Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_11C-456-2015.pdf
PDF · 92.99 KB
No categories available
11C/456/2015
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcov: X/ K. P., J.. XX.X.XXXX, G. I.Q. X, XXX XX K., X/ N. P., J.. XX.X.XXXX, G. I.Q. X, XXX XX K. p r o t i žalovanému: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, o zdržanie sa výkonu záložného práva a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti:
a/ byt č. X, X.K.., I. I. X, K., v bytovom dome súp. č. XXXX na parcele CKN č. XXXXX a podiel XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, všetko zapísané na LV č. XXXXX podľa výpisu z LV zo dňa 1.10.2010, vydanom Správou katastra Prešov v katastrálnom území Prešov, b/ podiel k pozemku na parc. CKN č. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 579 m2, všetko zapísané na LV č. XXXXX podľa výpisu z V zo dňa 1.10.2010, vydanom Správou katastra Prešov v katastrálnom území Prešov, vklad povolený Správou katastra Prešov I. XXXX/XXXX, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
O trovách konania o nariadení predbežného opatrenia bude rozhodnuté v konaní vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.11.2015 domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti:
a/ byt č. 4, 1.p., vchod Višňova 7, Prešov, v bytovom dome súp. č. XXXX na parcele CKN č. XXXXX a podiel 62/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, všetko zapísané na LV č. XXXXX podľa výpisu z LV zo dňa 1.10.2010, vydanom Správou katastra Prešov v katastrálnom území Prešov, b/ podiel k pozemku na parc. CKN č. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 579 m2, všetko zapísané na LV č. XXXXX podľa výpisu z V zo dňa 1.10.2010, vydanom Správou katastra Prešov v katastrálnom území Prešov, vklad povolený Správou katastra Prešov I. XXXX/XXXX. Zároveň sa domáhali, aby im žalovaný nahradil trovy konania.
Taktiež sa domáhali, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti:
a/ byt č. X, X.K.., I. I. X, K., v bytovom dome súp. č. XXXX na parcele CKN č. XXXXX a podiel 62/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, všetko zapísané na LV č. XXXXX podľa výpisu z LV zo dňa 1.10.2010, vydanom Správou katastra Prešov v katastrálnom území Prešov,
b/ podiel k pozemku na parc. CKN č. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 579 m2, všetko zapísané na LV č. XXXXX podľa výpisu z V zo dňa 1.10.2010, vydanom Správou katastra Prešov v katastrálnom území Prešov, vklad povolený Správou katastra Prešov I. XXXX/XXXX, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
V odôvodnení svojej žaloby uviedli, že so žalovaným dňa 7.10.2010 uzavreli Zmluvu o poskytnutí úveru, reg. č. XXXXXX, na sumu 47.850 Eur, s lehotou splatnosti 27 rokov.
Na zabezpečenie úveru bola dňa 7.10.2010 uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva nehnuteľnosti, reg. č. XXXXXX/Zal/1, pričom predmetom záložného práva bol záloh:
a/ byt č. X, X.K.., I. I. X, K., v bytovom dome súp. č. XXXX na parcele CKN č. XXXXX a podiel XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, všetko zapísané na LV č. XXXXX, k. ú. Prešov, b/ podiel k pozemku na parc. CKN č. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 579 m2, všetko zapísané na LV č. XXXXX, k. ú. Prešov.
Ďalej uviedli, že úver, ktorý si zobrali, riadne splácali až do doby, kým sa nedostali do finančnej krízy, od kedy platili splátky už len podľa možnosti. Z predmetného úveru uhradili asi 5.000 Eur.
Listom zo dňa 18.12.2013 označeným ako „Oznámenie - Začatie výkonu záložného práva“ žalovaný oznámil žalobcom, že úver bol z dôvodu porušenia podmienok zosplatnený k 26.8.2013 a zároveň im oznámil, že pristupuje k výkonu záložného práva dražbou.
Poukázali na to, že zmluva o úvere obsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky, ako napr. poplatok za poskytnutie úveru; poplatok za vedenie úveru, poplatok za upomienku; poplatok za výzvu, poplatok za čerpanie úveru; zmluvnú pokutu vo výške 10 % z úveru; dohodu o zrážkach zo mzdy, ktoré považujú za neprijateľné zmluvné podmienky, pre spotrebiteľa neprinášajú žiadnu pridanú hodnotu a žiadne materiálne plnenie. Navyše zmluva obsahuje aj neprijateľnú rozhodcovskú doložku.
Dražobná spoločnosť, a.s. Bratislava im zaslala výzvu na umožnenie vykonania ohodnotenia nehnuteľnosti a obhliadky nehnuteľnosti v deň 27.11.2015. V predmetnom byte pritom bývajú s maloletými deťmi a je neprípustné, aby sa výkon záložného práva vykonával bez sudcu na pohľadávku, ktorej časť predstavuje plnenie z neprijateľných podmienok a plnenie v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Protiprávny stav vyvolaný začatím výkonu záložného práva sa týka najmä neprijateľných sankcii, ktoré sú podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neplatné.
Uviedli, že reálne hrozí, že sa vykoná záložné právo v rozpore s pravidlami verejného poriadku (bod 50 uznes. Súdneho dvora EÚ C-76/10 POHOTOVOSŤ/H.), pretože o výške pohľadávky rozhodne nie súd, ale podnikateľ a nútené postihnutie majetku vykoná nie súdny exekútor, ale podnikateľ. Veriteľ sa snaží zjavne postihnúť majetok nad rámec skutočnej výšky dlhu.
Zdôraznili tiež, že záložná zmluva obsahuje možnosť výkonu záložného práva aj mimosúdne. Najmenej v tejto časti považujú zmluvu za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Slovenský právny poriadok, na rozdiel od vyspelejších demokracií, dovoľuje vykonať záložné práva bez schválenia súdu či iného nezávislého tribunálu (§ 151 jods. 1 Občianskeho zákonníka). Či sa siahne na majetky spotrebiteľov v miliónových hodnotách, o tom rozhoduje živnostník (veriteľ) a ďalší živnostník (dražobník) a na objednávku prvého živnostníka dražbu aj vykoná. Teda nie súd, ale živnostníci podľa slovenského právneho poriadku rozhodujú, či sa postihnú miliónové hodnoty spotrebiteľov, vrátane najdôležitejších vecí spojených s bývaním.
Zároveň dali do pozornosti, že napr. v Rakúsku alebo Nemecku sa vyžaduje na takýto vážny zásah súhlas sudcu. V Českej republike sudca odobruje výkon záložného práva, tzv. zástavní žalobou. Na Slovensku dlhodobo rezonujú až neľudské spôsoby výkonu záložného práva a najextrémnejšie situácie vznikajú tzv. „dobrovoľnými dražbami“, v ktorých ide od navrhovateľa cez dražobníka a notára všetkým o zisk a len na nich zostáva posúdenie primeranosti výkonu záložného práva. Obavy z nedostatku nestranného procesu výkonu záložného práva potvrdzujú aj medializované prípady.
Inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 ústavy (ako je tomu aj v prejednávanej veci), a to bez akejkoľvek (preventívnej) ingerencie súdnej moci. Záložca je tak počas celého trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu záložného práva funkciu „exekučného titulu“ s priamym dosahom na ústavné práva záložcu. Je otázne, či takáto konštrukcia neodporuje základným súkromnoprávnym zásadám, najmä zásade rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka) s dosahom na čl. 20 Ústavy SR, kedy je vlastníckemu právu nadradené iné vecné právo vykonávané bez verifikácie oprávnenosti a dôvodnosti jeho výkonu zmocneným orgánom štátnej moci (súdom). Líniu ingerencie súdnej moci pri nútenom výkone súkromného práva podporuje aj ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva najmä k čl. 8 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd v znení jeho dodatkových protokolov (porov. napr. rozsudok vo veci K. v. Chorvátsko z 1. marca 2010, rozsudok J. v. Ukrajina ).
Tiež poukázali na nález Ústavného súdu ČR z 8. marca 2005 sp. zn. PI. ÚS 47/04, ktorým ústavný súd zrušil ustanovenie § 36 ods. 2 českého zákona o verejných dražbách z dôvodu, že umožňovalo nútenú dražbu majetku bez toho, aby pohľadávka bola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo iným kvalifikovaným aktom poskytujúcim záruku vierohodnosti a kontrolovateľnosti.
Súkromné osoby - podnikatelia sú pritom v pozícii osôb, ktoré majú garantovať ochranu práv osôb zúčastnených na dražobnom procese. Nevedia si predstaviť, ako záložný veriteľ a dražobník v jednej osobe môžu garantovať nezávislý a nestranný výkon záložného práva, ktorého nezávislú a nestrannú verifikáciu by inak (ako je tomu v okolitých krajinách s príbuznou právnou tradíciou) garantoval súd. Atribút nezávislosti a nestrannosti je potrebné navyše posúdiť v kontexte, že záložný veriteľ si svojou úvahou a posúdením plnenia podmienok zmluvného vzťahu zabezpečuje „exekučný titul“, ktorý následne, ak je aj v pozícii dražobníka, sám nútene voči dlžníkovi vykonáva. Nezávislosť a nestrannosť je len jednou, aj keď mimoriadne dôležitou, z ústavných požiadaviek, ktoré musia byť kladené na dražobníkov, a ktoré právna úprava svojou konštrukciou nezabezpečuje. Z dražobnej praxe sú pritom vážne indície, že dražobné spoločnosti sú prepojené s veriteľmi a že doslova každý záložný veriteľ má „svojho“ dražobníka ak nie je dokonca v jednej osobe aj veriteľ aj dražobník.
Aj preto sa v praxi presadzuje názor, že najľahšia a najrýchlejšia „exekúcia“ dlžníkov a neplatičov je dražba a nie je neobvyklé, že dražba sa (pravidelne), dokonca ako hrozba, vyvoláva pri hrubom nepomere pohľadávky a hodnoty zálohu. Tento model správania, medzičasom hromadne uplatňovaný účastníkmi právnych vzťahov, vo svojej podstate vážne deformuje a popiera základné ústavné princípy ochrany práv a prispieva k realizácii práva vžitím tak, že účastníci záložných právnych vzťahov pri vymáhaní pohľadávky už ani neuvažujú nad primeranejšou súdnou exekúciou, ale rovno žiadajú „dobrovoľne“ predať majetok dlžníkov (záložcov). Takáto aplikačná prax majúca svoj základ a pôvod v platnej právnej úprave mimosúdneho výkonu záložného práva je nežiaducim až spoločensky nebezpečným obchádzaním a spochybňovaním inštitútov núteného výkonu rozhodnutia, (v ktorých sa v demokratickej spoločnosti štandardne prejavuje súdnou mocou garantovaný oprávnený vynucovací rozmer štátomocenskej autority), a to neraz pri popieraní ochrany práv dlžníkov a porušovaní ústavného princípu primeranosti (výkonu práva). Sú presvedčení, že pri naplnení ústavného princípu primeranosti musí byť pri výkone záložného práva dražba nad akúkoľvek pochybnosť inštitútom uspokojenia pohľadávky, ktorý má povahu ultima rotio; o to nebezpečnejšie sú výkony záložného práva priamym predajom.
Absentuje akákoľvek súdna kontrola dôvodnosti, oprávnenosti a najmä primeranosti výkonu záložného práva, ktorá by bola normatívnym pretavením základných hodnôt ústavného poriadku Slovenskej republiky. Súdna kontrola je pritom atribútom, ktorému nemôže byť vyčítané, že je iba na prospech záložcu (dlžníka), práve naopak preventívna súdna kontrola by umožnila zásadným spôsobom odstrániť aj právnu neistotu potenciálneho vydražiteľa v otázke nadobudnutia vlastníckeho práva, ak by nútený výkon záložného práva cez prizmu jeho dôvodnosti, oprávnenosti a najmä primeranosti ešte pred jeho uskutočnením verifikovala nezávislá a nestranná súdna autorita.
Vnútroštátne predpisy umožňujú veriteľovi bez judikovania výšky pohľadávky zo strany nestranného súdu vykonať záložné právo. Tak vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže
na nekalé podmienky (Océano C-240/98 až C-244/98, Godard čl.61) a veriteľ vymôže plnenie z neprijateľných podmienok. Obchádza sa tým dôležitý prvok práva Európskej únie - ex offo súdna kontrola zmluvných podmienok z hľadiska otázka, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Žalobcovia uviedli, že nepoznajú výšku nesplateného úveru a veriteľ sám stanovil výšku svojej pohľadávky, pričom v zmluve o úvere sa problematickým zdajú rôzne poplatky, uvedené v čl. IX bod 2/ ako napr. poplatok za poskytnutie úveru; poplatok za vedenie úveru; poplatky za upomienku; poplatok za čerpanie úveru; čo indikuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa podľa formulárovej spotrebiteľskej zmluvy. Tým je spochybnená aj výška pohľadávky.
Občiansky zákonník umožňuje vykonať záložné právo tak, že veriteľ sám určí výšku dlhu. V krátkej lehote (30 dní ;§ 151mods.l Občianskeho zákonníka) po oznámení výkonu záložného práva už veriteľovi nič nebráni, aby predal záloh dlžníka. Tak sa môže stať, že veriteľ do výšky dlhu zahrnie aj neprijateľné podmienky a nekontroluje to žiadny nezávislý súd, ktorý bez návrhu ex offo má zabrániť uspokojeniu pohľadávky z neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve.
Poukázali aj na to, že bytové vzťahy sú rovnako chránené európskym spotrebiteľským právom, pretože dobrovoľné dražby sú spomínané ako jeden z prostriedkov na obchádzanie a porušovanie práv spotrebiteľov.
Výkon záložného práva bol už avizovaný a veriteľovi nič nebráni, aby k nemu pristúpil. Vznikol by však stav, ktorý by sa ťažko naprával a dotknuté by boli aj práva tretích osôb najmä vydražiteľa. Pritom môže ísť o neplatnú dražbu. Aby sa predišlo možným vážnym následkom, je dôvodné dočasne upraviť pomery tak, aby sa vyriešila zásadná právna otázka eurokonformnosti mimosúdneho výkonu záložného práva. Veriteľovi pritom nič nebráni vykonať záložné právo podľa osobitného predpisu, ktorým je Občiansky súdny poriadok a následne Exekučný poriadok v zmysle § 151 jods. 1 Občianskeho zákonníka. Veriteľ by teda predbežným opatrením nebol nijako ukrátený, len by sa mu zúžil okruh spôsobov výkonu záložného práva. Proti súdnemu spôsobu výkonu záložného práva žalobcovia nemajú námietky, pretože takýto proces zahŕňa ex offo kontrolu zmluvných podmienok a princípy ochrany spotrebiteľa.
Súdnou cestou je možné výkonom záložného práva uspokojiť všetkých, dobrovoľnou dražbou len dôjde k výkonu záložného práva výlučne v prospech podnikateľa. Je evidentné, že tí sledujú jednoznačne len predaj zálohu.
Pokiaľ ide o účinnú a odrádzajúcu povahu, je zjavné, že v priebehu konania o mimosúdnom výkone záložného práva môže príslušný vnútroštátny súd prijať všetky predbežné opatrenia zakazujúce pokračovanie v uskutočnení tohto predaja.
Čo sa týka primeranej povahy sankcie, Súdny dvor zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať okolnosti, že majetok dotknutý záložným právom je nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny. Právo na obydlie totiž v práve Únie predstavuje základné právo zaručené Chartou základných práv, ktoré vnútroštátny sud musí zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len z veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté
dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Účelom predbežného opatrenia je rýchla, avšak dočasná úprava pomerov účastníkov v prípadoch, kedy účastník podávajúci návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia.
Znakom predbežného opatrenia je jeho predbežný - dočasný charakter, nakoľko sa ním upravujú pomery účastníkov do doby, než súd rozhodne v merite veci. Predbežné opatrenie musí mať preto vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania vo veci samej.
Predbežné opatrenie je dôvodné nariadiť vtedy, ak je danosť práva aspoň osvedčená alebo ak je aspoň osvedčené bezprostredné ohrozenie tohto práva, t.j. rozhodné skutočnosti nemusia byť preukázané, postačuje ak sa javia aspoň ako pravdepodobné a pritom nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy pomerov účastníkov konania.
Súd sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podaného žalobcami dňa 20.11.2015 stotožnil, preto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel a v súlade s § 76 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
O náhrade trov konania o nariadenie predbežného opatrenia bude rozhodnuté až v konečnom rozhodnutí vo veci samej s poukazom na § 145 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.