Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7C-142-2009.pdf
PDF · 110.6 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/142/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Libušou Záthureckou v právnej veci navrhovateľa B.O.L. Real, spol. s r. o., so sídlom Dolná 4, Banská Bystrica, IČO: 36 029 840, v konaní právne zastúpený AK MS s. r. o., so sídlom Galandova 3, Bratislava, IČO: 47 237 767 proti odporcovi Slovenská republika - Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Slobody 6, Bratislava, IČO: 30 416 094, o zaplatenie úroku z omeškania, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a.
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom domáhal sa pôvodne zaplatenia úroku z omeškania vo výške XX XXX,XX W., a to vo výške XX,X % zo sumy XXX XXX,XX W. od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX.
H. č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX bola pripustená zmena návrhu tak, že odporca je povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške XXX XXX,XX W., úroky z omeškania za obdobie od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX a od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX.
V priebehu konania navrhovateľ žiadal o pripustenie zmeny návrhu. H. č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX bola pripustená zmena návrhu tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu XXX XXX,XX W., ktorá pozostáva z úroku z omeškania vo výške XX,X % p. a. zo sumy XXX XXX,XX W. od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX a úroku z omeškania vo výške XX,XX % p. a. zo sumy XXX XXX,XX W. od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX.
O. prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa XX. XX. XXXX žiadal pripustiť ďalšiu zmenu návrhu, ktorú súd uznesením č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX pripustil v znení, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania X % ročne zo sumy XXX XXX,XX W. od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX, XX,X % zo sumy XXX XXX,XX W. od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX, X % ročne zo sumy XXX XXX,XX W. od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX, XX,X % ročne zo sumy XXX XXX,XX W. od XX. XX. XXXX do zaplatenia.
K. návrhu navrhovateľ odôvodnil tým, že doposiaľ mu bola priznaná istina uplatnenej náhrady škody v celkovej výške X.XXX.XXX,XX W., a to rozsudkom D. súdu V. V. č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom M. súdu v V. V. č. k. XXCo/XXX/XXXX - XXX zo dňa XX. XX. XXXX v sume XXX.XXX,XX W. a rozsudkom D. súdu V. V. č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX v spojení s rozsudkom M. súdu v V. V. č. k. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v sume XXX.XXX,XX W., pričom v tomto konaní sa domáha zaplatenia úroku z omeškania z priznanej náhrady škody.
D. súd V. V. rozhodol rozsudkom č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške XX XXX,XX W. v lehote X dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol.
Na základe odvolania účastníkov konania vo veci M. súd V. V. uznesením č. k. XXCo/XXX/XXXX- XXX zo dňa XX. XX. XXXX rozhodol a rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Po rozhodnutí odvolacieho súdu navrhovateľ žiadal pripustiť zmenu návrhu a v písomnom vyjadrení, ktoré doručil súdu dňa XX. XX. XXXX vo veci uviedol, že si navrhovateľ uplatňuje úroky z omeškania z dôvodu omeškania so zaplatením náhrady škody - ušlého zisku. B. záväzkom je samostatný nárok náhrada škody, respektíve ušlého zisku spôsobeného nezákonným rozhodnutím orgánu štátu podľa zákona č. XX/XXXX Zb.
K námietke premlčania zo strany odporcu a rozporu s dobrými mravmi uviedol, že súd by mal rozhodnúť v súlade so zákonom a aplikovať ustanovenie § 3 OZ tak, že námietku premlčania zamietne ako uplatnenú v rozpore s § 3 OZ. V rozpore s dobrými mravmi bolo a stále je konanie odporcu, ktorý neplnil náhradu škody navrhovateľovi dobrovoľne, napriek výslovnej dikcii zákona č. XX/XX Zb. ktorého účelom bolo v prvom rade dobrovoľné plnenie zo strany škodcu, ku ktorému nedošlo a navrhovateľ sa musel svojho práva domáhať súdnou cestou. D. je v postavení verejnoprávneho subjektu, ktoré vyžaduje vysoké morálne predpoklady a preto pri posudzovaní konania odporcu vzhľadom na dobré mravy je potrebné zohľadniť skutočnosť, že v jeho prípade by mala byť hranica posudzovania možného súladu konania s dobrými mravmi vyššia ako u bežnej obchodnej spoločnosti. M. navrhovateľa bolo od počiatku v súlade s dobrými mravmi nakoľko dobromyseľne očakával dobrovoľné plnenie náhrady škody od odporcu a spočiatku si neuplatňoval úroky z omeškania, ale len istinu. J. z omeškania si navrhovateľ uplatnil v čase, kedy bolo zrejmé, že odporca sa úmyselne vyhýba náhrade škody, teda až vtedy, keď odporca dobrovoľne neplnil ani povinnosť z právoplatného rozhodnutia M. súdu V. V. č. k. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, vykonateľné dňa XX. XX. XXXX. O. odporca podal mimoriadny opravný prostriedok a navrhovateľ si v súlade s dobrými mravmi uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z právoplatne priznanej a vykonateľnej pohľadávky. O. nároku z dôvodu premlčania by bolo v rozpore so základnou zásadou spravodlivosti súdneho konania. O. poukázal na rozhodnutie NS SR č. k. XCdo/XX/XXXX, O. I. ÚS XX/XXXX, I. ÚS XXX/XXXX. O. mal za to, že výkon práva odporcu namietať premlčanie uplatneného nároku navrhovateľa je konaním, ktoré poškodzuje práva navrhovateľa, ktorý tvrdené uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by zánik uplatňovaného nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo neuplatnil včas. C. teda o rozpor s dobrými mravmi, ktoré je nemorálne, nečestné, zjavne poškodzujúce práva navrhovateľa a priznanie takéhoto subjektívneho práva odporcovi by bolo v rozpore so zásadou spravodlivosti a rovnosti účastníkov právneho vzťahu a nemôže takýto výkon práva požívať právnu ochranu.
K. mal za to, že akceptovanie námietky premlčania by bolo v rozpore s dobrými mravmi, znamenalo by šikanózne uplatnenie práva odporcu a priznanie mu viac práv ako navrhovateľovi, čím je porušená zásada rovnosti účastníkov konania, keď štát neplnil dobrovoľne v rámci inštitútu predbežného prerokovania nároku a neplnil dobrovoľne ani v rámci zmierovacieho konania na prvostupňovom súde a plnil až na základe rozsudku odvolacieho súdu.
O. poukázal, že zákon č. XX/XX Zb. neupravoval splatnosť náhrady škody.
O. na úroky z omeškania je samostatný nárok a premlčuje sa samostatne každým neuplatneným dňom je vylúčené, aby sa nárok na úroky z omeškania premlčal jednorazovo v trojročnej lehote od vzniku škody aj napriek tomu, že je navrhovateľ do dnešného dňa v omeškaní s úhradou celého rozsahu škody, čím by sa poprel základný účel úrokov z omeškania ako sankcie za porušenie zákonnej povinnosti plniť svoj záväzok riadne a včas uplatnenie nároku na súde. O. je vecne odôvodnené, prečo by bez ďalšieho malo dôjsť k premlčaniu i tých úrokov z omeškania, ktoré prirástli k pohľadávke v čase, keď bola uplatnená na súde a teda mohla byť štátom dobrovoľne uhradená.
Y. XX. XX. XXXX právoplatnosťou O. J. súdu SR II. ÚS XX/XXXX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX, ktorým bolo zrušené nezákonné rozhodnutie OÚ v V. V., odbor životného prostredia zo dňa XX. XX. XXXX o
umiestnení stavby I. stanica P. BB E. X vzniklo navrhovateľovi právo uplatniť nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku zrušenia správneho rozhodnutia pre jeho nezákonnosť.
O. poukázal na ustanovenia § 22 ods. 1, § 9, § 10 a § 11 zákona č. XX/XX Zb. P. § 11 zákona č. XX/ XX Zb. sa štát dostal do omeškania až odo dňa vydania prvostupňového rozhodnutia, ktorému stále umožňovalo uzavrieť dohodu. O. na predbežné prerokovanie nároku bol uplatnený na orgáne SR - U. výstavby a regionálneho rozvoja listom zo dňa XX. XX. XXXX. J. z omeškania boli uplatnené na súde ako samostatný nárok zo dňa XX. XX. XXXX, kedy bol odporca v omeškaní s plnením uplatneného nároku na náhradu škody. P. na rozhodnutie NS ČR č. k. XXCdo/XXXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX v zmysle ktorého doba splatnosti záväzku z náhrady škody nie je určená právnym predpisom, ak nebola ani dohodnutá je dobou splatnosti prvý deň potom, kedy bol škodca poškodeným o splnenie požiadaný. X. sa dostáva do omeškania zásadne vtedy, ak dlh nesplní v deň nasledujúcom po dni, kedy bol poškodeným o splnenie požiadaný, od tohto dňa poškodený môže požadovať úroky z omeškania. Je v súlade s účelom a zmyslom zákona č. XX/XX Zb., aby si navrhovateľ mohol uplatňovať úroky z omeškania aj po niekoľkých rokoch v prípade, že povinnosť odporcu na náhradu škody trvá a je naďalej v omeškaní a jeho konanie nie je v súlade so zákonom. C. o majetkové právo navrhovateľa a o jeho voľbu, za ktoré dni si úroky z omeškania uplatní, keď osobitný zákon neurčuje splatnosť uplatneného nároku na náhradu škody. O. si nárok uplatnil v súlade s účelom a zmyslom sledovaným zákonom č. XX/XX Zb.
O. poukázal na rozhodnutie NS ČR č. k. XXCdo/XXXX/XXXX, rozsudky NS ČR č. k. XXCdo/XXXX/ XXXX, č. k. XXCdo/XXX/XXXX a NS SR č. k. XObo/XX/XXX, v zmysle ktorých povinnosť platiť úroky a úroky z omeškania nemôže trvať dlhšie, než trvá hlavný záväzok s plnením dlhu alebo jeho zánikom zaniká povinnosť platiť úroky z omeškania, zostáva len povinnosť splatiť splatné úroky z omeškania. Ak dôjde k premlčaniu hlavného záväzkového právneho vzťahu nemôže sa takýto právny následok nevzťahovať k záväzku vedľajšiemu. B. záväzok nie je premlčaný, právoplatne o ňom rozhodoval M. súd V. V. zo dňa XX. XX. XXXX. L. prijala záver, v zmysle ktorého sa úroky z omeškania musia premlčať najneskôr s istinou a neexistuje dôvod, prečo by tak nemalo byť v prípade premlčania úrokov z omeškania deň po dni. P. na rozsudok č. k. XObo/XXX/XXX NS SR, podľa ktorého úroky z omeškania so splnením peňažného záväzku sú dennou náhradou škody za stratu možnosti disponovať s dlžnou sumou, preto právo na ich zaplatenie vzniká a premlčuje sa za každý deň omeškania samostatne. Z uvedeného vyplýva, že úroky z omeškania je možné s úspechom uplatniť za tri roky spätne odo dňa podania žaloby na ich zaplatenie. O. nárok na náhradu škody ako hlavný záväzok uplatnil žalobou na súde riadne v trojročnej premlčacej lehote a teda hlavný záväzok nezanikol a nemohol sa premlčať nárok na náhradu úrokov z omeškania. O. podal návrh na úhradu úrokov z omeškania dňa XX. XX. XXXX, kedy bol odporca nasledujúcim dňom v omeškaní s plnením záväzku na náhradu škody a je možné priznať úroky z omeškania v premlčacej lehote tri roky spätne, preto má za to, že nárok je dôvodný.
O. bol názoru, že úroky z omeškania sa premlčujú samostatne deň po dni a opačný výklad by priznal odporcovi viac práv ako navrhovateľovi, čo je nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale porušuje zásadu rovnosti účastníkov konania a rovnakého zaobchádzania.
O. uviedol, že odporca sumu XXX XXX,XX W. uhradil bankovým prevodom dňa XX. XX. XXXX, celá pohľadávka na náhradu škody bola splatná dňa XX. XX. XXXX.
D. zotrval na svojom právnom názore o nároku na zaplatenie úroku z omeškania a vznesenej námietke premlčania. K pripustenej zmene návrhu uviedol, že výška nie je podstatná vzhľadom k tomu, že reálne došlo k premlčaniu nároku. K. nie je možné namietať dobré mravy, odporca nespôsobil navrhovateľovi škodu, ale je len zodpovednostným subjektom v zmysle špeciálneho zákona.
D. uviedol, že sa nestotožňuje s názorom, že úrok z omeškania sa premlčuje každý deň s poukazom i na rozhodnutie KS BB č. k. XXCo/XXX/XXXX (str. XX rozhodnutia) i s poukazom na ustálenú judikatúru, z ktorej je zrejmé, že úrok z omeškania sa premlčuje ako celok (rozhodnutie NS ČR č. k. XXCdo/ XXXX/XXXX), ktorý zjednocuje českú judikatúru a povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne nanovo za každý deň omeškania, ale jednorazovo v deň, kedy sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením záväzku a od toho dňa začína plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. V opačnom prípade by to malo za následok vznik nepremlčateľných úrokov z omeškania. D. poukázal na rozhodnutia NS ČR č. k. XXCdo/XXXX/XXXX, č. k. XXCdo/XXX/XXXX, č. k. XXCdo/XXXX/ XXXX, č. k. XCdo/XXX/XXXX týkajúce sa premlčania akcesorických záväzkov, kde bol vyjadrený názor
na premlčanie úrokov z omeškania ako celku s čím sa stotožnil i odvolací súd v danej veci a navrhovateľ si prvýkrát mohol uplatniť úrok z omeškania dňa XX. XX. XXXX a k premlčaniu nároku došlo dňa XX. XX. XXXX, návrh navrhovateľ podal v roku XXXX. S poukazom na rozhodnutie NS ČR č. k. XXCdo/XXXX/ XXXX je možné, že navrhovateľ si na súde uplatnil len zaplatenie istiny bez úrokov z omeškania, ale zastaví sa plynutie premlčacej lehoty len pre istinu, ale premlčacia lehota pre úroky z omeškania beží a dochádza k ich premlčaniu. X. námietky zo strany odporcu je preto plne dôvodné.
Z rozhodnutia M. súdu V. V. č. k. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX vyplynulo, že úroky z omeškania majú akcesorickú povahu, to znamená, že okrem trvajúcej povinnosti dlžníka poskytnúť veriteľovi plnenie, ktoré je predmetom záväzku, pristupujú aj ďalšie povinnosti, ako zákonné následky omeškania dlžníka, okrem iného povinnosť platenia úrokov z omeškania, pričom k hlavnému záväzkovému vzťahu tak pristupuje jeho vedľajší úrokový vzťah, ktorý má akcesorickú povahu.
D. súd navrhovateľovi priznal právo na úroky z omeškania až odo dňa nasledujúceho po splatnosti nájomného za rok XXXX a nie od splatnosti pohľadávky, od ktorej sú úroky z omeškania odvodené.
Je nesporné, že náhradu škody - ušlý zisk (hlavný záväzok) si navrhovateľ uplatnil včas podľa § 22 ods. XX zákona č. XX/XX Zb. L. pohľadávka nebola premlčaná a o tomto nároku bolo právoplatne rozhodnuté. D. súd zastáva názor, že premlčacia lehota plynie v prípade úrokov z omeškania samostatne a navrhovateľovi vzniklo právo uplatniť si nárok na úroky z omeškania aj samostatnou žalobou. V čase, kedy predmetnú žalobu na nárok úroku z omeškania podal navrhovateľ na súde dňa XX. XX. XXXX bol odporca najneskôr od XX. XX. XXXX v omeškaní a súčasne v tom čase nedošlo k zániku pohľadávok, teda hlavného záväzku, na ktorý sa príslušenstvo viaže.
D. súd vyvodil správny právny záver, podľa ktorého sa odporca dostal do omeškania ako dlžník zo zodpovednostného vzťahu najneskôr odo dňa nasledujúceho po uplynutí šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku navrhovateľa v zmysle § 10 zákona č. XX/XX Zb., v dôsledku čoho mu vzniká týmto dňom povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania. D. súd tento názor opiera o ustálenú judikatúru uznesenie NS SR č. k. XCdo/XX/XXXX, uznesenie J. súdu SR II.ÚS XXX/XXXX. D. súd správne uzavrel, že najneskôr dňom XX. XX. XXXX si mohol prvýkrát navrhovateľ uplatniť svoj nárok na náhradu škody aj s príslušenstvom. D. súd poukázal, že povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu nevzniká samostatne za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku, týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. H. vyplýva z rozhodnutia NS SR č. k. XCdo/XXX/XXXX, NS ČR č. k. XXCdo/XXXX/XXXX, č. k. XXCdo/XXXX/XXXX.
P. § 121 ods. X OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. P. § 517 ods. X OZ ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
P. § X00 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákona ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
P. § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
P. § 110 ods. X OZ úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť, ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
V konaní nebolo sporné, že vo veci bolo rozhodnuté M. súdom V. V. č. k. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, ktorým bola navrhovateľovi priznaná náhrada škody vo forme ušlého zisku XXX XXX,XX W..
M. súd V. V. rozsudkom č. k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX potvrdil rozsudok okresného súdu č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX vo výroku, ktorým okresný súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi XX XXX XXX,-- Sk v časti o uložení povinnosti zaplatenia XXX XXX,XX W.. E. nadobudol právoplatnosť dňa XX. XX. XXXX a vykonateľnosť dňa XX. XX. XXXX. O. bol priznaný ušlý zisk z titulu nezákonného rozhodnutia, a to rozhodnutia D. úradu V. V., odbor životného prostredia č. XXXX/XXXXX/X-KB zo dňa XX. XX. XXXX, k zrušeniu tohto rozhodnutia došlo O. J. súdu SR č. k. ÚS XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX. H. zisk bol navrhovateľovi priznaný podľa zákona č. XX/XX Zb. v ustanovení § 3, § 18 ods. 1, 2.
V konaní nebolo sporné, že sa navrhovateľ návrhom domáha zaplatenia príslušenstva, a to úroku z omeškania zo sumy, ktorá mu bola priznaná za nezákonné rozhodnutie podľa zákona č. XX/XX Zb. vo výške ušlého zisku. O. si úrok z omeškania neuplatnil spolu s návrhom na náhradu škody. O. na úhradu úrokov z omeškania navrhovateľ podal na D. súd V. V. písomne, ktorý doručil dňa XX. XX. XXXX. V priebehu konania rozširoval návrh a naposledy bola pripustená zmena návrhu uznesením č. k. XC/XXX/ XXXX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX.
V konaní bola vznesená námietka premlčania zo strany odporcu celého nároku, súd sa preto musel zaoberať námietkou premlčania, keďže pokiaľ sa niekto premlčania dovolá, premlčaný nárok nie je možné priznať.
F. návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol z dôvodu vznesenej námietky premlčania, mal za to, že nárok navrhovateľa je premlčaný v celom rozsahu, odporca sa dovolal premlčania a preto premlčanú pohľadávku nie je možné navrhovateľovi priznať. F. poukazuje na rozhodnutie NS SR č. k. XCdo/XXX/ XXXX a poukazuje na vyslovený právny názor v danom rozhodnutí. J. z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. X OZ. K. právny vzťah, ktorého predmetom je peňažné plnenie môže byť hlavný alebo vedľajší. O hlavný záväzkový vzťah ide vtedy, ak jeho kauza smeruje priamo k zaplateniu alebo k získaniu určitej peňažnej čiastky. X. peňažným záväzkovým vzťahom je povinnosť dlžníka zo zmluvy alebo zo zákona zaplatiť veriteľovi úrok ako určitú pomernú časť spravidla určenú percentuálnou sadzbou hlavného peňažného záväzku. J. právny vzťah môže vzniknúť iba vtedy, ak bol medzi účastníkmi platne založený hlavný peňažný záväzkový vzťah. P. dlžníka zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych následkov omeškania dlžníka so splnením peňažného dlhu podľa § 517 ods. X OZ a spočíva v tom, že dlžník musí poskytnúť veriteľovi okrem vlastného plnenia istiny tiež určené percento z časti peňažného záväzku s ktorým je v omeškaní. V dôsledku omeškania dlžníka nevzniká medzi účastníkmi nový záväzkový právny vzťah. Z toho vyplýva, že ak vznik dlžníkovi povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania dochádza k zmene obsahu záväzkového právneho vzťahu spočívajúcej v tom, že vedľa povinnosti splniť hlavný záväzok je dlžník povinný splniť aj záväzok vedľajší.
F. sa nestotožňuje s názorom navrhovateľa podľa ktorého úroky za každý deň omeškania sú samostatným právom, ktoré sa premlčuje samostatne, t. j. právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzniká po celú dobu omeškania a premlčuje sa za každý deň samostatne. O. týmto názorom tvrdí, že za každý ďalší deň omeškania vzniká z dôvodu porušenia povinnosti splniť dlh veriteľovi nové právo na úrok z omeškania, čím v rozpore so zákonom popiera, že by povinnosť platiť úrok z omeškania ako právny následok omeškania dlžníka so splatením dlhu bola príslušenstvom pohľadávky a že by povinnosť platiť úroky predstavovali vedľajší záväzkový právny vzťah.
J. z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím aj keď sa stanú splatnými až v budúcnosti. P. povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením dlhu (záväzku) z hlavného záväzkového právneho vzťahu. D., či každý ďalší deň dlžník porušuje svoju povinnosť plniť riadne a včas hlavný peňažný záväzkový vzťah nie je ako sa mylne navrhovateľ domnieva pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania významná. P. platiť úroky z omeškania so splnením záväzku nevzniká samostatne nanovo za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením záväzku. Z. dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. O. navrhovateľa, že právo na úrok z omeškania je dennou náhradou škody nie je aktuálny, táto skutočnosť vyplýva i z predloženej judikatúry zo strany odporcu ako aj s poukazom na rozhodnutie č. k. XCdo/XXX/XXXX (rozsudok NS ČR č. k. XXCdo/XXX/XXXX, rozsudok NS ČR č. k. XXCdo/XXXX/XXXX, rozsudok NS SR č. k. XObo/XX/XXXX, rozsudok NS ČR č. k. XXCdo/XXXX/XXXX, č. k. XXCdo/XXX/XXXX).
F. poukazuje na rozhodnutie NS ČR č. k. XXCdo/XXXX/XXXX, v zmysle ktorého úroky z omeškania sú relatívne samostatným právom a predmetné rozhodnutie pripúšťa, ak si navrhovateľ uplatní na súde len istinu bez úrokov z omeškania, zastaví sa plynutie premlčacej doby pre istinu, ale ďalej beží premlčacia doba pre úroky z omeškania, čím dochádza k ich premlčaniu. O. úrokov z omeškania včas dochádza k ich premlčaniu.
F. mal za to, že odporca sa dostal do omeškania ako dlžník zo zodpovednostného vzťahu najneskôr odo dňa nasledujúceho po uplynutí šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku navrhovateľa s poukazom na § 10 zákona č. XX/XX Zb. v dôsledku čoho mu týmto dňom vzniká povinnosť platiť aj úroky z omeškania. K. o predbežné prerokovanie nároku bola prijatá dňa XX. XX. XXXX a uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku sa dostal odporca do omeškania, t. j. dňom XX. XX. XXXX, vtedy si navrhovateľ mohol prvýkrát uplatniť svoj nárok na náhradu škody aj s príslušenstvom a od tejto doby plynula trojročná premlčacia lehota pre priznanie úrokov z omeškania. O. podal návrh XX. XX. XXXX, uplatnil si pôvodne návrhom nárok XX XXX,XX W., ktorý predstavoval úroky z omeškania za obdobie od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX avšak právo na zaplatenie úrokov z omeškania sa navrhovateľovi premlčalo dňa XX. XX. XXXX. Z uvedeného vyplýva, že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu premlčaný a teda nie je ho možné priznať. P. došlo k rozširovaniu návrhu zo strany navrhovateľa nebol nárok taktiež uplatnený v zákonnej trojročnej premlčacej lehote, keďže už v čase podania návrhu bez pripustenia zmeny bol nárok premlčaný.
O. mal za to, že je potrebné na vznesenú námietku premlčania aplikovať ustanovenie § 3 OZ ako námietku uplatnenú v rozpore s uvedeným zákonným ustanovením. Za rozpor s dobrými mravmi považoval konanie odporcu, ktorý neplnil náhradu škody dobrovoľne napriek dikcii zákona č. XX/XX Zb. účelom ktorého bolo v prvom rade dobrovoľné plnenie a navrhovateľ od počiatku v súlade s dobrými mravmi očakával dobrovoľné plnenie náhrady škody od odporcu a spočiatku si neuplatňoval úroky z omeškania len istinu, uplatnil si ich až v čase, keď bolo zrejmé, že sa odporca úmyselne vyhýba náhrade škody.
F. uvádza, že základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranú dobu nútené splniť si svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom na príslušnom orgáne svoje právo nevykonala vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Y. vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo priznať. K. hospodárnosti konania vedie súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti vedie k vydaniu rozhodnutia vo veci samej bez potreby vykonávania ďalších dôkazov. Y. vznesenú námietku premlčania voči uplatňovanej pohľadávke nemožno pokladať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. H. § 3 OZ je všeobecné ustanovenie hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade ak to tak nie je požadovanú ochranu odoprieť. R. uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch. Ak by výkon práva namietať premlčanie nároku bol iba prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu zatiaľ čo dosiahnutia zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho by nemal význam išlo by tak síce o výkon práva, ktorý je formálne v súlade so zákonom, ale išlo by o výraz zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka a teda o výkon v rozpore s dobrými mravmi. O konaní vykazujúcom znaky priameho úmyslu poškodiť druhého účastníka by však nebolo možné uvažovať z okolností a dôvodov, z ktorých sa vznik uplatneného nároku vyvodzuje, ale len z konkrétnych okolností, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená. Z. okolnosti by museli byť naplnené do takej výnimočnej intenzity, aby bol odôvodnený taký významný zásah do princípu právnej istoty akým je odoprenie práva uplatniť námietku premlčania.
F. mal za to, že vznesená námietka premlčania nebola uplatnená v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na skutočnosti, na ktoré poukazoval navrhovateľ. O. preukázaný úmysel poškodiť druhého účastníka, keďže na uvedený úmysel nie je možné uvažovať z okolností a dôvodov, z ktorých sa vznik nároku vyvodzuje, ale len z okolností, za ktorých bola námietka uplatnená a odporca tým, že vzniesol námietku premlčania si len uplatnil zákonom priznané právo, čo nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. O. nič nebránilo, aby si zákonný úrok z omeškania uplatnil včas spolu s návrhom na náhradu škody.
D. bol v konaní úspešný, podľa § X42 ods. 1 D. mu prislúcha náhrada trov konania. Odporca si náhradu trov konania v prípade úspechu neuplatnil, potom súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle zvláštneho predpisu.
Banská Bystrica 26. 11. 2015
JUDr. Libuša Záthurecká sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia: Anna Trnovská