcérou bývajú.
(13) Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rodine") rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
(14) Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
(15) Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
(16) Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
(17) Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
(18) Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5,6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
(19) Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako
aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
(20) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(21) Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (22) Na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedených ustanovení právnych predpisov súd dospel k právnemu záveru, že rodičovské práva a povinnosti k maloletej je nutné upraviť spôsobom ako vo výrokoch rozsudku.
(23) Výchovné prostredie matky, ktorá sa aj po rozchode osobne o dieťa stará, je najvhodnejším výchovným prostredím dieťaťa, ktoré evidentne otec dieťaťa nenamieta. Preto súd zveril maloletú do výchovy matke. Naďalej však majú právo zastupovať dieťa obaja rodičia.
(24) Otec sa s dcérou osobne dlhodobo nestretáva, zdržiava sa v cudzine. Styk dieťaťa s otcom teda nebolo potrebné upravovať, keďže v tejto otázke sa nijak svojho práva nedomáha, ani nie je preukázané, že by sa rodičia v tejto otázke mali nejaký spor.
(25) Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť, tu je potrebné uviesť, že súd vychádza z zo základného princípu uvedeného v citovaných právnych predpisoch, a to že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni rodičov, pričom tí majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pretože životná úroveň rodičov je daná schopnosťami a možnosťami, nemožno pri jej určovaní vychádzať zo subjektívnych ani krátkodobých okolností. Preto nie je dôvodom pre určovanie minimálneho výživného strata zamestnania, ani dočasná práceneschopnosť, a už vôbec nie procesná pasivita. Hoci otec dieťaťa bol o návrhu informovaný fikciou o jeho doručení zverejnením návrhu, tak súd má aj za to, že má vedomosť o tom, že je povinný na výživu svojho dieťaťa prispievať a to pravidelne, vyživovacia povinnosť sa bežne v štátoch Európskej únie upravuje a vychádza z práva hmotného. Súd neúspešne dožiadal o vypočutie otca dieťaťa, nemal tak ako zisťovať jeho majetkové pomery. On sám nemal za potreby o nich matku dieťaťa ani súd informovať, ani iniciovať súdne konanie, ktorým by sa mu primerane určila. Je totiž mylné domnievať sa, že povinný rodič má morálne právo vyčkávať na určenie primeranej vyživovacej povinnosti a pasivitou ťažiť z výhody, pokiaľ si dovtedy vyživovaciu povinnosť neplní. Súd nemajúc k dispozícii iné objektívne podklady, určil výživné z predpokladu, že otec dieťaťa je schopný pracovať, je schopný dosiahnuť aspoň priemernú mzdu v Taliansku. Ak sa tá pohybuje na úrovni cca 1740,-€, tak súdom vymerané výživné 300,-€ je 17,24% takéhoto priemerného príjmu, čo za preukázaného stavu, keď otec dieťaťa neprispieva na dieťa nijak, teda ani darčekmi, ani neprispieva na mimoriadne výdavky dieťaťa, vôbec nie je neprimeraný podiel na príjme. Na viac z výpovede matky dieťaťa, teda osoby, ktorá mala vedomosť o schopnostiach otca dieťaťa dosiahnuť príjem, vyplýva, že bol schopný zarobiť významne viac. Súd tak dôvodne predpokladá, že podiel sumy 300,-€ na jeho reálnom mesačnom príjme je podstatne nižší, ako uvedených 17,24%.
(26) Takto vymerané výživné je primeraným pomerom k predpokladanému príjmu otca dieťaťa, nijako nepresahuje jeho predpokladané majetkové pomery s poukazom na to, že matka žije s dieťaťom v Slovenskej republike a jej príjem je zlomkom z predpokladaného príjmu otca dieťaťa. Súd zohľadnil aj pravidlo, že podieľanie sa na životnej úrovni rodičov neznamená životnú úroveň len rodiča poberajúceho vyšší príjem, ale akýsi priemer oboch rodičov.
(27) Pretože súd otcovi dieťaťa vymeral výživné od podania návrhu matkou od 13.07.2018, vymeral aj zročné výživné, teda dlh na výživnom, za obdobie od 13.07.2018 do konca mesiaca, v ktorom súd rozhodol. Otec dieťaťa nezaplatil na výživu dieťa od 13.07.2018 preukázateľne ani cent, preto je suma zročného výživného pomerne vysoká. Ide však o súčin sumy 300,-€, počtu mesiacov a necelého mesiaca júl 2018, za ktoré výživné neplatil, spolu teda suma 15 474,20-€.
(28) Súd určil splatnosť zročného výživného do 1 mesiaca od právoplatnosti daného výroku rozsudku, pretože otec dieťaťa si mal byť vedomý, že neplatením výživného mu narastá dlh. Ak už na výživu dieťaťa neprispieval, tak nemal dané prostriedky stroviť, ale v prospech dieťaťa ušetriť.
(29) V konaní vznikli trovy prekladu písomností do talianskeho jazyka z dôvodu potreby dožiadania o doručenie písomností v jazyku, ktorému otec dieťaťa rozumie. Podľa § 155 ods. 1,2 CMP každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv, trovy s tým spojené znáša štát. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol, že štátu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.