Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/36/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcov: X. Z. K., I.. X.XX.XXXX, Z. T. XXXX/XX, B., X. B. K., I.. XX.X.XXXX, Z. T. XXXX/XX, B., právne zastúpených: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpenému: STRELÁK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Záhradnícka 46, Bratislava, IČO: 52 451 747, o primerané finančné zadosťučinenie 1 012 EUR, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 250 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovia v 1. a 2. rade m a j ú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy primeraného finančného zadosťučinenia, pričom o výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 14.3.2022 domáhali od žalovaného zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1 012 EUR. Žalobu odôvodnili tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. boli ako žalobcovia v postavení spotrebiteľov úspešní v nároku o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky - rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 27.9.2021 nadobudol právoplatnosť 3.11.2021. Súd určil, že zmluva o poskytovaní finančných služieb zo dňa 22.9.2014 uzatvorená k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. K520142771 zo dňa 22.9.2014 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a súčasne zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom sumu 412 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 412 EUR od 13.2.2021 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Poukázali na odôvodnenie rozhodnutia súdu vo veci samej, konkrétne body 5. až 7. a 29. a 30. odôvodnenia. Žalobcovia si ako spotrebitelia uplatnili satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv, ktoré boli nútení brániť v uvedenom súdnom konaní. Primerané zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy a zároveň má mať aj funkciu relutárnu, ktorá predstavuje obohatenie spotrebiteľa vo výške priznaného primeraného finančného zadosťučinenia proti dodávateľovi za to, že spotrebiteľ podstúpil súdne konanie, v ktorom bol na súde úspešný. Zastávala tiež názor, že primerané finančné zadosťučinenie nemôže mať iba symbolický význam a byť v symbolickej výške, nakoľko by tak nebolo ani primeraným ani spravodlivým. Uplatnená výška primeraného finančného zadosťučinenia 1 012 EUR podľa žalobcov zohľadňuje skutočnosť, že žalovaný sa na ich úkor bezdôvodne obohatil o sumu 412 EUR a používal v zmluve jednu neprijateľnú zmluvnú podmienku (600 EUR). Záverom poukázali žalobcovia na to, že otázka rozsahu

porušenia spotrebiteľského práva je definovaná rozsudkom v predchádzajúcom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , ktorý je hmotnoprávnou podmienkou nároku na primerané finančné zadosťučinenie, pričom z tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať ako záväznej. K návrhu pripojili rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. -96 zo dňa 27.9.2021.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a priznal mu náhradu trov konania, resp. v prípade, že by mal súd za to, že žaloba je čo do samotného nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia dôvodná, aby súd starostlivo, prihliadajúc na všetky okolnosti prípadu, priznal finančné zadosťučinenie v primeranej, zásadne nižšej výške, než požaduje žalobca. Poukázal na to, že z konštantnej judikatúry ESĽP vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie vo väčšine prípadov nemá byť rovnaké ako hodnota porušeného práva (to iba vo veľmi výnimočných a závažných prípadoch. Malo by ujmu primerane kompenzovať, nie nahrádzať. Súd by mal vyhodnotiť všetky okolnosti prípadu (správanie pred a po uzavretí zmluvy, prípadné kroky poskytovateľa úveru voči spotrebiteľovi, či pri uplatnení práva boli spotrebiteľovi priznané trovy konania a pod.) a stanoviť výšku primeraného finančného zadosťučinenia tak, aby spĺňala predpoklad primeranosti. Odôvodnenie výšky požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia žalovaný v celom rozsahu rozporoval ako nedôvodné a neakceptovateľné predovšetkým z dôvodu, že nie je možné stanoviť akúsi „cenu“ za jednu neprijateľnú podmienku na úroveň 600 EUR. Poukázal tiež na to, že zákon neprijateľnosť zmluvných podmienok dostatočne sankcionuje ich neplatnosťou, resp. bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou a postihuje tak žalovaného. Súd musí vyhodnocovať všetky okolnosti prípadu a následne stanoviť výšku primeraného finančného zadosťučinenia v rozhodnutí dostatočne a preskúmateľne zdôvodniť, inak by šlo o arbitrárne a bezprecedentné rozhodnutie nad rámec zákona a zámeru zákonodarcu. Medzi okolnosti, ktoré treba vziať v úvahu pri posudzovaní dôvodnosti nároku žalobcu žalovaný vyzdvihol okolnosti, ktoré postihujú v konečnom dôsledku žalovaného, a to, že rozsudkom sp. zn. súd zaviazal žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 412 EUR vrátane úrokov z omeškania a bola tiež vyhlásená jedna podmienka zmluvy za neprijateľnú, pričom ale je potrebné zohľadniť, že žalovaný predmetnú podmienku v praxi a ani pri súdnom vymáhaní už neaplikuje, požaduje iba zaplatenie poskytnutej istiny, resp. oprávnených nárokov vyplývajúcich z platných podmienok, rešpektujúc platnú legislatívu SR, čo môže byť súdu známe aj zo samotnej praxe súdu. Žalovaný už nemôže zmeniť uzavreté zmluvy, resp. upraviť ich podmienky, ale z jeho konania a žalovaných nárokov na súdoch SR je zrejmé, že si voči spotrebiteľom uplatňuje len nároky plynúce z platných a zákonných podmienok, pričom nežiada plnenia vyplývajúce z prípadných neprijateľných podmienok. Vzhľadom na uvedené žalovaný mal za to, že uplatnený nárok je nedôvodný, resp. pri úvahe o jeho dôvodnosti je požadovaná výška primeraného finančného zadosťučinenia neadekvátna, teda neprimerane vysoká, berúc do úvahy všetky okolnosti prípadu.

3. Žalobcovia nevyužili možnosť repliky.

4. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 11.10.2022, ktorého sa právny zástupca žalovaného, ani žalovaný nezúčastnili, pričom svoju neúčasť ospravedlnili odvolávajúc sa na zásadu hospodárnosti konania. Súd preto konal v ich neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti žalobcov, ktorých na predmetné pojednávanie ani osobitne nepredvolával. Právny zástupca žalobcov opätovne odôvodnil výšku uplatneného primeraného finančného zadosťučinenia s poukazom na výšku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného ako objektívneho kritéria primeranosti, a to aj s ohľadom na funkcie primeraného finančného zadosťučinenia, ako aj recidívne konanie žalovaného.

5. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinným dôkazom predloženým žalobcom - rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. -96 zo dňa 27.9.2021 - a tiež doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti k predmetnému rozsudku, ktorú do spisu založil súd zo súdneho registra, oboznámil sa s obsahom ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

6. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. -96 zo dňa 27.9.2021 súd určil, že zmluva o poskytovaní finančných služieb zo dňa 22.9.2014, uzatvorená k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. K520142771 zo dňa 22.9.2014, je neprijateľnou podmienkou (I. výrok), žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcom sumu 412 EUR spolu s úrokom z omeškania zo sumy 412 EUR od 13.2.2021 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok) a taktiež žalovaného zaviazal nahradiť žalobcom trovy konania v rozsahu 100 % (III. výrok). Žalobcovia vystupovali v predmetnom konaní rovnako

ako žalobcovia, iniciovali začatie predmetného konania za účelom ochrany svojich práv spotrebiteľov. Žalovaný bol rovnako v postavení žalovaného.

7. Zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa nasledujúcej právnej úpravy:

8. Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

9. Podľa posledná veta o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

10. Podľa až ods. 4 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Zákonnými predpokladmi úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je:

- existencia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi slúžiacimi na ochranu spotrebiteľa (napr. zákon o spotrebiteľskom úvere, zákon o finančných službách na diaľku, osobitné ustanovenia až 54 ),

- úspešné uplatnenie porušenia tohto práva alebo povinnosti spotrebiteľom na súde a

- pasívne vecne legitimovaný subjekt, ktorý za porušenie predmetného práva alebo povinnosti zodpovedá.

12. Krajský súd v Prešove vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil záver, že pokiaľ bol spotrebiteľ v predchádzajúcom spore úspešný pri uplatnení porušenia jeho práva ako spotrebiteľa základ nároku je daný (napr. uznesenie zo dňa 26.6.2018 alebo zo dňa 10.4.2018). Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 30.1.2019 sa s týmto názorom stotožnil a uviedol nasledovné: „Ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Žiadnu inú podmienku, aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje.“

13. V súlade s princípom právnej istoty upraveným v článku 2 ods. 2 súd prvej inštancie preto rešpektuje uvedené právne závery vyšších súdnych autorít a plne na nich odkazuje.

14. V predmetnej veci bolo nesporné, že medzi žalobcami a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podliehajúca právnej úprave o spotrebiteľských zmluvách. Skutkový stav ako taký nebol medzi stranami sporný. Sporným v tomto konaní bolo iba právne posúdenie splnenia zákonných predpokladov pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a prípadná výška primeraného finančného zadosťučinenia. Preto súd v prvom rade konštatuje, že právny vzťah medzi

účastníkmi konania je spotrebiteľského charakteru, žalobcovia vystupujú ako spotrebitelia a žalovaný ako dodávateľ, pričom na predmetný spotrebiteľský vzťah sa vzťahuje úprava zakotvená v o spotrebiteľských úveroch, o ochrane spotrebiteľa a aj osobitná úprava spotrebiteľských zmlúv uvedená v ustanoveniach a nasl. .

15. Obrana žalovaného bola založená na tvrdení, že nie sú splnené podmienky pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, resp. ak by aj boli splnené podmienky pre priznanie finančného zadosťučinenia, výška žalobcami požadovaného finančného zadosťučinenia nie je adekvátna, primeraná okolnostiam tohto prípadu.

16. Súd mal na základe zisteného skutkového stavu s poukazom na právnu úpravu primeraného finančného zadosťučinenia za to, že dikcia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa bola naplnená, a preto žalobcovia ako spotrebitelia, ktorí na súde úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o spotrebiteľských úveroch, majú právo na primerané finančné zadosťučinenie od žalovaného, ktorý za toto porušenie práv spotrebiteľov, resp. povinností dodávateľa zodpovedá. Súd sa však v rámci úvahy o výške primeraného finančného zadosťučinenia nestotožnil s výškou žalobcami uplatneného primeraného finančného zadosťučinenia.

17. Súd má za to, že v danom prípade je z rozsudku v základom konaní zrejmé, že došlo k porušeniu práv spotrebiteľov, resp. povinností dodávateľa tým, že žalovaný v zmluve zakomponoval neprijateľnú zmluvnú podmienku, čím de facto používal nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách vo vzťahu k žalobcom ako spotrebiteľom. Navyše na strane žalobcov reálne došlo k neoprávnenému zásahu do ich majetkovej sféry, keď sa žalovaný na ich úkor bezdôvodne obohatil.

18. Súd mal tak za to, že vyššie uvedené porušenie práv spotrebiteľa, resp. povinností dodávateľa boli v tomto konaní riadne preukázané. Je potrebné podotknúť, že porušenie práva alebo povinnosti vo vzťahu k spotrebiteľovi pritom nemusí byť konštatované vo výroku rozsudku, pretože takáto podmienka nevyplýva zo znenia ustanovenia poslednej vety o ochrane spotrebiteľa.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované právne ustanovenia súd priznal žalobcom nárok na primerané finančné zadosťučinenie voči žalovanému, pričom jeho výšku určil v sume 250 EUR. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, súd sa domnieva, že priznaná suma reflektuje závažnosť konkrétnych porušení práv spotrebiteľa, konkrétne skutkové okolnosti v danom prípade a intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov, prípadne potenciálnych dôsledkov, ktoré spotrebiteľovi hrozili, ako aj subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu. Pri výške určenia primeraného finančného zadosťučinenia súd zohľadnil všetky osobitosti tohto prípadu a dospel k záveru, že primerané finančné zadosťučinenie vo výške 250 EUR považuje za primerané, spĺňajúce jednak funkciu satisfakcie pre žalobcov a minoritne aj funkciu sankcie pre žalovaného zohľadňujúc podľa názoru súdu ako najvýznamnejšiu skutočnosť, že v danom prípade nielenže zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala neprijateľnú zmluvnú podmienku s potenciálnym dosahom do majetkovej sféry žalobkyne, ale reálne aj došlo k neoprávnenému zásahu do majetkovej sféry žalobcov a títo na ochranu svojich práv museli vynaložiť vyššiu aktivitu a brániť si svoje práva žalobou.

21. Na dôvažok súd dodáva, že účelom primeraného finančného zadosťučinenia pri porušení práv spotrebiteľa síce nemá byť len odradenie dodávateľa od takýchto praktík do budúcna, je ním aj určitá satisfakcia pre spotrebiteľa za to, že sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol potenciálny benefit aj pre ostatných spotrebiteľov, avšak stále je potrebné mať na zreteli, že primerané finančné zadosťučinenie nemá byť nástrojom obohatenia sa pre spotrebiteľa.

22. Podľa (ďalej len „“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a tak, že žalobcom priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Plný úspech žalobcov v konaní, kde výška plnenia závisí od úvahy súdu, súd odvodzoval od úspechu v základe nároku. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. K tomu podporne súd poukazuje na literatúru, napr. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 926-927, cit. „Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti“. Súd je toho názoru, že v prípadoch, keď rozhodnutie o výške plnenia závisí len od úvahy súdu, pričom súčasne žalobca neuplatňuje výšku plnenia v zjavne nedôvodnej výške, predstavujúcej šikanózny výkon práva, motivovanej len snahou o navýšenie trov konania a nie záujmom na spravodlivom usporiadaní veci, nemožno od žiadneho žalobcu spravodlivo očakávať, aby sa presne „trafil“ do úvahy súdu, pokiaľ ide o výšku plnenia. Preto je namieste priznať plnú náhradu trov konania, ak bol žalobca v základe plne úspešný aj vtedy, ak čo do výšky bol úspešný len v časti. I keď nemá ustanovenie totožné s niekdajším , ktoré bolo priamym zákonným podkladom pre priznanie plnej náhrady trov konania aj v prípade čiastočného úspechu, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, vyššie uvedené závery právnej teórie a praxe svedčia o tom, že ani v podmienkach novej procesnej úpravy nie je dôvod na ustúpenie od takého záveru. Súd ďalej už len poznamenáva, že tak, ako tomu bolo aj v zmysle , tak aj v súčasnosti podľa v spojení s a sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta v takom prípade vypočíta a určí len z výšky súdom priznaného plnenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.