Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_2T-80-2015.pdf
PDF · 94.08 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/80/2015
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica konajúc samosudcom JUDr. Petrom Pulmanom dňa 27.11.2015 v Banskej Bystrici takto
rozhodol:
Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. v spojení s § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. zastavuje trestné stíhanie obvinenej N. A., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX v N. N., trvale bytom A., W. XXX/XX, za prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť tak, že 04.04.2008 v súvislosti s vypracovaním návrhu a následným uzatvorením poistnej zmluvy pre spoločnosť Wüstenrot poisťovňa a.s., Karadžičova 17, Bratislava v kancelárii spoločnosti Y. s.r.o., na ulici T. XX v N. N. prevzala obvinená N. A. od záujemkyne o toto poistenie G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. N., Z. XX finančné prostriedky vo výške 1000,- L (1.374,30 €), ktoré mali byť použité na krytie mesačných poplatkov predmetného poistenia, pričom v rozpore s účelom zverenia a bez súhlasu poškodenej tieto finančné prostriedky odovzdala obvinenej O. T., ktorá mala rovnako vedomosť o tom, že sa jedná o finančné prostriedky, ktoré mali byť použité na krytie mesačných poplatkov predmetného poistenia a napriek tomu ich bez súhlasu poškodenej použila pre vlastnú potrebu, čím týmto svojím konaním spôsobili poškodenej G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. N., Z. XX, škodu vo výške 1.374,30 €; teda si prisvojila cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku malú škodu, nakoľko tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 02.11.2015 obžalobu na obvinenú N. A., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, za prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona.
Obvinená v prípravnom konaní potvrdila, že ako finančný poradca spol. Y. s.r.o. v kancelárii na ul. T. XX, N. N. s poškodenou dňa 04.04.2008 uzavrela zmluvu o životnom poistení a prevzala od poškodenej sumu vo výške 40.000,- Sk (1327,60 Eur) v mene libra ako mimoriadny vklad, z ktorého sa mala každý mesiac sťahovať suma 49,79 Eur (1500 Sk) ako mesačná splátka poistného. Uviedla, že v priebehu dňa sa za ňou zastavila obvinená O. T. a povedal jej, že by išla zameniť peniaze od poškodenej G. C. a ona jej ich dala, nakoľko jej v tom čase dôverovala. Na druhý deň ráno išla po peniaze k obvinenej O. T. domov, pričom táto jej peniaze nedala s odôvodnením, že peniaze si požičala od poškodenej G. C. s tým, že prvá splátka poistného bola uhradená a kým bude treba uhradiť druhú splátku, peniaze vráti. Vo výpovedi zo dňa 18.12.2009 uviedla, že jej úmyslom bolo naložiť so zverenými finančnými prostriedkami tak ako vždy, teda ich chcela vložiť na účet poisťovne, ako to bežne robievala, nebolo jej úmyslom poškodiť p. C.. Finančné prostriedky zverila obvinenej O. T., lebo jej dôverovala a s tým úmyslom, že zverené prostriedky použije tak, ako sa dohodli, teda že ich zamení a potom jej ich donesie. V mesiaci jún prišla na jej centrálu upomienka, že G. C. nemá zaplatenú splátku a preto hneď kontaktovala obvinenú O. T., ktorá jej povedala, že hneď ako je prídu peniaze, tak splátku zaplatí. O dva dni ju opakovane kontaktovala, a chcela, aby jej obvinená O. T. ukázala blok u ohradený splátky, pričom táto uviedla, že ho nemá a preto si obvinená úhradu splátky overila u spoločnosti Wüstenrot,a.s., kde jej povedali, že splátka uhradená nebola. Opäť kontaktovala O. T., ktorá jej povedala, že splátky uhradí, k tomu však
nedošlo a niekedy v mesiaci september došlo k zrušeniu predmetnej zmluvy pre neplatenie poistného. V októbri 2008 ju už kontaktovala poškodená G. C. s tým, že je prišla výpoveď zo zmluvy. Obvinená N. A. vysvetlila poškodenej G. C., že peniaze neboli na jej účet vložené, načo jej ona povedala, že bloček o prevzatí je na jej meno a že podá trestné oznámenie. Obvinená N. A. uviedla, že ona žiadny príjmový doklad nevystavila a po prezretí príjmového dokladu, ktorý je vo vyšetrovacom spise, uviedla, že ho nevypisovala ani nepodpisovala, je aj zle vypísaný, nakoľko pri podpise príjemcu nemá byť podpis poškodenej G. C. ale toho, kto peniaze prijal. Na viac sa takýto doklad ani nevystavuje, nakoľko po vklade príde klientovi domov potvrdenie o uskutočnenom vklade. Svoju výpoveď doplnila dňa 22.06.2015 tak, že uviedla, že O. T. falšovala doklady z poisťovne Wüstenrot a potom dlho zavádzala poškodenú G. C. a jej matku o vrátení peňazí.
Z výpovede poškodenej G. C. vyplýva, že po dohode s jej dlhoročnou kamarátkou O. T. išla do kancelárie N. A. na adrese T. XX v N. N. s cieľom uzatvoriť nejaké šetriace poistenie, kde po rozhovore s ňou si vybrala poistný produkt, ktorý by jej vyhovoval. Nakoľko pracovala v zahraničí, priniesla si so sebou finančnú hotovosť v mene libra za účelom vkladu tejto sumy na osobitný účet s cieľom, aby sa z tohto účtu strhávali mesačné splátky poistného. Obvinená N. A. v ten deň vypísala aj návrh poistnej zmluvy, ktorý poškodená v ten deň podpísala a v ktorom bolo uvedené, že si predpláca zmluvu vložením mimoriadneho vkladu vo výške 40.000,- Sk. Peniaze v sume 40.000.- Sk v mene libra odovzdala obv. N. A., aby ich táto zamenila a vložila ich k danej zmluve. V ten deň ešte volala obv. O. T., že chce doklad o vložení uvedenej sumy. Na druhý deň jej ho táto odovzdala a až pri výsluchu sa dozvedela, že bol zle vypísaný, a aj to, že ho vystavila obvinená O. T.. Po odchode do Anglicka ju jej mama informovala, že jej prišiel domov šek na zaplatenie poistného vo výške 1500,- Sk. Po tomto zistení poškodená volala O. T., že ako je to možné, keď sa jej mali strhávať jednotlivé splátky poistného z mimoriadneho vkladu z osobitného účtu k zmluve. Obvinená O. T. uviedla, že v poisťovni majú zmätok a že sa to rieši, a rovnako reagovala po zopakovaní sa situácie. Vtedy jej do Anglicka prišiel papier, kde bola uvedená výška vkladu k danému poisteniu 44.000,- Sk. Niekedy v septembri 2009 po príchode z Anglicka ju jej matka informovala, že opätovne prišla výzva na zaplatenie dlžnej sumy. Opakovane kontaktovala obvinenú O. T., aby jej vysvetlila situáciu, tá následne vypísala papiere o zrušení uvedeného poistenia a tvrdila poškodenej, že ich v jej mene odošle.
Svedkyňa W. C., matka poškodenej, okrem iného uviedla, že ohľadom poistky komunikovala len s obvinenou O. T., pričom nemala vedomosť, že táto nie je oprávnená konať v mene spoločnosti Y., s.r.o. a že nikdy pre túto spoločnosť nepracovala. S obvinenou O. T. komunikovala len telefonicky, obvinená ju stále zavádzala, že poistka je stále platná a tiež tvrdila, že ten mimoriadny vklad je tam vložený. To že informačný list o aktuálnom stave poistky, kde figuroval vklad 44.000,- Sk, dcére zaslala do Anglicka práve obvinená O. T., vie podľa toho, že všetky ostatné dokumenty chodili dcére na adresu trvalého bydliska, a adresu do Anglicka vedela len T.. Keďže sa stále nič nedialo, telefonicky sa spojila so šéfom spoločnosti Y., s.r.o (ktorého meno si s odstupom času nepamätala), ktorý jej povedal, že to má dať na políciu, že sa telefonicky spojil s obvinenou N. A., ktorá mu uviedla, že poškodená G. C. im dala peniaze na mimoriadny vklad, a že tieto tam neboli vložené, čo overil aj v poisťovni Wüstenrot, a.s. Na základe takto zistených informácií sa spojila s p. M., ktorá pracuje v uvedenej poisťovni, ktorá jej tiež potvrdila, že žiaden mimoriadny vklad tam nebol vložený a že životné poistenie bolo zrušené z ich strany. Telefonicky volala aj s obvinenou N. A., a keď sa jej spýtala, kde je 40.000,- Sk, čo jej dala jej dcéra, táto je povedala, že ona s tým nič nemá, to T..
Z výpovede svedka O. W. vyplýva, že v čase, keď žil s obvinenou O. T. niekedy v mesiaci apríl 2008 boli bez finančných prostriedkov a vtedy prišla obvinená O. T. domov s tým, že zohnala peniaze. Uviedla, že sú to peniaze jej kamarátky poškodenej G. C.. Ponúkla sa N. A., že ich zamení kvôli nejakej zmluve. Neskôr volala poškodená G. C. s tým, že kde sú jej peniaze, že už dávno mali byť na účte.
Z listinných dôkazov vykonaných v prípravnom konaní vyplýva, že v kópii Návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy zo dňa 04.04.2008 je v zvláštnom dojednaní uvedené, že poistník si predpláca zmluvu a vloží mimoriadny vklad 40.000,- Sk, v kópii príjmového dokladu spoločnosti Y., s.r.o, zo dňa 08.04.2008 je uvedené, že od poškodenej G. C. bola prijatá suma 40.000,-Sk, kde je podpísaná ako príjemca C. a ako preveril obvinená A. (pričom zo zhodných výpovedí svedkov vyplýva, že tento doklad vypisovala obvinená O. T.), kópia informácií o životnom poistení od Wüstenrot, a.s. ako vyjadrenie k poistnej zmluve, kde je podpísaná A., ktorá však uviedla, že to nie je jej podpis, a že tam mal byť podpísaný pracovník
spoločnosti Wüstenrot, a.s. Medzi listinnými dôkaznými prostriedkami sa nenachádza žiadna žiadosť o zrušenie zmluvy, ktorú tam mala zaslať obvinená O. T..
Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. v spojení s § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por., obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu trestné stíhanie zastaví, ak tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Samosudca preskúmal podanú obžalobu, predložený dôkazný materiál z prípravného konania, pričom pri preskúmaní obžaloby podľa § 241 ods. 1 Trestného poriadku hodnotil výsledky prípravného konania z hľadiska, či odôvodňujú postavenie obvinenej pred súd a zaoberal sa konaním obvinenej z hľadiska jeho posúdenia ako prečinu sprenevery, pričom dospel k nasledovným záverom.
Prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, ktorý sa kladie obvinenej za vinu, sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú.
Objektom tohto trestného činu je vlastníctvo veci a predmetom útoku je cudzia vec, ktorá bola páchateľovi zverená. Zverenou vecou sa rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel, alebo podľa dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť. Vec je zverená páchateľovi, ak je mu odovzdaná do faktickej moci (do držby) s tým, aby s vecou nakladal určitým spôsobom. Páchateľ si prisvojí vec, ktorá mu bola zverená, ak s ňou naloží v rozpore s účelom, na ktorý mu bola cudzia vec daná do opatrovania alebo do dispozície, a to spôsobom, ktorý marí základný účel zverenia. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia ďalej vyplýva, že sa jedná o úmyselný trestný čin, preto k naplnenie znakov skutkovej podstaty uvedeného trestného činu sa z hľadiska subjektívnej stránky vyžaduje, aby páchateľ už v čase zverenia veci konal v úmysle cudziu vec si prisvojiť alebo ju nevrátiť v dohodnutom čase, prípadne konal s vedomím, že zverenú vec nebude môcť vrátiť. Citované zákonné ustanovenie tak vyžaduje úmysel ponechať si zverenú vec natrvalo, resp. využiť ju na iný účel, ako bol dohodnutý, minúť zverené peniaze pre svoju potrebu a pod. Inak povedané, prisvojením chápeme také konanie, keď páchateľ úmyselne a cielene spôsobuje vlastníkovi veci škodu tak, že si vec trvalo ponechá. Zavinenie ako obligatórna zložka subjektívnej stránky trestného činu je jedným z rozhodujúcich kritérií pre vyvodenie trestnej zodpovednosti.
Súd pri posudzovaní skutku obvinenej vychádzal z výpovedí obvinenej N. A., obvinenej O. T., poškodenej G. C., vypočutých svedkov W. C. a O. W. a zabezpečených listinných dôkazov v prípravnom konaní, a z hodnotenia vykonaných dôkazov považoval za preukázané, že na základe podpísaného Návrhu na uzavretie poistnej zmluvy zo dňa 04.04.2008 medzi poškodenou ako poistníkom a spoločnosťou Wüstenrot, a.s., ktorý sprostredkovala obvinená N. A. (konajúca ako zamestnanec spoločnosti Y., s.r.o.), poškodená zverila obvinenej N. A. sumu 40.000,- Sk v mene libra ako mimoriadneho vkladu k predmetnej poistnej zmluve, pričom obvinená v rozpore s podmienkami zmluvného vzťahu nevložila zverené finančné prostriedky ako mimoriadny vklad na účet k životnému poisteniu, ale dala ich obvinenej O. T. za účelom ich zamenenia z meny libra na menu slovenská koruna, pričom nemala oprávnenie tak urobiť, teda obvinená nepoužila zverené prostriedky na dohodnutý účel a nesporne tak porušila podmienky zmluvného vzťahu s poškodenou.
Súd sa však zaoberal aj subjektívnou stránkou konania obvinenej, pričom z výpovedí obvinenej N. A., poškodenej G. C., svedka O. W. a listinných dôkazných prostriedkov mal za preukázané, že obvinená v čase prevzatia finančných prostriedkov, ktoré jej boli zverené ako mimoriadny vklad na úhradu splátok životného poistenia, nekonala s úmyslom nepoužiť zverené prostriedky na dohodnutý účel ani si ich prisvojiť a v konaní vzhľadom na výpovede svedkov vo vzťahu ku konaniu obvinenej ani nebolo preukázané, že takýto úmysel u nej vznikol neskôr. Pokiaľ poskytla finančné prostriedky O. T., z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní nie je možné vyvodiť záver, že mala vedomosť o tom, že zverené finančné prostriedky nebude môcť následne použiť na dohodnutý účel. Obvinená uviedla, že jej úmyslom bolo naložiť so zverenými finančnými prostriedkami tak ako vždy, teda ich chcela vložiť na účet poisťovne, ako to bežne robievala, nebolo jej úmyslom poškodiť p. C.. Finančné prostriedky zverila obvinenej O. T., lebo jej dôverovala a s tým úmyslom, že zverené prostriedky použije tak, ako sa dohodli, teda že ich zamení a potom jej ich donesie za účelom vykonania vkladu. Súd teda nezistil
žiadny úmysel obvinenej prisvojiť si zverené peňažné prostriedky resp. nepoužiť ich na dohodnutý účel alebo ich použiť pre vlastnú potrebu.
Súd prvého stupňa považuje za nevyhnutné doplniť svoje úvahy o konštatovanie, že z právneho poriadku ako celku možno vyvodiť princíp ultima ratio (najmä z kontextu čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a § 8, § 10 ods. 1 Trestného zákona) z ktorého plynie, že trestnými činmi môžu byť len závaž- nejšie prípady protispoločenských konaní a to podľa zásady, že tam, kde postačia k regulácii prostriedky správneho alebo civilného práva, sú trestnoprávne prostriedky nielen nadbytočné, ale z pohľadu princí- pu právneho štátu taktiež neprípustné. Pomocná úloha trestnej represie v podobe pojatia trestného prá- va ako ultima ratio teda zaväzuje nielen zákonodarcu, ale aj orgány činné v trestnom konaní a súd, na- koľko má aj interpretačný význam v tom, aby tieto orgány vykladali znaky skutkových podstát trestných činov aj nadväzujúcu mimotrestnú právnu úpravu a aplikovali ich len na závažné prípady, pričom musia zvažovať, či a ako bolo možné využiť inštitúty iných právnych odvetví v reakcii na porušenie práva, o aké iné možnosti išlo, ako boli efektívne, či boli použité alebo prečo neboli použité a musia tiež zabez- pečiť dostatočné dôkazy k tomu, aby bolo možné odlíšiť obyčajný občianskoprávny, či obchodnopráv- ny vzťah od trestnej činnosti. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej trestné právo (trestný čin) s trestnoprávnou kvalifikáciou určitého ko- nania, ktoré má súkromnoprávny základ, je potrebné považovať za ultima ratio, teda za krajný prostrie- dok, ktorý má význam predovšetkým celospoločenský, t. j. z hľadiska ochrany základných spoločen- ských hodnôt. V zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych zá- ujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivi- te jednotlivca, aby strážil svoje práva (vigilantibus iura), ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Je preto neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní, ktorých úlohou je ochrana predovšetkým celospoločenských hodnôt, nie priamo konkrétnych subjektívnych práv jednot- livca, ktoré svojou povahou spočívajú v súkromnoprávnej sfére.
Súd preto s poukazom na vyššie uvedené zdôrazňuje skutočnosť, že v danom prípade nebolo sporné, že poškodená N. A. odovzdala finančné prostriedky v sume 40.000,- Sk v mene libra obvinenej N. A. ako zamestnancovi spoločnosti Y., s.r.o, vystupujúcej ako sprostredkovateľ poistenia spoločnosti Wüstenrot, a.s. Uvedená skutočnosť vyplýva z listinných dôkazných prostriedkov, najmä z Návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy so spoločnosťou Wüstenrot, a.s. zo dňa 04.04.2008, kde v zvláštnych dojednaniach je uvedené „Predplácam si zmluvu. Bude vložené mimoriadny vklad“, ako aj z výpovedí obidvoch obvinených N. A., O. T., ako aj z výpovede poškodenej. Vo vzťahu k obvinenej N. A. tak ide o prípad, ktorý má občianskoprávny rozmer a poškodená neurobila žiadne kroky predpokladané občian- skym právom na ochranu svojho vlastníckeho práva, pričom v takýchto prípadoch závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby si strážil svoje práva, ktorým má súdna moc poskytovať ochra- nu. Súd preto záverom konštatuje, že je neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní a tak nahrádzali činnosť súdov v občianskoprávnom konaní.
Súd ďalej zdôrazňuje, že medzi základné zásady trestného konania patrí aj zásada bezprostrednosti a ústnosti trestného konania, z ktorej vyplýva, že vec obvinenej by mala byť pred súdom za účasti obvinenej ako aj svedkov a až následne by mal súd vo veci rozhodnúť. Jednotlivé zásady trestného konania sú však navzájom skĺbené a rovnocenné, pričom spolu úzko súvisia a dopĺňajú sa. Z tohto dôvodu nie je možné niektorú zo zásad vyzdvihovať nad iné. Zásada, ktorou sa súd v danom prípade spravoval je zásada hospodárnosti, a to z dôvodu, že nariaďovanie hlavného pojednávania s už očakávaným výsledkom rozhodnutia súdu, že bude obvinená spod obžaloby oslobodená, je neprimerané. Rovnako nie je žiaduce spôsobovať obvinenej zvýšené náklady spojené s prípadnou obhajobou a predlžovať jej právnu neistotu.
V zmysle § 220 ods. 3 Trestného poriadku právnym posúdením skutku v obžalobe nie je súd viazaný.
Nadväzujúc na uvedené zákonné ustanovenie sa samosudca pri rozhodovaní zaoberal konaním obvinenej z hľadiska jeho posúdenia ako trestného činu sprenevery. Na základe zistených skutočností a výkladu súvisiacich právnych noriem dospel k záveru, že skutok, ktorý sa obvinenej kladie za vinu, nevykazuje zákonom prezumované materiálne a formálne znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, ako to zákonné ustanovenie v osobitnej časti trestného zákona vyžaduje. Pri zachovaní totožnosti skutku z hľadiska jeho podstaty, spočívajúcej v konaní páchateľa a jeho následku, pre ktoré bolo obvinenej vznesené obvinenie, tento skutok nevykazuje ani znaky
skutkovej podstaty žiadneho iného trestného činu, priestupku, či správneho deliktu. Súd preto v zmysle § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. v spojení s § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. trestné stíhanie zastavil, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, nakoľko skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť do troch dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici. Sťažnosť má odkladný účinok (§241 ods. 4 Trestného poriadku).