Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40C/281/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobkyne: D. Č., trvale bytom A.Y. XX, 841 03 Bratislava, proti odporcovi: MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 852 453, o zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s., sp. zn. SR 17499/14 zo dňa 03.12.2014, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 17499/14 zo dňa 03.12.2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761.

Súd žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Bratislava IV súdny poplatok za žalobu vo výške 331,50 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 16.12.2014 domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. zo dňa 03.12.2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 350,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 350,- eur od 10.06.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 12,- eur a náhradu trov konania, z titulu nevrátenia úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere č. 436189.

Svoju žalobu odôvodnila tým, že rozhodcovský súd vôbec nevzal do úvahy jej žalobnú odpoveď, v ktorej namietala neplatnosť rozhodcovskej zmluvy zakladajúcu právomoc rozhodcovského súdu na konanie a tiež zánik jej dlhu voči žalovanému splnením. Poukázala na to, že nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej zmluvy v zmysle , nakoľko nie je účastníkmi podpísaná, ani obsiahnutá vo vzájomne vymenených listoch, ani dohodnutá telefaxom alebo prostredníctvom telekomunikačných zariadení. Navyše rozhodcovská zmluva jej pri uzatvorení úverovej zmluvy ani nebola predložená, preto je neplatná aj podľa . Uviedla, že rozhodcovská zmluva je neplatná tiež podľa ustanovenia , nakoľko znemožňuje voľbu spotrebiteľa medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom v prípade, že sa konanie začne na základe žaloby zo strany dodávateľa. Ďalej namietala, že rozhodcovský súd porušil princíp rovnosti účastníkov, keď nevykonal ako dôkaz ňou predložené listiny preukazujúce zánik žalovanej povinnosti, konkrétne výpisy o pohybe na účte, ktoré preukazujú, že dňa 15.01.2014 uhradila žalovanému sumu 75,- eur, dňa 12.02.2014 sumu 100,- eur, dňa 17.03.2014 sumu 100,- eur, dňa 16.04.2014 sumu 100,- eur, teda ešte viac ako bola povinná. Týmito argumentmi sa rozhodcovský súd v rozsudku vôbec nezaoberal a neuviedol ani prečo.

Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že súd by sa v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemal zaoberať argumentmi žalobkyne obmedzujúcimi sa na preskúmanie rozhodcovského rozsudku z hmotnoprávnej stránky, nakoľko je to vzhľadom na právnu úpravu vylúčené. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne ako nevýhradná rozhodcovská zmluva umožňujúca žalujúcej strane riešiť všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere buď pred rozhodcovským alebo všeobecným súdom. Poukázal tiež na to, že žalobkyňa mala možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote 10 dní od jej uzavretia. Čo sa týka nedodržania formy rozhodcovskej zmluvy uviedol, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá spolu so zmluvou o úvere prostredníctvom internetovej stránky www.minipozicka.sk, čo možno subsumovať pod iné telekomunikačné zariadenia v zmysle . Napokon k namietanému porušeniu rovnosti účastníkov uviedol, že rozhodcovský súd vzal do úvahy argumenty žalobkyne, čo vyplýva z odôvodnenia rozsudku.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na termín 27.11.2015, na ktorý účastníkov riadne predvolal. Žalobkyňa sa odstavila osobne, žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť podaním doručeným súdu elektronickou poštou so zaručeným elektronickým podpisom dňa 24.11.2015 s tým, že súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Súd preto v zmysle vec prejednal v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 23.12.2013 uzatvoril žalovaný so žalobkyňou prostredníctvom internetovej stránky www.minipozicka.sk zmluvu o úvere č. 436189, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalobkyni úver vo výške 350,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom (celkom sumu 425,- eur) do 21 dní odo dňa poskytnutia úveru. Celkové náklady spojené s úverom boli tvorené výlučne úrokom vo výške 372,45 % p.a. z poskytnutého úveru, čo predstavovalo sumu 75,- eur. Výška RPMN predstavovala 2 689,34 %.

V ten istý deň uzatvoril žalovaný so žalobkyňou prostredníctvom internetovej stránky www.minipozicka.sk rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej sa účastníci dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere budú riešené buď pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa (čl. II. bod 1. rozhodcovskej zmluvy). V čl. II bod 3. rozhodcovskej zmluvy sa účastníci dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Podľa čl. IV bod 4. rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľ uzavretím tejto zmluvy potvrdzuje, že obdržal jeden jej rovnopis vo forme elektronického dokumentu vygenerovaného v užívateľskom profile spotrebiteľa na webovskej stránke s možnosťou stiahnutia na pevný disk alebo iný nosič dát.

Návrhom na začatie konania zo dňa 28.10.2014 si žalovaný uplatnil voči žalobkyni na Stálom rozhodcovskom súde zriadenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 zaplatenie sumy 350,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 350,- eur od 10.06.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 12-, eur a náhradu trov konania, a to z titulu nevrátenia úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere č. 436189 zo dňa 23.12.2013.

Dňa 19.11.2014, resp. 01.12.2014 žalobkyňa doručila rozhodcovskému súdu (na základe jeho výzvy zo dňa 05.11.2014 doručenej žalobkyni dňa 11.11.2014) žalobnú odpoveď, v ktorej namietala jednak nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na konanie pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a jednak porušenie jednotlivých ustanovení o spotrebiteľských úveroch, ktoré podrobne rozviedla. Na záver uviedla, že dlžnú sumu už uhradila, dokonca viac ako bola povinná, a to dňa 15.01.2014 sumu 75,- eur, dňa 12.02.2014 sumu 100,- eur, dňa 17.03.2014 sumu 100,- eur, dňa 16.04.2014 sumu 100,- eur. K žalobnej odpovedi pripojila výpisy o pohybe na účte/potvrdenie transakcie, ktoré preukazujú uvedené platby.

Dňa 03.12.2014 vydal Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 17499/14, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 350,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 350,- eur od 10.06.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 12-, eur a náhradu trov konania. V odôvodnení predmetného rozsudku rozhodcovský súd okrem iného uviedol, že žalobkyňa doručila písomnú žalobnú odpoveď, v ktorej namietala právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, keďže rozhodcovská zmluva je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná a tiež, že uplatnené nároky sú v rozpore s právnymi predpismi. Ďalej rozhodcovský súd konštatoval, že vykonal dokazovanie jednotlivými listinnými dôkazmi (medzi ktorými bol aj prehľad o platbách a úhradách) pričom zistil, že účastníci uzatvorili dňa 23.12.2013 zmluvu o úvere č. 436189 prostredníctvom web stránky www.minipozicka.sk, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 350,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť spolu s dohodnutým úrokom do 02.06.2014. Rozhodcovský súd mal za to, že žalobkyňa ku dňu podania návrhu na začatie rozhodcovského konania (dňa 30.10.2014) uhradila žalovanému sumu v celkovej výške 0,00 eur. Konštatoval tiež, že žalobkyňa v žalobnej odpovedi použila iba argumenty, ktoré nemajú relevantný právny význam, z toho dôvodu ich nie je možné brať na zreteľ. Ďalej uviedol, že žalobkyňa sa právne relevantne nevyjadrila ani k otázke vzniku dlhu voči žalovanému, ani k otázke trvania dlhu voči žalovanému, prípadne k jeho zániku alebo čiastočnému zániku. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 08.12.2014.

Uvedený skutkový stav mal súd za preukázaný z pripojeného rozhodcovského spisu Stáleho rozhodcovského súd zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 17499/14.

Z výpisov o pohybe na účte/potvrdenia transakcie, ktoré žalobkyňa pripojila k žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku súd zistil, že sa jedná o tie isté výpisy/potvrdenie, ktoré žalobkyňa pripojila k žalobnej odpovedi adresovanej rozhodcovskému súdu v rozhodcovskom konaní, a ktoré preukazujú, že žalobkyňa uhradila dňa 15.01.2014 sumu 75,- eur, dňa 12.02.2014 sumu 100,- eur, dňa 17.03.2014 sumu 100,- eur, dňa 16.04.2014 sumu 100,- eur.

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "") stály rozhodcovský súd musí v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas spotrebiteľského rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov okrem prípadu určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie, vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, ak z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu,

e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa prvá veta súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l).

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

Podľa na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie tým nie je dotknuté.

Podľa rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

Podľa prvá veta o rozhodcovskom konaní (ďalej len "") žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

V prvom rade sa súd zaoberal tým, či žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na súd včas v zmysle prvá veta v spojení s . Keďže rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 17499/14 zo dňa 03.12.2014 bol žalobkyni doručený dňa 08.12.2014 (ako to vyplýva z doručenky, ktorá je obsahom rozhodcovského spisu), pričom žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala na tunajšom súde dňa 16.12.2014, bola jej žaloba podaná včas, a preto súd pristúpil k vecnému prejednaniu podanej žaloby.

Žalobkyňa namietala ako dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku jednak neplatnosť rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej právomoc rozhodcovského súdu na konanie, a jednak zánik jej dlhu voči žalovanému splnením, čo rozhodcovský súd nevzal do úvahy, a porušil tak princíp rovnosti účastníkov.

Čo sa týka prvého dôvodu, poukazovala na to, že nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej zmluvy v zmysle , nakoľko nie je účastníkmi podpísaná, ani obsiahnutá vo vzájomne vymenených listoch, ani dohodnutá telefaxom alebo prostredníctvom telekomunikačných zariadení. Uviedla tiež, že rozhodcovská zmluva jej pri uzatvorení úverovej zmluvy ani nebola predložená, preto je neplatná aj podľa . Napokon uviedla, že rozhodcovská zmluva je neplatná tiež podľa ustanovenia , nakoľko znemožňuje voľbu spotrebiteľa medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom v prípade, že sa konanie začne na základe žaloby zo strany dodávateľa.

K uvedeným námietkam žalobkyne súd uvádza, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá prostredníctvom internetovej stránky www.minipozicka.sk, teda v súlade s pomocou iných telekomunikačných zariadení umožňujúcich zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (porov. o elektronických komunikáciách, v zmysle ktorého telekomunikačné zariadenie je technické zariadenie na vysielanie, prenos, smerovanie, príjem, prepojenie alebo spracovanie signálov šírených prostredníctvom vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami). Písomná forma rozhodcovskej zmluvy bola teda v predmetnom prípade dodržaná. Rozhodcovská zmluva bola účastníkmi uzavretá spolu so zmluvou o úvere, a to rovnakým spôsobom ako zmluva o úvere, pričom žalobkyňa v čl. IV bod 4. rozhodcovskej zmluvy potvrdila, že obdržala jeden jej rovnopis vo forme elektronického dokumentu vygenerovaného v užívateľskom profile spotrebiteľa na webovskej stránke s možnosťou stiahnutia na pevný disk alebo iný nosič dát. Preto nebola dôvodná ani námietka žalobkyne, že rozhodcovská zmluva jej pri uzatvorení úverovej zmluvy nebola predložená, a preto je neplatná podľa . Napokon dôvodná nebola ani námietka žalobkyne, že rozhodcovská zmluva je neplatná podľa ustanovenia . V tejto súvislosti súd poukazuje na čl. II. bod 1. rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mala strana podávajúca žalobu možnosť výberu, či podá žalobu na rozhodcovskom súde alebo príslušnom súde Slovenskej republiky. Rozhodcovská zmluva teda nezbavovala ani žalobkyňu možnosti podať žalobu na všeobecnom (štátnom) súde. Navyše súd poukazuje na to, že pokiaľ mala žalobkyňa pochybnosti o uzavretej rozhodcovskej zmluve, mohla od nej bez uvedenia dôvodu odstúpiť, a to v lehote 10 dní od jej uzavretia (čl. II. bod 3. rozhodcovskej zmluvy).

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že súd nezistil žiadny dôvod majúci za následok neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, preto tento dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku nepovažoval za uplatnený žalobkyňou opodstatnene.

To sa však už nedá povedať o ďalšom uplatnenom dôvode. Vykonaným dokazovaním mal totiž súd za preukázané, že žalobkyňa zaplatila žalovanú sumu (dokonca viac) ešte pred podaním návrhu na začatie rozhodcovského konania rozhodcovskému súdu. Jej dlh voči žalobcovi teda zanikol splnením ( ). Návrh na začatie rozhodcovského konania tak vôbec nemal byť na rozhodcovský súd zo strany žalovaného podaný a už vôbec nemal byť rozhodcovským súdom žalovanému napadnutým rozhodcovským rozsudkom priznaný. Takýto chybný postup rozhodcovského súdu mal za následok, že rozhodcovský súd rozhodcovským rozsudkom zaviazal žalobkyňu (uložil jej povinnosť) na plnenie neexistujúceho dlhu, čo je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský súd teda postupoval v rozpore s , pričom výkon takéhoto rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky. Tým boli splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa . Uvedený vadný postup rozhodcovského súdu vyznieva o to viac nepochopiteľne v kontexte s tou skutočnosťou, že žalobkyňa v žalobnej odpovedi rozhodcovskému súdu uvedenú skutočnosť (splnenie dlhu) dala na vedomie a k žalobnej odpovedi aj pripojila výpisy o pohybe na účte/potvrdenie transakcie, ktoré preukazovali úhradu žalovanej sumy ešte pred podaním návrhu na začatie rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd pritom v odôvodnení rozhodcovského rozsudku úplne nepochopiteľne uviedol, že žalobkyňa v žalobnej odpovedi použila iba argumenty, ktoré nemajú relevantný právny význam, z toho dôvodu ich nie je možné brať na zreteľ, že žalobkyňa sa právne relevantne nevyjadrila k otázke vzniku dlhu voči žalovanému, ani k otázke trvania dlhu voči žalovanému, prípadne k jeho zániku alebo čiastočnému zániku a že žalobkyňa ku dňu podania návrhu na

začatie rozhodcovského konania uhradila žalovanému sumu v celkovej výške 0,00 eur. Takýto postup rozhodcovského súdu mal za následok, že v rozhodcovskom konaní nebol správne zistený skutkový stav, keď rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil žalobkyňou predložené dôkazy preukazujúce splnenie jej dlhu voči žalovanému (resp. ich ani nevykonal hoci v odôvodnení rozsudku konštatoval, že vykonal dokazovanie prehľadom o platbách a úhradách, avšak žiadne konkrétne skutkové zistenie vyplývajúce z tohto dôkazu v odôvodnení neuviedol, čím je odôvodnenie rozhodcovského rozsudku aj zmätočné, protirečivé, a tým nepreskúmateľné), pričom toto pochybenie malo jednoznačný vplyv na nesprávny výsledok sporu v neprospech žalobkyne. Tým bol zároveň splnený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj podľa .

Keďže uvedené dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku boli takého zásadného charakteru, že v ďalšom konaní pred rozhodcovským súdom ( ) nemôžu viesť k inému výsledku, ako zamietnutiu žaloby rozhodcovským súdom ako nedôvodnej v celom rozsahu (ak nedôjde k späťvzatiu žaloby), nepovažuje súd za potrebné podrobne sa vyjadrovať k ďalším dôvodom namietaným žalobkyňou (porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa), súd len v stručnosti poukazuje na to, že odôvodnenie rozhodcovského rozsudku je zmätočné a nepreskúmateľné aj v tejto časti, keď rozhodcovský súd na jednej strane uvádza, že úver poskytnutý žalobkyni dňa 23.12.2013 mala žalobkyňa vrátiť do 02.06.2014 (čo je v rozpore so zmluvou o úvere, v zmysle ktorej sa žalobkyňa zaviazala úver vrátiť do 21 dní odo dňa poskytnutia úveru), na druhej strane však odkazuje na o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Bez ohľadu na to súd uvádza, že za iných okolností (pri absencii takých zásadných dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku ako v prejednávanej veci, ktoré budú mať taký zásadný a jednoznačný vplyv na ďalšie konanie pred rozhodcovským súdom), by sa dôsledne zaoberal takými otázkami, ako je (ne)primeranosť dohodnutého úroku a RPMN z pohľadu , (ne)platnosť dojednania o zmluvnej pokute a mnohými ďalšími, zhoršujúcimi postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa.

Celkom na záver k námietke žalovaného, že súd by sa v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemal zaoberať argumentmi žalobkyne obmedzujúcimi sa na preskúmanie rozhodcovského rozsudku z hmotnoprávnej stránky, nakoľko je to vzhľadom na právnu úpravu vylúčené, súd uvádza, že táto námietka vyznieva rovnako nepochopiteľne ako vyššie označený postup rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Bez potreby podrobnejšej argumentácie súd odkazuje žalovaného na platnú právnu úpravu - (obdobne predchádzajúca právna úprava - ), kde sú uvedené dôvody, pre ktoré sa účastník rozhodcovského konania môže na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, a medzi ktorými sú aj také, ktorými sa súd musí zaoberať ex offo ( ), čo v posudzovanej veci súd aj urobil.

Podľa ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s tak, že žalobkyni ako úspešnej účastníčke náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila (žiadne jej v konaní ani nevznikli).

Keďže žalobkyňa bola v konaní od poplatku oslobodená podľa a) o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a súd jej žalobe vyhovel, uložil v zmysle ustanovenia prvá veta v spojení s a podľa výsledku konania povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu žalovanému. Výšku súdneho poplatku súd stanovil na sumu 331,50 eura s poukazom na položku 3 písm. c) prílohy I. sadzobníka súdnych poplatkov

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( ): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( ).