Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-545-2015.pdf
PDF · 71.13 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/545/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu G. J., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, XXX XX Y., proti žalovaným 1./ O. J., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, XXX XX Y.né, 2./ C. J., nar. X.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX Y., v konaní o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í každý z nich prispievať na výživu žalobkyne sumou po 25,- eur mesačne splatných vždy do 15. dňa bežného mesiaca vopred počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 21.10.2015 voči žalovaným domáhala určenia vyživovacej povinnosti vo výške 25 eur mesačne voči každému z nich.
Svoju žalobu odôvodnila tým, že je študentkou 4.ročníka Strednej odbornej školy A. K. E. L. P., o čom predložila potvrdenie. Ďalej uviedla, že po osobných nezhodách so žalovaným v 2.rade sa odsťahovala spolu so žalovanou v 1.rade v auguste roku 2014 a v súčasnosti bývajú v podnájme, pričom potreby súvisiace so štúdiom rieši formou maľovania portrétov a obrazov a jej mama ju taktiež finančne podporuje. Žalovaný v 2.rade ju finančne nepodporuje. Náklady na cestovné 40 eur a náklady na učebné pomôcky približne 10 eur mesačne, náklady na hygienické potreby približne 10 eur mesačne. Obidvaja rodičia sú zamestnaní a teda je v ich možnostiach a schopnostiach prispievať jej na výživu.
Vec bola prejednaná na pojednávaní dňa 27.11.2015 v prítomnosti všetkých účastníkov konania, pričom žalovaná v 1.rade a žalovaný v 2.rade súhlasili so žalobou a po vyhlásení rozsudku všetci účastníci zhodne vyhlásili, že sú spokojní s vyhláseným rozsudkom a vzdávajú sa práva na podanie odvolania voči nemu.
Podľa ustanovenia § 157 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
V zmysle vyššie uvedeného preto tento rozsudok obsahuje iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých súd rozhodol.
Podľa ustanovenia § 62 odsek 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ustanovenia § 62 odsek 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ustanovenia § 62 odsek 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ustanovenia § 62 odsek 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 65 odsek 3 zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ustanovenia § 75 odsek 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Po vykonanom dokazovaní tak súd dospel k záveru, že žalobkyňa nie je schopná sama sa živiť, pričom obaja žalovaní s určením jej vyživovacej povinnosti súhlasili, a preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 150 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku. I keď by žalobkyni patrila náhrada trov konania, pretože mala vo veci úspech, súd pri rozhodovaní o trovách konania prihliadal na tú skutočnosť, že v danom prípade predmetom konania bolo určenie vyživovacej povinnosti určenej súdom medzi žalobkyňou a žalovanými, ktorí sú príbuznými. Túto skutočnosť súd považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa, a preto rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zároveň účastníci si náhradu trov konania ani neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu. Všetci účastníci tohto konania sa práva na podanie odvolania proti tomuto rozsudku výslovne vzdali, a preto podanie odvolania účastníkmi by bolo právne neúčinné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.