Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Cb/49/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci navrhovateľa: PANAV, a.s., so sídlom Nádražní 212, 783 45 Senice na Hané, Česká republika, IČ: 47 672 731, práv. zast.: Mgr. Ivan Mazanec, advokát so sídlom AK Prešov, Metodova 3331/12, Prešov, proti odporcovi: STE, spol. s r.o., so sídlom Lučivná 35, Lučivná, IČO: 46 723 072, práv. zast.: Mgr. Stanislav Fekete, advokát, Nám. sv. Egídia 29/69, Poprad, o zaplatenie 533.730,-Kč s prísl., takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 533.730,-Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 29.4.2014 do zaplatenia formou pravidelných mesačných splátok po 4.000,- Kč mesačne vždy do posledného dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia jedinej splátky. Po náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia je odporca povinný prisúdenú istinu hradiť pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 12.000,-Kč mesačne vždy do posledného dňa v mesiaci pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia jedinej splátky.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania v celkovej výške 4.474,10 eur, to všetko formou pravidelných mesačných splátok vždy do posledného dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku tak, že z titulu trov právneho zastúpenia odporca k rukám právneho zástupcu navrhovateľa uhradí pravidelnú mesačnú splátku vo výške 400,-eur až do úplného uhradenia trov právneho zastúpenia v celkovej výške 3.315,10 eur, z titulu trov konania za zaplatený súdny poplatok odporca následne uhradí k rukám navrhovateľa splátky v určenej výške do úplnej úhrady sumy 1.159,-eur, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia jedinej splátky.

odôvodnenie:

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 533.730,-Kč spolu s úrokom z omeškania. Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že dňa 10.9.2013 uzavreli účastníci zmluvu o nájme dopravného prostriedku, predmetom ktorej bol prenájom nákladného návesu. Z daňového dokladu zo dňa 20.11.2013 vyplýva, že nájom bol odporcom uhradený za dobu 61 dní, teda od 10.9.2013 do 9.11.2013 a nedošlo k jeho vráteniu navrhovateľovi. Navrhovateľ uviedol, že v dôsledku trestnej činnosti zamestnanca odporcu došlo k odcudzeniu predmetu nájmu a domáha sa náhrady spôsobenej škody. Táto bola vyčíslená ako skutočná škoda na majetku žalobcu.

Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril a uviedol, že nepopiera zmluvný vzťah s navrhovateľom, avšak v rámci trestného konania, predmetom ktorého bolo konanie zamestnanca odporcu, opakovane navrhovateľa vyzýval, aby sa v trestnom konaní pripojil so svojim nárokom na náhradu škody, k čomu nedošlo. Dňa 27.6.2014 došlo k uzavretiu dohody o vine a treste, kde prokurátor navrhol odkázať poškodeného navrhovateľa s nárokom na náhradu škody na občiansko-právne konanie. Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. bol zamestnanec odporcu Z. E. uznaný vinným

zo spáchania podvodu a škodu vzniknutú na návese v súvislosti s trestným konaním trestný súd neriešil. Odporca namietol vylúčenie zodpovednosti za škodu s tým, že k spáchaniu trestného činu a k škode došlo nezávisle od jeho vôle. Odporca má za to, že v zmysle je potrebné skúmať, či mal odporca objektívne možnosť škodu odvrátiť. V danom prípade má za to, že odporca nemal možnosť zabrániť vzniku škody a teda sú splnené podmienky pre vylúčenie jeho zodpovednosti. Ďalej odporca poukázal na možnosť plnenia spôsobenej škody prostredníctvom poistenia, kedy by došlo k zániku aktívnej legitimácie navrhovateľa. Súčasne odporca navrhol vystúpenie odporcu z konania a jeho zámenu za J.. P. Q. a Z. E., ktorí boli právoplatne odsúdení za trestnú činnosť v súvislosti s predmetom nájmu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu odporcu a listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

Dňa 10.9.2013 bola medzi účastníkmi uzavretá zmluva o nájme dopravného prostriedku, ktorou navrhovateľ ako prenajímateľ prenechal odporcovi ako nájomcovi na dočasné užívanie nákladný náves N. XX R. W.. Nájomná zmluva bola dohodnutá na dobu určitú do 30.9.2013 a nájomné bolo dohodnuté na sumu 6,-eur + DPH za každý deň trvania nájmu. V zmysle čl. IV. zmluvy sa odporca zaviazal zodpovedať za škody, zničenie, či odcudzenie predmetu nájmu od doby jeho prevzatia do doby vrátenia. Súčasne sa zaviazal bezodkladne písomne oznámiť prenajímateľovi všetky škody, aby navrhovateľ ako prenajímateľ mohol uplatniť nároky z titulu poistenia. Z pripojeného trestného spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že uznesením vyšetrovateľa OR PZ Poprad zo dňa 13.11.2013 bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie J.. P. Q. a Z. E. pre zločin podvodu spáchaný formou spolupáchateľstva, ktorého sa mali dopustiť tým, že spoločným konaním po predchádzajúcej vzájomnej dohode od presne nezisteného dňa mesiaca november 2013 najmenej do dňa 11.11.2013 na území Spolkovej republiky Nemecko na škodu odporcu sa obohatili tým, že Z. E. ako vodič ťahača SCANIA patriaceho leasingovej spoločnosti a v držaní odporcu s návesom patriacim navrhovateľovi a v nájme u odporcu, v ktorom návese sa nachádzal tovar spoločnosti M. v hodnote najmenej 25.000,-eur, v čase kedy vykonával prepravu pre odporcu, odstavil jazdnú súpravu na presne nezistené parkovisko nachádzajúce sa na diaľnici medzi Mestami Magdeburg a Wolfsburg a nasadol do vozidla zn. Peugeot 306 k obv. J.. P. Q., ktorý ho následne previezol na Slovensko, kde ohlásil odcudzenie nákladného vozidla vrátane návesu a tovaru, pričom nákladné vozidlo bolo ďalšími osobami prevezené do mesta Rožňava a odtiaľ cez prechod Vyšné Nemecké prekročilo hranice Ukrajiny a bolo odovzdané nestotožnenej osobe. Dňa 1.7.2014 Okresná prokuratúra Poprad podala na tunajší súd návrh na schválenie dohôd o vine a treste s tým, že dohody boli uzavreté dňa 27.6.2014 a následne Okresný súd Poprad rozsudkom zo dňa 21.7.2014 č.k. -293 schválil dohodu o vine a treste s tým, že Z. E., bývalý zamestnanec odporcu bol uznaný vinným zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov. Poškodený odporca bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske-súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.7.2014. Nakoľko zo strany poisťovne nedošlo k plneniu poistnej udalosti, čo navrhovateľ preukázal správou ČSOB Pojišťovna a.s., domáha sa navrhovateľ ako vlastník odcudzeného návesu náhrady škody voči svojmu nájomcovi - odporcovi.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasí, má za to, že pokiaľ sa škodcovia priznali k spôsobeniu škody, mal navrhovateľ možnosť sa pripojiť so svojim nárokom v trestnom konaní, k čomu doposiaľ nedošlo. Čo sa týka ďalšej argumentácie, odporca mal za to, že u neho existujú liberačné dôvody, avšak tieto žiadnym spôsobom neboli preukázané a preukazované. Odporca žiadal návrh zamietnuť, avšak nepreukázal, v čom konkrétne vidí dôvody liberácie. Na dotaz súdu odporca uviedol, že mal s vodičom E.Á. uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti, pracoval na dohodu a je voči nemu vedené občiansko- právne konanie pre náhradu škody, ktorú odporca uhradil za odcudzený tovar, ktorý bol pôvodne uložený v návese.

Navrhovateľ v konaní predložil hlásenie škodovej udalosti, ktorým si uplatnil nárok z titulu poistenia voči ČSOB Pojišťovna a.s. a súčasne správu, z ktorej vyplýva, že po obdržaní uznesenia vyšetrovateľa, spis poistnej udalosti odkladá bez poistného plnenia s tým, že sa nejedná o škodový dej, ale o podvodné konanie vodiča vozidla. Nakoľko poistné podmienky vylučujú možnosť poistného plnenia v prípade podvodného konania vodiča, žiadne poistné plnenie navrhovateľovi poskytnuté nebolo. Čo sa týka

uplatneného nároku vo výške 533.730,-Kč, jedná sa o hodnotu návesu s prihliadnutím na obvyklé ceny obdobných návesov na trhu. Hodnota bola vypočítaná priemernou hodnotou obdobných návesov u rôznych prepravných spoločností.

Podľa zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu (nájom).

Podľa zmluva vyžaduje písomnú formu.

Podľa nájomca je povinný starať sa o to, aby na dopravnom prostriedku nevznikla škoda. Škodu na dopravnom prostriedku znáša prenajímateľ, ibaže škoda bola spôsobená nájomcom alebo osobami, ktorým nájomca umožnil prístup k dopravnému prostriedku. Nájomca je povinný dať dopravný prostriedok poistiť, len keď to určuje zmluva.

Podľa právo prenajímateľa na náhradu škody na dopravnom prostriedku zanikne, ak prenajímateľ nepožaduje túto náhradu od nájomcu do šiestich mesiacov po vrátení dopravného prostriedku.

Podľa po zániku práva užívať dopravný prostriedok je nájomca povinný vrátiť dopravný prostriedok do miesta, kde ho prevzal, pokiaľ zo zmluvy nevyplýva niečo iné.

Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak.

Podľa kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch.

Podľa škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 zákonníka je úkon

- prejav vôle, pričom tento úkon je protiprávny. Úkon je protiprávny, ak došlo k porušeniu právnej povinnosti. Ide najmä o porušenie (i obchádzanie) všeobecne záväzných právnych predpisov, iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať (interné smernice, bezpečnostné predpisy, stanovy a pod.), povinností vyplývajúcich zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, a to po celú dobu trvania právneho vzťahu, ktorý je nimi založený, zanedbanie povinnosti predchádzať škodám, ktorá bola uložená buď konkrétne, alebo vyplýva z vykonávanej činnosti a postavenia škodcu, porušenie prevenčnej povinnosti podľa § 415 zákonníka teda spočíva v porušení právnej povinnosti, pričom nie je rozhodné, či porušenie právnej povinnosti vyplýva zo zmluvy alebo zo zákona. Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická (právnická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Protiprávne konanie musí

byť poškodeným preukázané takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin. Na to, aby sa ich úkon mohol kvalifikovať ako protiprávny, zákon vyžaduje porušenie právnej povinnosti, ktorá je uložená fyzickej osobe a právnickej osobe. Právna povinnosť môže vyplývať priamo z právnych predpisov, iných noriem, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Okrem porušenia zákonnej alebo zmluvnej povinnosti zákon zakladá všeobecnú prevenčnú povinnosť každého počínať si tak, aby svojím konaním nespôsobil škodu na zdraví, na majetku a na iných hodnotách, a to bez ohľadu na to, či medzi poškodeným a škodcom existuje právny vzťah alebo nie. Porušenie tejto povinnosti je zároveň porušením právnej povinnosti. Aj v tomto prípade musí byť protiprávne konanie preukázané poškodeným rovnako ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin.

Pojem škody je definovaný tak, že ide o ujmu, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Ušlým ziskom sa rozumie ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.

Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody, v právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislosti), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti.

V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčin a súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Zavinenie je v právnej teórii i praxi chápané ako psychický vzťah škodcu k vlastnému konaniu, ktoré sa prieči objektívnemu právu, a ku škode ako protiprávnemu výsledku tohto konania. Oslobodenie zo zavinenia v zmysle ustanovenia § 420 ods. 3 obč. zákonníka potom znamená, že škodca pri splnení predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu musí preukázať, že škodu nezavinil (vyvinenie alebo exkulpácia), t.j. musí preukázať okolnosti, z ktorých možno spoľahlivo usudzovať o tom, že škode vzniknutej porušením právnej povinnosti nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré na ňom bolo možné - objektívne posudzované - za daných okolností konkrétneho prípadu požadovať (uznesenie NS SR sp. zn. ). Dôkaz o neexistencii zavinenia spočíva teda na škodcovi, pričom exkulpácia je možná, len ak škoda nebola spôsobená ani pri najľahšej forme nedbanlivosti (culpa levissima). Ak sa teda preukáže, že škodca spôsobil niekomu škodu porušením právnej povinnosti, zo zákona sa predpokladá, že škodca škodu zavinil. Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí dokazovať.

Súd mal za preukázané, že zamestnanec odporcu v dôsledku protiprávneho úkonu, za ktorý bol právoplatne odsúdený, spôsobil navrhovateľovi škodu na majetku, pričom je splnená ďalšia podmienka vzniku zodpovednosti za škodu a to príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a spôsobenou škodou. Na základe toho je daná zodpovednosť odporcu podľa § 420 ods. 2) Obč. zákonníka za spôsobenú škodu na majetku navrhovateľa.

S ohľadom na vykonané dokazovanie a citovanú právnu úpravu mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o nájme dopravného prostriedku, predmetom ktorej bol nákladný

náves. Súčasne mal súd za preukázané, že odporca sa v zmluve zaviazal hradiť nájomné a tiež bezodkladne oznámiť škody, ktoré ohrozujú stav a prevádzkyschopnosť predmetu nájmu. Odporca sa zaviazal zodpovedať za škody, zničenie a odcudzenie predmetu nájmu od doby jeho prevzatia až do doby jeho vrátenia navrhovateľovi. Je preukázané z pripojeného trestného spisu, že bývalý zamestnanec odporcu sa po dohode s ďalšími trestne stíhanými osobami v presne nezistený deň mesiaca november 2013 dopustil trestnej činnosti, za ktorú bol právoplatne odsúdený. Predmet jeho trestnej činnosti priamo súvisí s výkonom práce a predmetom nájmu v zmysle nájomnej zmluvy uzavretej účastníkmi. S ohľadom na túto skutočnosť má súd za preukázané, že prenajímateľ - navrhovateľ odporcovi poskytol na užívanie v zmysle nájomnej zmluvy nákladný náves, za ktorý odporca niesol plnú zodpovednosť v zmysle uzavretej zmluvy. Zodpovedal za jeho technický stav, užívaniaschopnosť, prevádzkyschopnosť, odcudzenie, či poškodenie v celom rozsahu. Pokiaľ v súvislosti s vlastnou obchodnou činnosťou poveril konkrétnu osobu, teda Z. E. prepravou s predmetom nájmu, jedná sa o jeho obchodné aktivity, ktoré na vzťah vyplývajúci z nájomnej zmluvy nemajú vplyv. Odporca používal predmet nájmu na svoju podnikateľskú činnosť na produkciu zisku a teda nemá žiaden dôvod odkazovať na prípadnú liberáciu. Škodcu poveril odporca výkonom konkrétnej činnosti a pokiaľ pri tejto činnosti došlo k spôsobeniu škody, za túto zodpovedá odporca. V žiadnom prípade nemožno uvažovať o zodpovednosti Z. E. ako zamestnanca odporcu voči navrhovateľovi, nárok voči zamestnancovi či bývalému zamestnancovi vzniká len navrhovateľovi ako zamestnávateľovi. Tento si prípadne môže uplatniť odporca voči bývalému zamestnancovi.

Vzhľadom na konštatované skutočnosti súd odporcu zaviazal na úhradu žalovanej sumy vrátane uplatneného príslušenstva vo forme úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne s tým, že vzhľadom na súčasný príjem odporcu, odporcovi povolil splátky v primeranej výške mesačne pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia jedinej splátky.

O trovách konania súd rozhodol podľa a v konaní neúspešného odporcu zaviazal na náhradu trov konania v celkovej výške 4.474orých taktiež povolil úhradu formou splátok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.