Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-51-2011.pdf
PDF · 73.63 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/51/2011
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom: JUDr. Ján Franek, Nešporova 4, 031 01 Liptovský Mikuláš, vo veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, proti povinnému: L&M servis, s.r.o., IČO: 44 959 052, SNP 560, 024 01 Kysucké Nové Mesto, takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 70,07 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a žiadosti súdneho exekútora, súd vydal poverenie pod č. 5511 096058*.
Podaním doručeným súdu dňa 16.12.2013 súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu, nakoľko povinný bol vymazaný z obchodného registra - ex offo výmaz.
Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) O.s.p. ) - na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 19 O.s.p. - spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ) - právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Súd mal z obchodného registra preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 26CbR/1/2012 -53 zo dňa 10.12.2012, ktorým bola obchodná spoločnosť L&M servis, s.r.o., zrušená bez likvidácie, bola obchodná spoločnosť s obchodným menom L&M servis, s.r.o., v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 11.04.2013 vymazaná.
Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že povinný stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, t.j. odo dňa 11.04.2013 povinný neexistuje a teda nemôže byť voči nemu vedená exekúcia.
Podľa § 103 O.s.p. - kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 57 ods. 1 písm. h / zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP “), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 58 ods. l EP - exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
V danom prípade súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h) EP . Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) , nakoľko ako prvotná príčina výmazu povinného bola jeho nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho exekučného konania, nie je preto možné zastaviť exekúciu s odkazom na iné ustanovenia EP . Nemajetnosť povinného vyplýva z jeho zrušenia bez likvidácie, ktorá predchádza samotnému výmazu z obchodného registra, nakoľko k takémuto kroku, teda ku zrušeniu spoločnosti bez likvidácii pristupuje súd v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vtedy, ak obchodná spoločnosť nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Z daného teda vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda taký dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a je teda potrebné postupovať v zmysle ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) .
Podobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4MCdo 14/2006 zo dňa 29.03.2007, v ktorom okrem iného konštatoval aj, že „... Súd zistil, že povinný bol 12.4.2005 vymazaný z obchodného registra ex offo na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.4K 180/01 z 21.2.2005 z dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného pre nedostatok majetku dlžníka. V takom prípade dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) EP ) a nie existencia iného dôvodu, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) EP ), ako to nesprávne ustálil okresný súd...“
Podľa § 203 ods. 2 EP , ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 EP a na ich náhradu zaviazal oprávneného, nakoľko majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
Súdny exekútor si vo vyčíslení trov exekúcie uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej výške 87,70 Eur.
Súd preskúmal súdnym exekútorom uplatnený nárok podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška “) a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie spolu vo výške 70,07 Eur, ktoré pozostávajú z:
1/ odmeny exekútora vo výške 33,19 Eur (§ 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33, 19 Eura.)
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 25,20 Eur (§ 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.): 1. Poštovné - 25,20 Eur Súdny exekútor si vo vyčíslení trov exekúcie uplatnil náhradu hotových výdavkov na poštovnom vo výške 34,87 Eur. Súd však priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné výdavky vo výške 25,20 Eur, a to za 18 poštových doručeniek. Súd uvádza, že v exekučnom spise sa nachádza len 18 originál poštových doručeniek, a teda súdny exekútor vznik hotových výdavkov vo zvyšnej ním uplatnenej náhrade hotových výdavkov na poštovnom nepreukázal. Súd na tomto mieste poznamenáva, že súdny exekútor je v časti rozhodovania o trovách exekúcie v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 EP účastníkom konania, a preto tvrdenia ohľadom vzniknutých trov exekúcie musí dostatočným spôsobom preukázať, a to spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti. Ďalej súd nepriznal poštovné v prípadoch, kde bolo preukazované fotokópiou poštovej doručenky. Z doručenky bolo zjavné, že v rámci tejto zásielky boli doručované listiny z viacerých exekučných konaní.
To znamená, že vznikol len jeden výdavok na poštovnom, ktorý však nemožno uplatňovať vo všetkých dotknutých konaniach, ale len v tom, ktorý obsahuje originál doručenky. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu hotových výdavkov vo výške 5,02 Eur za materiálové náklady, nakoľko podľa názoru súdu uvedené výdavky predstavujú výdavky na bežné kancelárske potreby, za ktorých náhrada je zahrnutá už v odmene súdneho exekútora.
3/ DPH 20% zo základu 58,39 Eur vo výške 11,68 Eur (§ 196 veta druhá EP v platnom znení ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.)
Súd mal z verejne dostupného registra daňových subjektov registrovaných pre DPH (www.drsr.sk) preukázané, že súdny exekútor je platiteľom DPH, a preto súd zvýšil odmenu a hotové výdavky súdneho exekútora o 20 % DPH.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.