Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Cb/280/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Vierou Markovou v právnej veci navrhovateľa: VITADENS, s. r. o., Brezová 3262/28, Žilina, IČO: 44 175 345, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Mišurom, Záhradnícka 27, Bratislava, proti odporcovi: Johnson & Johnson, s.r.o., Karla Engliše 3201/6, Praha 5, IČO: 41193075, právne zastúpenému: BEATOW PARTNERS s.r.o., Panenská 23, Bratislava, o zaplatenie 2.817,48 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.817,48 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 3.200 EUR od 6.3.2011 do 3.1.2012, zo sumy 2.817,48 EUR od 4.1.2012 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 195 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 665,04 EUR na účet právneho zástupcu navrhovateľa, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu doručeným súdu dňa 4.8.2011 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 3.200 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 6.3.2013 do zaplatenia. Ako dôvod uviedol, že navrhovateľ spolupracoval s odporcom na základe Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 19.5.2009, predmetom ktorej bola sprostredkovateľská činnosť vymedzená v článku I v geografickej oblasti vymedzenej v článku II v SR. Navrhovateľ poskytoval právne služby okrem iného v rámci Bratislavského kraja aj sprostredkovaním príležitostí na uzavretie zmlúv aj s Onkologickým sv. Alžbety, s.r.o., so sídlom Heydukova 10, Bratislava. Miesto zmluvného plnenia teda bolo aj v obvode Bratislava I, čím je daná právomoc aj príslušnosť súdu. Zmluva bola ukončená výpoveďou odporcu zo dňa 27.10.2010 a mala v súlade s dikciou výpovede skončiť dňa 31.1.2011, t.j. ako 3 mesačná. V súlade s ust. článku VII ods. 5 Zmluvy však bola výpovedná doba 2 mesačná a skončila dňa 31.12.2010. V súlade s článkom VII ods. 5 Zmluvy vznikol z dôvodu výpovede bez zavinenia navrhovateľa, navrhovateľovi nárok na tzv. odbytné vo výške dvoch priemerných provízií podľa čl. VI Zmluvy počítané za posledných 12 mesiacov trvania Zmluvy. V súlade s prílohou č. II Zmluvy navrhovateľ mesačne fakturoval vždy minimálne 1.600 € titulom nevratnej zálohy na províziu, pričom v prípade, že 8% provízia z fakturácie sprostredkovaných obchodov prekračovala túto čiastku, mal právo aj na túto sumu. Navrhovateľ si v súlade s čl. VII ods. 5 Zmluvy uplatnil nárok na odbytné vo výške minimálnej mesačnej provízie vo výške 2 x 1.600 €, ktoré vyfakturoval odporcovi faktúrou č. 2011004 zo dňa 23.2.2011 so splatnosťou 5.3.2011.

Dňa 9.11.2011 súd vydal európsky platobný rozkaz v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006, ktorým zaviazal odporcu k zaplateniu istiny 3.200 €, úrokov vo výške 196,47 € a nákladov vo výške 192 € a 308,59 €. Dňa 9.1.2012 podal odporca včas odpor bez odôvodnenia.

Odporca v písomnom odôvodnení odporu uviedol, že súhlasí s tým, že s navrhovateľom dňa 19.5.2009 uzavrel Zmluvu o sprostredkovaní v znení dodatkov. Odporca vypovedal túto zmluvu všetkým

sprostredkovateľom na území Slovenskej republiky výpoveďou zo dňa 27.10.2010. Odporca poukázal na znenie článku VII ods. 5 Zmluvy, článok VI ods. 1 ako i prílohu č. 2 Zmluvy a mal za to, že sprostredkovateľovi prináleží len provízia vo výške 8% z obratu, nakoľko sa nikde v zmluve ani v prílohách neuvádza, že by sa odbytné počítalo z fakturovaných čiastok, paušálneho odškodnenia alebo úhrady kilometrov. Obrat navrhovateľa v roku 2010 predstavoval 28.689 €, z ktorého priemerná dvojmesačná provízia vychádza 382,52 €. Odporca nárok v tejto výške uznal a danú čiastku uhradil navrhovateľovi na účet dňa 2.1.2012.

Navrhovateľ písomným podaním doručeným dňa 17.7.2012 v reakcii na podaný odpor zobral návrh v časti zaplatenia istiny 382,50 € späť z dôvodu jej zaplatenia dňa 3.1.2012. Vo zvyšnej časti na návrhu trval. Uviedol, že z identifikácie sumy ako nevratnej zálohy na províziu je zrejmé, že minimálna mesačná provízia bola vo výške 1.600 €. Keďže ide o nevratnú zálohu, skutočne vyplatená mesačná suma započítaná na províziu je províziou a bez ohľadu na výsledok činnosti odporcu je tým základom, ktorý slúži pre výpočet dvoch priemerných provízií. Skutočný význam zmluvného dojednania je taký, že navrhovateľovi patrí minimálna mesačná provízia v sume 1.600 € a ak by dosiahol obrat, ktorého výsledkom by bola vyššie provízia po zúčtovaní, tak mu bude patriť aj nad sumu 1.600 €. Uvedené potvrdzuje aj dojednanie v prílohe č. 2, kde sa malo vykonávať zúčtovanie zálohy na províziu, ale navrhovateľ nemusel zo zaplatenej zálohy nič vracať a tiež mu nikdy nebolo doplácané nič nad rámec už vyplatenej zálohy na províziu. Uvedené je zrejmé i zo systematiky zmluvy, pretože sumy, ktoré uvádza odporca neboli v tejto výške počítané, ani vyplácané. Nie je zrejmé, čo by bol potom zvyšok vyplatenej zálohy, keď sa nemá vracať. Logicky, z hľadiska systematiky zmluvy a dojednaniami účastníkov ako aj z hľadiska daňového môže ísť len o odmenu za sprostredkovateľskú činnosť, ktorá sa nazýva podľa zákona provízia ( ). Priemerná provízia sa nemá počítať z priemerného obratu, ale zo súm vyplatených na províziu za konkrétne obdobie. Výklad odporcu je v rozpore s jeho následným správaním, keď faktúry za celý rok 2010 boli uhradené v plnej výške a navrhovateľovi zostali aj po tzv. zúčtovaniach v zmysle prílohy č. 2 Zmluvy. Na poslednú zaslanú faktúru odporca reagoval tak, že zaslal podpísaný návrh dohody o vzdaní sa nároku podľa ods. 1 Občanského zákoníka, čím uznal existenciu nároku v základe a výšku nikdy nespochybňoval, ani nežiadal opraviť vystavenú faktúru. Navrhovateľ uviedol, že zmluvné strany si v článku VIII ods. 5 Zmluvy dohodli na práva a povinnosti výslovne neriešené Zmluvou - aplikáciu obchodného zákonníku a ďalších právnych predpisov ČR. Keďže odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, vznikol navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania vo výške určenej podľa Sb. v spojení s zákona č. 40/1964 Sb. a v spojení s nariadenia vlády ČR č. v platnom znení. S poukazom na uvedené navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 2.817,48 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 7.75% ročne zo sumy 3.200 € od 6.3.2011 do 3.1.2012 a zo sumy 2.817,48 € od 4.1.2012 do zaplatenia, ako i trov konania.

V nadväznosti na podanie navrhovateľa, tunajší súd uznesením zo dňa 7.8.2012 konanie v časti zaplatenia istiny 382,58 € zastavil a pripustil zmenu petitu, ktorý bude znieť: „Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.817,48 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 3.200,- € od 6.3.2011 do 3.1.2012, zo sumy 2.817,48 € od 4.1.2012 do zaplatenia a trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

Na pojednávaní dňa 27.11.2015 navrhovateľ uviedol, že pri podpise zmluvy bol informovaný, že nemôže dosiahnuť taký obrat, aby sa provízia následne počítala ako 8 % z obratu. Preto sa v zmluve nachádza i ustanovenie o fixne vyplácanej provízii. Za predchádzajúci rok fakturoval províziu v rovnakej výške, preto i priemer pre výpočet 2-mesačného odbytného musí vychádzať z tohto výpočtu. Nič iné od navrhovateľa odporca nepýtal ani nežiadal vrátiť.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 27.11.2015 nesúhlasil s návrhom navrhovateľa, nakoľko mal za to, že odporca si splnil všetky povinnosti zo zmluvy. Zo zmluvy vyplýva, že výška provízie sa bude odvíjať od výšky fakturácie bez DPH a nie z nevratnej zložky na províziu. Táto úprava mala slúžiť len k tomu, aby došlo k zefektívneniu spôsobu platby. V písomnom vyjadrení odporca upozornil na nevyhnutnosť rozlišovania medzi samostatným nárokom na províziu v zmysle bodu 1 článku VI Zmluvy a spôsob určenia jej výšky, z ktorého sa nárok navrhovateľa ďalej odvíja a mechanizmom vyplácania provízie uvedenom v prílohe č. 2. Navrhovateľovi patrila odmena, ktorá zahŕňala i províziu a tá sa má vypočítať z objemu fakturácie bez DPH, podľa prílohy č. 2: za uplynulý mesiac bez DPH. Systematika zmluvy ako aj gramatický výklad ustanovení zmluvy preukazujú, že úmyslom strán bolo, aby sa provízia

počítala ako príslušné percento z objemu fakturácie bez DPH za mesiac a nikdy nie ako fixná čiastka. Dohoda o vyplácaní nevratnej zálohy nemá vplyv na mechanizmus určenia nároku navrhovateľa na odbytné. V prílohe č. 2 je platba definovaná ako záloha, preto priznávanie zálohy na provízie bolo dohodnuté len za účelom zefektívnenia spôsobu vyplácania odmeny. Odporca namietal, že by svojím návrhom na vzdanie sa nároku navrhovateľom uznal nárok navrhovateľa na odbytné, pretože ak by ju uznal, vzhľadom na predchádzajúcu spoluprácu by ju bezodkladne vyplatil.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ musí z uplatneného nároku zaplatiť DPH a sám navrhovateľ potvrdil, že DPH z vystavenej faktúry už zaplatil, resp. odviedol.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav:

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 19.5.2009 uzavreli Zmluvu o sprostredkovaní vrátane príloh (ďalej len „Zmluva“), kde v záhlaví Zmluvy je výslovne uvedené, že sa uzatvára v zmysle a nasledujúcich Českej republiky. Taktiež v článku VIII ods. 5 Zmluvy sa účastníci dohodli že ostatné práva a povinnosti zmluvou výslovne neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami obchodného zákonníku a ďalších platných právnych predpisov Českej republiky. Predmetom Zmluvy bol záväzok navrhovateľa ako sprostredkovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby pôvodný odporca (Synthes, a.s.o.) ako záujemca uzavrel kúpne zmluvy na predaj tovaru tretím osobám. Záujemca mal vyvíjať činnosť na území Slovenskej republiky špecifikovanom v Prílohe č. 1. V článku VII ods. 3 Zmluvy bola dohodnutá 2 mesačná výpovedná lehota, ktorá začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede alebo po 3 dňoch od jej odoslania doporučenou poštou druhou stranou. Výpoveď mohla podať ktorákoľvek strana aj bez uvedenia dôvodu.

V článku VII ods. 5 Zmluvy sa účastníci dohodli, že ak bude výpoveď podaná zo strany odporcu ako záujemcu bez preukázateľného zavinenia (porušenia Zmluvy navrhovateľom ako sprostredkovateľom) vzniká sprostredkovateľovi nárok na odbytné vo výške dvoch priemerných provízií podľa článku VI tejto Zmluvy počítaných za posledných max. 12 mesiacov trvania Zmluvy.

Z výpovede zmluvy odporcu zo dňa 27.10.2010 súd zistil, že bola daná z dôvodu ukončenia činnosti odporcu na území Slovenskej republiky, kde od 1.2.2010 pôsobí sesterská spoločnosť Synthes Slovakia s.r.o..

Z faktúry vystavenej navrhovateľom pod č. 2011004 je zrejmé, že navrhovateľ vyúčtoval odporcovi podľa článku VII ods. 5 Zmluvy odbytné vo výške dvoch priemerných provízií z posledných 12 mesiacov.

Z návrhu dohody o vzdaní sa nároku zo dňa 7.3.2011 je zrejmé, že odporca navrhol, aby sa navrhovateľ vzdal nároku na odstupné v zmysle článku VII ods. 5 Zmluvy, ako aj akýchkoľvek iných nárokov, ktoré môže navrhovateľ mať v súvislosti so Zmluvou. Navrhovateľ, ako vyplýva z jeho vyjadrenia, k dohode o vzdaní sa nároku nepristúpil.

Z výpisu z účtu odporcu súd zistil, že odporca dňa 2.1.2012 vykonal platbu vo výške 382,52 € v prospech navrhovateľa. Navrhovateľ potvrdil pripísanie peňažnej čiastky na účet dňa 3.1.2012.

Medzi účastníkmi konania ostalo sporné, akým spôsobom sa vypočítava nárok na odbytné v zmysle článku VII ods. 5 Zmluvy.

Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2010 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach /ktorým sú Slovenská i Rakúska republika viazané/, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa č. 60 ods. 1 písm. a) Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2010 na účely tohto nariadenia obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb má bydlisko v mieste, kde má registrované sídlo.

Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2010 osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

Podľa článku 5 ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2010 osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte a) v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby; b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby:

- pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať,

- pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť,

Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 593/2008 z 17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

Podľa § 642 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb. zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

Podľa § 365 veta prvá zákona č. 513/1991 Sb. dlužník je v prodlení, jestliže nesplní řádne a včas svuj závazek, a to až do doby poskytnutí řádneho plnení nebo do doby, kdy závazek zanikne jiným zpusobem.

Podľa § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb. je-li dlžník v prodlení se splnením peňežitého závazku nebo jeho části a není smluvena sazba úroku z pprodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak předpisy práva občanského.

Podľa § 517 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníka dlužník, který svůj dluh řádně a včas nesplní, je v prodlení. Jestliže jej nesplní ani v dodatečné přiměřené lhůtě věřitelem mu poskytnuté, má věřitel právo od smlouvy odstoupit; jde-li o plnění dělitelné, může se odstoupení věřitele za těchto podmínek týkat i jen jednotlivých plnění.

Jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.

Podľa § 1 Nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb. účinného ku dňu omeškaní výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodů.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že zmluvné strany medzi sebou uzatvorili dohodu o rozhodnom práve, podľa ktorého sa spravujú ich vzťahy. Zo záhlavia Zmluvy o sprostredkovaní ako i z ustanovenia článku VIII ods. 5 Zmluvy je zrejmé, že bola uzatváraná v zmysle zákona č. 513/1991 Sb., t.j. podľa českého a ostatné vzťahy sa riadia právom ČR. S poukazom na voľbu práva preukázanú ustanoveniami Zmluvy, súd vzťah medzi účastníkmi posudzoval podľa českého práva.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné a súd mal zároveň z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi navrhovateľom ako sprostredkovateľom a odporcom ako záujemcom bola uzavretá v písomnej forme platná Zmluva o sprostredkovaní dňa 19.5.2009 v zmysle § 642 a nasl. českého Obchodného

zákonníka. Navrhovateľ nesporne činnosť uvedenú v Zmluve pre odporcu vykonával a odporca odstúpil od Zmluvy bez zavinenia navrhovateľa z dôvodu, že ukončil činnosť na území SR, kde bude od 1.2.2010 pôsobiť sesterská spoločnosť. Podľa článku VII ods. 5 Zmluvy tak vznikol navrhovateľovi nárok na odbytné vo výške dvoch priemerných provízií, ktoré sa podľa článku VI počítajú za posledných maxi. 12 mesiacov trvania Zmluvy. Samotný základ nárok uznal aj odporca, jednak, keď zaslal navrhovateľovi návrh na vzdanie sa práva podľa čl. VII ods. 5 Zmluvy, a jednak keď zaplatil v zmysle citovaného článku čiastku vo výške 382,52 €.

V článku VI ods. 1 Zmluvy je okrem iného uvedené, že záujemca sa zaväzuje zaplatiť odmenu (zahŕňajúcu províziu z objemu fakturácie bez DPH, paušálne odškodnenie nutne vynaložených nákladov a úhradu spojenú s najazdenými kilometrami) všetko vo výške a forme špecifikovanej v prílohe č. 2. Z uvedenej formulácie je zrejmé, že nárok na províziu (ako časť odmeny, ktorá sa primárne vypočíta z objemu fakturácie bez DPH), sa jej výška a forma vypočíta podľa prílohy č. 2 Zmluvy. Príloha č. 2 určuje, že sprostredkovateľovi (okrem iného) prináleží mesačne provízia 8% z obratu (z fakturovanej čiastky za uplynulý mesiac bez DPH). Zmluvné strany sa zároveň dohodli na efektívnom spôsobe výplaty, kedy odporca vyplatí mesačne navrhovateľovi 1.600 € ako nevratnú zálohu na províziu. Zúčtovanie zálohy na províziu sa vykoná štvrťročne, po ukončení kalendárneho roka za celý uplynulý rok. Podľa českého prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

S poukazom na skutočnosť, že vypracovaný návrh Zmluvy predkladal odporca, súd mal význam zmluvného dojednania s prihliadnutím na za preukázaný v tom smere, že navrhovateľ bol každým mesiacom oprávnený fakturovať odporcovi odmenu pozostávajúcu (nielen) z provízie, vždy najmenej vo výške 1.600 €, ktorá predstavovala nevratnú zálohu. Ako vyplýva z jednotlivých faktúr č. OF2011001, OF20100032, OF20100031, OF20100027, OF20100025, OF20100022, OF20100020, OF20100016, OF20100014, OF20100010, OF20100007, OF20100006, OF20100002, ako aj z výpisov z účtu navrhovateľa za dané mesiace, suma 1.600 € bola zakaždým, t.j. v priebehu predchádzajúcej ročnej spolupráce, skutočne vyplatená odporcom. Odporca v priebehu konania nenamietal, že by zálohu na províziu v takejto výške nevyplatil, ani že by ju žiadal vyplatiť späť. S poukazom na to, predstavuje vyplatená záloha na províziu po zúčtovaní sama o sebe províziu, ktorá bola vypočítaná v súlade s článkom VI ods. 1 Zmluvy v spojitosti s prílohou č. 2 Zmluvy. Nakoľko provízia mala byť vypočítaná s poukazom na čl. VII ods. 5 Zmluvy podľa článku VI a to za obdobie posledných 12 mesiacov trvania zmluvy, súd mal za preukázané predloženými faktúrami a výpismi z účtu, že za posledných 12 mesiacov spolupráce bola provízia navrhovateľovi skutočne vyplatená vždy vo výške 1.600 €. Preto je nevyhnutné pri výpočte dvoch priemerných provízií vychádzať z danej sumy. Uvedené potvrdzuje aj ustanovenie článku VI ods. 1 Zmluvy, kde je uvedené, že rozhodným momentom je dátum vystavenej faktúry sprostredkovateľom. Súd sa stotožnil s názorom navrhovateľa, že výpočet provízie ako 8% z obratu prichádza do úvahy vždy, avšak keď výsledok nedosahuje minimálnu sumu 1.600 €, prináleží navrhovateľovi provízia najmenej v danej výške. Súd má za to, že pri výpočte výšky provízie je nevyhnutné prihliadať aj na spôsob jej efektívnej výplaty, nakoľko zo systematiky Zmluvy je jasné a zreteľné, že je jej neoddeliteľnou súčasťou a samotný výklad je potrebné vykonať s prihliadnutím na všetky body zmluvy, ktoré sú vo vzájomných súvislostiach a nie ich výklad cielene oddeľovať. Takto vypočítaná provízia ako časť odmeny navrhovateľa, je odmenou za sprostredkovateľskú činnosť, ktorá sa nazýva podľa zákona provízia ( ). Navrhovateľovi preto prináleží odbytné v priemernej výške 1.600 € za dva mesiace, čo predstavuje pôvodne žalovanú čiastku 3.200 €. Nakoľko odporca zaplatil v priebehu konania časť vo výške 382,52 €, súd ho zaviazal k úhrade zvyšných 2.817,48 €.

Keďže odporca namietal, že výpočet dvoch priemerných provízií mal byť bez DPH, súd poukazuje na znenie článku VI ods. 1 Zmluvy, v zmysle ktorého odporca zobral na vedomie, že navrhovateľ si k provízii vyúčtuje zákonnú daň z pridanej hodnoty, nakoľko je jej platcom a jednak na znenie , v zmysle ktorého je navrhovateľ povinný za poskytnutú službu odviesť DPH, preto je odporca povinný mu ju uhradiť. Navrhovateľ potvrdil, že DPH z vystavenej faktúry i odviedol.

Nakoľko doručenie faktúry č. 2011004 nebolo medzi účastníkmi konania sporné, súd pri určení omeškania odporcu so zaplatením odbytného vychádzal zo splatnosti určenej vo faktúre, ako lehoty poskytnutej odporcovi na plnenie. Nakoľko odporca nezaplatil v lehote splatnosti t.j. do 5.3.2011 peňažný záväzok vo výške 3.200 €, súd ho zaviazal v zmysle českého na

zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa 6.3.2011. Nakoľko si účastníci v Zmluve nedohodli výšku úrokov z omeškania, je odporca povinný zaplatiť úrok podľa českého v nadväznosti na nariadenie vlády č. 142/1994 Sb. účinného vždy ku dňu omeškania, v zmysle ktorého výška zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov. Týmto dátumom bolo 31.12.2010, kedy repo sadzba bola vo výške 0,75%, čo po pripočítaní 7% bodov predstavuje 7,75% úrok z omeškania. Nakoľko odporca zaplatil zo sumy 3.200 € časť vo výške 382,52 € dňa 3.1.2012, od nasledujúceho dňa bol povinný platiť úrok z omeškania len zo sumy 2.817,48 €.

O trovách konania, v čase pred zastavením konania v časti zaplatenia istiny 382,52 €, súd rozhodol podľa - ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Odporca zaplatil časť istiny až po začatí konania (po lehote splatnosti), i keď bol na to povinný ešte pred podaním návrhu.

Vo zvyšnej časti konania o trovách konania súd rozhodol podľa podľa ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 192 € a za vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré bolo doručené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom vo výške 3 € Spolu vo výške 195 €.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z nasledovných úkonov:

1. Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - 2011

- odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 účinnej vždy ku dňu úkonu právnej služby (ďalej len „Vyhláška“) z tarifnej hodnoty 3.200 € = 121,17 €

- režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky - 7,41 € 2. Návrh na vydanie Európskeho platobného rozkazu - 2011

- odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) Vyhlášky = 121,17 €

- režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky - 7,41 € 3. Vyjadrenie k vyjadreniu odporcu zo dňa 26.4.2012

- odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) Vyhlášky = 121,17 €

- režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky - 7,63 € 4. Účasť na pojednávaní dňa 21.10.2015

- odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 13a ods. 4 Vyhlášky = 30,29 €

- režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky - 8,39 € 5. Účasť na pojednávaní dňa 27.11.2013

- odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 13a ods. 1 písm. b) Vyhlášky = 121,17 €

- režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky - 8,39 € 6. DPH vo výške 20% z jednotlivých úkonov

- DPH v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky = 110,84 €

SPOLU: 665,04 €

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.