Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16P-249-2015.pdf
PDF · 95.19 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/249/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci mal. C. D., R.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov matky C. D., R.. XX.XX.XXXX, D. D.P. XXXX/X, I. R. C., právne zastúpenej JUDr. Jánom Burocim, advokátom so sídlom Za Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves a otca Š. D., R.. XX.XX.XXXX, D. D. XXXX/X, I. R. C., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej C. D., R.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 100,- EUR mesačne, počnúc od 07.09.2015, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred.
Zaostalé výživné zo strany otca na mal. C. za obdobie od 07.09.2015 do 30.11.2015 v celkovej výške 204,37 EUR je otec p o v i n n ý uhradiť k rukám matky, do 60-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa svojim návrhom zo dňa 02.09.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.09.2015, domáhala, aby súd zaviazal otca maloletej povinnosťou prispievať na výživu maloletej Viery sumou 100,- € mesačne a to k rukám matky, vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred.
Tento svoj návrh odôvodnila tým, že obaja ako rodičia maloletej bývajú spoločne v byte č. X, v bytovom dome so s.č. XXXX R. D. B. C. I. R. C.. Otec maloletej týra ju (matku maloletej) už približne 4 roky. Ide o alkoholika, ktorý sa odmieta liečiť. Situácia sa stala neúnosnou, nakoľko medzi otcom a deťmi dochádza k fyzickým stretom. Obaja rodičia majú celkovo tri deti. Najmladšia dcéra Viera pri konfliktoch plače, kričí. Otec matku otvorene ponižuje a ponižuje taktiež aj deti. Na matku a deti často vrieska. Útoky sa s postupujúcim časom stupňujú a matka má strach o svoje zdravie a zdravie svojich detí. Vzhľadom na závislosť otca na alkohole je jeho správanie nepredvídateľné a matka sa bojí, aby im nejako neublížil. V tejto súvislosti matka požiadala súd v inom súdnom konaní o vylúčenie otca z užívacieho práva k bytu. Otec navyše na dcéru prispieva len sumou 30,- €, pričom dcéra je školopovinná, navštevuje základnú umeleckú školu a tieto financie sú nepostačujúce. Dochádza k častým nezhodám medzi rodičmi maloletej. Príjem matky predstavuje v priemere sumu 389,- € mesačne. Priemerný zárobok otca je približne 550,- €.
Súd predvolal na pojednávanie otca, matku, právneho zástupcu matky a kolízneho opatrovníka maloletej. Otec sa pojednávania nezúčastnil, hoci naň bol riadne predvolaný, svoju neúčasť žiadnym
spôsobom neospravedlnil a tak súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. konal a napokon aj rozhodol bez jeho prítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, ako aj poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka a tiež oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Matka vo svojich výpovediach uviedla, že toho času býva s otcom maloletej a tromi deťmi v dvojizbovom byte, ktorý má v spoluvlastníctve s otcom maloletej. Má s ním zrušené BSM za trvania manželstva. Toho času má príjem vo výške 400,- € mesačne. Prídavky na deti a daňový bonus poberá otec maloletej, ktorý jej ich však nedáva. Ona ho žiadala, aby jej prispieval do domácnosti čiastkou 350,- € mesačne, v ktorej by mala byť obsiahnutá suma 100,- € na bývanie vrátane inkasa, ktorú hradí toho času len ona, suma 130,- € ako suma prídavkov na deti a daňového bonusu, ktoré poberá otec maloletej a tiež suma výživného, ktorú podľa jej názoru by mal platiť a ktoré by mali predstavovať čiastky 30,- € , 40,- €, 50,- € na všetky deti. Otec maloletej jej odmieta prispievať do domácnosti. Prostriedky, ktoré mu prídu na účet si vyberá a hospodári s nimi samostatne, čo odôvodňuje tým, že každý z nich má hospodáriť samostatne. Ona nespláca žiadne pôžičky, vie o tom, že by nejaké mal mať otec maloletej. Ide o pôžičky, ktoré si tento vzal po zániku BSM. Ona okrem poplatkov za bývanie uhrádza náklady na UPC- internet v sume 33,40 € a tiež náklady na ich mal. dcéru, ktorá toho času navštevuje 7. ročník základnej školy. Tej na začiatku školského roka zakupovala zošity a platila poplatky do triedneho fondu a ZRPŠ, čo predstavovalo sumu 33,- €. Dcére treba vždy niečo dokúpiť do školy. Navštevuje školskú jedáleň, za ktorú jej platí 21,- € mesačne a tiež navštevuje ZUŠ - odbor spev a klavír, na ktorú náklady na mesiac predstavujú sumu 8,- €. Tu dcére uhrádzala aj ZRPŠ v sume 14,- € na celý školský rok. Dcéra má zdravotné problémy - nosí zubný strojček a nosí okuliare. Otec jej na deti peniaze nedáva, vie však, že prispel synovi sumou 20,- €. Dcére peniaze nechce poskytovať z dôvodu, že ich aj tak dá jej, teda matke. Otec berie rôzne pôžičky od nebankových subjektov, ktoré nevie splácať. Ona nevie, na čo tieto peniaze používa, len sa domnieva, že je to na alkohol a tipovanie. Otec maloletej je na ňu (matku) strašne alergický a agresívny. Za obdobie od 01.09.2015 do dnešného dňa prispel jej do domácnosti dňa 15.09.2015 priamo do jej rúk sumu 300,- €, dňa 18.10.2015 jej dal 80,- € a synovi Michalovi dal 20,- €, dňa 19.11.2015 jej prispel sumou 100,- € a obom synom dal 40,- € a dcére 10,- €.
Kolízny opatrovník cestou svojej poverenej zamestnankyne vo svojej výpovedi uviedol, že pri šetrení v domácnosti matky otca zastihli doma. Ten na nich žiadnym spôsobom nereagoval, nevnímal ich. V rodine sú veľké problémy.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves z prešetrenia pomerov u maloletej vyplynulo, že rodina žije v dvojizbovom byte. Domácnosť je skromne zariadená, starším nábytkom. Jednu izbu užívajú deti s matkou a v druhej sa zdržuje otec maloletej. Z celkovej atmosféry domácnosti, zariadenia, stavu veci bolo zrejmé a viditeľné, že rodina dlhodobo iba prežíva. Matka je hlboko veriaca a potvrdila, že práve z toho dôvodu sa bránila riešeniu problémov súdnou cestou. Dospelý syn K. je študentom Vysokej školy v Žiline. Syn K. študuje na Vysokej škole v Brne. Maloletá C. je žiačkou 7. ročníka základnej školy. Nosí okuliare, zubný strojček, navštevuje školskú jedáleň, kde mesačný poplatok za obedy predstavuje čiastku 22,-€. Počas sociálneho zisťovania bol vo vedľajšej izbe podľa uvedenej správy prítomný aj otec. Sedel, kýval sa, chvíľami zaspával a bolo zrejmé, že je pod vplyvom alkoholu. Jeho izba bola otvorená.
Podľa správy K. I. R. C., mestu nie sú známe majetkové pomery rodičov maloletej, ani ich povahové vlastnosti, sklony a záľuby, rovnako ani správanie sa na verejnosti a v mieste bydliska. Ich správanie nebolo prejednané mestským úradom.
Podľa potvrdenia o zárobku od zamestnávateľa matky, táto za obdobie od októbra 2014 do septembra 2015 vrátane dosiahla celkovú čistú mzdu vo výške 4.779,38 €, čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 398,-€.
Podľa potvrdenia o zárobku od zamestnávateľa otca, tento za obdobie od októbra 2014 do septembra 2015 vrátane dosiahol celkovú hrubú mzdu vo výške 8.698,74 €, čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 724,89 €. Bol mu vyplatený daňový bonus na tri deti vo výške 64,23 € x 12 mesiacov, čo predstavovalo čiastku 770,76 € a jeho priemerný čistý príjem za uplynulých 12 mesiacov podľa tohto potvrdenia predstavoval sumu 632,96 €.
Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa §-u 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 € mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 € na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť.
Súd predvolal na pojednávanie aj otca maloletej, ten sa však na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a tak súd rozhodoval bez jeho účasti a to na základe dôkazov, ktoré vykonal na pojednávaní vrátane účastníckej výpovede matky maloletej.
Bolo preukázané, že rodičia maloletej síce spolu žijú, avšak otec maloletej dobrovoľne neplní
svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. C.. Preto mu súd určil výživné na dcéru.
Súd v tomto prípade vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
Matka je toho času je zamestnaná s priemernou čistou mzdou vo výške 398,-€. Otec maloletej ma priemerný mesačný príjem vo výške 632,96 €, pričom tiež poberá prídavky na deti a daňový bonus, ktoré odmieta odovzdávať matke maloletej, resp. ich odovzdávať do domácnosti. Obaja rodičia majú okrem maloletej C. ešte vyživovaciu povinnosť k dvom dospelým, avšak nezaopatreným synom, ktorí obaja študujú na vysokých školách.
Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletej, ako aj potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca ustálil súd výšku súčasného výživného zo strany otca na maloletú na sumu 100,-€ mesačne.
Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 07.09.2015, teda od podania návrhu matky, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine. V tejto súvislosti poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod. V danom prípade však súd takéto dôvody nezistil.
Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloletú za obdobie od 07.09.2015 vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 07.09.2015 do 30.11.2015 a to v sume 204,37 €, na úhradu ktorého súd otca zaviazal do 60-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Tento nedoplatok vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného za mesiace október 2015 a november 2015 vrátane, v určenej výške 100,- € mesačne, a pomernej časti určeného výživného za september 2015 zodpovedajúcej 24 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 07.09.2015 do 30.09.2015), čo predstavovalo čiastku 80,- € (t.j. 100,- € / 30 dní x 24 dní). Spolu uvedená čiastka zaostalého výživného predstavovala sumu 280,-€.
Otec maloletej podľa účastníckej výpovede matky za obdobie od 01.09.2015 do dňa konania pojednávania (t.j. do 27.11.2015) prispel do domácnosti dňa 15.09.2015 priamo do jej rúk sumu 300,- €, dňa 18.10.2015 jej dal 80,- € a synovi K. dal 20,- €, dňa 19.11.2015 jej prispel sumou 100,- € a obom synom dal 40,- € a dcére 10,- €. Z týchto súm na prípadnú úhradu zaostalého výživného súd akceptoval len sumy 300,- €, 80,- € a 100,- €, ktoré išli priamo k rukám matky. Spolu tak tieto sumy predstavovali čiastku 480,-€.
Podľa potvrdenia o zárobku od zamestnávateľa otca, tento bol poberateľom daňového bonusu na tri deti vo výške 64,23 € mesačne. Zároveň otec poberal aj prídavky na deti v sume 70,56 € mesačne (23,52 € x 3). Obe tieto sumy si ponechával a neodvádzal do rodinného rozpočtu. Mesačne to predstavovalo čiastku 134,79 €. Za tri mesiace ( september, október a november 2015) to predstavovalo sumu 404,37 €.
Súd z úhrad, ktoré otec poskytol za obdobie 01.09.2015 až 30.11.2015 v celkovej výške 480,- € odpočítal preto uvedenú sumu 404,37 € ako sumu, ktorá predstavovala sumu daňového bonusu a prídavkov na deti, ktoré nemohli byť započítané na jeho dlh na zaostalom výživnom na dcéru a následný rozdiel týchto súm, teda čiastku 75,63 € akceptoval ako sumu, ktorú otec použil na úhradu zaostalého výživného na maloletú dcéru za uvedené obdobie.
Od vyššie určeného výživného v celkovej sume 280,-€ tak súd odčítal uvedenú sumu 75,63 € a dospel ku konečnej sume zaostalého výživného vo výške 204,37 €.
Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 30.11.2015, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac november 2015 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a./ O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade išlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. . Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).