Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-173-2015.pdf
PDF · 107.81 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/173/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej veci žalobcu VIVAXMED, s.r.o., so sídlom Hlavná 2, 986 01 Fiľakovo, IČO: 43 840 426, zast. BAKO JANČIAR LEVRINC-advokáti s.r.o., so sídlom J. Kozáčeka 13E, 960 01 Zvolen proti žalovanému MEDICAL Fiľakovo, s.r.o., so sídlom B. Nemcovej 4, 986 01 Fiľakovo, IČO: 36 633 836, zast. VIKTÓRIA HELLENBART advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Martina Rázusa 23, 984 01 Lučenec, v konaní o zaplatenie 6.736,43 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/28/2014-218 zo dňa 25. marca 2015 jednohlasne takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/28/2014-218 zo dňa 25. marca 2015 p o t v r d z u j e .
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 245,73 Eur titulom trov právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne žalovaného.
odôvodnenie:
Okresný súd Lučenec napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol a zaviazal ho nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré budú vyčíslené v osobitnom uznesení. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 6.736,43 Eur s prísl. (úrokom z omeškania) titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V návrhu uviedol, že na základe Zmluvy o zabezpečení a vykonávaní lekárskej služby prvej pomoci zo dňa 01.07.2010, resp. 20.07.2010 (ďalej len Zmluva), bol žalobca vykonávateľom lekárskej služby prvej pomoci a žalovaný bol organizátorom. Práva a povinnosti zmluvných strán boli presne špecifikované v Zmluve, v zmysle čl. VIII. bod 1 Zmluvy patrí žalobcovi ako vykonávateľovi za výkon služby v LSPP odmena, podľa čl. 5 pri určovaní odmeny sa vychádza z aktuálneho cenového výmeru Ministerstva financií SR pre príslušné obdobie, platobné podmienky sa menia novelizáciou zákonov a zmenou cenového výmeru MF SR. Žalobca uviedol, že v čase uzatvorenia Zmluvy cenový výmer pre určenie odmeny bol stanovený zo strany MF SR, pričom stanovenie cenového výmeru následne prešlo do pôsobnosti zdravotných poisťovní, v danom prípade do pôsobnosti poisťovne Dôvera, a.s., poisťovne Union, a.s. a poisťovne VšZP. Už v priebehu roku 2012, od 01.01.2012 došlo k niekoľkým zmenám týkajúcich sa hodnoty bodov preplácaných jednotlivými zdravotnými poisťovňami, a v prípade VšZP, a.s. došlo okrem navýšenia platieb aj k zmene spôsobu hodnotenia, ktorým sa zmenilo tzv. bodové hodnotenie na hodnotu výkonu. Vo vzťahu k poisťovni Dôvera, a.s. došlo počnúc od 01.04.2012 do 30.06.2012 k zmene bodového ohodnotenia tak, že sa hodnota bodu zvýšila, a od 01.07.2012 sa hodnota bodu ďalej zvýšila (je vo výške 0,023899). Rovnako tak vo vzťahu k poisťovni Union a. s. došlo k zmene bodového hodnotenia tak, že sa bodová hodnota tiež zvýšila. V prípade VšZP, a.s. došlo pri posudzovaní výkonov poskytovateľmi LSPP k zmene cenových predpisov v rozsahu určenom VšZP, a.s., ktorá určila jednotlivé ceny za zdravotný výkon, čo v prepočte na body tiež predstavuje zvýšenie odmeny. Žalobca tvrdil, že v období od 01.01.2012 nemal
žiadnu vedomosť o zmene cenových predpisov, resp. bodového hodnotenia jednotlivých poisťovní (túto skutočnosť poisťovne oznamovali len organizátorovi), preto žalobca počas celej doby spolupráce pri fakturácii svojej odmeny žalovanému vychádzal z cien, ktoré boli aktuálne v čase uzatvorenia Zmluvy. Žalobca mal vedomosť, že žalovanému boli počas celého obdobia roku 2012 a prvého štvrťroka 1013 uhrádzané zo strany dotknutých poisťovní platby zodpovedajúce aktuálnej cene jednotlivých bodov, resp. výkonov, zatiaľ čo žalovaný žalobcovi v zmysle zmluvy preukázateľne uhrádzal len sumy vo výške, ktorá podľa žalobcu nezodpovedala aktuálnej cene jednotlivého bodu, resp. výkonu tak, ako to podľa žalobcu vyplýva zo znenia čl. VIII. bod 5 Zmluvy. Žalobca je presvedčený, že vzniknutým rozdielom po zmene cenových predpisov za jednotlivé body, resp. výkony v súvislosti s výkonom LSPP za obdobie mesiacov január 2012 - marec 2013 vrátane došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu v celkovej výške 6.736,43 Eur (752,60 Eur za poisťovňu Union a. s., 1.942,12 Eur za poisťovňu Dôvera a.s. a 4.041,71 Eur za poisťovňu VšZP). Napriek výzve žalobcu žalovaný získané bezdôvodné obohatenie dobrovoľne nevydal, pohľadávku žalobcu v celom rozsahu poprel. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vydanému v tejto veci súdom prvého stupňa namietal, že nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu v zmysle úpravy § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný prijal plnenia zo strany zdravotných poisťovní na základe zmlúv, ktoré s nimi mal riadne uzatvorené, predmetom týchto zmlúv je zabezpečovanie a úhrada zdravotnej starostlivosti, lekárenskej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorú žalovaný poskytuje na základe platného rozhodnutia príslušného orgánu BBSK. Plnenia, ktoré príslušné zdravotné poisťovne žalovanému poskytovali, boli odmenou vyplývajúcou zo zmlúv uzavretých medzi žalovaným a príslušnou poisťovňou, odmena sa vzťahovala na plnenia zabezpečené zo strany žalovaného a nie zo strany žalobcu, ktorý nebol zmluvnou stranou zmluvy so zdravotnou poisťovňou. Keďže žalovaný prijal plnenie od zdravotných poisťovní, s ktorými bol v zmluvnom vzťahu, prijatie tohto plnenia a jeho ponechanie si nie je podľa žalovaného bezdôvodným obohatením. Žalovaný ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti uzatvoril na plnenie zmluvy uzatvorenej so zdravotnými poisťovňami so žalobcom Zmluvu, v zmysle ktorej žalobca zabezpečoval pre žalovaného splnenie iba časti zmluvných povinností žalovaného voči zdravotným poisťovniam. Zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, pričom odmena, ktorá žalobcovi ako vykonávateľovi patrí nebola určená pevnou sumou, ale v čl. VIII. Zmluvy bol pomerne podrobne upravený spôsob jej určenia. Žalobca ako vykonávateľ pravidelne odovzdal žalovanému ako organizátorovi zúčtovacie doklady o výkone služby LSPP, a žalovaný tieto doklady po skončení mesiaca predložil na schválenie príslušnej zdravotnej poisťovni, s ktorou je v zmluvnom vzťahu, na základe čoho zdravotná poisťovňa schvaľuje hodnotu výkonov organizátorovi, ktorý bol podľa zmluvy následne povinný oznámiť vykonávateľovi hodnotu výkonov uznaných zdravotnou poisťovňou. Žalovaný tvrdil, že hodnota výkonov uznaných poisťovňou sa nevzťahuje na oznámenie ceny dojednanej medzi poisťovňou a žalovaným, ale rozsahu žalobcom vykonaných výkonov, zoznam ktorých žalobca predložil žalovanému, pričom tento podliehal preskúmaniu a schváleniu zo strany poisťovne. Žalovaný poukazoval na to, že pre naplnenie predmetu zmluvy uzavretej so zdravotnou poisťovňou zo strany žalovaného nešlo len o zabezpečenie plnenia, ktoré poskytuje žalobca (ako lekár poskytujúci LSPP), ale aj zabezpečovaním priestorov, materiálneho vybavenia, garantovaním dodržiavania príslušných predpisov, vybavenia povolení, zabezpečenia rozpisu služieb a podobne, a preto v hodnote za 1 bod nie je zahrnuté len ohodnotenie výkonu žalobcu, ale aj vstupy žalovaného. Podľa žalovaného od počiatku existencie zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania nebola nikdy odmena žalobcu totožná s odmenou poukazovanou zo strany poisťovní žalovanému so zohľadnením 10% režijných nákladov. Žalovaný vždy určil odmenu žalobcovi za jeden bod nižšie, čím však nedošlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu. Súd prvého stupňa vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ako aj výsluchom svedkyne O.. D. O.. Pri hodnotení vykonaného dokazovania vychádzal z úpravy § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy, ak si však dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Súd dospel k záveru, že účastníci uzavreli tzv. nepomenovanú zmluvu, v ktorej dostatočne určili predmet svojich záväzkov. Medzi účastníkmi konania zostala sporná zmluva v časti čl. VIII., v ktorom boli dohodnuté platobné podmienky pre výkon LSPP. Súd prvého stupňa posudzoval otázku platnosti zmluvy v časti týkajúcich sa platobných podmienok za výkon LSPP (v čl. VIII. Zmluvy je obsiahnutých 11 bodov) v zmysle § 37 ods. 1 a § 41 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že zmluva je v čl. VIII. bod 2, 5 a 10 neplatná z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Poukázal najmä na to, že z čl. VIII. bod 2 vyplýva, že hodnota výkonov uznaných zdravotnými poisťovňami sa bude vyplácať vykonávateľovi po odrátaní režijných nákladov vo výške 10%, pričom organizátor - žalovaný oznámi žalobcovi ako vykonávateľovi
výšku hodnoty výkonov v SK po odpočítaní režijných nákladov vo výške 10%, z čoho vyplýva, že výšku hodnoty výkonov určuje a oznamuje organizátor, pričom pri určovaní odmeny sa má vychádzať z aktuálneho cenového výmeru MS SR pre príslušné obdobie, ktorý v danom čase, t. j. v čase uzavretia zmluvy už nebol vydávaný a hodnotu výkonov vo vzťahu k organizátorovi určovali jednotlivé poisťovne. Podľa čl. VIII. bod 10 upraviť výšku a spôsob úhrady je možné v prípade zmeny paušálneho poplatku od zdravotných poisťovní, ako aj zmeny cenového výmeru MF SR dohodou zmluvných strán formou dodatku k zmluve, pričom bolo zistené, že k zmene paušálneho poplatku od zdravotných poisťovní počas obdobia, ktoré je predmetom sporu došlo, nedošlo však k dohode zmluvných strán formou dodatku k zmluve, ktorou by bol upravený spôsob a výška odmeny. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v zmluve dohodnutý spôsob odmeňovania za výkon LSPP zo strany organizátora pre vykonávateľa je v časti spôsobu a výšky úhrady za výkon tejto činnosti neplatná. Keďže je nesporné, že žalobca v rozhodnom období bol vykonávateľom LSPP, prináležala mu za výkon tejto služby odmena, spornou zostáva len otázka spôsobu a výšky úhrady za výkon tejto služby. Súd nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že žalobcovi vznikol nárok na doúčtovanie hodnoty výkonov, ktoré vykonal v LSPP pre organizátora v nadväznosti na zvýšenie hodnoty týchto bodov a výkonov, ktoré vyplácali jednotlivé zdravotné poisťovne organizátorovi, pretože spôsob a výška odmeňovania neboli dohodnuté určito. Žalobca podľa súdu prvého stupňa nepreukázal svoj nárok na doúčtovanie odmeny za výkon LSPP, ktorý mu náleží zo zmluvy uzavretej so žalovaným, nie je možné konštatovať, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Súd preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň tiež uviedol, že pokiaľ aj došlo k nárastu hodnoty výkonov a bodov zo strany zdravotných poisťovní voči organizátorovi, toto je obsahom zmluvných vzťahov organizátorov so zdravotnými poisťovňami a mohlo byť premietnuté do vzájomných zmluvných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným formou dodatku k zmluve, v ktorom by bola odmena dohodnutá určito a zrozumiteľne aj vo vzťahu k nárastu hodnoty výkonov a bodov zo strany zdravotných poisťovní. Súd prvého stupňa tiež dopytom u iného organizátora LSPP zisťoval dohodnutý spôsob odmeňovania, ako aj výšku vyplácanej odmeny v inom obdobnom vzťahu, pričom okrem odlišne dohodnutého spôsobu odmeňovania poukázal aj na to, že odmena vyplácaná žalobcom sa pri porovnaní javí ako odmena obvyklá v takýchto prípadoch. Keďže žalobca nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a priznal náhradu trov konania žalovanému s tým, že tieto budú vyčíslené v osobitnom uznesení. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil žalobca tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ďalej že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v odvolaní tvrdil, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil iba na výklad a posúdenie jednotlivých ustanovení zmluvy, a to napriek všeobecným pravidlám výkladu zmlúv vyslovene v neprospech žalobcu, a napriek tomu, že zmluvu na podpis žalobcovi predložil žalovaný. Žalobca poukázal na rozhodnutie ÚS - nález I. ÚS 243/07, podľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy vložil. Súd prvého stupňa toto všeobecne platné pravidlo neakceptoval. Pokiaľ aj zmluva bola v určitých ustanoveniach koncipovaná nejasne, nebol podľa žalobcu daný dôvod na zamietnutie žalobného návrhu, pričom poukazoval aj na to, že sám žalovaný v konaní potvrdil, že žalobcovi neuhrádzal skutočnú hodnotu bodov za jednotlivé výkony žalobcu, ale podal svoje vlastné a podľa žalobcu sporné a zavádzajúce stanovisko argumentáciu k výkladu čl. VIII. Zmluvy, z ktorej súd potom aj vychádzal. Žalobca tvrdil, že v dôsledku neúplnej a rozporuplnej úpravy poskytovania zdravotnej starostlivosti v Zák. č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, keď absentuje úprava režimu odmeňovania a ďalších otázok, dochádza v právnych vzťahoch vznikajúcich pri plnení tejto zákonnej povinnosti k uzatváraniu tzv. nanútených dohôd, keď poskytovateľ LSPP nezriedka zneužíva svoje postavenie a neistotu lekárov na výkon činnosti k tomu, aby dosiahol konsenzus ohľadom nízkych odmien. Bezprostredne po uzatvorení zmluvy medzi účastníkmi konania boli vzťahy vcelku korektné, aj žalovaný ako organizátor uhrádzal odmenu za jednotlivé výkony žalobcu v aktuálnych cenových výškach jednotlivých poisťovní, až neskôr žalovaný zmenil svoj postoj. Žalobca zaslal žalovanému aj návrh dodatku, ktorým by si jasnejšie a určitejšie upravili vzájomné vzťahy v otázke hodnoty jednotlivých bodov, čo súd tiež nezohľadnil a priklonil sa k žalovanému, ktorý dodatok bez všetkého odmietol uzatvoriť. Žalobca tiež tvrdil, že sám žalovaný nedodržiaval ust. čl. VIII.
bod 10 Zmluvy, keď menil hodnotu bodu bez písomného dodatku oboch zmluvných strán vyvesením oznámenia v ordinácii žalobcu. Žalobca pri plnení zmluvy žalovanému zaslal vždy oznámenie o počte bodov za jednotlivé výkony, ktoré následne žalovaný zaslal na preverenie jednotlivým poisťovniam a po ich schválení to oznámil žalobcovi, a žalobca následne vystavil žalovanému konečnú faktúru, ktorá však nekorešpondovala s aktuálnou cenou bodu jednotlivých poisťovní, nakoľko žalobca ani nemal vedomosť o vždy aktuálnych cenách bodov a preto fakturoval cenu bodu, ktorá bola aktuálna v roku 2010. Následne keď sa žalobca pokúsil účtovať žalovanému aktuálnu cenu bodu určenú jednotlivou poisťovňou, fakturácia mu bola vrátená na prepracovanie. Žalobca ďalej v odvolaní poukazoval na to, že zákonom č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti sa zaoberal aj ÚS SR, ktorý v náleze pod ÚS 113/2011-74 skonštatoval, že financovanie poskytovateľov prevádzkujúcich ambulancie LSPP sa realizuje na základe ich zmluvného vzťahu so zdravotnou poisťovňou, ktorá im úhradu za zdravotnú starostlivosť poskytuje podľa vl. nar. č. 226/2005 Z.z. o výške úhrady za zdravotnú starostlivosť, ktorú uhrádza zdravotná poisťovňa poskytovateľovi LSPP a prílohy č. 4 Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 07045/2003-OAP z 30. 12. 2003, ktorým sa ustanovuje rozsah regulácie cien v oblasti zdravotníctva. Pokiaľ poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vykonáva LSPP v ambulancii iného poskytovateľa LSPP, výška úhrady vyplýva zo zmluvného vzťahu medzi týmito podnikateľmi. Žalobca ďalej uviedol, že ÚS SR vo svojom náleze tiež skonštatoval, že lekár vykonávajúci lekársku službu prvej pomoci má nárok na odmenu za jej výkon aj vtedy, ak s poskytovateľom ambulancií LSPP nepodpísal žiadnu zmluvu, a to napr. na základe ust. a § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúceho bezdôvodné obohatenie. Podľa žalobcu z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by nebola podpísaná žiadna zmluva vo vzťahu k lekárovi vykonávajúcemu LSPP týkajúca sa odmeny, súd by vychádzal jedine z ceny bodu jednotlivého výkonu, zohľadniac primerané výdavky na pokrytie nákladov v súvislosti s poskytovaním LSPP. Podľa žalobcu je najdôležitejší z hľadiska určenia odmeny čl. VIII. bod 5 Zmluvy, v zmysle ktorého pri určovaní odmeny sa vychádza z aktuálneho cenového výmeru MF SR pre príslušné obdobie. a platobné podmienky sa menia novelizáciou zákonov a zmenou cenového výmeru MF SR, pričom v danom čase už cenu bodu neurčovalo MF SR, ale jednotlivé poisťovne. Podľa žalobcu je preto logický argument, že pokiaľ je v bode 5 čl. VIII. uvedené, že odmena poskytovateľa sa určuje niečím „aktuálnym“, tak to značí, že sa určuje niečím, čo je v súčasnosti platné. Druhá veta bodu 5 dotvára obsahový význam vety prvej, účelom ktorej bola skutočnosť, aby sa po každej zmene cenového predpisu nemusel medzi účastníkmi uzatvárať písomný dodatok týkajúci sa odmeny. Rovnako tak si súd prvého stupňa nesprávne vyložil bod 2 čl. VIII., z ktorého je podľa žalobcu zrejmé, že hodnota výkonu sa rovná cene bodu zdravotného výkonu. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril písomným podaním zo dňa 04. 05. 2015 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pretože tento je správny. V pomerne rozsiahlom vyjadrení žalobca vyjadril nesúhlas s námietkami žalovaného v odvolaní. Uviedol, že nie samotné znenie zmluvy, ktoré obsahuje neurčitý výraz, ale práve účelová zmena v jej interpretácii zo strany žalobcu, ktorá je motivovaná snahou získať vyššiu, než doposiaľ vyplácanú odmenu za služby bez uzatvorenia dodatku k zmluve, spôsobuje zdanlivé výkladové problémy a nejasnosti. V danom prípade sa jedná o obchodný zmluvný vzťah, každá zo zmluvných strán mala možnosť zmluvu vypovedať, preto aj pokiaľ mal žalobca za to, že dojednaná odmena nie je dostatočná a nedohodol by sa so žalovaným na zmene zmluvy, mohol zmluvu vypovedať. Žalobca tiež uviedol, že napokon jednostranným právnym úkonom doručeným žalovanému v apríli 2015 žalobca zmluvu aj vypovedal. Záver súdu prvého stupňa, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatil, považuje žalovaný za správny, a to aj pokiaľ by súd nepovažoval zmluvu za čiastočne neplatnú, stále nie je zo strany žalobcu preukázané, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil, pretože nesprávne zaplatená odmena za službu podľa názoru žalovaného nie je bezdôvodným obohatením, mohlo by ísť o porušenie zmluvy zo strany žalovaného. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a §214 ods. 2 OSP v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP bolo miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu zverejnené na úradnej tabuli krajského súdu.
Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že žalobca nepreukázal svoj nárok na doúčtovanie odmeny za výkon LSPP, ktorý podľa neho vyplýval zo zmluvy uzavretej so žalovaným.
Podľa § 451 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 269 ods. 2 Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Súd prvého stupňa pri hodnotení skutkového stavu ustáleného vykonaným dokazovaním vychádzal z právnej kvalifikácie žalobcovho nároku, ktorý tvrdil, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže odôvodnenie žaloby bolo postavené na nároku z uzavretej zmluvy, keď žalobca tvrdil, že podľa dohody v zmluve mal pri zvýšení hodnoty výkonov a bodov zo strany zdravotných poisťovní voči žalovanému ako organizátorovi nárok na primerané zvýšenie odmeny poskytovanej žalovaným žalobcovi na základe uzavretej zmluvy, súd prvého stupňa sa zaoberal uplatnenou pohľadávkou žalobcu aj ako nárokom zo Zmluvy. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že z príslušných ustanovení Zmluvy o zabezpečovaní a vykonávaní LSPP uzavretej medzi žalobcom ako vykonávateľom a žalovaným ako organizátorom LSPP dňa 20. 07. 2010, na ktoré sa žalobca odvolával (čl. VIII. body 2, 5 a 10 Zmluvy) takýto nárok pre žalobcu nevyplýval. Ako správne uviedol aj súd prvého stupňa, ustanovenia čl. VIII. Zmluvy (čl. VIII. upravoval platobné podmienky za výkon LSPP), na ktoré sa žalobca odvolával sú neurčité a nebol v nich platne dohodnutý spôsob zvyšovania odmeny poskytovanej žalovaným žalobcovi v závislosti od zvyšovania úhrady zo strany príslušných zdravotných poisťovní voči žalovanému.
Žalobca a žalovaný sú podnikatelia, obchodné spoločnosti s ručením obmedzeným, pričom žalobca má okrem iného v predmete činnosti aj prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancia v odbore všeobecné lekárstvo, a žalovaný má okrem iných podnikateľských činností v predmete činnosti aj prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - druh poliklinika s presne určeným odborným zameraním. Ako to skonštatoval aj súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti vo vzťahu k jednotlivým zdravotným poisťovniam bol žalovaný, ktorý práve za účelom zabezpečenia LSPP v spádovej oblasti Poliklinika Fiľakovo uzavrel so žalobcom Zmluvu o zabezpečení a výkone zdravotnej starostlivosti zo dňa 20. 07. 2010. Zmluvný vzťah medzi žalobcom (poskytovateľom zdravotnej starostlivosti) a príslušnou zdravotnou poisťovňou je upravený zmluvami uzavretými v súlade s právnou úpravou týkajúcou sa poskytovania zdravotnej starostlivosti (medzi inými aj príslušnými ustanoveniami Zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, Zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, Zák. č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, Zák. č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti). Zmluvný vzťah medzi žalobcom ako vykonávateľom LSPP (ako súčasti zdravotnej starostlivosti poskytovanej žalovaným ako poskytovateľom zdravotnej starostlivosti) je upravený zmluvou zo dňa 20. 07. 2010, uzavretou medzi účastníkmi konania podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, a to vrátane odmeňovania za služby LSPP vykonávané žalobcom. V zmysle dohody v zmluve (čl. VIII. bod 2) výšku odmeny pre žalobcu určoval žalovaný ako organizátor na základe podkladov, ktoré mu poskytoval žalobca, pričom podľa čl. VIII. bod 10 Zmluvy mohol byť medzi účastníkmi konania uzavretý dodatok k zmluve, predmetom ktorej by dohoda o spôsobe a výške úhrad, k uzavretiu dodatku k Zmluve však medzi účastníkmi konania nedošlo. Ani pri aplikácii výkladových pravidiel (§ 266 Obchodného zákonníka) by nebolo možné dospieť k záveru, že pri každej úprave bodového hodnotenia zo strany poisťovní voči žalovanému (ktorý bol vo vzťahu k poisťovniam poskytovateľom zdravotnej starostlivosti) bol žalovaný povinný automaticky upraviť výšku odmeny poskytovanej žalobcovi (vykonávateľovi zdravotnej starostlivosti). Nešlo o ustanovenia zmluvy, ktoré by pripúšťali rôzny výklad, resp. iný výklad ako vyššie uvedený, a to že výšku odmeny pre žalobcu určoval žalovaný na základe poskytnutých podkladov (t. j. ako to pri plnení Zmluvy aj bolo). Z dohody o platobných podmienkach v Zmluve nevyplýva, že odmena žalobcu ako vykonávateľa LSPP bude „kopírovať“ hodnotu bodu, resp. výkonu, poskytovaného príslušnou poisťovňou žalovanému ako poskytovateľovi LSPP v takom zmysle, že vždy, keď dôjde k úprave hodnoty bodu alebo výkonu zo strany poisťovne, zvýši sa aj odmena poskytovaná zo strany žalovaného žalobcovi.
Žalobca v konaní nepreukázal, že má nárok na vyššie finančné plnenie, než aké mu žalovaný poskytol, a nepreukázal ani, že prijatím úhrad za obdobie uvedené v žalobe od zdravotných poisťovní sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je v rozpore ani s judikatúrou ÚS, na ktorú žalobca v odvolaní poukazuje a v zmysle ktorej má lekár vykonávajúci LSPP vždy nárok na odmenu za jej vykonávanie aj pokiaľ nemá zmluvu, tak napr. titulom bezdôvodného obohatenia. Ako už bolo viackrát zdôraznené, medzi účastníkmi konania zmluva uzavretá bola, zmluvné strany podľa nej aj postupovali pri plnení svojich práv a povinností, medzi ktoré patrilo aj zabezpečenie výkonu LSPP podľa podmienok určených v zmluve. Subjekty obchodno-právnych vzťahov majú pri uzatváraní zmlúv značnú zmluvnú voľnosť, pokiaľ si však dohodnú istým spôsobom svoje práva a povinnosti, sú nimi viazaní.
Ako už odvolací súd uviedol, žalobca plnil na základe zmluvy, a pokiaľ sa domnieval, že žalovaný mu nevypláca odmenu v zmysle dohody v zmluve, mohol sa domáhať plnenia zo zmluvy, a nie bezdôvodného obohatenia. Bez ohľadu na právnu kvalifikáciu žalobcovho nároku je však potrebné zopakovať, že ani z dohody v čl. VIII. bod 5 nevyplýva, že odmena „poskytovateľa sa určuje niečim, čo je v súčasnosti platné“, a že teda žalobca má nárok na odmenu zo zvýšenej hodnoty bodu, resp. zvýšenej hodnoty výkonu, ako to tvrdí žalobca. Navyše, ako už bolo uvedené, žalobca nebol poskytovateľom, ale vykonávateľom LSPP, poskytovateľom ktorej vo vzťahu k zdravotným poisťovniam bol žalovaný. Pokiaľ sa žalobca domnieval, že odmena, ktorú mu žalovaný vypláca je nedostatočná (a to aj vzhľadom na úpravu hodnoty bodov a výkonov zo strany poisťovní), a žalovaný s jeho návrhom na zmenu Zmluvy, resp. uzavretiu dodatku k nej nesúhlasil, mal možnosť zmluvu v 1 mesačnej výpovednej lehote vypovedať.
Nie je úlohou súdu, aby pri rozhodovaní o návrhu žalobcu hodnotil podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti ani právnu úpravu tohto poskytovania, ale ani problémy, ktoré vznikajú v súvislosti s existujúcimi podmienkami v tejto oblasti. Ako už bolo uvedené, žalobca a žalovaný ako podnikateľské subjekty uzavreli zmluvu, preto sú vo svojich vzťahoch viazaní právami a povinnosťami v zmluve dohodnutými.
Na základe uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa §219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, a to titulom trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 237,34 Eur + 8,39 Eur režijný paušál, spolu vo výške 245,73 Eur. Odmena za zastupovanie advokátom bola určená podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a v zmysle § 149 OSP je žalobca povinný zaplatiť na účet právneh zástupcu žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.