Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/589/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci navrhovateľa: CONSULTATIO Consulting, s.r.o., Framborská 253/21, 010 01 Žilina, IČO: 36 707 562, zastúpeného Mgr. Petrom Belicom, advokátom so sídlom Konventná 9, 811 03 Bratislava za účasti KOOPERATIVA poisťovňa a.s.,Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO 00 585 441, agentúra Žilina, Uhoľná č.1 ako vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa proti odporcom: 1/ Y. T., nar. X.X.XXXX, L. XXX/XX , V., 2/ Y. Y., nar.X.X.XXXX, bytom N. XXX, t.č. D. K., o vydanie veci, eventuálne o náhradu škody, o odvolaní odporcu v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. -230 zo dňa 13. júna 2014, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom vyhovujúcom výroku p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu v 1. rade zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.441 eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 3.12.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti o vydanie motorového vozidla Volkswagen Passat ev.číslo ZA XXXDV s prísl. a proti odporcovi v 2/rade súd návrh zamietol. Navrhovateľa zaviazal doplatiť na súdnom poplatku za podaný návrh sumu 526,50 eura na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že o náhrade trov konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , ,, , , , , , ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že návrh navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi v 1. rade na náhradu škody je podaný dôvodne. V ostatnej časti t.j. v časti návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal vydanie motorového vozidla vo vzťahu k odporcovi v 1. rade ako aj návrh proti odporcovi v 2. rade v celom rozsahu, ako nedôvodný zamietol. Považoval za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy podľa , ktorá sa uzaviera medzi prenajímateľom a nájomcom s tým, že prenajímateľom môže byť akákoľvek osoba a teda aj právnická osoba a podstata nájomnej zmluvy spočíva v tom, že prenajímateľ prenecháva vec nájomcovi do dočasného užívania za odplatu. Uviedol, že predmetom nájmu môže byť akákoľvek vec, ktorá môže byť predmetom právneho vzťahu a teda môžu to byť tak hnuteľné ako aj nehnuteľné veci. Nájomná zmluva nevyžaduje určitú formu ale musí mať všetky obsahové náležitosti, ktoré sú z hľadiska nájomnej zmluvy ako osobitného typu záväzkovej zmluvy podstatné. Zmluva musí obsahovať označenie prenajímateľa a nájomcu, medzi ktorými sa uzaviera, predmet nájmu a výšku nájomného. Vychádzajúc z vyššie uvedené súd prvého stupňa prijal záver, že medzi navrhovateľom a odporcom v 1 rade. bola uzavretá platná nájomná zmluva, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo za dohodnutú výšku nájomného, pričom nájom bol dojednaný

na dobu neurčitú a uvedená zmluva bola uzavretá v písomnej forme. Nájomnú zmluvu podpísal prenajímateľ ako aj nájomca a na jej platnosti nič nemení skutočnosť, že sa na nej nachádza nečitateľný podpis, ktorý by podľa tvrdenia navrhovateľa a odporcu v 1.rade mal patriť odporcovi v 2. rade, avšak tento jednoznačne uvedenú skutočnosť popieral. Konštatoval, že v dôsledku porušenia zmluvných povinností (neplatenie nájomného riadne a včas) došlo zo strany navrhovateľa k odstúpeniu od nájomnej zmluvy, ktoré bolo písomne oznámené odporcovi v 1. rade a doručené mu bolo dňa 7.3.2011. Ani na základe výzvy navrhovateľa motorové vozidlo navrhovateľovi neodovzdal a dlžné nájomné neuhradil. V dôsledku odstúpenia od zmluvy sa skončil nájomný pomer medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade, preto povinnosťou odporcu v 1. rade ako nájomcu bolo vrátiť prenajaté motorové vozidlo v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie ( ). Odporca v 1. rade však motorové vozidlo navrhovateľovi nevydal, pričom v priebehu súdneho konania tvrdil, že s ním nedisponuje a keďže v konaní nebolo preukázané, kde sa predmetné vozidlo nachádza, prípadne v akom je stave, tak navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu škody, ktorý si eventuálne uplatnil popri nároku na vydanie veci. Podľa názoru súdu prvého stupňa zodpovednosť odporcu v 1. rade za škodu vzniká vtedy, pokiaľ je preukázané jeho protiprávne konanie, škoda a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou, pričom v tomto prípade uvedené protiprávne konanie spočíva v tom, že bolo povinnosťou odporcu v 1. rade počínať si tak, aby nedošlo ku škode na majetku, z čoho vyplýva, že sa mal riadne starať o zverené vozidlo a keďže tak neurobil, tak zodpovedá za škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla. Medzi protiprávnym konaním odporcu v 1. rade a škodou je teda príčinná súvislosť a navrhovateľ sa teda dôvodne domáhal voči odporcovi v 1. rade náhrady škody, pričom ide o prípad osobitnej zodpovednosti podľa , pretože zodpovednosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje na každého, kto od iného prevzal vec. Nezáleží teda na tom, či ide o fyzickú osobu alebo o právnickú osobu a nezáleží ani na tom, či osoba, ktorá prevzala vec, má na vykonávanie určitej činnosti spojenej s vecou príslušné oprávnenie podľa zákona. Dôležité je pritom iba to, že prevzal určitú vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku. Táto zodpovednosť je objektívna a nezáleží na tom, či ten, kto prevzal vec, poškodenie, stratu alebo zničenie veci zavinil alebo nie. Rozhodujúce je len to, že ten, kto je za škodu zodpovedný, prevzal od iného vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, a že na tejto veci bola spôsobená škoda, resp. že sa poškodila, stratila alebo zničila. Z hľadiska vzniku zodpovednosti je teda dôležité, že tu došlo k prevzatiu veci s povinnosťou ju opatrovať a že v dôsledku porušenia tejto povinnosti sa vec poškodila, zničila alebo stratila. Liberačným dôvodom na zbavenie sa objektívnej zodpovednosti môže byť len to, ak by škode došlo aj inak, napr. ak by sa vec zničila buď na základe nejakého vnútorného fyzikálneho alebo chemického procesu, alebo pôsobením objektívnych vonkajších okolností, ktoré s činnosťou zodpovednostného subjektu nemajú nič spoločné, napr. v dôsledku zemetrasenia. Keďže odporca v 1. rade uzavrel platnú nájomnú zmluvu, na základe ktorej od navrhovateľa prevzal vec - motorové vozidlo, zodpovedá aj za jeho poškodenie, stratu alebo zničenie. Zo strany odporcu v 1. rade neboli predložené žiadne dôkazy o tom, že by ku škode došlo aj inak, čo by mohlo byť liberačným dôvodom a keďže odporca v 1. rade motorovým vozidlom nedisponuje a nie je schopný ho navrhovateľovi vydať, súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa v časti vydania veci a vyhovel jeho návrhu v časti náhrady škody. Výšku škody ustáli v súlade so znaleckým posudkom v rámci trestného konania na sumu 10.441 eur. Uvedená suma predstavuje všeobecnú hodnotu motorového vozidla ku dňu 16.9.2010, teda v čase, keď odporca v 1. rade prestal platiť dohodnuté nájomné, a pre ktorý dôvod navrhovateľ odstúpil od zmluvy a požadoval vydanie vozidla. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa podľa a nariadenia vlády SR č., zaviazal odporcu v 1. rade na náhradu škody v sume 10.441 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 3.12.2011, teda odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu súdom odporcovi v 1. rade, kedy sa odporca v 1. rade dostal do omeškania. Námietky odporcu v 1. rade, že s vozidlom disponoval odporca v 2. rade súd prvého stupňa považoval za nedôvodné, pretože nájomnú zmluvu uzatváral odporca v 1. rade, ktorý svojim podpisom potvrdil prevzatie vozidla, čím medzi ním a navrhovateľom vznikol záväzkovo právny vzťah na základe ktorého vznikla odporcovi v 1. rade objektívna zodpovednosť za prípadnú stratu, poškodenie alebo zničenie predmetu nájmu. Poukázal na to, že odporca neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý by súd mohol pristúpiť k primeranému zníženiu náhrady škody podľa a vzhľadom na okolnosti prípadu uvedené zníženie náhrady škody ani neprichádzalo do úvahy, keďže v tomto prípade je možné zvažovať, že došlo k úmyselnému spôsobeniu škody. Zároveň súd prvého stupňa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol návrh voči odporcovi v 2., pretože tento nebol v záväzkovom vzťahu s navrhovateľom a neprevzal od navrhovateľa predmetné motorové vozidlo a teda mu nevznikla zákonná povinnosť vozidlo vrátiť navrhovateľovi ani objektívna zodpovednosť za jeho poškodenie, stratu alebo zničenie.

Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie odporca v 1. rade, ktorý uviedol, že svoju vinu popiera, pretože túto blamáž zapríčinil odporca v 2. rade Y., čo svedčí aj z výpovedi p. R. H. a N. H.. Bránil sa tým, že odporca v 2. rade predal vozidlo po tom, čo oklamal odporcu v 1. rade, že vozidlo ide vrátiť do firmy. Poukázal na to, že odporca v 2. rade mal vozidlo vrátiť za prítomnosti svojho právneho zástupcu, čo nedodržal. Odmietol vrátiť aj ďalšie dve vozidlá, ktoré sa našli v areáli kovošrotu v N., ktorý patrí jeho strýkovi. Tvrdenia odporcu v 2. rade sú zavádzajúce, za účelom poškodiť osobu odporcu v 1. rade. Z uvedených dôvodov odmieta zaplatiť náhradu škody, ktorú nespôsobil a žiada, aby škoda uhradil odporca v 2. rade, pretože konal bez jeho vedomia, čo vyplynulo aj z výpovedí svedkov. K odvolaniu odporcu v 1. rade sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Navrhol, aby odvolací súd zaviazal odporcu v 1. rade zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 278,58 eura, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Poukázal na to, že súd prvého stupňa dokazovaním dospel k správnym skutkovým zisteniam a pokiaľ ide aj o výšku škody 10.441,- eur, v plnom rozsahu sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom. Uviedol, že odvolanie odporcu v 1. rade vníma ako tendenčné, s cieľom sa vyhnúť svoju povinnosť nahradiť navrhovateľovi škodu. Odvolanie navrhovateľa v 1. rade navyše ani nespĺňa formálne znaky odvolania, pretože odporca v 1. rade v ňom neuviedol čoho sa odvolaním domáha a z akých odvolacích dôvodov. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti ako aj konanie , ktoré mu predchádzalo ( ) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti je vecne správne, preto podľa toto rozhodnutie potvrdil aj keď s časti z iných právnych dôvodov. Predmetom odvolacieho konania bol len prvý vyhovujúci výrok napadnutého rozsudku, ktorý odvolaní napadol odporca v 1. rade, pretože navrhovateľ odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa nepodal. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Podľa nájomca je povinný starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda. Je povinný dať vec poistiť, len ak to určuje zmluva.

Závery súdu prvého stupňa v tom, že medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade došlo dňa 31. 05. 2010 k uzatvoreniu platnej nájomnej zmluvy písomnou formou majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Navrhovateľ predložil písomnú nájomnú zmluvu, z ktorej nad všetky pochybnosti vyplýva, že ako nájomca je v nej uvedený odporca v 1. rade. K zmluve mal navrhovateľ pripojenú aj fotokópiu občianskeho preukazu odporcu v 1. rade . Aj predložené faktúry za prenájom motorového vozidla boli adresované odporcovi v 1. rade na adresu jeho bydliska. Z výpovede K. na pojednávaní pred súdom prvého stupňa vyplýva, že nájomná zmluva bola uzatvorená s odporcom, ktorý predložil aj doklady, pričom Y. Y., ktorý je v zmluve uvedený ako druhý vodič žiadne doklady pri uzatváraní nájomnej zmluvy nepredkladal. Potvrdila, že odporca spočiatku riadne nájomné navrhovateľovi platil. Napokon aj z výpovede odporcu v 1. rade vyplýva, že zmluvy o nájme podpisoval. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je nesporné, že záväzkový vzťah, predmetom ktorého bola zmluva o nájme osobného motorového vozidla vznikol medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade, preto po skončení tohto právneho vzťahu mal odporca v 1. rade povinnosť v zmysle ust. motorové vozidlo navrhovateľovi vrátiť. Počas trvania nájomného ust. nájomcovi ukladalo povinný starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda . V tomto smere sú skutkové aj právne závery súdu prvého stupňa správne a odvolací súd na tieto poukazuje bez toho, aby tieto skutočnosti opakoval . Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvého stupňa zodpovednosť odporcu odvodil s poukazom na všeobecnú zodpovednosť za škodu podľa ust. až 3 ale aj na osobitnú zodpovednosť v zmysle ust. . Podľa názoru odvolacieho súdu právne posúdenie danej veci súdom prvého stupňa podľa nie je správne. Prípad osobitnej zodpovednosti za škodu v zmysle ust. totiž ukladá povinnosť každému, kto od iného prevzal určitú vec za účelom vykonania určitej práce na veci alebo za účelom nakladania s vecou, starať sa o prevzatú vec a chrániť ju pred prípadným poškodením, stratou alebo zničením. Podstatné je , že musí ísť o vec, ktorá je fyzickou alebo právnickou osobou za účelom vykonania jej záväzku (prevzatie motorového vozidla do opravy, prevzatie šatstva do čistiarne atď.). V tejto veci však o takýto prípad nejde, pretože odporca v 1. rade neprevzal motorové vozidlo za účelom

vykonania nejakého záväzku na prevzatej veci, ale motorové vozidlo si prenajal za účelom jeho užívania. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa mal správne vec právne posúdiť iba na ust. až 3 a , OZ , na ktoré aj v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal. Podľa názoru odvolacieho súdu v tejto veci nejde o prípad osobitnej zodpovednosti za škodu v zmysle ust. , preto sa odvolací súd zaoberal tým, či boli v danej veci splnené podmienky pre vznik všeobecnej zodpovednosti odporcu v 1. rade za škodu v zmysle ust. va všeobecnej zodpovednosti fyzických osôb ako aj právnických osôb je obsiahnutá v ustanovení . Ide o všeobecné ustanovenie o zodpovednosti, ktoré sa použije vždy, keď na prípad nemožno aplikovať niektorý z iných ustanovení o náhrade škody. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 tohto ustanovenia však treba konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá. Z uvedeného vyplýva, že všetky uvedené všeobecné zodpovednostné predpoklady a ich danosť musia byť splnené súčasne na to, aby bola založená všeobecná zodpovednosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby za škodu, ktorú spôsobila porušením právnej povinnosti. Poškodený je tak povinný preukázať nielen vznik škody, protiprávnosť konania škodu, ale aj zavinenie a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním škodcu. V konaní bolo preukázané, že odporca v 1. rade porušil zákonnú povinnosť vyplývajúcu s ust. prvá veta a . Predovšetkým porušil svoju prevenčnú povinnosť v zmysle ust. , podľa ktorého je nájomca povinný starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda a tiež porušil povinnosť podľa po skončení nájmu vrátiť vec prenajímateľovi. Prevenčnú povinnosť v zmysle ust. porušil tým, že ako sám tvrdil prenechal motorové vozidlo Y. , ktorý v skutočnosti vozidlo užíval aj bez vodičského oprávnenia. Napriek tomu, že sám uzatvoril nájomnú zmluvu s navrhovateľom motorové vozidlo neužíval, ani ho nemal k dispozícii a ani sa nezaujímal , kde sa motorové vozidlo nachádza a v akom je stave. O skutočnosti, že motorové vozidlo nie je fakticky v jeho dispozícii ani neinformoval navrhovateľa a neupozornil ho, komu a kedy dal motorové vozidlo k dispozícii a kde sa v skutočnosti motorové vozidlo nachádza. Porušením tejto povinnosti, došlo ku škode, ktorej výšku súd prvého stupňa správne ustálil na sumu 10.441 euro. V konaní bola preukázaná aj ďalšia podmienka pre vznik zodpovednosti za škodu a to príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) odporcu a vzniknutou škodou, pretože práve vyššie opísaným konaním odporcu v 1. rade došlo ku vzniku škody. Je teda možné prijať záver, že medzi porušením právnej povinnosti odporcom a škodou je príčinná súvislosť. Konanie odporcu v 1. rade malo za následok odcudzenie, prípadne zničenie motorového vozidla, pretože ak by sa odporca bol riadne staral o prenajatú vec nemohol ju odovzdať ďalšej osobe nezaujímajúc sa viac o osud prenajatej veci. Obrana odporcu v 1. rade vo vzťahu k odporcovi v 2. rade, nebola preukázaná, pretože tvrdenia odporcu v 1. rade v tomto smere odporca v 2. rade poprel a bránil sa tým, že v čase uzatvárania nájomnej zmluvy nebol držiteľom vodičského oprávnenia , motorové vozidlo nemal a ani ho nikomu nepredal. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že trestné stíhanie odporcu v 2. rade bolo uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 21. 11. 2013 č.k. -321 zastavené, pričom navrhovateľ ako poškodený bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Odporca v 1. rade sa v zmysle ust. zodpovednosti nezbavil, pretože nepreukázal, že škodu nezavinil. Z hľadiska porušenia právnej povinnosti uvedenej v zo strany odporcu postačuje ak bolo v konaní preukázané, že porušil svoju povinnosť starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda. Keďže v čase rozhodovania súdu odporca v 1. rade prenajatú vec nemal v užívaní a ani nevedel, kde sa nachádza, pričom sám tvrdil po uzatvorení nájomnej zmluvy ju odovzdal odporcovi v 2. rade zavinil svojím konaním vznik škody. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutom vyhovujúcom výroku ako vo výroku vecne správne podľa potvrdil. O trovách celého konania vrátane odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa ust. a ust. samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.